Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zlata Simková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZmluvy

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/146/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218302
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115218302.3

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, J. - X.
Y., P. XX, v konaní zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná
27, Prešov, proti žalovanej: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, J., J. F. XXXXX/XX, v konaní zastúpená JUDr.
Patrikom Holingom, advokátom so sídlom, Hlavná 25, Košice, IČO: 36856967, o zaplatenie 35.000 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 12C/301/2015-151
zo dňa 17.04.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej priznal vo vzťahu k žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovanú zaplatiť mu 35.000 eur spolu
s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 03.02.2015 do zaplatenia. Nárok odvodzoval od toho, že na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2015, odpredal kupujúcemu H. S. nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX, obec V., kat. úz. V. za kúpnu cenu 111.500 eur. Kúpna cena mala byť vyplatená z úveru od banky
O. vo výške 94.500 eur a zvyšná časť vo výške 17.000 eur bola zaplatená bezhotovostným prevodom.
Reálne predávajúci však dostal okrem sumy 17.000 eur aj sumu 59.500 eur, a to od banky O., a.s., no
nedostal sumu 35.000 eur, ktorú banka poukázala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R. R., a.s.
Uvedený účet patrí žalovanej. Kúpna cena vo výške 35.000 eur patrila predávajúcemu, ale bola zaslaná
na účet žalovanej, ktorá ju odmietla vydať aj napriek predžalobnej výzve.

3. Vo veci bolo vydané predbežné opatrenie, podľa ktorého žalovanej bolo zakázané nakladať s
finančnými prostriedkami vo výške 35.000 eur vedenými na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v R.
R., a.s. až do právoplatného skončenia v danej veci.

4. V priebehu konania uznesením č. k. 12C/301/2015-96 zo dňa 13.10.2017 bol na strane žalobcu
pripustený nový žalobca F. O., bytom P. XX, J. - X. Y., keďže pôvodný žalobca G. S. zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 22.08.2017 postúpil predmetnú pohľadávku na nového žalobcu.

5. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, namietala tvrdenie, že kupujúci sa pomýlil v čísle účtu, podľa nej
je to ťažko uveriteľné, že si zmluvné strany pred uzatvorením zmluvy neprečítali túto kúpnu zmluvu.
Žalobu preto považovala za nedôvodnú. Podľa nej žalobca nepreukázal, že pri zadávaní platby v banke
na úhradu kúpnej ceny sa kupujúci pomýlil.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho
zákonníka zistil, že podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom G.
S. H. ako predávajúcim a H. S. ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností, ktorých
výlučným vlastníkom bol žalobca (jeho právny predchodca), zapísaných na LV č. XXX pre okres J., obec:
V., k. ú.: V., ako: - pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o výmere 474 m2, druh:
Záhrady - pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o výmere 983 m2, druh: Trvalé
trávne porasty - pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o výmere 240 m2, druh:
Zastavané plochy a nádvoria - pozemok - parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX/X, o výmere 218
m2, druh: Zastavané plochy a nádvoria - stavba so súpisným číslom XX, na parcele č. XXX/X, druh:
Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 218 m2, parcela registra „C“, druh stavby: rodinný dom, popis
stavby: rodinný dom.

7. Podľa predmetnej kúpnej zmluvy v čl. III. si predávajúci a kupujúci dohodli kúpnu cenu: „....dohodou
zmluvných strán stanovená na 111.500 eur (slovom: jedenstojedenásťtisícpäťsto eur). Zmluvné strany
sa dohodli, že časť kúpnej ceny vo výške 94.500 EUR (slovom: deväťdesiatštyritisícpäťsto eur) bude
zaplatená prostredníctvom úveru, ktorý kupujúcemu poskytne banka O. (ďalej aj ako „banka“) na základe
Zmluvy o poskytnutí úveru a časť kúpnej ceny vo výške 17.000 eur (slovom: sedemnásťtisíc eur)
bola zaplatená kupujúcim dňa 21.01.2015 bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho číslo
XXXXXXXXXX/XXXX. Časť kúpnej ceny vo výške 94.500 eur uhradí banka nasledovne: I. na bankový
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R. R., a.s. uhradí banka peňažnú čiastku v sume 35.000 eur,
II. na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený O., a.s. uhradí banka peňažnú čiastku v sume v
59.500 eur“. Podľa informácie zo strany banky O., a.s. určenej p. H. S. zo dňa 29.05.2015, na základe
jeho žiadosti o poskytnutie identifikačných údajov klienta banka uviedla, že účet č. XXXXXXXXXX/XXXX
je vedený na meno a priezvisko žalovanej.

8. V konaní bol predložený listinný dôkaz - vyhlásenie A.. H. S. zo dňa 13.04.2015, v ktorom tento
čestne vyhlásil, že v súvislosti s prevodom realizovaným dňa 02.02.2015 na ťarchu jeho účtu na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX bola realizovaná suma 35.000 eur formou čerpania úveru - na úhradu kúpnej
ceny na základe kúpnej zmluvy, kde v dôsledku chyby pri vykonaní platobného styku, ktorá nebola
spôsobená bankou, utrpel majetkovú ujmu pripísaním sumy platobnej operácie v prospech účtu príjemcu
(XXXXXXXXXX/XXXX).

9. To, že H. S. čerpal úver, mal súd preukázané zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru
evidovaného pod registračným číslom XXXXXX U. (č.l. sp. 111 až 114 ). V zmluve bola uvedená výška
a účel úveru a ďalšie náležitosti úverovej zmluvy podľa čl. IV s názvom čerpanie úveru bodu 2. a dlžník
bol povinný najmenej 5 pracovných dní predo dňom požadovaného čerpania písomne požiadať banku
o čerpanie úveru. Podmienkou každého čerpania úveru bolo uhradenie všetkých splatných záväzkov
dlžníka voči banke, najmä poplatku za spracovanie úveru ako aj splnenie ďalších podmienok uvedených
v čl. V zmluvy. Banka sa zaviazala, že zrealizuje čerpanie úveru najneskôr do 5 pracovných dní odo
dňa splnenia podmienok uvedených v predchádzajúcej vete. Podmienkou čerpania bolo predloženie
originálu právoplatne uzatvorenej kúpnej zmluvy, ako aj predloženie dokladov preukazujúcich úhradu
rozdielu medzi výškou úveru a kúpnou cenou objektov, originálu výpisu z listu vlastníctva a ďalšie
podmienky. Kúpnopredajnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a H. S. pripravoval
E. Z., ktorý následne aj vybavoval všetky záležitostí poskytnutia úveru a podvodným spôsobom zneužil
situáciu pri písaní zmluvy, keď v nej vedome uviedol účet svojej manželky, čo bolo deklarované G. S.
starším, G. S. mladším.

10. Prvoinštančný súd v prvom rade skúmal, či žalobcovi svedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby.
Žalobca (resp. jeho právny predchodca) sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej
v danej právnej veci s tým odôvodnením, že jemu, ako predávajúcemu, mala byť a nebola zaplatená
suma 35.000 eur, ktorá je časťou kúpnej ceny dojednanej medzi ním, ako predávajúcim a p. H. S.,
ako kupujúcim. S poukazom na § 588 OZ H. S. bol ten, ktorý mal do dispozičnej sféry žalobcu doručil
dojednanú cenu a naopak žalobca (jeho právny predchodca) má len voči nemu právny dôvod - nárok na
zaplatenie, resp. doplatenie celej kúpnej ceny. Poukázal na právnu vetu vyslovenú Občianskoprávnym
kolégiom NS ČR zo dňa 30.12.1982, sp. zn. Cpj 40/82 R 22/1983, podľa ktorého, ak cena predaných vecí
je dohodnutá platne, ale nedopatrením vyvolaným nesprávnym súčtom kupujúci zaplatí nižšiu sumu,
nejde o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale na nárok na doplatenie dohodnutej ceny,
vyplývajúcej z uzavretej zmluvy. V ďalšom poukázal na nález Ústavného súdu SR z 02.03.2016, č. k.

II. ÚS/620/2015-94, podľa ktorého v prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možné
dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového
hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide.

11. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že v danej veci, ak na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné
obohatenie, tak nie na úkor žalobcu (ktorému má povinnosť - právny dôvod, zaplatiť celú kúpnu cenu
kupujúci), ale na úkor kupujúceho, ktorý zo svojho (údajne preto, že bol uvedený do omylu) poukázal
bez právneho dôvodu žalovanej 35.000 eur. Na jeho strane došlo k vzniku majetkovej ujmy. Zároveň
poukázal na zhodnotenie občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR z 21.12.1978, sp. zn. Cpj
37/78, ktoré špecifikoval.
12. Z uvedeného vyvodil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie aj s poukazom na rozsudok NS SR sp.
zn. 3Cdo/192/2004. Keďže v danej veci plnil kupujúci p. H. S., nie právny predchodca žalobcu, teda
predávajúci, vzhľadom na vyššie konštatované, súd pre nedostatok aktívnej legitimácie návrh žalobcu
v celom rozsahu zamietol.

13. Zároveň zamietol návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov G. S. a H. S., ako aj E.
Z. a pripojenie vyšetrovacieho spisu, lebo nedostatok hmotnoprávneho subjektívneho práva na strane
žalobcu voči žalovanej by sa ani vykonaním týchto dôkazov nezhojil.

14. Výrok o trovách konania odôvodil ust. § 251; § 255 a § 262 ods. 1, 2 CSP a plne úspešnej
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plno rozsahu, o výške ktorých rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

15. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Právnym dôvodom odvolania
je ust. § 365 CSP. Poukázal rovnako na články 2 a 7 základných princípov CSP. Občianske súdne
konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo) s poukazom na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 5Cdo/196/2009. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR I. ÚS/52/3, podľa ktorého občianske súdne
konanie musí byť v každom prípade zárukou zákonnosti. Tiež uviedol, že rozhodnutiu súdu vo veci samej
musí predchádzať činnosť súdu zameraný na spoľahlivé zistenie skutkového stavu a v zmysle článku 6
ods. 1 Dohovodu musí byť zachovaný princíp „rovnosti zbraní“ a „právo na kontra-dechtárne konanie“. S
poukazom na judikatúru EÚ obsahom záruky na spravodlivý súdny proces je aj to, že účastník konania
nesmie byť rozhodnutím znevýhodnený oproti druhému účastníkovi. Podľa nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS/332/09 nevykonanie navrhnutého dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie
skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Obsahom práva na spravodlivý
súdny proces je relevantné konanie súdov a iných orgánov SR. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS/85/06). V ďalšom poukázal na právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania,
čo vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, ako aj Ústavného súdu SR (III. ÚS/119/03, IV. ÚS/115/03).
Vyslovil svoj nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Súdu prvej inštancie tiež vytýkal to, že sa nevyporiadal s platnou a aktuálnou judikatúrov, ale poukázal
na nepoužiteľné rozhodnutia. Uviedol, že právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným
vzťahom, ktorý vzniká aj v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej
skutočnosti. Jeho podmienkami je získanie bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje
určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia a majetkovou
ujmou. Dôvodom vzniku záväzku na vrátenie bezdôvodného obohatenia je preukázateľné získanie
bezdôvodného obohatenia na úkor iného, na základe čoho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto
sa bezdôvodne obohatil a kto je povinný obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto
obohatil a kto má právo na vydanie obohatenia. Nejde o vznik záväzku priamo zo zákona, ale o vznik
záväzku na základe zákona (v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia NS SR a ČR, ktoré
špecifikoval). Právny názor súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie či už aktívnej alebo
pasívnej je absolútne nesprávny, odporujúci normotvornej teórii, ako aj hmotnému a procesnému právu
a aj samotnej právnej logike. K vecnej legitimácii poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo/217/2008.
V zmysle ust. § 451 OZ pasívne legitimovaným pri zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je ten,
koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci
k nemu malo v súlade s právom dôjsť. V prejednávanom prípade na strane aktívnej, ako aj pasívnej
legitimácie z bezdôvodného obohatenia sú správne označení účastníci, ktorými sú žalobca, žalovaná.

Súdu prvej inštancie tiež vytýkal to, že nevypočul svedkov navrhnutých žalobcom, ako aj že nepripojil
trestný spis, z ktorého v prípade uznania viny u podozrivých E. Z. a A. Z. by prichádzal do úvahy dôvod na
vydanie majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov. Prvoinštančný súd opomenul vykonať
dôkazy predložené žalobcom, a to právoplatné rozhodnutia v obdobných veciach, ktoré špecifikoval.
Prvoinštančný súd svojvôľu pri nevykonaní dôkazov ničím nezdôvodnil. Pokutu za nedostavenie sa
svedkov na pojednávanie, ktorí boli navrhnutí žalobcom, prvoinštančný súd uložil napriek tomu, že tak
neurobil vo vzťahu k neprítomnej žalovanej a neprítomnosti E. Z., ktorý sa ani neospravedlnili. Uvedené
je treba vnímať ako porušovanie princípu rovnosti zbraní. Po zrušení a vrátení vecí navrhol doplniť
dokazovanie v naznačenom smere, predvolať a vypočuť navrhnutých svedkov a pripojiť vyšetrovací spis
Okresného riaditeľstva PZ J. ako aj predvolať svedka - zodpovedného pracovníka O., a.s. F.. Poukázal
tiež na to, že kupujúci H. S. podpísal žiadosť o realizáciu prevodu v prospech účtov dňa 21.01.2015,
pričom samotná kúpna zmluva bola podpísaná a úradné overená 26.01.2015, teda následne 5 dní ex
post. Záverom uviedol, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.

16. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

18. Výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 OZ).

19. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ).

20. Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady,
že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok
vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Zo znenia ust. § citovaného vyššie vyplýva, že povinnosť vydať
postihuje to, čo predstavuje obohatenie, a to za súčasného určenia povinnej osoby, ktorou je ten, kto
sa bezdôvodne obohatil. Vyžaduje sa teda, aby bezdôvodné obohatenie bolo získané na úkor iného.
Znamená to, že musí byť daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany a
majetkovou ujmou druhej strany. Za majetkový prospech vo všeobecnosti je treba rozumieť získanie
majetkových hodnôt vyjadriteľných v peniazoch. Ide o stav, keď sa doterajší majetok obohateného
rozmnoží. Je však za majetkový prospech potrebné považovať aj stav, keď sa doterajší jeho majetok
nezmenší, hoci bez jeho získania by k tomu došlo. Je pritom treba zdôrazniť, že preto, aby ten, kto
získal majetkový prospech bol povinný tento vydať, nie je rozhodujúce, či je naplnená subjektívna
stránka obohateného, teda či tento vznikol zavinením obohateného. Stačí, že došlo k jeho obohateniu
(pozri napr. R 25/1986). Pri aplikácii jednotlivých dôvodov považovaných za bezdôvodné obohatenie je
potrebné rozlišovať dôvody, ktorých existencia vyplýva alebo priamo zo zákona, alebo ktorých existencia
je viazaná na existenciu právneho úkonu. V zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ sa považuje za bezdôvodné
obohatenie majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov a tým, že sa za neho plnilo, hoci podľa práva mal
plniť sám. Plnenie z nepoctivých zdrojov môže byť založené na viacerých skutočnostiach. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka alebo inej právnej úpravy totiž expressis verbis nedefinujú čo treba za nepoctivý
zdroj obohatenia považovať. Aplikačná prax sa však zjednotila na tom, že za nepoctivý zdroj obohatenia
je treba považovať prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi.

21. Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor
koho bolo bezdôvodné obohatenie získané; je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom

hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (viď
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/192/2004, ZSP č. 46/2008).

22. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne rozhodol. Aktívna legitimácia žalobcu
v predmetnom spore vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie je daná. Je totiž nepochybné, že
suma 35.000 eur, ktorú mal právny predchodca žalobcu dostať ako časť kúpnej ceny za odpredané
nehnuteľnosti bola pripísaná bez právneho dôvodu na účet žalovanej preto, že jej účet bol v kúpnej
zmluve uvedený jej manželom. Žalovaná netvrdila, aby suma 35.000 eur jej mala byť pripísaná na
účet z nejakého dôvodu. Žalovaná jednak nebola účastníkom kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva
nehnuteľnosti uzavretej medzi G. S. mladším a H. S. dňa 26.01.2015. Sumu 35.000 eur z uvedenej
kúpnej zmluvy mal dostať žalobca ako predávajúci. Z doteraz vykonaného dokazovania je možné
predpokladať, že sa tak stalo iba omylom (zatiaľ nebolo preukázané úmyselné konanie manžela
žalovanej, ktorý predmetnú kúpnu zmluvu mal pripravovať). Za danej situácie je možné jednoznačne
ustáliť, že suma 35.000 eur bola určená ako kúpna cena v prospech právneho predchodcu žalobcu.
Z uvedeného vyplýva, aktívna vecná legitimácia žalobcu na vydanie sumy 35.000 eur od žalovanej.
Bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 1 OZ je konštruované ako záväzkový vzťah (podobný
zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa niekto
obohatil.

23. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, ktorý nadobudol pohľadávku od G. S. v priebehu
konania, vzhľadom na vyššie uvedené, je daná aktívna vecná legitimácia. Aj pohľadávka vyplývajúca z
bezdôvodného obohatenia môže byť totiž postúpená v zmysle ust. § 524 a nasl. OZ (viď R/42/2002).

24. K odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu
napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (pozri
IV. ÚS/115/03, III. ÚS/209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne
konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR, článok 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a ochranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd síce nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu (I. ÚS/241/07).

25. Odvolací súd ešte dodáva, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať
len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných
súdov ako ústavne nesúladné, ktorým boli zákony, prípadne iné právne úpravy interpretované v
externom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu (viď rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV./1/2014).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie výklad ust. § 451
OZ zrealizoval veľmi formalisticky a v rozpore s princípom spravodlivosti, keď žalobu zamietol. Z
doteraz vykonaného dokazovania totiž je možné jednoznačne ustáliť, že suma 35.000 eur, ktorá mala
byť vyplatená právnemu predchodcovi žalobcu ako časť kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľnosti, bola
poukázala na účet žalovanej, a to zatiaľ bez (či už tvrdeného alebo preukazovaného) právneho dôvodu.
Už uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca by mal byť aktívne vecne legitimovaný v prejednávanom
spore.

27. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 391 ods. 2 CSP.

28. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vyhodnotiť aktívnu vecnú legitimáciu na strane
žalobcu v naznačenom smere, vykonať dôkazy navrhnuté stranami sporu a ich výsledok náležite
vyhodnotiť tak, aby boli zachované procesné práva strán sporu a aby výklad zákonných ustanovení bol
zrealizovaný v súlade s princípmi spravodlivosti. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyhodnotiť uplatnený
nárok žalobcu v širších súvislostiach, vo veci rozhodnúť a následne svoje rozhodnutie náležite odôvodniť

tak, aby toto jasne, zrozumiteľne dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany a aby bolo z neho zrejmé, akými myšlienkovými pochodmi súd
dospel k rozhodnutiu vo veci. V novom rozhodnutí rozhodne aj o všetkých trovách konania.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.