Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111205061
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2111205061.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca
úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO 00009199, Františkánska 22,
Trnava, zastúpený: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému: Ľuboš Križan,
Štefánikova 22, Trnava, IČO 33 203 318, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Hrinkovou, Hečková 18,
Bratislava, IČO: 30 868 122, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 11.02.2016 č.k. 16C/29/2011-363, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.03.2011 domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 92.942,92 eur voči žalovanému, ktoré mal podľa tvrdení žalobcu žalovaný získať na
jeho úkor v období od 01.03.2008 do 30.04.2009 bezplatným užívaním nehnuteľnosti - stavby ubytovne
na F. ulici č. XXX v U. a stavby internátu na F. ulici č. XXX v U., bez platne uzatvorenej zmluvy o nájme.
Žalobca poukázal na to, že žalovaný zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorých predmetom boli
tieto nehnuteľnosti, uzatvoril so spoločnosťou TAZ, a.s., ktorá však ich vlastníkom nebola ako to bolo

konštatované v konaní o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu 44Cbi/6/2007
vedenom na Okresnom súde Trnava.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko nebol so žalobcom v žiadnom právnom
vzťahu, vrátane vzťahu vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia, keď žalobca nie je v konaní aktívne
legitimovaný a žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Žalovaný tvrdil, že užíval nehnuteľnosti na základe
zmluvy o nájme, ktorú uzavrel so spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii ako dobromyseľný nájomca,

nájomne platil vtedajšiemu prenajímateľov i TAZ, a.s. Žalovaný namietal aj premlčanie žalobcom
uplatneného nároku.

3.Súdprvejinštancierozsudkomzodňa25.03.2014žalobuzamietolavkonaníúspešnémužalovanému
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania vo výške 10.765,01 eur, proti
ktorému rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo
dňa 31.05.2013 č.k. 21Cob/56/2012-262 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

Následne dňa 25.03.2014 vydal súd prvej inštancie rozsudok č.k. 16C/29/2011-302, ktorým žalobu
zamietol a v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo výške10.765,01 eur, proti ktorému rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením zo
dňa 30.09.2015 č.k. 21Cob/103/2014-336 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom rozhodol rozsudkom zo dňa 11.02.2016 č.k.
16C/29/2011-363, ktorým súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy
konania v sume 12.342,31 eur k rukám zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného

obohatenia, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný dňa 15. 2. 2006, 20. 11. 2006 a 1. 2. 2007 uzavrel nájomnú zmluvu
so spoločnosťou TAZ a.s. v likvidácii, keď predmetom nájmu boli Stavby Internátu a Ubytovne.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. 12. 1999 č. k. 3K 105/99 bol vyhlásený konkurz na
majetok úpadcu TAZ a.s. v likvidácii, za správcu súd vymenoval JUDr. Dušana Pohoveja. Uznesením
Okresného súdu v Trnave zo dňa 12. 9. 2007 č. k. 25K 2/2007-70 bol vyhlásený konkurz na majetok

úpadcu - Trnavské automobilové závody štátny podnik v likvidácii. Dňa 16. 10. 2007 vtedajší správa
KP TAZ š. p zapísal predmetnú nehnuteľnosť do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu TAZ š. p.. Tento
súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 206B/2007 so sporným zápisom v prospech tretej
osoby, t.j. TAZ a.s. Dôvodom bola absolútna neplatnosť prevodov - prechodov vlastníckeho práva k
súpisovej zložke majetku od úpadcu TAZ š.p. na Fond národného majetku SR. Podľa vtedajšieho

správcu úpadcu TAZ š. p. v danom prípade nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k súpisovej zložke
majetku s rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/1992 zo
dňa 11. 4. 1992 o schválení privatizačného projektu a uznesením Vlády SR č. 590 zo dňa 16. 6. 1992 o
schválení privatizačného projektu úpadcu, predmetom ktorých nebol prevod - prechod súpisovej zložky
majetku od úpadcu na FNM a následné prevody - prechody na ďalšie osoby.

V zmysle Notárskej zápisnice N 58/2009, NZ 31513/2009, NCR1s 32122/2009 zo dňa 18. 9. 2009 bola
vykonaná dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom bol Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca KP úpadcu TAZ
š. p. v konkurze Trnava. Predmetom dražby boli pozemky a stavba /ubytovňa/ č. s. 6748. Dňa 9. 10.
2009 bola uzavretá Zmluva o vykonaní opakovanej dražby medzi Mgr. Ing. Pavlom Korytárom a TAZ
- správa a predaj bytov nájomcom s. r. o. ako navrhovateľmi a dražobníkom Aukčná agentúra s. r. o.

Trnava, predmetom ktorej bola aj ubytovňa. Mgr. Ing. Pavol Korytár ako predávajúci a TAZ - správa a
predaj bytov nájomcom s. r. o. ako kupujúci uzavreli dňa 17. 3. 2009 Zmluvu o predaji časti podniku,
predmetom ktorej mal byť aj Internát a ubytovňa.
Dňa 16. 9. 2011 došlo medzi postupcom TAZ - správa a predaj bytov nájomcom s. r. o. v likvidácii
a navrhovateľom ako postupníkom k uzavretiu Dohody o urovnaní a Zmluvy o postúpení pohľadávky.

Predmetom dohody o urovnaní bolo bezdôvodné obohatenie získané dlžníkom užívaním ubytovne od
19. 3. 2009. Od 20. 3. 2009 do 3. 12. 2009 vo vlastníctve postupcu, Zmluva o predaji časti podniku
uzavretá medzi Postupníkom ako predávajúcim a postupcom ako kupujúcim. Od 4. 12. 2009 do 20. 10.
2010 vo vlastníctve vydražiteľa N. R., od 21. 10. 2010 vo vlastníctve I. G. a internátu vo vlastníctve
SR - v správe postupníka do 19. 3. 2009, od 20. 3. 2009 do 23. 2. 2011 vo vlastníctve postupcu a od

24. 2. 2011 opäť vo vlastníctve postupníka. Zmluva o postúpení pohľadávky sa týkala pohľadávky voči
žalovanému v sume 92.942,92 eur - nárok postupcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
ubytovne, internátu od 1. 3. 2008 do 30. 4. 2009, resp. 28. 4. 2009.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanému spoločnosť TAZ a.s. v likvidácii fakturovala faktúrou
č. 8224048 zo dňa 3. 3. 2008 za nájom nebytových priestorov - ubytovňa za mesiac marec 2008 čiastku

127.330 Sk, odporca ju uhradil 22. 4. 2008.V rovnaký deň uhradil faktúru č. 8224045 zo dňa 3. 3. 2008
- nájom za Hotel marec 2008 v sume 95.200 Sk. Úhrady potvrdil JUDr. Pohovej dňa 22. 4. 2008 - keď
odporca omylom uhradil dvakrát f. č. 8224024, rozdiel 25.436 Sk teda uhradil dodatočne. Faktúru TAZ
s.a.vlikvidáciič.8224061zodňa2.4.2008-nájomzaHotelapríl2008vsume95200Skuhradilodporca
6. 5. 2008, v ten istý deň faktúru č. 8224064 - nájom za ubytovňu apríl 2008.5. 6. 2008 uhradil fa č.

8224076 - nájom za máj 2008 v sume 95200 Sk, 12. 6. 2008 uhradil faktúru č. 8224078 v sume 151.039
Sk - ubytovňa máj 2008. 16. 7. 2008 uhradil faktúru 0322/08 - nájom jún 2008 v sume 117.659 Sk, 14.
7. 2008 fa č. 0323/08 v sume 142.800 Sk, 21. 8. 2008 fa č. 0846/08 v sume 95.200 Sk - Hotel júl 2008,
fa č. 0347/08 v sume 142.800 Sk - ubytovňa júl 2008, 25. 9. 2008 uhradil časť fa č. 8224129 /0394/08/
v sume 95.200 Sk - august 2008 Hotel, zvyšok tejto faktúry 85.700 Sk uhradil 26. 9: 2008, 25. 9. 2008

fa č. 8224128 /0393/08/ v sume 151.039,00 Sk nájom august 2008 - ubytovňa, 1. 10. 2008 uhradil fa č.
0426/08 - nájom Hotel september 2008 v sume 95.200 Sk, fa č. 0427/08 v sume 142.800 Sk - september
2008 uhradil tak, že 15. 10: 2008 a 26. 9. 2008 uhradili dvakrát faktúry č. 8224140, 8224139, teda faktúra
bola započítaná a pokrytá, čo potvrdil JUDr. Pohovej listom zo dňa 6. 11. 2008, neuhradená čiastka35.379 Sk z fa č. 8224153 bola uhradená. Dňa 3. 11. 2008 uhradil odporca fa č. 0471/08 v sume 115.794
Sk - 3.843,88 eur - nájom ubytovne október 2008, fa č. 0470/08 nájom hotel za október 2008 v sume
3.160,06 eur, fa č. 0519/08 - nájom november 2008 hotel v sume 3.160,06 eur uhradil 10. 12. 2008,

rovnakofač.0520/08vsume5.013,58nájomubytovnenovember2008,26.1.2008uhradilfač.0587/08
v sume 3.905,58 eur nájom december 2008 - hotel, fa č. 057108 v sume 4740 eur nájom ubytovne
december 2008, 9. 2. 2009 uhradil fa č. 9224010 v sume 3.160,06 eur - nájom hotel január 2009, fa č.
9224009 v sume 4740,09 eur nájom január 2009 ubytovňa, 16. 3. 2009 fa č. 9224025 v sume 4740,09
eur nájom február 2009, 26. 3. 2009 fa č. 9224038 v sume 3160,10 eur nájom hotel február 2009, ktoré

faktúry žalovaný uhradil, a teda plnil v zmysle nájomnej zmluvy v prospech TAZ a.s. v likvidácii.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa§456Obč.zák.predmetbezdôvodnéhoobohateniasamusívydaťtomu,nakohoúkorbolzískaný.
Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného.

Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o
nové majetkové hodnoty. Povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne
obohatil.Oprávnenýmsubjektom,t.j.vprospechktoréhosavydanietakéhotoobohateniamáuskutočniť,
je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.
Na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia je aktívne legitimovaný ten, na úkor koho sa niekto

iný obohatil a pasívne legitimovaným je ten, kto sa na jeho úkor obohatil.
Vkonanínebolosporné,žeprvotnýmužívateľomspornýchnehnuteľnostibolúpadcaTAZa.s.vlikvidácii,
ktorý za nájomné prenajímal nehnuteľnosti tretím osobám. Žalovaný za užívanie sporných nehnuteľností
platil v súlade s nájomnou zmluvou vtedajšiemu prenajímateľovi TAZ a.s. v likvidácii úhrady za užívanie
nehnuteľností. Vtedajší správca JUDr. Dušan Pohovej bol aj počas sporu o existencii práva k majetku

zapísanému do súpisu konkurznej podstaty oprávnený majetok zapísaný do súpisu užívať a požívať
úžitky, teda aj prenajímať, a to aj v prípade, ak nie je jeho vlastníkom, čo vyplýva aj z Uznesenia KS
Bratislava č. k. 25K 2/2007 zo dňa 29. 1. 2009.
Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením

je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456
Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to

nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž
zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu
dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002).
Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je teda obohatenie sa obohateného na úkor iného.

Znamená to, že majetok obohateného sa zvýši a majetok iného sa o túto časť zmenší, obe podmienky
musia byť splnené súčasne. Vyžaduje sa existencia kauzálneho nexusu medzi majetkovým prospechom
obohateného a majetkovou ujmou poškodeného /príčinná súvislosť je teda nevyhnutnou podmienkou
jeho vzniku/.
V danom prípade žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti z uzavretia nájomnej zmluvy spoločnosti TAZ

a.s. v likvidácii, teda na jeho strane nevzniklo a ani nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Majetok
žalovaného sa nepochybne nezväčšil. Pokiaľ sa majetok žalobcu mal znížiť, nestalo sa tak konaním
žalovaného, ale spoločnosti TAZ a. s. v likvidácii.
Majetková ujma žalobcu môže existovať len medzi žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti a TAZ a. s.
v likvidácii, nie medzi účastníkmi konania. Len TAZ a.s. v likvidácii, ktorá ich prenajímala ako sa neskôr

preukázalo síce neoprávnene /nie však v čase vzniku vzťahu žalovaného k nehnuteľnostiam, pretože
v tom čase podľa aktuálnych listov vlastníctva prenajímateľ bol vlastníkom nehnuteľnosti a opak bol
preukázaný až v súdnom konaní v priebehu nájmu, ktorého účastníkom ani nebol žalovaný, a teda
nemohol ovplyvniť žiadnym spôsobom toto konanie/.
Žalovaný neužíval nájom bez protiplnenia, za ich užívanie riadne platil nájomné prenajímateľovi v zmysle

zmluvy a v súlade so zmluvou. Plnil v prospech osoby, ktorá v tom čase disponovala všetkým právami
vlastníka, o čom nemal žalovaný dôvod pochybovať. Žalovaný sa neobohatil bezdôvodne, nezväčšil sa
jeho majetok, nakoľko dohodnuté plnenie riadne poskytoval. O bezdôvodné obohatenie môže ísť len
vtedy, ak by užívaním nehnuteľností získal žalovaný určitú majetkovú hodnotu, čo však žalobca v konanínepreukázal. Ak aj žalovaný získal užívaním nehnuteľností zisk v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
nejedná sa o bezdôvodné obohatenie, ani o majetkový prospech žalovaného /tento zisk je daný inými
právnymi skutočnosťami ako vzťahom účastníkov a plnením z nájomnej zmluvy/. V prípade plnenia

bez právneho dôvodu vzniká prospech tomu, kto cudziu vec užíva neoprávnene a bez primeraného
protiplnenia, ktoré by bol inak povinný poskytnúť, ak by právny dôvod na jej užívanie existoval. Žalovaný
však za užívanie nehnuteľností platil dohodnuté nájomné v prospech prenajímateľa TAZ a.s. v likvidácii -
v zmysle zmluvy ako prenajímateľa. Táto spoločnosť, resp. správca JUDr. Pohovej vystavovala faktúry
za užívanie nehnuteľností, v jej prospech žalovaný úhrady aj realizoval. Ak teda bol niekto subjektom,

ktorý sa bezdôvodne obohatil, bola to TAZ a.s. v likvidácii a vzhľadom na množstvo súdnych sporov
subjektov TAZ a.s. a TAZ š. p. /na ktoré sám žalobca poukázal/, následných prevodov a prechodov
nehnuteľností, ich vysporiadavania, prechodov záväzkov a pohľadávok práve sporná pohľadávka medzi
týmito subjektami zostala zrejme nevysporiadaná, ktorá skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného.
V priebehu vzájomných sporov žalobcu a TAZ a.s. v likvidácii bolo vôbec pre nájomcov sporné, ktorému
zo subjektov majú platiť samotné nájomné. Skutočnosť, že medzi správcami prebiehali tieto spory,

nemožno dávať na ťarchu nájomcov, ktorí byty alebo nebytové priestory užívali, platili za užívanie riadne
úhrady a nemali možnosť ovplyvniť súdne konania.
Nakoľko dôvodom zamietnutia žaloby je nepreukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia, ďalej
uvádzané skutočnosti nasvedčujú účelovosti konania žalobcu, účelovosti usporiadania vlastníckych a
iných vzťahov, ktoré nemôžu byť na ťarchu tretej osoby. V neposlednom rade samotný zápis žalobcu

ako vlastníka bol až dôsledkom súdnych rozhodnutí. Zmätočnosť je daná aj skutočnosťou, že síce
zápisy v katastri nehnuteľnosti boli a sú či už na TAZ a.s. alebo v súčasnosti na žalobcu, avšak v čase
uzavretia sporných zmlúv vo veci 44Cbi 6/2007 rozhodnuté nebolo. Teda pokiaľ aj je žalobca v súčasnej
dobe vedený ako vlastník nehnuteľností a z toho je odvodená jeho aktívna legitimácia /výpis z katastra
nehnuteľností je záväzný/, právna neistota pretrváva i vo vzťahu k ostatným nájomcom a nemôže byť

na ťarchu žalovaného.
Dôvodom zamietnutia žaloby je skutočnosť, že nebol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného. Ostatné žalovaným udávané dôvody preto súd neuvádza ako dôvody svojho
rozhodnutia a okolnosti uzatvárania jednotlivých zmlúv /prevody, postúpenie pohľadávky a pod./, spory
správcov TAZ š. p. a TAZ a.s., ktoré uviedol len pre úplnosť na ozrejmenie zrejmej účelovosti až

šikanóznosti podanej žaloby.
V zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že bol v spornom období založený právny dôvod
na užívanie predmetu nájmu nájomcom titulom nájomnej zmluvy, ktorú bol s poukazom na uvedené
JUDr. Pohovej oprávnený uzavrieť ako správca vlastníka, ktorý naviac z titulu správcu bol povinný sa o
majetok i starať/, ktoré právo žalovaný využíval. Ak aj v neskoršom období nastali skutočnosti, ktoré mali

za následok zmenu právnych vzťahov, nemožno v rozhodnom období konštatovať vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, toto mohlo vzniknúť na strane subjektu, ktorý priestory žalovanému
prenajal, prípadne ďalšiemu subjektu, s ktorým bol žalobca v akomkoľvek vzťahu.
Žalobca v konaní nepreukázal, že by na strane žalovaného, ktorý subjektu označenému v nájomných
zmluvách riadne poskytoval dohodnuté plnenia, došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle cit.

ust. zákona. Žalobca v čase uzavretia nájomných zmlúv nebol nesporným a nepochybným vlastníkom
nehnuteľností, teda žalovaný plnil zmysle riadne uzavretej zmluvy v prospech vtedajšieho vlastníka,
vedeného na katastri nehnuteľnosti . Ak teda došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia, nie na strane
žalovaného,ktorýztohtodôvoduniejepasívnelegitimovanýmúčastníkom.Potrebnéjetiežkonštatovať,
ževšetkyďalšiekrokyžalobcu/zmluvyopostúpenípohľadávok,spätnéprevody,predajčastipodniku/sa

javia ako účelové a smerujú k zastieraniu skutkového stavu veci z hľadiska ich celkovej neprehľadnosti
a neúčelnosti v neprospech nájomcov či už bytov alebo nebytových priestorov.
Žalobca nepreukázal, že by v období od 1. 3. 2008 do 30. 4. 2009 to bol práve on, na úkor koho
sa žalovaný obohatil, resp. že by sa vôbec žalovaný obohatil. Žalovaný platby realizoval účastníkovi
právneho vzťahu, ktorý bol v tom čase zapísaný ako vlastník nehnuteľností. Žalovaný so žalobcom nebol

v žiadnom právnom vzťahu a pokiaľ má teda žalobca za to, že sa niekto bezdôvodne obohatil, mohol
to byť len ten, ktorý bol ako vlastník zapísaný v KN, ktorý tieto nehnuteľnosti ako oprávnený držiteľ v
tom čase držal, teda TAZ a.s. v likvidácii. Táto spoločnosť má potom bezdôvodné obohatenie žalobcovi
vydať.
Neboli preukázané zákonné podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia, a to vznik bezdôvodného

obohatenia na strane žalovaného /zväčšenie jeho majetku/, a súčasné zmenšenie majetku žalobcu zo
strany žalovaného, ktoré dve skutočnosti musia byť splnené súčasne.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná, nedošlo ku vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného a bolo potrebné ju zamietnuť.S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody zamietnutia žaloby sa súd námietkou premlčania nezaoberal.

Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému

žalovanému priznal trovy konania titulom právneho zastúpenia, za prevzatie a prípravu zastúpenia,
vyjadrenie k žalobe, pojednávanie 9. 6. 2011, 8. 9. 2011, vyjadrenie zo dňa 18. 10. 2011, pojednávanie
25. 10. 2011, vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2011, pojednávanie 9. 6. 8. 9. 2011, vyjadrenie 18. 10. 2011,
pojednávanie 25. 10. 2011, vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2011, pojednávanie 6. 12. 2011 á 605,81 eur,
paušál 8x za r. 2011 á 7,41 eur, strata času za 16 začatých polhodín Bratislava - Trnava a späť na

pojednávania/ 16x12,35 eur /cesta Trnava-Bratislava na pojednávania 9. 6. 2011, 8. 9. 2011, 25. 10.
2011, 6. 12. 2011 za 16 začatých polhodín/, t. j. 197,60 eur, cestovné Bratislava - Trnava a späť na
pojednávaniavozidlomAudiA4pricelkovejvzdialenosti120km,cenebenzínu1,48eur/literapriemernej
spotrebe 7,1 l/100 km spolu 138,28 eur, DPH 20%, po rozhodnutí prvostupňového súdu - vyjadrenie
k odvolaniu, doplnenie vyjadrenia, pojednávanie 31. 10. 2013, 9. 1. 2014 a 4. 3. 2014 - 5 úkonov á
605,81 eur, jedna odmena v 1-ici 25. 3. 2014, t. j. 302,91 eur, paušál 2x7,63 eur v roku 2012, 1x7,81

eur v r. 2013, spolu paušál 47,19 eur, cestovné Bratislava - Trnava a späť za 4 začaté polhodiny na
pojednávanie 31. 10. 2013 - 4x13,01 eur = 52,04 eur, 12 začatých polhodín na pojednávania 9. 1. 2014,
4. 3. 2014, 25. 3. 2014 3x(4 x 13,40 eur) = 160,80 eur, spolu strata času 212,84 eur, cestovné náhrady
za použitie vozidla Audi A4 - 120 km, spotreba 7,1 l/100 km - 31. 10. 2013 pri cene PHM 1,451 eur/l
vo výške 34,32 eur, dňa 9. 1. 2014 pri cene PHM 1,454 eur/l vo výške 34,35 eur, dňa 4. 3. 2014 pri

cene PHM 1,445 eur/l vo výške 34,27 eur, dňa 25. 3. 2014 pri cene PHM 1,445 eur/l vo výške 34,27
eur, spolu 137,21 eur, DPH 20% vo výške, po vydaní rozsudku zo dňa 25. 3. 2014 trovy za vyjadrenie
k odvolaniu, pojednávanie 11. 2. 2016 á 605,81 eur, paušál á 8,04 eur, strata času Bratislava - Trnava a
späť za 4 začaté polhodiny 4x14,30 eur, spolu 57,20 eur, cestovné za vozidlo Kia Rio, EČ BL990LA 120
km pri spotrebe 5,00 l/100 km Bratislava - Trnava a späť pri cene PHM 1,17 eur vo výške 22,98 eur, v

zmysle § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Zb.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92.942,92 eur a náhradu trov konania.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že skutočnosť, že žalovaný plnil inej osobe (nevlastníkovi),
nezakladá zánik povinnosti plniť skutočnému vlastníkovi - úpadcovi, ktorému ako jedinému v rozhodnom
období svedčalo právo prenajímať Internát a Ubytovňu. Aj napriek argumentácii žalovaného, že
bezdôvodne sa mohla obohatiť TAZ, a.s. v likvidácii, ktorému ako domnelému poukazoval platby

nájomného, žalobca nie je v tomto prípade v žiadnom právnom vzťahu s TAZ, a.s. v likvidácii. Je
nesporné,žedlžníkovi(vtomtoprípadežalovanému,ktorýužívalpredmetnénehnuteľnostibezprávneho
dôvodu) zanikne povinnosť až splnením, a teda okamihom, keď dlžník splní riadne a včas, a teda keď
sa plnenie (dlžná suma z titulu bezdôvodného obohatenia) dostane veriteľovi (žalobcovi), v žiadnom
prípade nie inej osobe. Občiansky zákonník upravuje prípady, keď namiesto dlžníka môže plniť aj iná

osoba napr. ručiteľ, nie je však prípustné plniť inej osobe ako veriteľovi s právnymi účinkami zániku
záväzku splnením dlhu, a preto konštatovanie súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného
nevychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
Žalobca má za to, že argumentácia súdu o potrebe kumulatívneho splnenia podmienok
vzniku bezdôvodného obohatenia v podobe: a/získania bezdôvodného obohatenia, b/ protiprávnosti

získania bezdôvodného obohatenia, majetkovej ujme iného subjektu, c/príčinnej súvislosti medzi
bezdôvodným obohatením a majetkovou ujmou, je nesprávna a v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka.
Je potrebné zdôrazniť, že bezdôvodné obohatenie nie je zodpovednostným vzťahom, ani nie je
založené na zodpovednostnom princípe, a názor súdu o protiprávnosti získania bezdôvodného

obohatenia, zavinení a príčinnej súvislosti ako o podmienkach vzniku bezdôvodného obohatenie hraničí
s flagrantným arbitrárnym a so zákonom nesúladným výkladom ust. § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
Ustálenou judikatúrou a odbornou literatúrou je všeobecne prijatý záver, že v prípade vzniku
bezdôvodného obohatenia nemusí ísť len o prípad získania určitej majetkovej hodnoty bezdôvodne

obohateného, ale aj o prípad, keď sa jeho majetok nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal.
Viera a dobromyseľnosť žalovaného v to, že plní oprávnenej osobe nemajú s uvedeným právnym
posúdením veci nič spoločné, žalovaný by si mal uplatniť svoj nárok u povinnej osoby, ktorou je správca
úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii.K nájomným zmluvám uzatvoreným medzi žalovaným ako nájomcom a TAZ, a.s. v likvidácii ako
prenajímateľom a k Uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 25K/2/2007 zo dňa 29.01.2009, žalobca
poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 1997, sp. zn. 1 Cdo 48/ 97, v ktorom

súd riešil síce otázku vypratania bytu, ale právnym základom bolo posudzovanie neplatnosti nájomnej
zmluvy: „Súd Odporcom v 2. až 7. rade uložil povinnosť predmetné byty vypratať... Svoje rozhodnutie v
časti vyslovenia neplatnosti nájomných zmlúv odôvodnil ustanoveniami § 39 a § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Nájomnézmluvyuzatvorenémedziodporcomv1.radeaodporcamiv2.až7.radepovažoval
za absolútne neplatné, nakoľko boli uzavreté v rozpore so zákonom. Žalovaný v 1. rade ich uzavrel v

čase, keď už nebol prenajímateľom bytov, a preto nemohol vzniknúť nájom predmetných bytov v zmysle
ustanovenia 4 685 ods. 1 OZ,"
Žalobca zdôrazňuje, že TAZ, a.s. v likvidácii nikdy nebola vlastníkom Internátu a Ubytovne a teda ani
nemohla vystupovať v pozícií prenajímateľa.
Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 44Cbi 6/2007 bolo vylúčenie veci (vrátane predmetných
nehnuteľností) zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny

podnik v konkurze a súd sa musel zaoberať otázkou preukázania práva žalobcu (v tomto prípade TAZ,
a.s. v likvidácii) na vylúčenie zapísaného majetku zo súpisu podstaty. Takéto právo (ide o vlastnícke
právo) preukázané súdu nebolo, a teda rozhodol v zmysle zákona tak, že žalobu zamietol.
Je nesporné, že úpadca bol v rozhodnom čase (za ktorý žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie)
vlastníkom nehnuteľností, ktoré užíval žalovaný, že TAZ, a.s. (ani jej právni predchodcovia) neboli

nikdy vlastníkmi týchto nehnuteľností a nevlastník nemohol s týmito nehnuteľnosťami disponovať a teda
ani uzatvoriť nájomnú zmluvu a inkasovať nájomné. Nájomné zmluvy, ktoré boli týmto nevlastníkom
uzatvorené, sú postihnuté sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Ak aj tieto nehnuteľnosti
boli predmetom prevodu medzi úpadcom a spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o.
(pričom žalobca okolnosti týchto prevodov vysvetlil tak konajúcemu súdu, mal na tieto úkony z dôvodu

potreby zabezpečenia prevzatia správy bytov a ostatných nehnuteľností a zabezpečenia dodávky
energií súhlas Ministerstva spravodlivosti SR ako aj konkurzného súdu), nárok z titulu bezdôvodného
obohateniaboloprávnenýapovinnýuplatňovaťžalobca(vzmysledohodyourovnanízodňa16.09.2011)
a neobstojí ani argumentácia súdu o účelovosti, neprehľadnosti a zavádzaní súdu a žalovaného svojimi
úkonmi, keď aj v zmysle rozhodnutia R 42 / 2002 : „ Aj pohľadávky vyplývajúce z bezdôvodného

obohatenia možno postúpiť v zmysle ustanovení § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Od oznámenia
resp. preukázania dlžníkovi, že jeho veriteľ postúpil pohľadávku, môže sa dlžník (ten, kto má vydať
bezdôvodné obohatenie) zbaviť záväzku jeho splnením, iba ak plnil postupníkovi, okrem prípadov
uvedených v ust. § 530 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. keď postupník dá postupcovi k
vymáhaniu pohľadávky súhlas v prípade, že ju sám nevymáha.“

Práve nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v odôvodnení rozsudku pri posúdení zásadnej otázky
postihuje rozsudok inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej
musí byť nadväznosť, tá sa musí prejaviť aj v odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p..
Nakoľko tento vzťah z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, je nepreskúmateľný a trpí tzv inou vadou

konania (ZSP 5/2006, ZSP 5/2007, Zb. súdnych rozhodnutí 6 - 7/98Rc 111/98). V danom prípade
konajúci súd svojim postupom žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, keď odôvodnenie rozsudku
nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca vo svojom opakovane podanom odvolaní

neuviedol žiadnu novú skutočnosť, než aké uvádzal doposiaľ vo svojich predchádzajúcich odvolaniach.
Žalovaný však považuje za potrebné v tejto veci, a to nie len vo vzťahu k odvolaniu žalobcu, ale najmä vo
vzťahu k samotnému konaniu a „nárokom" žalobcu uplatneným v konaní o tejto vecí, poukázať na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.: I ÚS 549/2015-33 zo dňa 16. 3. 2016 a z neho zdôrazniť
nasledovné:

Predmetný nález sa týka namietaného porušovania ústavných práv sťažovateľa týkajúceho sa
rozhodovania všeobecných súdov, vrátane odvolacieho súdu v tomto konaní, o otázkach nadobúdania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka, resp. (ne)platnosti zmluvy o prevode vlastníckeho
práva, v kontexte dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva.
Hoci predmetom konania v tejto veci nie je spor o nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

od nevlastníka, závery a dôsledky, ktoré z uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
vyplývajú, majú zásadný význam aj pre konanie o tejto veci.
Na základe vyššie uvedeného žalovaný vyslovuje názor, že ak je ústavne konformné pripustiť, že je
nevyhnutné poskytnúť rovnakú právnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho právaod nevlastníka - konajúceho v dobrej viere v konštitutívny akt štátu (opatrenie konkurzného súdu a
povolenia vkladu do katastra nehnuteľností) - ako oprávnenému vlastníkovi, o to viac je potom nanajvýš
žiadúce, ústavne konformné a spravodlivé priznať právnu ochranu aj tomu, kto konajúc v dobrej viere a v

dôvere v správnosť rozhodovacej právomoci štátu, resp. jeho výkonnej či súdnej moci (orgán katastra a
konkurzný súd) vstúpil do nájomného vzťahu s osobou (prenajímateľom v konkurze), ktorého vlastníctvo
k predmetu nájmu do tej doby nikto - najmä nie oprávnený vlastník - nespochybňoval.
Žalovaný opakovane zdôrazňuje, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že žalovaný sa na jeho úkor
skutočne bezdôvodne obohatil, keďže žalovaný za užívanie dotknutých nehnuteľností riadne platil ich

oprávnenému držiteľovi.
Žalovaný preto zotrváva a potvrdzuje započítací prejav, ktorý urobil v časti II bod 3.2. svojho vyjadrenia
zo dňa 9. 5, 2014, a ktorým proti žalovanej pohľadávke na vydanie bezdôvodného obohatenia v celom
rozsahu započítal sumu 92.942,92 eur, zodpovedajúcu zaplatenému nájomnému za žalované obdobie
od1.3.2008do30.4.2009podľanájomnýchzmlúvuzavretýchsJUDr.DušanomPohovejom,správcom
konkurznej podstaty TAZ, a.s.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a že dôvody odvolania žalobcu
sú v tejto veci bezvýznamné a právne nároky ktorých zaplatenia sa domáha, neopodstatnené.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Trnave č. 166/29/2011-363 zo dňa 11.
2. 2016 v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, žalovanému priznal náhradu trov
konania a žalobcu zaviazal na ich zaplatenie žalovanému.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu uviedol, že žalobca poukazuje, že Ústavný súd Slovenskej
republiky v Náleze vo všeobecnej rovine konštatuje potrebu poskytnutia ochrany dobromyseľnému
nadobúdateľovi, pričom je na konajúcom súde, aby sa zaoberal skutkovými okolnosťami konkrétneho
prípadu. Žalobcovi nie je zrejmé, z akých dôvodov žalovaný analogicky poukazuje na predmetný

nález, nakoľko predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo užívaním
predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu. Na rozdiel od
uvedeného skutkového stavu sa Nález zaoberal problematikou nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti dobromyseľným nadobúdateľom. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že akákoľvek
analógia s ohľadom na nález je v tomto sporovom konaní vylúčená.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.

1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§456Obč.zák.predmetbezdôvodnéhoobohateniasamusívydaťtomu,nakohoúkorbolzískaný.
Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného.

11. Žalobca odôvodňoval svoj žalobný nárok tým, že žalovaný ako nájomca užíval predmetné
nehnuteľnosti na základe zmlúv o nájme nebytových priestorov uzatvorených so spoločnosťou TAZ,

a.s. ako prenajímateľom, ktorá však nebola ich vlastníkom, ako to bolo konštatované v konaní o
vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu vedenom na Okresnom súde Trnava
pod spis. zn. 44Cbi/6/2007, a preto sú tieto zmluvy postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti, čím sa
mal žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu v období od 1.3.2008 do 30.4.2009 bezplatnýmužívaním nehnuteľností, nakoľko spoločnosť TAZ, a.s., ktorá nebola ich vlastníkom a teda nemohla byť
prenajímateľom, nebola oprávnená na prijímanie platieb nájomného od žalovaného ako nájomcu a teda
žalovanému zanikne jeho povinnosť platiť nájomné až splnením riadne a včas, keď sa plnenie (dlžná

suma z titulu bezdôvodného obohatenia) dostane veriteľovi, teda žalobcovi a nie inej osobe.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia o dôvodnosti nároku voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného
plnením bez právneho dôvodu.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že právna úprava
bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady, že ten kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To komu je povinný bezdôvodné
obohatenie vydať, vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať
bezdôvodné obohatenie vzniká. Zo znenia ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenia a to za súčasného určenia povinnej

osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Obchodný zákonník nemá vlastnú právnu úpravu
bezdôvodného obohatenia, a preto sa aplikujú aj na bezdôvodné obohatenia vzniknuté podľa
Obchodného zákonníka príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
V prípade, ak bolo bezdôvodné obohatenia získané vo väzbe na existenciu právneho úkonu, tým je
potrebné sa zaoberať ako predbežnou otázkou najmä v súvislosti na právne dôsledky daného vzťahu,

čo má potom význam aj pre posúdenie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, ale aj toho, či v
danej veci pôjde o vzájomné plnenie, ktoré je podmienené plnením druhej strany.
Je potrebné rozlišovať medzi plnením bez právneho dôvodu a plnením z neplatného právneho úkonu.
Z neplatnej zmluvy sú zmluvné strany si povinné vrátiť vzájomne všetko, čo plnením zo zmluvy
nadobudli, keď túto povinnosť majú len účastníci daného zmluvného vzťahu. Pri neplatnej zmluve sa

rozlišuje medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou.
Podstatným znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané, alebo
mu bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových hodnôt,
prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by inak došlo, napr. plnenie
v omyle alebo šlo o plnenie neexistujúceho dlhu. O plnenie bez právneho dôvodu nepôjde vtedy, ak pre

plnenie existoval právny dôvod.
Za bezdôvodne obohatenie sa považuje aj plnenie z neplatného právneho úkonu. Na rozdiel od
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, v prípade bezdôvodného obohatenia z neplatného
právneho úkonu ide o stav, že došlo k plneniu na základe zmluvy, ktorá sa neskôr ukázala ako neplatná.
Dôsledkom neplatnej zmluvy je povinnosť zmluvných strán navzájom si vrátiť všetko čo plnením zo

zmluvy nadobudli. Zo zákona teda vyplýva, že ak ide o plnenie z neplatnej zmluvy, vzájomnú povinnosť
vrátiť plnenie majú iba zmluvné strany. Nie je významné, či došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia
aj na úkor niekoho iného tretieho. Teda vecná hmotnoprávna legitimácia je daná len zmluvným stranám
(rozhodnutie ÚS ČR vo veci spisová značka I.ÚS 383/05, sp. zn. III.ÚS 366/05, 23Cdo/2021/2012 NS
ČR).

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci nedošlo k vzniku
bezdôvodnéhoobohatenianastranežalovanéhobezprávnehodôvodu,nakoľkopreplnenieatoplatenie
nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností zo strany žalovaného existoval právny dôvod a to
zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktoré žalovaný ako nájomca uzatvoril so spoločnosťou TAZ, a.s.
ako prenajímateľom, ktorý v tom čase bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných

nehnuteľností, ktoré nájomné zmluvy sa neskôr ukázali ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ako to konštatoval sám žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie
s odôvodnením, že nakoľko TAZ, a.s. nebol vlastníkom sporných nehnuteľností a teda nemohol
predmetné nehnuteľnosti prenajímať a to aj s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Trnava spis.
zn. 44Cbi/6/2007 o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.

Ak ide o plnenie z neplatnej zmluvy, povinnosť vrátenia plnenia majú len zmluvné strany. Ak by sa
žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho, nakoľko nebol zmluvnou
stranou predmetných zmlúv o nájme nebytových priestorov, žalobca by nemohol byť vzhľadom na vyššie
uvedené odôvodnenie aktívne vecne legitimovanou osobou na vydanie bezdôvodného obohatenia z

neplatného právneho úkonu.O bezdôvodné obohatenie by išlo v prípade, ak by niekto užíval nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
teda bez toho, aby bol ich vlastníkom a tieto by prenajímal a prijatím plnenia titulom nájomného by sa
bezdôvodne obohatil, čo však nie je daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdené tvrdenia opodstatnenosti
podanej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, a preto tak, ako aj súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia
rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a

právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu
možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so
skutkovými,ajprávnymidôvodmirozhodnutiaprvostupňovéhosúduvplnomrozsahu.Vtakomtoprípade
je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane

výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§396ods.1C.s.p.a§255ods.1C.s.p.ažalovanému,ktorýbolúspešnývkonaní,priznalprotižalobcovi
nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( §
257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

16. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).