Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718201714
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3718201714.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.
a Y., bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F.,
pracovisko F., deti rodičov: T., a F., v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní
otca proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19.februára 2019, č.k. 3P/37/2018-94,

takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou rozhodol o trovách konania (výrok II.) p o
t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím, súd prvej inštancie konanie v dôsledku
späťvzatia návrhu výrokom I. zastavil a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení uviedol, že návrh na zmenu úpravy styku podala matka, ktorý návrh však po znaleckom
dokazovaní zobrala späť, s ktorým späťvzatím návrhu súhlasil tak otec, ako aj kolízny opatrovník.
Návrh podala v podstate preto, lebo deti boli u otca naposledy v máji 2018, odkedy už k otcovi nechceli
ísť. Zo znaleckého posudku P.. P. Q. č. X/XXXX zo dňa 14.1.2019 je zrejmé, že matka je liečená

na psychiatrii, posledná kontrola bola v 12/2018 so záverom bipolárna porucha, u matky pretrváva
presvedčenie, že mal. F. bol otcom zneužitý, správanie otca k deťom vníma ako neadekvátne, jej dôvera
k bývalému manželovi je výrazne narušená, v dôsledku čoho má tendenciu obmedzovať kontakt otca
s deťmi. Otec žiadal priznať náhradu trov konania dôvodiac, že tieto spôsobila práve matka. Znalecké
dokazovanie potvrdilo výsledky predchádzajúceho znaleckého dokazovania a tvrdenia otca, ktoré na
okolnosti zdravotného stavu poukazujú od počiatku. Pod vplyvom psychických problémov matky je otec

neustále nedôvodne obviňovaný z toho, že deťom ubližuje, v nadväznosti čoho matka bráni otcovi v
styku s deťmi. Matka namiesto toho, aby deti viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi, otca iba sústavne
očierňuje a podáva nedôvodné návrhy, ktoré finančne zaťažujú nielen ju, ale i otca, a ktoré finančné
prostriedky by mohli využiť efektívnejšie. Návrh považuje za šikanózny, matka ho neustále upodozrieva
z rôznych vecí, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Ak by matka nebola zaviazaná k náhrade trov konania,
mohlo by sa stať, že o pár mesiacov opätovne podá ďalší návrh. Matka uviedla, že nie sú splnené

podmienkynarozhodnutieotrováchkonaniapodľa §55CMP.Zostranymatkysanejednaloošikanózny
návrh s tým, že u matky bola snaha nájsť vhodné podmienky aby deti v rámci styku s otcom netrpeli.
Matkabolaoslobodenáodsúdnychpoplatkovajesociálnyprípad.Podľanázorusúdu,matkinovnímanie
otca, ktoré následne prenáša na svoje deti, pramení z jej duševnej choroby. Aj samotný otec pripustil,
že práve z dôvodu psychických problémov matky je matkou neustále obviňovaný a z jej strany mu je
bránené v styku s deťmi. Touto duševnou chorobou trpela matka už dávno pred narodením detí, pričom

je však evidentné, že sa podrobuje ambulantnej liečbe, a teda sa snaží mať chorobu pod kontrolou. Je
síce pravdou, že matka otcovi vyvolala vznik trov konania tým, že podala predmetný návrh na zmenuúpravy styku, avšak vzhľadom na preukázané psychické ochorenie matky je nepochybné, že výraznú
úlohu v tom, že matka predmetný návrh podala, zohrala tá skutočnosť, že matke je diagnostikovaná
bipolárna porucha, v dôsledku ktorej trpí predstavou, že mal. F. bol otcom zneužitý, správanie otca

k deťom vníma ako neadekvátne, jej dôvera k bývalému manželovi je výrazne narušená, v dôsledku
čoho má tendenciu obmedzovať kontakt otca s deťmi. Súd má za to, že za situácie, ak matka robí
všetko preto, aby svoj stav stabilizovala, by nebolo spravodlivé, aby bola zaviazaná k povinnosti nahradiť
otcovi trovy konania, hoci aj za situácie, že výsledky znaleckého dokazovania nepotvrdili potrebu matkou
navrhovaného obmedzenia rozsahu styku otca s maloletými deťmi. Ak matka podstupuje liečbu tejto

choroby, nemožno podľa názoru súdu jej dávať na ťarchu tú skutočnosť, že podá taký návrh, ktorý
by snáď nepodala, ak by týmto ochorením netrpela. Vzhľadom na toto nezavinenie matky súd potom
dospel k záveru, že spravodlivé bude práve to, ak každý účastník uhradil svoje trovy. Rovnako tak
osobné, majetkové a zárobkové, resp. príjmové pomery (matka je invalidná dôchodkyňa s príjmom
titulom invalidného dôchodku vo výške 396,80 eur mesačne, je podielovou spoluvlastníčkou rodinného
domu, v ktorom býva v podiele 1/8-ina, pričom sa stará o dve maloleté deti) neodôvodňujú priznať otcovi

náhradu trov konania, ktoré mu vznikli tým, že si zvolil právneho zástupcu - advokáta a zaplatením
preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Súd preto rozhodol o trovách konania podľa § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď dospel k záveru, že tu nie súd
dôvody na postup podľa § 55 CMP.

3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, smerujúc svoje odvolanie voči rozhodnutiu v časti, ktorou
bolo rozhodnuté o náhrade trov konania medzi účastníkmi (výrok II.), navrhujúc odvolaciemu súdu jeho
zmenu tak, že matka bude povinná nahradiť otcovi trovy konania v rozsahu 100%, a to tak vzniknuté
pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom. Dôvodil, že je frustrovaný z tej skutočnosti,

že musí neustále čeliť nedôvodným útokom matky, či už v rovine súdnej alebo dokonca trestnoprávnej.
Samotným znaleckým posudkom bolo skonštatované, že negatívny postoj matky je prenášaný na
maloleté deti, čo otec viackrát dával do pozornosti súdu. Matka teda podáva nedôvodné návrhy týkajúce
sa zmeny styku, v súvislosti s ktorými otec musí vynakladať značné finančné prostriedky či už na právne
zastupovanie, alebo aj na náklady týkajúce sa znaleckého dokazovania, ktoré ho prechodne dostali

aj do existenčných problémov a spôsobili omeškanie sa s platením výživného. Výsledky znaleckého
dokazovania však prakticky preukázali identický stav, aký bol v roku 2015, takže matkou navrhovaný
úkon bol zbytočný. Tieto peniaze sa mohli použiť v prospech maloletých detí. Matka nie je motivovaná
k zdržaniu sa podávania nedôvodných návrhov, keďže si uvedomuje, že nemusí nič platiť. K späťvzatiu
došlo práve z dôvodu výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré boli v prospech otca. Považuje preto za

nespravodlivé, aby musel znášať trovy konania. Nebola rešpektovaná ochrana procesných práv otca.
Poukázal na základný pilier právneho systému, ktorým je zákaz zneužívania práva, ktorý platí aj pre
matku napriek tomu, že trpí psychickou poruchou. Nie je však zbavená spôsobilosti na právne úkony a
teda si musí plne byť vedomá následkov nesplnenia si prípadne porušovania týchto povinností. Nie je
jeho cieľom dosiahnuť, aby matke bola ukladaná poriadková pokuta či iné opatrenia, jej konanie by však

malo byť premietnuté do jej povinnosti nahradiť mu trovy konania, ktoré mu spôsobila, ktorým jediným
spôsobom je možné zabrániť potencionálnemu obdobne zbytočnému sporu, nakoľko nie je vylúčené, že
matka opakovane podá takýto nezmyselný či šikanózny návrh. Matka bola právne zastúpená, má riadny
príjem z invalidného dôchodku, z ktorého bola schopná uhradiť trovy svojho právneho zástupcu, preto
neobstojí argumentácia o jej majetkových pomeroch. Naviac vlastní 1/8 rodinného domu, v ktorom žije.

4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie považuje
za nedôvodné. Podľa jej názoru neboli splnené zákonné predpoklady na aplikáciu ust. § 55 CMP, ktorej
sa dožaduje otec. Návrh na zmenu úpravy styku otca s deťmi nepodala svojvoľne ani bezdôvodne,
sledovala záujem detí, pretože videla, že styk otca s deťmi, tak ako bol naposledy upravený, nepôsobí

na deti dobre, deti ho odmietajú a považovala za potrebné to riešiť. Preto žiadala aj pomoc vo forme
znaleckého dokazovania, ktoré síce ukázalo, že nie je potrebné rozsah styku meniť, ona tento záver
prijala, a preto aj návrh vzala späť a došlo k zastaveniu konania, usilovala sa však o to, aby styk otca s
deťmi prebiehal podľa rozhodnutia súdu. Nevidí žiadne dôvody na to, ani z hľadiska spravodlivosti, aby
otcovi hradila trovy. Je dlhodobo invalidná, sama sa stará o dve dorastajúce deti. Jediným príjmom je

invalidný dôchodok vo výške 402,- eur, otec má zameškané výživné a toto spláca po 10,- eur mesačne.
Niejeschopnáhradiťtrovykonaniaaužvôbecniebeztoho,abynedošlokujmenapotrebáchmaloletých
detí. Súd prvej inštancie uznal jej slabé sociálne pomery, a preto jej aj priznal oslobodenie od súdnych
poplatkov. Skutočnosť, že vlastní 1/8 rodinného domu nemá na jej majetkové pomery žiadny vplyv.Nedôvodne tiež otec poukazuje na to, že je v konaní právne zastúpená, pretože právny zástupca ju
môže zastupovať aj bezplatne, naviac právneho zástupcu má aj otec.

5. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu doporučil rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti ako správne potvrdiť s tým, že je v záujme maloletých detí.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362
CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho,

aby bol viazaný dôvodmi odvolania ( § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a
po jeho preskúmaní dospel k záveru, že toto je potrebné v napadnutej časti - o trovách konania, podľa §
387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia,
sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach
naň poukazuje, aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty, spolu so správnou citáciou
právnych predpisov.

7. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

8. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie konanie o zmenu úpravy styku mal. detí s otcom, ktoré
bolo iniciované matkou zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu (§ 29 ods. 1,3 CMP) a o trovách konania

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (§ 52 CMP) dospejúc k záveru o
neexistencii takých skutočností, ktoré by odôvodňovali výnimočný postup podľa ust. § 55 CMP, ktorého
sa dožadoval otec.

9. Otec odvolaním napáda správnosť týchto záverov, domáha sa priznania mu voči matke nároku na

náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 55 CMP), dôvodiac okolnosťami konania spočívajúcimi v
bezdôvodnom iniciovaní tohto konania matkou, v ktorých vzhliada podľa jeho názoru spravodlivo v tomto
smere vznesený nárok z jeho strany.

10. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

11. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

12. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v
konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle § 55, pričom zákon nekonkretizuje,
komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že
materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých

typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55
CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

13. Predovšetkým súd prvej inštancie nepochybne správne ustálil, že v mimosporových konaniach
upravenýchCivilnýmmimosporovýmporiadkom,tedaajčodokonaniaozmenuúpravyprávapovinností

k maloletému dieťaťu platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré
si v konaní platil, čo znamená, že každý z účastníkov si trovy, ktoré v konaní platil, znáša sám. Je
pravdou, ako sa identicky v rozhodnutí súdu prvej inštancie uvádza, že zákon síce pripúšťa výnimky
uvedené v ust. § 53 a v § 55 CMP, no zhodne s jeho názorom v posudzovanej veci ani odvolací súd
nevzhliadol v skutočnostiach tvrdených otcom dôvody na výnimku zo zásady uvedenej v ust. §52 CMP.

Priznanie trov otcovi s ohľadom na sociálny aspekt na strane matky, jej nepriaznivý zdravotný stav a tiež
skutočnosť, že vykonáva osobnú starostlivosť o dve dospievajúce deti, pričom sa javí, že je to práve
ona, ktorá napriek svojmu nízkemu príjmu a nepriaznivému zdravotnému stavu znáša prevažnú časť
nákladov na zabezpečenie potrieb detí, keďže otec si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, byskutočnenemohlobyťpovažovanézaspravodlivé.Nemožnosastotožniťanisnámietkouotca,žematka
bezdôvodne iniciovala toto konanie, pretože pre zmenu styku s maloletými deťmi na jeho strane nebol
žiaden zákonný dôvod, čím bezdôvodne vznikli mu aj tiež trovy, spočívajúce v jeho právnom zastúpení,

pretože skutočnosť, či existovali z hľadiska záujmu maloletých detí dôvody na zmenu doposiaľ určeného
stretávania s otcom mohol posúdiť len súd. Bez dopadu na vecnú správnosť rozhodnutia je tiež námietka
otca, že matkou podaný návrh bol voči nemu šikanózny, pretože pri jeho vyhodnocovaní v tomto smere
nemožno vychádzať len zo subjektívneho presvedčenia samotného otca, ale túto skutočnosť je potrebné
objektivizovať z hľadiska okolností prípadu, dôvodnosť takéhoto záveru ( o šikanóznom návrhu) však v

konkrétnostiach danej veci nemá opodstatnenie. Niet pochýb o tom, že vzťahy medzi rodičmi detí nie sú
ideálne a že matka v dôsledku psychickej poruchy, ktorou trpí, má zvýšený prach citlivosti na správanie
otca voči deťom a ich následné prežívanie ich vzťahu k otcovi a potrebu vzájomného stretávania.
Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by cieľom matky pri podávaní tohto návrhu bolo
bezdôvodne upierať otcovi jeho rodičovské práva, a teda v tomto poňatí ho šikanovať, ako to on tvrdí, ale
jej konanie bolo zjavne motivované snahou konať v čo najlepšom záujme maloletých detí a v konečnom

dôsledku aj vykonané dokazovanie v tomto duchu je potrebné chápať, závery ktorého znaleckého
dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu budú predstavovať do budúcna určité racionálne limity
pre matkino prípadné ďalšie konanie v tomto smere, čím samozrejme nemožno vylúčiť, že v budúcnosti
môže nastať taká zmena pomerov (samozrejme len vo vzťahu k dieťaťu, ktoré v tom čase bude ešte
maloleté), ktorá by odôvodňovala či už v pozitívnom, alebo negatívnom slova zmysle zmenu doteraz

upravených práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Samozrejme pre budúcnosť treba dať aj
do pozornosti matky, aby vždy a za každých okolností pri iniciovaní konania mala na zreteli záujem
maloletýchdetí,racionálneposúdenieexistujúcichskutočnostíaobajaspolusotcomažnaďalšiemiesto
kládlivzájomnéneusporiadanévzťahy,ktorýminiejepotrebné,abyzaťažovalisvojedeti,atobezohľadu
na to, či už sú vo veku plnoletosti, alebo maloletosti.

14.Spoukazomnavyššieuvedenéteoretickévýchodiskávichaplikáciinakonkrétneskutkovéokolnosti,
súd prvej inštancie rozhodol správne o náhrade trov konania vychádzajúc z ust. § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP,
z ktorého dôvodu odvolací súd uznesenie podľa ust.§ 387 ods.1, 2 CSP v jeho napadnutej časti o trovách

konania s osvojením si dôvodov uvedených v uznesení súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil.
Súdprvejinštanciesavsvojomrozhodnutívysporiadalsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťami,keďže
odvolanie otca tieto v podstate replikuje v zhode s námietkami, ktoré produkoval už pred súdom prvej
inštancie.

15. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 CSP v spojení
s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na
aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani v odvolacom konaní.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne

príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných

majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia

nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.