Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417202047
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4417202047.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: C. R., nar.

X.X.XXXX, bytom XXX XX H. č. 4, zast. C. kancelária E.. Z. H., s.r.o., so sídlom XXX XX X. B., U. bašta
2, A.: XX XXX XXX, proti žalovanej: R. republika, v časti nároku na náhradu škody XX.XXX,XX eur
konajúca prostredníctvom H. vnútra R. republiky, so sídlom J. 2, XXX XX L. a v časti nároku na náhradu
škody XX.XXX,XX eur konajúca prostredníctvom D. prokuratúry R. republiky, so sídlom Y. ulica č. 2,
XXX XX Bratislava 1, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.2.2017 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady škody
vo výške 1.660,49 eur, náhrady cestovných nákladov vo výške 635,10 eur a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 40.000,-eur a to titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ako orgán konajúci za žalovanú označil žalobca Ministerstvo
vnútra SR. Žalobu žalobca zdôvodnil nasledovne:
Rozhodnutím o priestupku Okresného Dopravného inšpektorátu ORPZ Nové Zámky č.k. ORP-P-2/
DI-B-2008 zo dňa 15.1.2008 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky, nakoľko mal v obci Mužla viesť osobné motorové vozidlo po požití
alkoholického nápoja 1,22 promile alkoholu v krvi a bez predpísaných dokladov k vedeniu a prevádzke
motorového vozidla a na motorovom vozidle nemal platnú emisnú kontrolu. Uvedeným rozhodnutím
mu bola uložená pokuta 12.000,-Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10 mesiacov odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Voči tomuto rozhodnutiu o priestupku podal
žalobca ešte dňa 15.1.2008 odvolanie. Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát
svojím rozhodnutím zo dňa 27.3.2008 č.k. KRP-27/DI-K-2008 odvolaniu žalobcu vyhovel a rozhodnutie

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Nové Zámky, č.k. ORP-
P-2/DI-B-2008 zo dňa 15.1.2008 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát OR PZ Nové Zámky po opätovnom konaní
vydalo dňa 17.6.2009 rozhodnutie č.k. ORP-P-2/DI-B-2008, ktorým žalobcu znovu uznalo vinným zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno
h) Zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch a uložilo mu pokutu 400,-eur a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu desať mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 26.6.2009 odvolanie. Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre
dňa 13.8.2009 svojím rozhodnutím č.k. KRP-81/DI-SK-2009 zmenilo iba text vo výrokovej časti a v
odôvodnení rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Nové Zámky, č.k. ORP-P-2/DI-B-2008 zo
dňa 17.6.2009. V ostatných častiach zostalo predmetné rozhodnutie nezmenené. Toto rozhodnutie malonadobudnúť právoplatnosť dňa 19.8.2009. Toto rozhodnutie však žalobcovi nikdy nebolo doručené. Bolo
doručované iba jeho právnemu zástupcovi, ktorý sa však v tom čase nachádzal v nemocnici, nakoľko
sa stal účastníkom vážnej dopravnej nehody. O existencii tohto rozhodnutia KR PZ Nitra preto nemal

žalobca ani jeho právny zástupca vedomosť. Z uvedeného dôvodu žalobca ďalej jazdil na motorovom
vozidle, nakoľko netušil že KR PZ Nitra o jeho rozhodnutí už rozhodlo a že rozhodnutie KR PZ Nitra
už nadobudlo právoplatnosť. O jeho existencii sa žalobca dozvedel až po predvolaní na Okresný
dopravný inšpektorát Nové Zámky, kde mu bol zadržaný vodičský preukaz. Po tomto zistení podal
právny zástupca žalobcu na Krajský súd Nitra žalobu o preskúmanie rozhodnutia KR PZ Nitra č.k.

KRP-81/DI-SK-2009 zo dňa 13.8.2009 a rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ č. ORP-P-2/DI-B-2008
zo 17.6.2009.
Uznesením povereného príslušníka policajného zboru, Okresného riaditeľstva policajného zboru v
Dunajskej Strede, Okresného Dopravného inšpektorátu pod ČVS:ORP-33/DI-DS-2010 zo dňa 2.3.2010
bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek
1 písmeno d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 7.9.2009 v čase o 9.15 hodine

žalobca viedol osobné motorové vozidlo Škoda Fabia s evidenčným číslom NZ-622AV medzi obcami
Dolný Štál a Veľký Meder v okrese Dunajská Streda po ceste č. I/63, kedy na voľnom úseku cesty, kde je
povolená rýchlosť 90 km/h, hliadka Okresného Dopravného inšpektorátu v Dunajskej Strede žalobcovi
zistila prekročenie rýchlosti. Po následnej kontrole hliadka uložila žalobcovi blokovú pokutu 20,-eur ,
ktorú žalobca na mieste zaplatil. Ďalším šetrením na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ Nové

Zámky bolo zistené, že žalobca viedol motorové vozidlo napriek tomu, že mal skorším rozhodnutím
o priestupku, Okresného dopravného inšpektorátu v Nových Zámkoch, č.k. ORP-P-2/DI-B-2008 zo
dňa 15.1.2008 uloženú sankciu zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu desať mesiacov, ktoré
rozhodnutie malo nadobudnúť právoplatnosť 9.8.2009. Ako bolo uvedené predmetné rozhodnutie však
žalobcovi doručené nebolo. O existencii rozhodnutia KR PZ nemal žalobca ani jeho právny zástupca

vedomosť. Z uvedeného dôvodu žalobca ďalej jazdil na aute, nakoľko ani len netušil, že KR PZ o
jeho odvolaní už rozhodlo a rozhodnutie KR PZ nadobudlo právoplatnosť. O existencii rozhodnutia sa
dozvedel až po predvolaní na Okresný dopravný inšpektorát, kde mu bol zadržaný vodičský preukaz
a následne ako bolo uvedené, podal jeho právny zástupca na Krajský súd Nitra žalobu o preskúmanie
už citovaných rozhodnutí KR PZ a OR PZ. Z uvedeného dôvodu žalobca podal voči uzneseniu OR

PZ, Okresného Dopravného inšpektorátu pod ČVS:ORP-33/DI-DS-2010 zo dňa 2.3.2010 v zákonnej
lehote sťažnosť. Žalobca mal za to, že vzhľadom k tomu že dňa 7.9.2009 nemal vedomosť o existencii
predmetného rozhodnutia KR PZ, nemohol sa ani dopustiť trestného činu marenia výkonu úradného
rozhodnutia. Jeho sťažnosť však bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede
pod č.k. 1Pv-206/10-6 zo dňa 8.4.2010 zamietnutá, pretože nebola dôvodná.

Dňa 5.10.2010 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede na žalobcu obžalobu
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Následne, dňa 9.10.2010, bol žalobca trestným
rozkazom Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 2T/210/2010 uznaný vinným z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní sedem mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia

slobody so skúšobnou dobou osemnásť mesiacov a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
dva roky. Voči trestnému rozkazu podal žalobca dňa 17.12.2010 prostredníctvom vtedajšieho právneho
zástupcu odpor.
Medzitým však NS SR rozhodol o jeho žalobe na preskúmanie rozhodnutia KR PZ v Nitre a rozhodnutia
OR PZ v Nových Zámkoch. NS SR rozsudkom č.k. 3Sžo/208/2010 zo dňa 7.7.2011 zmenil rozsudok

Krajského súdu v Nitre, č.k. 15S 27/2009-40 zo dňa 31.3.2010 tak, že napadnuté rozhodnutie č.k.
KRP-81/DI-SK-2009 z dňa 13.8.2009 v spojení s rozhodnutím ORPZ, Okresný Dopravný inšpektorát
Nové Zámky č.k. ORP-P-2/DI-B-2008 zo dňa 17.6.2009 v časti o uložených sankciách zmenil tak,
že podľa §22 odsek 2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ukladá žalobcovi výlučne sankciu -
pokutu vo výške 400,-eur. Vo zvyšnej časti vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa

31.3.2010 potvrdil. Nakoľko NS SR rozhodol tak, že žalobcovi bola uložená iba sankcia - pokuta vo výške
400,-eur bez zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, nakoľko nebolo preukázané, že dňa 27.12.2007
viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, žalobca mal za to, že sa nemohol žiadnym spôsobom dopustiť
trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Vzhľadom na toto rozhodnutie najvyššieho súdu,
Krajský súd v Trnave uznesením 6To/54/2011 zo dňa 29.9.2011 zrušil rozsudok Okresného súdu v

Dunajskej Strede zo dňa 8.6.2011 č.k. 2T/210/2010 a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd v Dunajskej Strede žalobcu dňa 5.12.2011 rozsudkom
č.k. 2T/210/2010-87 v spojení z uznesením Okresného súdu v Dunajskej Strede 2T/2010/2010-98zo dňa 31.1.2012 oslobodil spod prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Voči predmetnému
rozhodnutiu podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede.
Vzhľadom k tomu, že v rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 5.12.2011,

č.k. 2T/2010/2010-87, absentoval oslobodzujúci výrok Krajský súd v Trnave uznesením
č.k.6To/48/2012-111,zodňa12.7.2012uvedenýrozsudokzrušilvcelomrozsahuavecvrátilsúduprvého
stupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuprejednalarozhodol. VdôsledkuuvedenéhorozhodnutiaKrajského
súdu vydal Okresný súd v Dunajskej Strede 19.10.2012 znovu rozsudok, ktorým žalobcu oslobodil spod
obžaloby. Rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 2T/210/2010 zo dňa 19.12.2012 a

následne uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 6To/46/2013 - 127 zo dňa 3.10.2013, ktorým bolo
vzaté na vedomie späťvzatie odvolania prokurátorky, bol žalobca oslobodený spod žaloby pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že trestné stíhanie je veľmi vážnym zásahom do života každého
človeka, keďže sa mu kladú za vinu skutky , ktoré spoločnosť klasifikuje za najzávažnejšie
formy protispoločenského konania. V súvislosti s uvedeným trestným stíhaním a uloženým trestom

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá musel preto dňa 26.1.2010 ukončiť pracovný pomer so
zamestnávateľom- Poliklinika Štúrovo, Jesenského 85, Štúrovo, dohodou o skončení pracovného
pomeru, nakoľko vykonával povolenie vodiča sanitky a výkon jeho povolania bol nezlučiteľný s trestným
konaním, ktoré bolo voči nemu vedené a s trestom, ktorý mu bol uložený - zákazom činnosti viesť
motorové vozidlá. Uvedeným trestným konaním prišlo k zníženiu jeho dôstojnosti v spoločnosti, nakoľko

ľudia zo zamestnania a aj z obce, v ktorej žije , na neho poukazovali prstom a považovali ho za
nezodpovednú a ľahkovážnu osobu, ktorá berie na ľahkú váhu život pacientov, ktorých preváža.
Uvedené však nebolo pravdou, avšak ľudia si ho tak zafixovali a nedôverovali mu. Žalobca ďalej uviedol,
že k svojej práci vždy pristupoval zodpovedne a nikdy mu ani len nenapadlo ohrozovať a hazardovať so
životmi prevážaných pacientov. Trestné konanie vedené voči jeho osobe a hlavne jeho dĺžka mu bránili

v nájdení si práce podobnej tej, ktorú predtým vykonával. Povolanie vodiča sanitky ho veľmi bavilo a
napĺňalo, nakoľko jej výkonom určitým spôsobom ľuďom pomáhal a výkonu tohto povolania sa chcel
aj naďalej venovať, avšak kvôli trestnému konaniu a uloženému trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá nemohol. Inú prácu ani nevedel vykonávať. Dokázanie jeho neviny trvalo príliš dlhú dobu, počas
ktorej zažil iba nepríjemnosti a problémy s tým, že bolo voči nemu vedené trestné konanie. Uvedeným

trestným konaním trpel nielen on, ale aj celá jeho rodina, ktorá nielenže prišla o príjem, ale musela
znášať aj hanbu a poníženie v obci v ktorej žijú.
Žalobca uviedol, že rozhodnutím orgánov v činných v trestnom konaní mu bola spôsobená škoda
spočívajúcavtrováchobhajoby,škodavpodobecestovného,ktoré muselvynaložiťnadostaveniesana
úkony trestného konania a tiež mu vznikla aj nemajetková ujma a to už vydaním rozhodnutia o priestupku

staršieho referenta Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Nové Zámky, č.k.
ORP-P-2/DI-B-2008 zo dňa 15.1.2008. Žalobca ďalej uviedol, že si splnil povinnosť podľa § 15 zákona
č. 514/2003 Z.z., nakoľko zaslal žiadosť na predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody
Ministerstvu vnútra SR, ktoré bez toho, aby žiadosť o predbežné prerokovanie prerokovalo, postúpilo
túto žiadosť na predbežné prerokovanie Generálnej prokuratúre SR, nakoľko sa necítilo príslušným

konať v tejto veci. Generálna prokuratúra SR vydala vo veci nesúhlasné stanovisko zo dňa 5.12.2016
( doručené dňa 8.12.2016), ktorým považovala konanie o žiadosti na prokuratúre za skončené. Žalobca
v žalobe súčasne vyčíslil škodu, ktorú si voči žalovanej Slovenskej republike uplatnil a to nasledovne:

-trovy súvisiace s jeho zastupovaním advokátom JUDr. Liborom Hetmerom, advokátska kancelária so

sídlom Turecká č. 49, Nové Zámky vo výške 1.660,49 eur,

-náhrada nákladov v podobe cestovného, ktoré musel žalobca vynaložiť na dostavenie sa na úkony
trestného konania vo výške 636,10 eur,
-náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- eur.

2. Žalobca si teda uplatnil v tomto konaní nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a to voči
žalovanej Slovenskej republike. Tak ako bolo uvedené vyššie, okrem nároku na náhradu skutočnej
škody ( § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.) spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia vyplatených
JUDr. Hetmerovi a cestovných nákladoch spolu v sume 2.296,59 eur, žiadal žalobca, aby súd uložil
žalovanej aj povinnosť vyplatiť mu nemajetkovú ujmu ( § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.) vo výške

40.000,- eur. Všetkého uvedeného sa žalobca domáhal podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
3. Žalobca pôvodne v žalobe označil ako orgán konajúci za žalovanú Ministerstvo vnútra SR/ ďalej
len MV SR/. Žaloba bola teda doručovaná tomuto konajúcemu orgánu, ktorý sa k nej písomne vyjadril,nárok žalobcu v celom rozsahu spochybnil. Poukázal na to, že nemá dostatok procesnej spôsobilosti
konať za žalovanú v tejto veci. Súčasne vniesol námietku premlčania žalobcom uplatnených nárokov v
celom rozsahu. Čo sa týka nedostatku procesnej spôsobilosti MV SR konať za žalovanú, v tejto súvislosti

príslušný orgán uviedol, že zákonom č. 412/2012 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.1.2013 k takej novelizácii
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorej cieľom bolo zvýrazniť význam dozoru prokurátora v trestnom konaní.
V prípade nárokov odvodzovaných od uznesenia o vznesení obvinenia si podľa doterajšej právnej
úpravy účinnej do 31.12.2012 súdna prax osvojila názor, že v mene štátu má konať buď MV SR alebo
Generálna prokuratúra SR podľa toho, ktorý z nich začal vo veci konať ako prvý, alebo ktorému bola

skôr doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Od novelizácie zákona č. 514/2003 Z.z. s
účinnosťou od 1.1.2013, je však pre konkurenciu príslušnosti MV SR a Generálnej prokuratúry SR
rozhodujúce, či prokurátor zamietol žiadosť o obvinení a či podal v trestnej veci obžalobu. Keďže zákon
č. 412/2012 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenia, je preto otázka zastúpenia štátu podľa § 4 v
znení účinnom od 1.1.2013 priamo aplikovateľná. MV SR v tejto súvislosti poukázalo na vyjadrenie
Generálnej prokuratúry SR sp.zn.: XV/2Spr36/13-5 zo dňa 17.5.2013 v ktorom doslovne uviedla, cit.:“

Ministerstvo vnútra SR bude konať, keď zo strany prokuratúry dôjde k zrušeniu uznesenia, ktoré
vyšetrovateľ/ poverený príslušník PZ vydá.“ V prípade ak prokurátor nezruší uznesenie vyšetrovateľa/
povereného príslušníka PZ, bude v prípade vzniku škody konať v mene SR Generálna prokuratúra
SR. Okrem toho poukázal aj na rozhodnutia súdov v obdobných veciach, ktoré s účinnosťou o 1.1.2013
príslušný zákon aplikovali tak, ako je uvedené vyššie. Vzhľadom na uvedené malo MV SR za to,

že orgánom oprávneným konať v mene SR v tejto veci by mala byť Generálna prokuratúra SR a to
v zmysle ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno f) zákona číslo 514/2013 Z.z. a ktorej tiež bola žiadosť
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu postúpená ako orgánu príslušnému
žiadosť žiadateľa predbežne prerokovať. Keďže MV SR nebolo podľa citovaného zákona oprávnené
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody prerokovať, a preto postúpilo žiadosť

na prerokovanie Generálnej prokuratúre SR, ktorá túto žiadosť žalobcu aj prerokovala. V trestnom
konaní v ktorom mala žalobcovi vzniknúť škoda dozor vykonávala prokurátorka a táto zamietla žiadosť
žalobcu proti uzneseniu o obvinení uznesenia a následne podala vo veci žalobu na príslušný súd.
Okrem toho MV SR vznieslo námietku premlčania žalobcom uplatnených nárokov. Poukázala na
ustanovenie § 19 odsek 1 cit. zákona z ktorého vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za

tri roky odo dňa doručenia rozhodnutia, ktoré takéto právo na náhradu škody zakladá. Žalobca však
svoje nároky, tak na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj na náhradu trov obhajoby v trestnom konaní
a tiež na náhradu cestovného, odvíja od oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
2T/2010/2010-117 zo dňa 19.10.2012. Nakoľko všetky žalobcom uplatnené nároky sú viazané zásadne
na rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda, ktorým bol žalobca spod žaloby oslobodený, je preto

potrebné začiatok plynutia premlčacej doby určiť tak, ako to vyplýva z rozsiahlej ustálenej súdnej
praxe, t.j. odo dňa nadobudnutia právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda. Tento nadobudol právoplatnosť 3.10.2013. Premlčacia doba na uplatnenie akýchkoľvek nárokov
titulom nezákonného rozhodnutia v dôsledku právoplatného oslobodenia žalobcu spod obžaloby
podľa citovaného zákona teda začala plynúť dňom 4.10.2013 a márne uplynula po troch rokoch, teda

4.10.2016. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody však bolo MV SR doručené
10.10.2016 a žaloba o náhradu škody bola na Okresný súd Nové Zámky podaná až 7.2.2017, teda po
márnom uplynutí premlčacej doby. MV SR vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe ďalej uviedlo, že
ak sa strana sporu dovolá premlčania, súd nemôže premlčané právo priznať. Súd pritom postupuje v
konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, preto je jeho povinnosťou prednostne

sa zaoberať len otázkou premlčania práva a túto riešiť ako primárnu otázku a až následne meritórne
posudzovať nárok uplatnený žalobcom. V tejto súvislosti bolo poukázané na rozsudok NS SR Bratislava
sp.zn. 4Cdo/237/2007 zo dňa 29.10.2008 , podľa ktorého pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané,
súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť štátu, alebo výška
škody. Preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti a najmä škody by za týchto okolností

bolo totiž z hľadiska procesnej ekonómie nehospodárne. Vzhľadom na uvedené MV SR navrhlo, aby bol
ustálený orgán , ktorý má za žalovanú konať a aby následne bola žaloba z dôvodu premlčania nárokov
žalobcu zamietnutá.

4. K tomuto písomnému vyjadreniu MV SR sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožnil s

tvrdením o premlčaní nároku. Poukázal na to, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku adresoval
žalovanémudňa6.10.2016aodpoveďpríslušnémuorgánumuboladoručená8.12.2016.Vtomtoobdobí
podľa citovaného zákona podľa neho premlčacia doba neplynula. Taktiež čo sa týka začiatku plynutia
premlčacej doby mal za to, že táto mu začala najskôr plynúť po dní 7.12.2013, nakoľko uznesenieKrajského súdu v Trnave č.k. 6To/46/2013-127 zo dňa 3.10.2013 mu bolo doručené až po 6.12.2013.
Dňa 6.12.2013 bolo predmetné uznesenie Krajského súdu Trnava doručené Okresnému súdu Dunajská
Streda a žalobcovi bolo expedované až po tomto dátume.

5. K tomuto písomnému vyjadreniu žalobcu sa opäť vyjadrilo MV SR ako orgán konajúci za žalovanú a
to písomným podaním zo dňa 20.11.2017. Zotrvalo na svojich doterajších vyjadreniach, či už vo vzťahu
k vznesenej námietke premlčania, ako aj k otázke orgánu, ktorý má za žalovanú v tejto veci konať.

6. Následne prípisom zo dňa 4.5.2018, na výzvu súdu doplneného podaním zo dňa 6.6.2018, žalobca
spresnil orgán, resp. orgány oprávnené v tejto veci konať za žalovanú. Uviedol, že v časti o zaplatenie
náhrady škody 385,17 eur predstavujúcej náhradu nákladov v súvislosti s trovami právneho zastúpenia
advokátom vo výške 245,26 eur a náhradu nákladov titulom cestovného, ktoré musel vynaložiť na
dostavenie sa na úkony trestného konania vo výške 139,91 eur a v časti o zaplatenie nemajetkovej
ujmy 20.000,-eur, to všetko titulom nezákonného rozhodnutia - rozhodnutia o priestupku Okresného

dopravného inšpektorátu ORPZ Nové Zámky, č.k. ORP-P-2/DI-B-2008 zo dňa 15.1.2008, ktorým bol
žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, je ako
orgán za žalovanú Slovenskú republiku oprávnené konať MV SR. Čo sa týka nároku na náhradu škody
vo výške 1.911,42 eur, ktorá suma pozostáva z náhrady nákladov vynaložených v súvislosti s trovami
právneho zastúpenia advokátom vo výške 1.415,23 eur a z náhrady nákladov titulom cestovného, ktoré

musel žalobca vynaložiť na dostavenie sa na úkony trestného konania vo výške 496,19 eur a nároku
na nemajetkovú ujmu 20.000,-eur, všetko uplatnené titulom nezákonného rozhodnutia - uznesenia
povereného príslušníka PZ, Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede, Okresného Dopravného
inšpektorátu pod ČVS: ORP-33/DI-DS-2010 zo dňa 2.3.2010, tak v prípade tohto uplatneného nároku
ako orgán konajúci za žalovanú Slovenskú republiku označil žalobca Generálnu prokuratúru SR.

Uvedené podania súd nevyhodnotil ak zmenu petitu žaloby, ani ako zmenu na strane žalovanej. K
zmene subjektu na strane žalovanej nedošlo, tou je stále Slovenská republika, došlo len k spresneniu
orgánov, ktoré majú za žalovanú v tejto veci konať. A nedošlo ani k žiadnej zmene pôvodne uplatnenej
škody, nemajetkovej ujmy.

7. Z dôvodu spresnenia orgánov konajúcich za žalovanú súd následne doručil žalobu a jej spresnenie
vyššie uvedenými podaniami žalobcu aj Generálnej prokuratúre SR, aby sa k žalobcom uplatňovanému
nároku vyjadrila. Generálna prokuratúra SR vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2018
uviedla, že žalobcom uplatnené nároky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. neuznáva a
žalobu navrhla v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že nie sú splnené základné predpoklady

priznania nároku na náhradu škody a to škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci. Žalobca totiž za nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, označil uznesenie
povereného príslušníka OR PZ Dunajská Streda, Okresného dopravného inšpektorátu Dunajská Streda
zo dňa 2.3.2010 sp.zn. ČVS:ORP-33/DI-DS-2010, ktorým ho poverený príslušník stíhal ako obvineného
za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona ,

ktorého skutku sa mal žalobca dopustiť dňa 7.9.2009, pričom jeho nezákonnosť zrejme vyvodzuje zo
skutočnosti, že trestné konanie skončilo inak, ako jeho právoplatným odsúdením, t.j. oslobodzujúcim
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 19.10.2012, č.k. 2T/210/2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave z 3.10.2013, č.k. 6To/46/2013-127. Žalobca však v žalobe a jej doplnení
neuviedol dôvody, pre ktoré uznesenie o stíhaní jeho osoby, ako obvinenej, považuje za nezákonné.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie príslušného správneho orgánu o
uložení zákazu činnosti mu nikdy nebolo doručené, a preto on a jeho právny zástupca nemali vedomosť
o tomto rozhodnutí správneho orgánu, a tiež na skutočnosť, že rozsudkom NS SR zo dňa 7.7.2010
č.k. 3Sžo/208/2010 bolo na základe jeho žaloby v správnom súdnom konaní zmenené rozhodnutie
správneho orgánu o uložení sankcie zákazu činnosti tak, že súdom boli rozhodnutia dopravných

inšpektorátov, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu, zrušené v časti výroku o uložených sankciách.
Takto rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Nové Zámky zo dňa 17.6.2009, č.ORP-P-2/DI-
B-2008 v spojení s rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu Nitra zo dňa 13.8.2009 č. KRP-81/
DI-SK-2009, bola žalobcovi v konaní o priestupku uložená len výlučná sankcia pokuty vo výške 400,-
eur. Až následné zrušenie rozhodnutia správneho orgánu v časti uloženia sankcie zákazu činnosti bolo

dôvodom pre vydanie oslobodzujúceho rozsudku súdu v trestnej veci, v ktorej bol žalobca stíhaný
ako obvinený z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia uznesením povereného príslušníka
policajného zboru z 2.3.2010. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok z titulu nezákonného
rozhodnutia o stíhaní žalobcu, ako obvineného, pričom podľa Generálnej prokuratúry SR je zrejmé, žežalobca nezákonnosť vyvodzuje z oslobodzujúceho rozsudku vydaného v trestnom konaní. Generálna
prokuratúra SR vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedla, že žalobca nepreukázal existenciu
nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Uznesenie povereného príslušníka policajného zboru

o stíhaní žalobcu ako obvineného zo dňa 2.3.2010, nebolo nikdy zrušené a nebolo ani žiadnym orgánom
označené za nezákonné. Zo skutočnosti, že žalobca bol v trestnom konaní oslobodený , nemožno
bez ďalšieho vyvodiť záver o nezákonnosti uznesenia, ktorým mu bolo vznesené obvinenie. V tejto
súvislosti Generálna prokuratúra SR poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II US 163/2013 z
13.11.2013. Právny názor spočívajúci v tom, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo

ten kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadné právo
na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, z ktorého názoru zrejme vychádza
aj žalobca, je už podľa Generálnej prokuratúry SR v súčasnosti judikatúrou prekonaný. Preto, keďže
žalobca nepreukázal, že došlo k zrušeniu, alebo konštatovaniu nezákonnosti uznesenia o vznesení
obvinenia, nie sú podľa Generálnej prokuratúry SR splnené podmienky v zmysle citovaného zákona na
uplatnenie si nároku na náhradu škody. Okrem uvedeného Generálna prokuratúra SR mala za to, že

žalobca škodu ani nepreukázal a tiež vzniesla námietku premlčania žalobcom uplatnených nárokov,
preto žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Aj k tomuto písomnému vyjadreniu sa vyjadril žalobca, trval na tom, že jeho nárok je daný v celom
rozsahu. K preukázaniu jeho nároku navrhol vypočuť vtedajšieho právneho zástupcu JUDr. Libora

Hetmera, ktorý bol prítomný na tom ktorom úkone a v ktorého spôsobilosti je potvrdenie úhrady trov
právneho zastúpenia a k ukončeniu pracovného pomeru. A tiež žiadal vypočuť aj svojho otca. Čo sa
týka začatia plynutia premlčacej doby mal za to, že táto mu mohla začať plynúť až vtedy, keď ustálil
výšku škody. Uviedol že kvalifikovanú vedomosť o jej vzniku a to najmä o jej rozsahu nadobudol až po
spracovaní žiadosti jeho nároku na predbežné prerokovanie adresované Ministerstvu vnútra SR zo dňa

26.9.2016, kedy jeho splnomocnený právny zástupca vyčíslil trovy obhajoby, ako aj cestovné náklady,
ktoré predstavovali materiálne dôsledky nezákonných rozhodnutí a to s prihliadnutím na tú skutočnosť,
že mu jeho vtedajší zástupca zadržiaval spisovú dokumentáciu, ktorú žalobca potreboval k uplatneniu
nároku na náhradu škody.

9. Súd sa oboznámil so žalobou, jej spresnením, všetkými písomnými vyjadreniami účastníkov konania
a vo veci vykonal dokazovanie listinnými zloženými v spise, oboznámením sa s pripojeným trestným
spisom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 2T/210/2010, vypočul žalobcu.

10. Zo v spise založených listinných dôkazov súd zistil nasledovné :

- Rozhodnutím o priestupku OR PZ Nové Zámky, Okresného dopravného inšpektorátu č.k. ORP-P-2/
DI-B-2008, zo dňa 15.1.2008, bol žalobca správnym orgánom príslušným podľa § 54 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h), k) zákona č. 372/1990 Zb., nakoľko viedol v obci Mužla
motorovévozidlo sŠPZ:NZ-327-BZpopoužitíalkoholickéhonápoja s1,22promilealkoholuvkrviabez

predpísaných dokladov potrebných k vedenie vozidla a bez emisnej kontroly. Bola mu uložená pokuta
12.000,- Sk a zákaz činnosti viesť vozidlo na dobu 10 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
predmetného rozhodnutia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. KR PZ v Nitre ako odvolací orgán o predmetnom
odvolaní rozhodlo tak, že rozhodnutím č.k. KRP-27/DI-K-2008 zo dňa 27.3.2008 napadnuté rozhodnutie

OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Nové Zámky č.k. ORP-P-2/DI-B-2008 zo dňa 15.1.2008
zrušilo a vec vrátilo na nové konanie.
- Následne OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát Nové Zámky opätovne rozhodol vo veci vyššie
uvedeného priestupku rozhodnutím č.k. ORP-P-2/DI-B-2008 zo dňa 17.6.2009 tak, že opätovne uznal
žalobcu za vinného z priestupku a opäť mu uložil pokutu 400,- eur a zákaz činnosti vedenia vozidla na

10 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
- A opäť bolo toto rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ Nové Zámky č.k. ORP-P-2/
DI-B-2008 zo dňa 17.6.2009 napadnuté odvolaním zo dňa 26.6.2008 .
- O tomto ďalšom odvolaní opäť rozhodlo KR PZ Nitra rozhodnutím č.k. KRP-81-DI-SK-2009 zo dňa
13.8.2009 tak, že zmenilo len text výroku a zdôvodnenia a v ostatnom zostalo napadnuté rozhodnutie

Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ Nové Zámky č.k. ORP-P-2/DI-B-2008 zo dňa 17.6.2009
nezmenené. Ale toto nové rozhodnutie KR PZ, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2009 nebolo
riadnedoručenéžalobcovi,resp.jehoprávnemuzástupcovi,ktorýbolvtomčaseponehodevnemocnici.- Keďže žalobca nemal vedomosť o tom, že KR PZ už rozhodlo o podanom odvolaní rozhodnutím č.k.
KRP-81-DI-SK-2009 zo dňa 13.8.2009, žalobca jazdil na aute. O tom, že KR PZ rozhodlo sa podľa jeho
tvrdenia žalobca dozvedel až potom, ako bol predvolaný na Okresný dopravný inšpektorát OR PZ Nové

Zámky,kdemubolzadržanývodičskýpreukaz.Ožalobežalobcuopreskúmanie zákonnostirozhodnutia
KR PZ Nitra č.p.: KRP-81/DI-SK-2009 zo dňa 13.8.2009 rozhodol Krajský súd Nitra rozhodnutím č.k.
15S/27/2009-40 zo dňa 31.3.2010 tak, že žalobu zamietol.
- Z dôvodu podania odvolania voči rozsudku Krajského súdu Nitra o podanom odvolaní rozhodol NS SR
dňa 7.7.2011, ktorý svojím rozhodnutím č.k. 3 Sžo/208/2010 napadnutý rozsudok č.k. 15S/27/2009-40

zo dňa 31.3.2010 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie KR PZ Nitra č.p.: KRP-81/DI-SK-2009 zo dňa
13.8.2009 v spojení s rozhodnutím OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Nové Zámky č.p.:
ORP-P-2/DI-B-2008 zo dňa 17.6.2009 v časti o uložených sankciách zmenil tak, že žalobcovi sa ukladá
výlučná sankcia , pokuta 400,- eur. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok Krajského súdu Nitra potvrdil.
Toto rozhodnutie NS SR nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.9.2011.
- Medzičasom bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku uznesením OR PZ, Okresný dopravný

inšpektorát Dunajská Streda, ČVS: ORP 33/DI-DS-2010 zo dňa 2.3.2010, začaté trestné stíhanie a
súčasne bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutie podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a to na tom skutkovom základe, že dňa 7.9.2009 žalobca
viedol motorové vozidlo medzi obcou Dolný Štál a mestom Veľký Meder v okrese Dunajská Streda a
prekročil povolenú rýchlosť, za čo mu bola uložená bloková pokuta 20,- eur, ale ďalším šetrením na OR

PZ Nové Zámky bolo zistené, že žalobca viedol vozidlo napriek tomu, že mal skorším rozhodnutím o
priestupkuOkresnéhodopravnéhoinšpektorátuNovéZámkyč.k. ORP-P-2/DI-B-2008,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 19.8.2009, uloženú sankciu zákaz viesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov.
Voči predmetnému uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť.
Táto sťažnosť bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede pod č.k. 1Pv

206/10-6 zo dňa 8.4.2010 zamietnutá, pretože nebola dôvodná.
- Dňa 8.10.2010 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede na Okresnom súde
Dunajská Streda na žalobcu ako obvineného obžalobu pre prečin marenia výkonu rozhodnutia iného
orgánu verejnej moci, ktorého sa dopustil žalobca tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.

- Následne bol žalobca trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 2T/210/2010-52 zo
dňa 19.10.2010 uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov a uložený
zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu po dobu 2 rokov. Voči trestnému rozkazu
podal žalobca odpor. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom č.k. 2T/210/2010-75 zo dňa 8.6.2011

uznal žalobcu opäť vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za čo mu bol opäť uložený
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov a uložený
zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu po dobu 2 rokov.
- Krajský súd Trnava rozhodnutím č.k. 6To/54/2011 zo dňa 29.9.2011 zrušil rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 8.6.2011 č.k. 2T/210/2010 a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

- Okresný súd Dunajská Streda následne rozsudkom č.k. 2T/210/2010-94 zo dňa 5.12.2011 v spojení
s opravným uznesením č.k. 2T/210/2010-98 zo dňa 31.1.2012 žalobcu spod obžaloby oslobodil. Voči
tomuto rozsudku podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda odvolanie.
- Krajský súd Trnava svojim rozhodnutím č.k. 6To/48/2012 zo dňa 12.7.2012 rozsudok okresného súdu
opäť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Dunajská Streda opätovne v trestnej veci

rozhodol rozsudkom č.k. 2T/210/2010-117 zo dňa 19.10.2012 tak, že žalobcu ako obvineného s pod
obžaloby oslobodil. Aj toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním okresnej prokurátorky.
- Na verejnom zasadnutí dňa 3.10.2013, ktorého premetom bolo prejednanie uvedeného odvolania,
ktorého sa osobne zúčastnil žalobca ako obvinený, vzala prokurátorka odvolanie späť a Krajský
súd Trnava na predmetnom zasadnutí vyhlásil uznesenie, ktorým odvolací súd vzal na vedomie

späťvzatie odvolania okresnej prokurátorky, krajským prokurátorom. V dôsledku uvedeného nadobudol
oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 2T/210/2010-117, zo dňa 19.10.2012
právoplatnosť dňa 3.10.2013.

11. Ako bolo uvedené, žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu skutočnej škody a nemajetkovej

ujmy, ktoré mu mali vzniknúť v dôsledku nezákonných rozhodnutí a to rozhodnutia Dopravného
inšpektorátu OR PZ Nové Zámky č.k. ORP-P-2/DI-B-2008 zo dňa 15.1.2008, ktorým bol uznaný vinným
zo spáchania priestupku a uznesenia povereného príslušníka policajného zboru v Dunajskej Strede
zo dňa 2.3.2010 pod ČVS:ORP-33/DI-DS-2010, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie, nazáklade ktorého začalo voči nemu trestné stíhanie. V konaní nebolo sporné, že predmetné rozhodnutia
v súvislosti s ktorými si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, boli vydané. Žalobca sa domáhal
od žalovanej Slovenskej republiky skutočnej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

Akovšakvyplývazvyjadrenížalovanejtátomalazato,ževšetkyrozhodnutia,ktorýchzákonnosťžalobca
napáda sú zákonné, že škoda preukázaná nebola a že nárok žalobcu je už premlčaný.

12. Podľa §1 zákona č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje :
a)zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b)zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa§3ods.1 zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci
a)nezákonným rozhodnutím,
b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d)nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1 , koná
v mene štátu
a)Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1.škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2.škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,1)
3.škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu,2)
b)Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru,3) a
1.prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2.vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c)Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy,3) a
1.prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2.vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

d)ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e)ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice

Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu4) v občianskom

súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril

rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15 ), ak ku škode

došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola
podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v
mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý
nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť
(§ 15 ) príslušnému orgánu
a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.
Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako

s účastníkom konania, konané malo byť.
Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11 .
Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1,2,3 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.1a)
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a)osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b)závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,c)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)

Podľa § 19 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8 .

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie
však počas šiestich mesiacov.

13. Zo žiadosti žalobcu zo dňa 26.9.2016 adresovanej MV SR súd zistil, že žalobca dňa 6.10.2016

prostredníctvom právneho zástupcu zaslal MV SR žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Z listu Generálnej prokuratúry SR zo dňa 5.12.2016, vo veci
žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie náhrady škody, ktorý list bol žalobcovi doručený cestou
jeho právneho zástupcu dňa 8.12.2016, mal súd preukázané, že vyššie uvedenú žiadosť žalobcu o
predbežné prekovanie jeho nároku Generálna prokuratúra SR predbežne prerokovala, avšak žiadosť

vyhodnotila v plnom rozsahu za nedôvodnú.

14. Je teda zrejmé, že žalobca v zmysle § 15 cit. zákona požiadal o predbežné prerokovanie svojho
nároku, že jeho nárok bol prerokovaný a vyhodnotený ako nedôvodný. Preto sa žalobca so svojim
nárokom obrátila na súd.

15. Žalovanou v tomto konaní je jediný subjekt a to Slovenská republika. Táto však mala zato, že
žalobcom označené rozhodnutiu sú zákonné, že škoda preukázaná nebola a že nárok žalobcu je už
premlčaný.

16. Zmyslom a účelom vyššie uvedeného zákona č. 514/2003 Z.z. je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3
ústavy podmienky, za ktorých vznikne právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a
to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda
rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Základné podmienky,

ktorémusiabyť vo vzťahukuplatňovanejnáhrade škodysplnené,súobsiahnutévustanovení§6ods.1
zákona. Podľa citovaného ustanovenia je základným predpokladom na úspešné uplatnenie si náhrady
škody vydanie nezákonného rozhodnutia a následne jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Táto podmienka je splnené iba za predpokladu, že je vydané rozhodnutie následne zrušené
na to príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia musí však

jednoznačne vyplývať, že skoršie rozhodnutie bolo zrušené pre jeho nezákonnosť. Okrem uvedeného
musí byť takéto nezákonné rozhodnutie právoplatné, pretože zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie
saexlegevzťahujeibanazrušenéprávoplatnérozhodnutiaanemávplyvnapoužitieriadnychopravných
prostriedkov.

17. Žalobca ako nezákonné rozhodnutie, ktorým mu mala byť spôsobená škoda 385,17 eur
predstavujúca náhradu nákladov v súvislosti s trovami právneho zastúpenia advokátom vo výške 245,26
eur a náhradu nákladov titulom cestovného, ktoré musel vynaložiť na dostavenie sa na úkony
priestupkového konania vo výške 139,91 eur a nemajetková ujma 20.000,-eur, označil rozhodnutie o
priestupku OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu, č.k. ORP-P-2/DI-B-2008 zo dňa 15.1.2008,

ktorým mal byť žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Toto rozhodnutie malo podľa neho vplyv na jeho následné trestné stíhanie. Okrem škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v súvislosti s konaním o priestupku, si žalobca
uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 1.911,42 eur, ktorá suma pozostáva z náhrady nákladovvynaložených v súvislosti s trovami právneho zastúpenia advokátom vo výške 1.415,23 eur a z náhrady
nákladov titulom cestovného, ktoré musel žalobca vynaložiť na dostavenie sa na úkony trestného
konania vo výške 496,19 eur a nárok na nemajetkovú ujmu 20.000,-eur. Uvedenú náhradu škody

a nemajetkovú ujmu si žalobca uplatnil titulom nezákonného rozhodnutia - uznesenia povereného
príslušníka PZ, Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede, Okresného Dopravného inšpektorátu
pod ČVS: ORP-33/DI-DS-2010 zo dňa 2.3.2010. Jeho nezákonnosť zdôvodnil tým, že bol následne po
vznesení obvinenia a po podaním obžaloby na súd spod obžaloby oslobodený rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda. Poukázal pri tom na rozhodovaciu činnosť súdov, z ktorej podľa neho vyplýva,

že oslobodzujúci rozsudok má na uznesenie o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia tie isté
účinky, ako zrušenie takéhoto uznesenia pre jeho nezákonnosť.
18. Žalovaná však v konaní vzniesla voči všetkým nárokom žalobcu námietku premlčania. Súd sa
z uvedeného dôvodu, s poukazom na hospodárnosť konania, zaoberal v prvom rade žalovanou
vznesenou námietkou premlčania.
19. Premlčanie nároku uplatňovaného podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je upravené v § 19 cit.

zákona. Podľa ods. 1 § 19 zákona premlčacia doba je 3 roky a začína plynúť odo dňa doručenia,
resp. oznámenia rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Na
premlčanie súd prihliada len na námietku povinného. V dôsledku riadne uplatnenej námietky premlčania
v súdnom konaní nedochádza síce k zániku samotného práva, ale takéto právo nie je možné súdom
priznať. Nezaniká teda právo oprávneného na zaplatenie sumy, len sa oslabuje jeho vynútiteľnosť na

súde. Je zrejmé, že riadne a včasné uplatnenie námietky premlčania má významný vplyv na súdnu
vymáhateľnosť premlčaného nároku. Premlčacia doba predstavuje časový úsek v ktorom musí byť
právo vykonané, riadne uplatnené, aby sa predišlo dôvodnému vzneseniu námietky premlčania zo
strany povinného, a následnej nevymožiteľnosti takéhoto práva cestou súdu. Žalovaná teda vzniesla
námietku premlčania, žalobca naopak tvrdil, že žalobu podal pred uplynutím premlčacej doby. V tomto

však súd dospel k totožnému záveru ako žalovaná a tiež mal zato, že všetky nároky žalobcu na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, uplatnené podľa zákona č. 514/2003 Z.z., boli na súde uplatnené
neskoro. Žalobca tvrdil, že nezákonné bolo už prvé rozhodnutie vydané v priestupkovom konaní a
to rozhodnutie o priestupku OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu, č.k. ORP-P-2/DI-B-2008
zo dňa 15.1.2008, a toto nezákonné rozhodnutie bolo z dôvodov vyššie uvedených príčinou vydania

nasledovného nezákonného rozhodnutia a to rozhodnutia povereného príslušníka policajného zboru v
Dunajskej Strede pod ČVS: ORP-33/DI-DS-2010 zo dňa 2.3.2010, ktorým bolo voči žalobcovi začaté
trestné stíhanie. Keďže však bol žalobca spod obžaloby oslobodený, vychádzajúc z rozhodovacej
činnosti súdov, má sa podľa neho zato, že rozhodnutie o začatí trestného stíhania bolo nezákonné.

20. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti súdov, z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, má zastavenie trestného stíhania v
prípade ak nedošlo k naplneniu predpokladov o spáchaní trestného činu obvineným, také isté dôsledky
ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť.
Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné stíhanie končí a zanikajú účinky

rozhodnutia o začatí trestného stíhania. A rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť má v tomto zmysle tiež oslobodenie spod obžaloby.
Analogickyvzatépotom aj právoplatnosťou rozhodnutiaooslobodeníspodobžalobysatrestnéstíhanie
končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia, ktorým sa začalo trestné stíhanie na tom nič nemení. Nárok na náhradu škody sa totiž v

danom prípade nevzťahuje na správnosť, resp. nesprávnosť postupu príslušných orgánov pri začatí
trestnéhostíhania,alenasamotnýjehovýsledok. Spôsobarozsahnáhradyškodyupravujeustanovenie
§ 17 zákona č. 514/2013 a táto predstavuje skutočnú škodu a ušlý zisk a tiež nemajetkovú ujmu.
Právo na náhradu škody upravenej v ustanovení § 17 cit. zákona sa podľa § 19 ods. 1 premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia /
oznámenia/ rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Vzhľadom na
uvedené, keďže oslobodenie spod obžaloby má, za splnenia aj ďalších podmienok, tie isté účinky
ako zrušenie nezákonného rozhodnutia, plynie trojročná premlčacia doba na uplatnenie si nároku na
náhradu škody spôsobnej takýmto nezákonným rozhodnutím odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí

právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia. T.j. v tomto prípade začala plynúť odo dňa nasledujúceho
po dni, kedy oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 2T/210/2010-117 zo dňa
19.10.2012 nadobudol právoplatnosť. Tento nadobudol právoplatnosť 3.10.2013, t.j. premlčacia doba
začala plynúť 4.10.2013 a uplynula 4. 10.2016. Súd na doplnenie uvádza, že žalobca bol osobneprítomný na verejnom zasadnutí Krajského súdu Trnava, kde bolo oznámené rozhodnutie o tom,
že bolo vzaté na vedomie späťvzatie odvolania prokurátorky voči oslobodzujúcemu rozhodnutiu, čo
spôsobilo právoplatnosť oslobodzujúceho uznesenia ku dňu 3.10.2013, čoho si bol podľa jeho vlastného

vyjadrenia / na pojednávaní v tejto veci 5C dňa 11.4.2019/ vedomí. Od nasledujúceho dňa, teda od
4.10.2013 žalobcovi začala plynúť 3 ročná premlčacia doba na uplatnenie si svojho práva na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a táto márne uplynula 4.10.2016, nakoľko počas jej plynutia si
žalobca nepožiadal ani len o predbežné prerokovanie tohto nároku na príslušnom orgáne podľa § 15
cit. zákona. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zaslal MV SR / dal na poštovú prepravu/ až

6.10.2016, t.j. po márnom uplynutí premlčacej lehoty. A žalobu na súd podal až dňa 7.2.2017 a v tomto
prípade je bezpredmetné, že podľa § 19 ods. 3 cit. zákona premlčanie neplynie počas predbežného
prerokovania nároku, pretože premlčacia doba, ako bolo uvedené, uplynula ešte pred podaním návrhu
na toto predbežné prerokovanie. Žalobca si teda preukázateľne svoje právo - nárok na náhradu škody
uplatnil na súde po uplynutí premlčacej doby a keďže žalovaná vzniesla v konaní námietku premlčania,
súd musel na premlčanie prihliadnuť. Súd mal teda vzhľadom na uvedené zato, že nárok žalobcu na

náhradu skutočnej škody a aj nemajetkovej ujmy uplatňovaný v súvislosti s nezákonným rozhodnutím
povereného príslušníka PZ, ČVS: ORP-33/DI-DS-2010 zo dňa 2.3.2010, o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia, je premlčaný v celom rozsahu.

21. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody v súvislosti s rozhodnutím Dopravného

inšpektorátu ORPZ Nové Zámky č.k. ORP-P-2/DI-B-2008 zo dňa 15.1.2008 v priestupkovom konaní,
tak v súvislosti s týmto rozhodnutím si podľa súdu nárok ani nie je možné uplatňovať podľa citovaného
zákona. Predmetné rozhodnutie totiž ani nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo z dôvodu podaného
odvolania, t.j. riadneho opravného prostriedku zrušené rozhodnutím KR PZ v Nitre, č.k. KRP-27/DI-
K-2008 zo dňa 27.3.2008. Vzhľadom na uvedené, žalobcovi preto ani nevznikol nárok voči štátu v

súvislosti s týmto konkrétnym rozhodnutím, pretože v prípade tohto konkrétneho rozhodnutia neboli
splnené podmienky podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Toto konkrétne rozhodnutie ešte nebolo
právoplatné v čase jeho zrušenia. Nešlo o zrušenie nezákonného a súčasne právoplatného rozhodnutia.
Súd je viazaný žalobou žalobcu, ten určuje predmet konania. Žalobca adresoval súdu žalobu o náhradu
škody spôsobenej konkrétnym nezákonným rozhodnutím Dopravného inšpektorátu OR PZ Nové Zámky

č.k. ORP-P-2/DI-B-2008 zo dňa 15.1.2008 v priestupkovom konaní, sám týmto určil konajúcemu súdu,
ktorým nezákonným rozhodnutím mu mala vzniknúť škoda podľa tomu zodpovedajúcich ustanovení
zákona č. 514/2003. Súd sa z uvedeného dôvodu nemohol zaoberať prípadným iným nezákonným
rozhodnutím súvisiacim s konaním o priestupku a už vôbec nie nesprávnym úradným postupom.

22. Na doplnenie súd uvádza, že je síce pravda, že následne boli v súvislosti s priestupkovým
konaním vydané aj ďalšie rozhodnutia, posledné bolo rozhodnutie NS SR zo dňa 7.7.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2011. Týmto rozhodnutím bolo teda konanie o priestupku žalobcu
právoplatne ukončené ku dňu 6.9.2011 tak, že NS SR napadnutý rozsudok Krajského súdu Nitra č.k.
15S/27/2009-40 zo dňa 31.3.2010 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie KR PZ Nitra č.p.: KRP-81/

DI-SK-2009 zo dňa 13.8.2009 v spojení s rozhodnutím OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu
Nové Zámky č.p.: ORP-P-2/DI-B-2008 zo dňa 17.6.2009 v časti o uložených sankciách zmenil tak, že
žalobcovi sa ukladá výlučná sankcia, pokuta 400,- eur. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok Krajského
súdu Nitra potvrdil. T.j. z rozhodnutia najvyššieho súdu vyplynulo, že žalobcovi bola uložená len pokuta
a nie aj zákaz činnosti. Z rozhodnutia najvyššieho súdu však vyplynula aj ďalšia dôležitá skutočnosť

a to tá, že pochybenie v rozhodnutí žalovaného, t.j. KR PZ Nitra, považuje síce za vadu, ktorá však
nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže skutočnosť, že žalobca porušil zákon,
bola v konaní preukázaná. Najvyšší súd teda sám vo svojom zdôvodnení vyslovil, že rozhodnutie
orgánu v priestupkovom konaní nie je nezákonné. Nebola teda splnená ani ďalšia podmienka pre
uplatnenie si nároku na náhradu škody voči štátu podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Posledné

rozhodnutie, ktoré bolo vydané v súvislosti s priestupkovým konaním a ktorým bolo toto priestupkové
konanie ukončené, bolo teda rozhodnutie NS SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť už 6.9.2011, t.j. ak by
si aj chcel žalobca uplatniť akúkoľvek prípadnú škodu, ktorá by mu mohla vzniknúť v priestupkovom
konaní, tak premlčacia doba na uplatnenie si akejkoľvek škody v súvislosti s prípadnými nezákonnými
rozhodnutiami vydanými v priestupkovom konaní začala plynúť najneskôr 7.9.2011/ dňom nasledujúcim

po právoplatnosti rozhodnutia NS SR a uplynula 7.9.2014. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že
akýkoľvek prípadný nárok na náhradu škody v súvislosti s priestupkovým konaním je už premlčaný v
celom rozsahu, nakoľko si žalobca svoje nároky jednak v rámci predbežného prejednania na príslušnom
orgáne/ v roku 2016/ ale aj na súde/ v roku 2017/ uplatnil až po márnom uplynutí premlčacej doby.23. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že premlčacia doba mala začať plynúť až po ustálení výšky
škody jeho súčasným právnym zástupcom, nakoľko si ju skôr z dôvodu neposkytnutej súčinnosti zo

strany jeho predchádzajúceho právneho zástupcu JUDr. Libora Hetmera vyčísliť nevedel. Premlčacia
doba, jej dĺžka a začiatok plynutia je v tomto prípade jednoznačne upravená zákonom. A podľa
§ 19 ods. 1 veta prvá ale aj druhá, táto s poukazom na vyššie uvedené, začala plynúť dňom
nasledujúcim po právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, keďže vychádzajúc z ustálenej judikatúry,
takéto oslobodzujúce rozhodnutie má tie isté účinky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí

trestného stíhania a o vznesení obvinenia. Právna úprava premlčania má svoj význam a to najmä z
hľadiska zabezpečenia istoty v právnych vzťahoch. Jej účelom je pôsobiť na subjekty právnych vzťahov
tak, aby si oprávnené osoby v primeranej lehote uplatnili svoje nároky a súčasne zabrániť tomu,
aby povinné osoby neboli po uplynutí časovo neprimeranej doby nútené splniť si svoje povinnosti.
Od začatia plynutia premlčacej doby mal v tomto prípade žalobca 3 roky na to, aby si svoj nárok
riadne uplatnil. K vyčísleniu nemajetkovej ujmy 40.000,- eur a jeho osobných výdavkov súvisiacich s

cestovaním na úkony v konaniach vo výške 636,10 eur ani nepotreboval žiadnu súčinnosť zo strany
JUDr.Hetemra,niejepretozrejmé,prečosa odvolávanato,ževtejtočastinevedelvyčísliťsvojuškodu.
Okrem uvedeného , z pripojeného trestného spisu vyplynulo, že na pojednávaní vo veci 2T/210/2010
dňa 11.4.2011 žalobca oznámil súdu v trestnom konaní, že tým dňom vypovedal plnú moc svojmu
obhajcovi, JUDr. Liborovi Hetmerovi a z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 11.4.2019 v tejto veci

o náhradu škody vyplynulo, že odmenu JUDr. Hetmerovi vyplácal priebežne, buď pred urobením
konkrétne úkonu, alebo v deň, keď konkrétny úkon urobil. Žalobca teda musel vedieť, koľko svojmu
právnemu zástupcovi uhradil priebežne a to už v čase začatia plynutia premlčania. Podľa vyjadrenia
samotného žalobcu na poslednom pojednávaní, tento poslednú odmenu, ktorú vyplatil JUDr. Hetmerovi,
vyplatil na druhý deň po dni, keď sa žalobca na pojednávaní dňa 3.10./ verejné zasadnutie Krajského

súdu Trnava konané dňa 3.10.2013/ dozvedel o tom, že bol spod obžaloby oslobodený. T.j. všetky
ostatné trovy JUDr. Hetmerovi vyplatil už skôr. Nie je preto zrejmé, prečo žalobca tvrdil, že nevedel
vyčísliť škodu predstavujúci trovy zastúpenia, keď je zrejmé, že ich uhrádzal priebežne. A čo sa týka
tej poslednej odmeny 400,- eur, v jej prípade išlo podľa súdu o akýsi preddavok na trovy súvisiace s
podaním žaloby o náhradu škody, ktorú však JUDr. Hetmer za žalobcu nepodal. Preto v prípade tohto

výdavku, vyplateného žalobcom JUDr. Hetmetrovi za niečo, čo JUDr. Hetmer ani nevykonal, v žiadnom
prípade nemôže zodpovedať štát podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené , súd tvrdenie
žalobcu o tom že premlčanie začalo plynúť až potom, ako výšku škody vyčíslil súčasný právny zástupca,
považuje za ničím nepodloženú a nedôvodnú obranu. Ak by súd uvedené akceptoval, akceptoval by
nekontrolovateľné a aj bezdôvodne posúvanie začiatku plynutia premlčacej doby. A žalovaná, ako

povinná, by bola v tomto prípade v neistote. Súd opätovne opakuje , že žalobca mal tri koky na to,
aby si ustálil výšku škody a riadne si ju uplatnil v zákonom stanovenej premlčacej dobe, pričom je
zrejmé, že u v čase začatia plynutia premlčania mu musela byť táto známa. Už v tom čase vedel aké
mal výdavky s právnym zastupovaním, s cestovaním a musel mať predstavu o nemajetkovej ujme a
pokiaľ si uvedené nebol schopný ustáliť sám, mal si skôr zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc. To,

že tak neurobil včas, je to na jeho ťarchu.

24. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania a z dôvodu zisteného premlčania všetkých
nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

25. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže mal v čase rozhodovania dostatočne zistený skutkový stav, súd
nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov.

26. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27.Onárokunanáhradutrovkonania súdrozhodolvzmysle§255ods.1C.s.p..Žalobabolazamietnutá
v celom rozsahu, preto súd priznal v konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu voči v konaní neúspešnému žalobcovi. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté
podľa 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.