Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818202829
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818202829.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V., L. XXX/X, zastúpeného: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16,

IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 075,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 11Csp/59/2018- 97 zo dňa 06. decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o trovách konania m e n í tak, že
priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,78%.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 075,92
eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 075,92 eur od 06.06.2018 do zaplatenia (výrok I.);
konanie o sumu 400,- eur zastavil (výrok II.). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok III.)

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného z titulu prijatia plnenia, lebo k
uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 22.10.2014 ani nedošlo pre rozpor s § 43c ods.2,3, §
44 ods.1,2, § 46 ods.1,2 Občianskeho zákona a § 9 ods.1 z. č. 129/2010 Z. z., a preto je neplatná podľa
§ 39 Občianskeho zákona. Keďže prvostupňový súd v konaní sp.zn.5Csp 95/2017 rozsudkom zo dňa
04.10.2017 priznal žalobcovi sumu 469,77 eur s príslušenstvom, ktorý rozsudok bol potvrdený aj súdom

druhej inštancie v konaní sp.zn. 6Co 10/2018, ktorý sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového
súdu, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákona a žalovanému
priznal plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia. Aj počas odvolacieho konania žalobca naďalej splácal
splátky dohodnuté v zmluve z opatrnosti a z obavy, aby nedošlo zrážkam zo mzdy alebo exekúcii. Tým,
že platil tieto splátky mesačne podľa zmluvy o úvere aj naďalej, zaplatil sumu 1 075,92 eur po rozhodnutí
v konaní sp. zn. 5Csp 95/2017. Súd prvej inštancie nemal za sporné, že sumu, ktorú žalobca žaluje,

žalovaný neprijal. Žalovaný prijímal ďalšie splátky od žalobcu aj po rozhodnutí vo veci sp. zn. 5Csp
95/2017, pričom vedel o tom, že tieto splátky mu nepatria, lebo nemá na ich prijatie žiadny právny
titul. Týmto sa žalovaný bezdôvodne obohatil a toto obohatenie je povinný vrátiť žalobcovi, a preto
žalobe vyhovel. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákona od 06.06.2018. Žalobca výzvou zo dňa
21.5.2018 žiadal žalovaného uhradiť mu dlžnú sumu najneskôr do 05.06.201 a od tohto dátumu sa

žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zobral pred začatím pojednávania žalobu čiastočne
späť o sumu 400 eur a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. K späťvzatiu nebol potrebný súhlas
žalovaného, a preto súd prvej inštancie akceptoval toto späťvzatie a konanie v zmysle citovaných

zákonných ustanovení zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku III. o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný.
Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, pretože v časti o zaplatenie sumy 400,- eur žalobca zavinil zastavenie konania. Uvedené

súd prvej inštancie nezohľadnil. Deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Uviedol, že späťvzatie časti žaloby doručil na súd pred
podaním odporu zo strany žalovaného. Žalovaný sa v odpore vyjadroval k nároku, ktorý už fakticky

nebolpredmetomkonania,keďžežalobcaprejavilvôľunerozhodovaťoňom.Považujepotomzaúčelové
konanie žalovaného, ktorý sa napriek tejto skutočnosti k nároku na primerané finančné zadosťučinenie
vyjadril. Poukázal na § 257 CSP, pričom moderovať možno aj nárok na náhradu trov zastaveného
konania. Ústavný súd v rozhodnutí sp.zn. II. ÚS 563/2011 pripomenul, že okrem zohľadnenia osobných,
majetkových alebo zárobkových pomerov sa prihliada aj na iné pomery strán, na postoj a správanie v

konaní a iné okolnosti. Poukázal na skutočnosť, že žalobca musel voči žalovanému viesť dve konania,
aby mu bolo vydané bezdôvodné obohatenie, peňažné prostriedky, ktoré mu patria.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov.

8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného

nariaďovať pojednávanie.

9. Z hľadiska obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie
otázky nároku na náhradu trov konania súdom prvej inštancie.

10.Nesprávne právneposúdenievecijespôsobilýmodvolacím dôvodom,vtedy,keďsúdprvejinštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Vo všeobecnosti platí, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv.
zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej
strane.18. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP však vychádza zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k
zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať procesnú

zodpovednosťprizastaveníkonanianaobochprocesnýchstranách.Pokiaľžalobcažalobumuselzobrať
späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, je
potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak ale žalobca žalobu zobral
späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, teda procesné
zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. O samotnej výške náhrady

trov konania (vrátane posúdenia účelnosti jednotlivých úkonov právnej služby) však rozhodne súd až po
právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.

19. Krajský súd v tomto smere poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 19/2010
zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť
v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje

určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany)
odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu
druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo
bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer
úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k
zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O.s.p.) otázku,
čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom
hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je

na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v
tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania,
mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania
pričíta opačnej strane sporu.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že strany využili svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní. Žaloba vo
vecibolanasúddoručenádňa14.06.2018.Dňa30.08.2018žalobcavzalžalobuspäťvčastiozaplatenie
400,- eur bez uvedenia dôvodu. V konaní nebolo zistené a žalobca ani netvrdí, že by žalovaný túto
sumu žalobcovi dobrovoľne uhradil po začatí súdneho konania. Rozsudkom zo dňa 06.12.2018 bolo
žalobe vyhovené čo do sumy 1 075,92 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie 400,- eur bolo konanie

zastavené.

21. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, odvolací súd potom s poukazom na vyššie popísaný
právny názor Najvyššieho súdu SR, na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie vychádzal z toho, že
žalobca vzal žalobný návrh späť v časti o zaplatenie 400,- eur bez uvedenia dôvodu a z výlučne

procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v tejto časti, v ktorej sa potom na neho hľadí ako na
procesne neúspešného. Vo zvyšku ( o zaplatenie 1 075,92 eur s príslušenstvom) bol úspešný žalobca,
keďže súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel.

22. V konaní bol potom žalobca úspešný v miere 72,89 % a neúspešný v miere 27,11 %. Jeho pomer

úspechu a neúspechu v konaní potom predstavuje 45,78 % (72,89 -27,11), a preto mu podľa § 251,
§ 256 ods. 1, § 255 ods. 1,2 , § 262 ods. 2 CSP patrí nárok na náhradu trov prvostupňového konania
v rozsahu 45,78 %.

23. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení poukazuje na § 257 CSP, odvolací súd zdôrazňuje, že aplikácia

ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP , súd
však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná. I keď je pravdivá argumentácia žalobcu, že moderovať možno i trovy zastaveného
konania, i v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 98/2018, ktorého aplikácie sa žalobca dovoláva,

sa uvádza, že zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho,
nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Súd podľa tohto
zákonného ustanovenia nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiťtrovy konania úspešnejstrane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy
nahradila protistrane.

24. V súdenej veci však patrí nárok na náhradu trov konania ( v určitej miere) práve žalobcovi a
žalovaný, ktorý bol na náhradu trov konania zaviazaný, sa aplikácie § 257 CSP nedovoláva a ani netvrdí
skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd úspešnejšiemu
žalobcovi náhradu trov celkom alebo sčasti nepriznal.

25. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výroku o trovách konania za použitia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní
žalovanému.

27. O výške náhrady trov prvostupňového i odvolacieho konania strán rozhodne v súlade s § 262 ods.
2 v nadväznosti na § 251 CSP okresný súd.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).