Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Tk/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108010011
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6108010011.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Philadelphyho a

prísediacich H.. H. P. U. Q.. U. W. v trestnej veci obžalovaného H. Š., nar. XX. XX. XXXX, stíhaného
za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zákona účastníckou
formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a pre trestný čin vydierania podľa § 235
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 31.12.2005, na hlavnom pojednávaní dňa 27. 09. 2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: H. Š., nar. XX. XX. XXXX v Podbrezovej, trvale bytom,
O., W. Č.. X, súkromný podnikateľ,

u z n á v a s a v i n n ý m, ž e

1/ v presne nezistenom čase v mesiacoch júl - august 2006, na nezistenom mieste, v úmysle
získania výhodnejšieho majetkového a právneho postavenia v spoločných obchodných spoločnostiach

a majetkových vzťahoch, ako aj pri prebiehajúcich súdnych sporoch s X. S., si prostredníctvom Q.
Y. objednal u Y. V. za finančnú odmenu vo výške 2 milióny Sk získanie dokumentov týkajúcich sa
spoločného podnikania X. S. a H. Š., aj za cenu použitia násilia, resp. hrozby bezprostredného násilia,
následne Y. V. zorganizoval skupinu, do ktorej patrili aj Y. Č. a príslušník PZ X. Y. a dňa 14. novembra
2006 v čase asi o 18.00 h v rodinnom dome X. S. v obci V., Č. Z. Č.. XX, R. O., maskovaní, ozbrojení s
kuklami na hlavách v tmavom oblečení s označením „polícia“, spútali v dome prítomné osoby a zmocnili
sa dokumentov z trezoru, cestovných pasov, šperkov zo žltého kovu a finančnej hotovosti;

2/ v presne nezistenom čase začiatkom roka 2005 v sídle spoločnosti Šajgaloil, a. s., na ulici SNP č.
49 v Brezne, v úmysle dosiahnuť zánik záložných práv zriadených X. S. a Q. S. na majetok spoločnosti
UNI, s.r.o., SNP č. 49, Brezno, PETROL, s.r.o., SNP č. 49, Brezno a DERMAS GMB, s.r.o., SNP č.
49, Brezno, v ktorých majú podiely rodinní príslušníci H. Š., Q. S. povedal, „že, ak nezrušia tie záložné
zmluvy, že môžu pochodiť veľmi zle, aby si veľmi dobre rozmyslela, čo spraví a keď môže mať S. siroty,
že môže ich mať aj ona“ a

následne v presne nezistenom dni v mesiaci jún v roku 2005, na spoločnom stretnutí na W. T. Č.. X
B. O. po tom, čo sa H. Š. a X. S. spoločne nedohodli na spôsobe vysporiadania sa v obchodných
spoločnostiach, v ktorých majú podiely rodinní príslušníci H. Š., ako aj X. S. a jeho rodinní príslušníci
a X. S. nesúhlasil s ponukou H. Š., mu tento povedal, že „ak nebude súhlasiť s jeho ponukou, že ho
dá odjebať“,

t e d a

v bode 1/ rozsudku- požiadal iného, aby proti inému použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť
sa cudzej veci a spáchal taký čin ako objednávateľ,

v bode 2/ rozsudku

- iného hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1
písm. c) Tr. zákona

v bode 2/ rozsudku

pokračovací zločin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 31. 12. 2005

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona,
§ 41 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov

nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona, súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona, súd obžalovanému u k l a d á aj peňažný trest vo výmere 35.000,-
€ (tridsaťpäťtisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú Q.. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Č.. XX, V., s jej
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal na Okresný súd v Banskej Bystrici pod sp. zn.

XT/X/XXXX obžalobu na obvineného H. Š. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144
ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zákona účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. c/ Tr.
zákona a pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa
§ 8 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že

1/ v presne nezistenom čase v roku 2006 si na presne nezistenom mieste v úmysle získania
výhodnejšieho majetkového a právneho postavenia v spoločných obchodných spoločnostiach a
majetkových vzťahoch, ako aj pri prebiehajúcich súdnych sporoch s X. S. za finančnú odmenu objednal
u Y. V. získanie dokumentov a usmrtenie X. S., pričom pri ich vzájomnom stretnutí v presne nezistený
deň v auguste v roku 2006 na námestí v Brezne pri zvonici vyčítal Y. V., že objednávku ešte nesplnil

i napriek tomu, že peniaze už dostal a opätovne ho žiadal, aby X. S. usmrtil a zobral mu dokumentytýkajúce sa spoločného podnikania X. S. a H. Š. a následne Y. V. zorganizoval skupinu, do ktorej patrili aj
Y. Č. a príslušník PZ X. Y. a dňa 14. novembra 2006 v čase asi o 18.00 h v rodinnom dome X. S. v obci V.,
Č. Z. Č.. XX, R. O. maskovaní, ozbrojení s kuklami na hlavách v tmavom oblečení s označením „polícia“,

spútali v dome prítomné osoby a zmocnili sa dokumentov z trezoru, následne Y. V. samonabíjacou
pištoľou zn. Č. XX D., kaliber 9 mm Luger (PARA), výrobné číslo A. XXXX z veľmi krátkej vzdialenosti
jedenkrát strelil do temeno - záhlavovej časti hlavy X. S., čím mu spôsobil strelné poranenie charakteru
priestrelu, v dôsledku čoho zomrel, po čom všetci traja nastúpili do svojho motorového vozidla zn. Škoda
Fábia,zelenejfarbysodcudzenýmevidenčnýmčíslomO.XXXD.azmiestačinuušlivsmerenaBrezno,

pričom pri úteku boli prenasledovaní hliadkou PZ, kde na jedného člena hliadky Y. V. vystrelil a zranil ho.

2/ v presne nezistenom čase roku 2005 v sídle spoločnosti Šajgaloil, a.s., na ulici SNP č. 49 v Brezne,
v úmysle dosiahnuť zánik záložných práv zriadených X. S. a Q. S. na majetok spoločností UNI, s.r.o.,
SNP č. 49, Brezno, PETROL, s.r.o., SNP č. 49, Brezno a DERMAS GMB, s.r.o., SNP č. 49, Brezno, v
ktorých majú podiely rodinní príslušníci H. Š. a následne zabezpečiť prevod takto založeného majetku

na obchodnú spoločnosť ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o., SNP č. 49, Brezno, Q.Á. S. povedal, “že ak
nezrušíme tie záložné zmluvy, že môžeme pochodiť veľmi zle, aby som si veľmi dobre rozmyslela, čo
spravím a keď môže mať S. siroty, že môžem mať aj ja” a následne v presne nezistenom dni mesiaca jún
v roku 2005, na spoločnom stretnutí na W. T. Č.. X B. O. potom, čo sa H. Š. a X. S. spoločne nedohodli
na spôsobe vysporiadania sa v obchodných spoločnostiach, v ktorých majú podiely rodinní príslušníci

H. Š., ako aj X. S. a jeho rodinní príslušníci a X. S. nesúhlasil s ponukou H. Š., mu tento povedal, ”že
ak nebude súhlasiť s jeho ponukou, že ho dá odjebať”, čím by takýmto konaním spôsobil Q. S. a X. S.
škodu najmenej 33.179.705,-Sk.

Posledným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29. 01. 2015, sp. zn. XT X/XXXX v

spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 29. 10. 2015 sp. zn. X I. XX/XXXX Č..S..XT
X/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2015, bol obžalovaný H. Š. uznaný za vinného pre
účastníctvo na zločine lúpeže podľa § 21 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, § 188 ods. 1 Tr. zákona formou
objednávateľstva a pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

1/ v presne nezistenom čase v mesiacoch júl - august 2006, na nezistenom mieste, v úmysle
získania výhodnejšieho majetkového a právneho postavenia v spoločných obchodných spoločnostiach
a majetkových vzťahoch, ako aj pri prebiehajúcich súdnych sporoch s X. S., si prostredníctvom Q.
Y. objednal u Y. V. za finančnú odmenu vo výške 2 milióny Sk získanie dokumentov týkajúcich sa

spoločného podnikania X. S. a H. Š. a následne Y. V. zorganizoval skupinu, do ktorej patrili aj Y. Č. a
príslušník PZ X. Y. a dňa 14. novembra 2006 v čase asi o 18.00 h v rodinnom dome X. S. v obci Polomka,
časť Z. Č.. XX, R. O., maskovaní, ozbrojení s kuklami na hlavách v tmavom oblečení s označením
„polícia“, spútali v dome prítomné osoby a zmocnili sa dokumentov z trezoru, cestovných pasov, šperkov
zo žltého kovu a finančnej hotovosti;

2/ v presne nezistenom čase začiatkom roka 2005 v sídle spoločnosti Šajgaloil, a. s., na ulici SNP č.
49 v Brezne, v úmysle dosiahúť zánik záložných práv zriadených X. S. a Q. S. na majetok spoločnosti
UNI, s.r.o., SNP č. 49, Brezno, PETROL, s.r.o., SNP č. 49, Brezno a DERMAS GMB, s.r.o., SNP č. 49,
Brezno, v ktorých majú podiely rodinní príslušníci H. Š., Q. S. povedal, „že ak nezrušíme tie záložné

zmluvy, že môžeme pochodiť veľmi zle, aby som si veľmi dobre rozmyslela, čo spravím a keď môže
mať S. siroty, že môžem mať aj ja“ následne v presne nezistenom dni v mesiaci jún v roku 2005, na
spoločnom stretnutí na W. T. Č.. X B. O. po tom, čo sa H. Š. a X. S. spoločne nedohodli na spôsobe
vysporiadania sa v obchodných spoločnostiach, v ktorých majú podiely rodinní príslušníci H. Š., ako aj
X. S. a jeho rodinní príslušníci a X. S. nesúhlasil s ponukou H. Š., mu tento povedal, že „ak nebude

súhlasiť s jeho ponukou, že ho dá odjebať“.

Za to mu súd uložil podľa § 188 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1, 2, § 46, § 48 ods. 4, §
56 ods. 1, § 57 ods. 3 Tr. zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody 8 rokov so zaradením na
jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia; peňažný trest 35.000 € a pre prípad, že by jeho

výkon mohol byť úmyselne zmarený mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody 1 rok.

Poškodená Q.. Q. W. bola podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázaná s nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.Na základe podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 23. 11. 2017, sp.
zn. X I. XX/XXXX vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. 10. 2015, sp. zn. 2 To

53/2015, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 319 Tr. poriadku
a § 2 ods. 1 Tr. zákona (zák. č. 300/2005 Z. z.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v neprospech obvineného H. Š.. Zároveň zrušil citované uznesenie krajského súdu,
aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 29. 01. 2015, sp. zn. XT X/XXXX, ako j všetky ďalšie
rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad

a prikázal Okresnému súdu Banská Bystrica, vec v potrebnom rozsahu znova prerokovať a rozhodnúť.

Najvyšší súd konštatoval existenciu dvoch dovolacích dôvodov vyplývajúcich s § 371 ods. 1 písm. i) Tr.
poriadku a § 371 ods. 1 písm. g) Tr. poriadku.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku (nesprávne právne

posúdenie zisteného skutku, alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia ) ku skutku
pod bodom 1/ najvyšší súd uviedol, že tzv. skutková veta obsiahnutá vo výrokovej časti rozsudku
nezodpovedá použitej právnej kvalifikácii ako účastníctvo na zločine lúpeže podľa § 21 ods. 1 písm. c),
§ 188 ods. 1 Tr. zákona formou objednávateľstva. Z dokazovania a ani z obsahu zmenenej výpovede
svedka V. zo dňa 13. 11. 2014 zatiaľ nevyplýva, že Š. naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty

lúpeže formou objednávateľstva, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že si objednal
použitie násilia alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a v skutkovej
vete v bode 1/ sa objednávka na násilný spôsob získania dokumentov ani len formálne neuvádza.
Práve naopak, vykonané dôkazy nevylučovali, dokonca pripúšťali vydanie dokumentov S., napr. tiež
prostredníctvom vydierania, resp. krádeže. Súdy prvého a druhého stupňa bez jediného priameho

dôkazusmerujúcehokpreukázaniuzavineniaakozákladnéhopostulátusubjektívnejstránkyúčastníctva
na zločine lúpeže formou objednávateľstva vychádzali iba z vlastného výkladu zavinenia obvineného pri
získaní dokumentov násilnou formou. Svoje závery o naplnení znaku „priama objednávka,...“ založili iba
na predpoklade, domnienke, resp. na interpretačnej špekulácii, ktorá je v trestnom práve neprípustná.
Na základe uvedeného najvyšší súd uložil prvostupňovému súdu v tomto smere doplniť dokazovanie za

účelom ustálenia, či si obvinený Š. skutočne objednal aj násilie alebo hrozbu násilím, a objasniť rozpory
vo výpovedi svedka V. pri rešpektovaní ustanovenia § 132 ods. 1 Tr. poriadku, vrátane dôkazov, ktoré
navrhla obhajoba, prípadne ak to nebude považovať za nutné, mal právnu kvalifikáciu zmeniť tak, aby v
celom rozsahu vystihovala skutkovú vetu v bode 1/ vyjadrenú vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Vo vzťahu k skutku pod bodom 2/ najvyšší súd uviedol, že prvostupňový aj odvolací súd postupovali
nesprávne, keď tento skutok právne kvalifikovali podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného
od 01. 01. 2006 napriek tomu, že tento bol spáchaný v roku 2005, teda za účinnosti Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. z. účinného do 31. 12. 2005. Pri právnej kvalifikácii a ukladaní trestu mali nižšie súdy
vychádzať z trestnej sadzby, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia (§ 16 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961

Zb.; § 2 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z.). Pre obvineného je priaznivejšia trestná sadzba zákona
účinného v čase jeho spáchania, ktorá podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona je do 3 rokov, ako kvalifikácia v
zmysle § 189 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z., ktorá ma sadzbu 2 až 6 rokov. V tomto smere sa
najvyšší súd nestotožnil s úvahami okresného ani krajského súdu v otázke ukladania úhrnného trestu
podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Podľa najvyššieho súdu

aj v prípade, ak jeden trestný čin je posúdený podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.
12. 2005 a druhý podľa Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. účinného od 01. 01. 2006 platí, že trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá (aj úhrnný) podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. poriadku (rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) najvyšší súd vytkol prvostupňovému
súdu nezákonný spôsob výsluchu svedka V. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2014 (č. l. 3607-3615).
Uviedol, že okresný súd pri jeho opakovanom výsluchu nepostupoval dôsledne v zmysle prvej vety §
132 ods. 1 Tr. poriadku a svedka sa na začiatku jeho výsluchu neopýtal na jeho pomer k prerokovávanej
veci a k stranám a ani na iné okolnosti potrebné na zistenie jeho nezaujatosti a hodnovernosti, vzhľadom

na skutočnosti vyjadrené už v skutku právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 02.
11. 2007, sp. zn. XT XX/XXXX, o odsúdení V. na úhrnný trest odňatia slobody 25 rokov, ktorého sa mal
dopustiť 14. 11. 2006. Súd nezisťoval na začiatku jeho výsluchu jeho pomer k prokurátorovi a Š. ako
procesným stranám, ani pomer k prerokovávanej veci v danom konaní a navyše mu nebola ani danámožnosť v zmysle § 132 ods. 1 druhej vety Tr. poriadku súvislé vypovedať všetko, čo sám o veci vie,
a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Z obsahu zápisnice z hlavného pojednávania z 13.
11. 2014 (č. l. 3608) je nesporné, že prokurátor svedkovi začal okamžite klásť otázky bez toho, aby sa

tento súvisle k veci vyjadril, čo o nej vie. Na základe uvedeného mal najvyšší súd za to, že táto výpoveď
je v ďalšom konaní procesne nepoužiteľná a to ani v prípade, že by tento vzťah bol následne súdom
objasňovaný, lebo akákoľvek jeho následná výpoveď by bola zaťažená už vyjadrenou nezákonnosťou.

Prvostupňový súd vedomý si svojej povinnosti rešpektovať záväzný právny názor najvyššieho súdu

vyslovený v jeho zrušujúcom rozhodnutí, sa od neho vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali až po
rozhodnutí najvyššieho súdu, v časti týkajúcej sa procesnej nepoužiteľnosti zmenenej výpovede svedka
V. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2014 pre jej zjavnú nezákonnosť a nemožnosť jeho opätovného
výsluchu,dovolilodchýliťatentonerešpektovať,pričomvychádzalznovýchskutočnosti,ktorézpísomne
vyhotovenej zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 13. 11. 2014 nevyplývali. Pokiaľ najvyšší súd
vychádzal len z písomného znenia zápisnice (č. l. 3607-3608), mohol prima facie nadobudnúť dojem, že

pri výsluchu uvedeného svedka boli porušené procesné predpisy týkajúce sa jeho výsluchu (§ 132 ods.
1 Tr. poriadku), pretože nebol zisťovaný jeho pomer k obžalovanému a prokurátorovi, ako procesným
stranám, ani jeho pomer k prerokovanej veci v danom konaní a navyše mu nebola ani daná možnosť v
zmysle § 132 ods. 1 druhej vety Tr. poriadku súvislé vypovedať všetko, čo sám o veci vie, a odkiaľ sa
dozvedelnímuvádzanéskutočnosti.Prvostupňovýsúdsipovrátenívecinajvyššímsúdomzozvukového

záznamu z hlavného pojednávania vyhotovil doslovný prepis uvedenej výpovede (č. l. 3667-1 až
3667-48), z ktorej je zistiteľné, že uvedený procesný postup pri výsluchu svedka prvostupňovým súdom
dodržaný bol. Je pravdou, že po zákonnom poučení svedka predsedom senátu, jeho ďalší výsluch
realizoval prokurátor, čo však jeho výsluch nerobí nezákonným, ani procesne nepoužiteľným, pretože
výsluch svedka má možnosť zo súhlasom predsedu senátu realizovať ktorákoľvek z procesných strán,

predovšetkým tá, ktorá navrhla jeho výsluch, samozrejme pri zachovaní práva ostatných strán realizovať
potom následne svoj výsluch a klásť svedkovi otázky (§ 261 ods. 3 Tr. poriadku). Prokurátor pri výsluchu
svedka V. potom postupoval v súlade s § 132 ods. 1 Tr. poriadku a na začiatku jeho výsluchu sa ho opýtal
tak na pomer k obžalovanému Š., ako aj k prerokovanej veci a vyzval ho aj na spontánnu časť výpovede,
k čomu sa svedok vyjadril, aj keď len stručne. Svedok sa teda vyjadroval tak k osobe obžalovaného Š.,

vyjadril sa aj k prerokovávanej veci a je tam aj časť, kde vypovedal spontánne a až potom odpovedal na
otázky prokurátora a ostatných procesných strán. V nadväznosti na uvedené prvostupňový súd dospel
k záveru, že zápisnica, z ktorej vyhádzal najvyšší súd neodzrkadľovala skutočný priebeh hlavného
pojednávania a mohla u najvyššieho súdu navodiť dojem o nezákonnosti a procesnej nepoužiteľnosti
tejto zmenenej výpovede svedka V.. Vzhľadom na uvedené sa prvostupňový súd odchýlil od záväzného

právneho názoru najvyššieho súdu a výpoveď svedka V. zo dňa 13. 11. 2014 považoval naďalej za
zákonnú a procesne použiteľnú aj v ďalšom konaní a preto v rámci doplneného dokazovania pristúpil
k jeho opätovnému výsluchu.

V intenciách podanej obžaloby, ako aj zrušujúceho rozsudku najvyššieho súdu prvostupňový súd

následne v intenciách zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu doplnil dokazovanie a opätovne na
hlavnom pojednávaní vypočul svedkov V., Č. a Y., znovu oboznámil celý spisový materiál a zistil tento
skutkový stav.

Po zrušení právoplatného rozsudku najvyšším súdom prvostupňový súd vo vzťahu k obžalovanému Š.

konal podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku ako proti ušlému (opatrenie zo dňa 12. 03. 2018, č. l. 3911-3912),
pretože tento sa od 29. 10. 2015 skrýval a tým sa vyhýbal úkonom trestného konania. Súd potom konal
v jeho neprítomnosti, za účasti jeho zvolených obhajcov, pričom vychádzal z jeho predchádzajúcich
výpovedí z hlavných pojednávaní.

K skutku v bode 1/ obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že u Y. V. si usmrtenie X. S.
neobjednával. Túto osobu predtým nepoznal a pozná ju iba z médií v súvislosti s vraždou X. S.. Prvýkrát
ju videl až v rámci tohto súdneho procesu. Predtým ani nevedel, že takáto osoba vôbec existuje. Poprel,
že by sa s ním niekedy stretol a rozprávali sa. Nepozná ani Y. Č., X. Y., či Q. X.. Pripustil len vzťah s Q.
Y., ktorého pozná ako bývalého policajta, resp. ako osobu žijúcu v tom istom meste ako on a ktorá pre

neho občas pracovala ako súkromné očko. Taktiež pripustil vzťah so W. S., ktorého pozná ako bývalého
riaditeľa SAD a bývalého šéfa STK v Brezne. K poškodenému X. S. uviedol, že sa poznali asi od roku
1985 a v roku 1995 začali spolu podnikať v oblasti kúpy a predaja pohonných hmôt, prevádzkovania
čerpacích staníc a prenájmu nehnuteľností. Išlo o spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o., ŠAJGALOIL a.s. a UNIs.r.o.. V týchto spoločnostiach boli spoločníci. Ich vzťahy boli vynikajúce a to až do vzatia X. S. do väzby
v kauze tzv. „Olejári“. Vtedy na činnosti uvedených spoločností chcela participovať za poškodeného
S. jeho manželka a ich advokáti. Začali zasahovať do chodu spoločnosti ŠAJGALOIL a.s., ktorá bola

nosnou spoločnosťou a mali záujem dostať sa k majetku firmy. Pripustil vzájomne spory s X. S. spojené
s ich vzájomným podnikaním. Uviedol, že vo vzťahu k rodine S. eviduje pohľadávku cca vo výške 60
miliónov Sk, ktorú si uplatnil v dedičskom konaní. Vzájomné majetkové spory s rodinou S. vyústili asi
do tridsiatich súdnych sporov riešených jeho advokátmi, ku ktorým sa vyjadrovať nechcel. Pokiaľ ide o
dlhy rodiny S. resp. X. S., uviedol, že sa jedná o dlhy vzniknuté v súvislosti s ich spoločným podnikaním.

K firemným dokumentom uviedol, že X. S. nemohol mať u seba žiadne dokumenty, pretože všetky sa
nachádzali v sídle ich spoločnosti na Námestí SNP č. 49 v Brezne. Poprel, že by mal záujem získať
od X. S. prostredníctvom Y. V. nejaké dokumenty, keďže všetky dokumenty týkajúce sa ich sporov sa
nachádzali v sídle ich firmy. Vylúčil akékoľvek stretnutie s Y. V. niekde pri zvonici v Brezne, aj to, že by
mu hovoril, že peniaze už dostal. Rovnako vylúčil aj kontakt so svedkom S. P., pretože tohto prvýkrát
videl až na Polícii, kde bol predvolaný na výsluch v tejto trestnej veci. Nikdy predtým sa s ním nestretol.

Ku skutku pod bodom 2/ uviedol, že ide o vykonštruovaný súbor neprávd, lží a klamstiev. Nikdy sa
poškodeným X. S. a Q. S. nevyhrážal a nenútil ich k zrušeniu záložných práv zriadených na majetok
spoločností, ktoré kontrolovali.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2014, na ktorom svedok Y. V. zmenil svoju výpoveď a označil ho
za hlavného objednávateľa lúpeže dokumentov z rodinného domu poškodeného X. S., bol obžalovaný
H. Š.U. k týmto novým skutočnostiam dopočutý a uviedol, že výpoveď svedka V. považuje za účelovú,
tendenčnú a chápe ju ako jeho snahu vyhnúť sa výkonu trestu, ktorý mu bol v tejto súvislosti uložený,
alebo o jeho zmiernenie. Poprel jeho tvrdenia v tom, že sa s ním mal 2-krát pred zavraždením X. S.

stretnúť, a to aj za prítomnosti Y.. Poprel, že by si prostredníctvom Y. u V. objednal získanie určitých
dokumentov u poškodeného S.. Rovnako poprel, že by v tejto súvislosti niekomu sľúbil za to finančnú
odmenu. Priznal, že s Y. sa poznajú veľmi dlho a to od čias, keď tento pracoval v Brezne ako policajt a že
ich spoločnosť mu vydala tankovaciu kartu, ktorá ho oprávňovala tankovať na ich čerpacích staniciach
pohonné hmoty s určitou zľavou. Potvrdil prítomnosť Y. v Brezne v sídle spoločnosti spoločnosti

PETROL s.r.o. dňa 13. 10. 2006, keď sa tu konalo valné zhromaždenie tejto spoločnosti, avšak jeho
účasť tu bola čisto len náhodná. On len využil jeho momentálnu prítomnosť, aby sa ako nestranná osoba
zúčastnil na valnom zhromaždení, s čím on súhlasil. Celé valné zhromaždenie trvalo max. 15 minút a
z jeho strany nešlo o vopred pripravenú aktivitu.

Svedkyňa - poškodená Q.. Q. W., predtým S. (v ďalšej časti pre účely tohto odôvodnenia len „.), na
hlavnom pojednávaní v podstatných veciach vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Vyjadrovala
sa najmä k vzájomným vzťahom svojho manžela X. S. U. H. Š. týkajúce sa jednak ich osobných vzťahov
a jednak aj spoločného podnikania. Ďalej sa vyjadrovala k ich vzťahom po prepustení jej manžela z
väzby a k jeho následným podnikateľským aktivitám. Uviedla, že obžalovaného pozná asi 10 rokov.

Podnikal s jej manželom, ale konateľom bol len v spoločnosti UNI, s.r.o. V ostatných vystupovali jeho
deti a to Q. Ď.Č. a H. Š. mladší. Obžalovaný sa nikdy netajil tým, že 50-percentný podiel v týchto
spoločnostiach vlastní on. Všetky problémy medzi jej manželom a obžalovaným vznikli po vzatí jej
manžela do väzby. Vtedy obžalovaný zrejme vycítil príležitosť zmocnenia sa majetku predmetných
spoločností, čo postupne aj vykonal. Založil novú spoločnosť ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o., na ktorú

postupnepreviedolpodstatnúčasťmajetkuspoločností,vktorýchbolaspoločníčkaonaalebojejmanžel.
Táto nová spoločnosť, v ktorej je konateľom syn obžalovaného a jeho synovec, naďalej obchoduje s
pohonnými hmotami za veľmi nevýhodných podmienok pre ostatné spoločnosti, v ktorých je konateľkou
ona alebo bol jej manžel. Dokazovala, že niekedy v júni v r. 2004 obžalovaný v zlosti, po tom, čo ona
chcela poznať činnosť spoločnosti, porozbíjal okná alebo dvere v sídle spoločnosti, pričom odmietol

jej poskytnúť akékoľvek informácie. Podľa nej obžalovaný potreboval jej manžela len pokiaľ zarábal
peniaze a staral sa o chod spoločností, avšak po vzatí jeho osoby do väzby ho už nepotreboval. V
čase, keď bol jej manžel vo väzbe ju obžalovaný požiadal, aby jej manžel na jeho dcéru previedol
aspoň jednu alebo dve akcie za účelom získania majoritného postavenia v spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s.
Brezno. Neskôr jej bola doručená aj pozvánka na valné zhromaždenie, na ktorom sa mal tento prevod

uskutočniť, kde mala byť jedna kmeňová akcia prevedená na Q. Ď.. Ona nikdy neudelila žiadny súhlas
na prevod majetku akciovej spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. na spoločnosť ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o..
Uvedené sa však obžalovanému podarilo. V snahe zabrániť tunelovaniu spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s.
Brezno a oslabeniu ich majetkového postavenia v tejto, ako aj v iných spoločnostiach, za pomoci ichadvokáta Q.. Q. F., vyhotovili záložné zmluvy na majetok niektorých obchodných spoločností, v ktorých
boli oprávnení konať. Keď obžalovaný zistil, že na základe vkladov, ktoré mala s manželom v týchto
spoločnostiach, uzavreli záložné zmluvy, bol na nich nahnevaný, pretože takto už nemohol tento majetok

previesť na novú spoločnosť. V polovici mája r. 2005 po tom, čo jej boli doručené pozvánky na valné
zhromaždenie, si bola prevziať účtovné uzávierky. V čase keď ich doniesla späť, ešte pred konaním
valného zhromaždenia, stretla obžalovaného, ktorý jej povedal, že ak nezrušia tie záložné zmluvy, že
môžu pochodiť veľmi zle. Povedal, aby si veľmi dobre rozmyslela, čo spraví, lebo keď môže mať S.
siroty, môže ich mať aj ona. Uvedené slová poškodená vtedy brala tak, že to nemôže byť pravda, že by

mohol byť niečoho takého schopný, veď sa poznali asi 10 rokov. Odpovedala mu, že keď sa manžel vráti
z väzby, že nech sa oni dvaja dohodnú a spory urovnajú. Tiež na hlavnom pojednávaní dokazovala, že
aj manželov brat X. S. jej povedal, že mu Š. hovoril, že v prípade ak bude jej manžel proti Š. vypovedať,
dá ho „odjebať“ aj v base. Po návrate jej manžela z väzby, došlo k stretnutiu, na ktorom sa okrem
nich zúčastnili aj Š., jeho dcéra Q. a na tomto stretnutí im obžalovaný ponúkol nejaké percentá v novej
spoločnosti ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o.. Jej manžel uvedenú ponuku odmietol, zotrval na rozdelení

majetku resp., aby sa všetok majetok vrátil na akciovú spoločnosť. Na uvedené obžalovaný reagoval
slovami, že ak jej manžel nebude súhlasiť s jeho ponukou, „dá ho odjebať“. Nedohodli sa, naopak
pohádali sa a jej manžel s odôvodnením, že to nemá zmysel, odišiel preč. V čase, keď obžalovaný zistil,
že časť majetku je založená a nemôže ňou disponovať, tak asi jediný krát jej zavolal s tým, že jej manžel
sa jej môže poďakovať za to, že bude vo väzbe o 5 rokov dlhšie. Po smrti jej manžela si obžalovaný

uplatnil v dedičskom konaní pohľadávku 67 miliónov Sk a voči jej osobe asi vo výške 12 miliónov
Sk. K záložným zmluvám uviedla, že boli uzatvorené na ich ochranu a z dôvodu, aby tento založený
majetok nemohol byť prevedený na spoločnosť ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o., ale aj na zabezpečenie
ich pohľadávok, ktoré mali v týchto spoločnostiach. Ku vzájomným vzťahom medzi obžalovaným a jej
manželom po jeho prepustení z väzby na slobodu dokazovala, že tieto sa výrazne zhoršili. Stretli sa asi

len dva alebo tri krát, ale tieto stretnutia neprispeli k urovnaniu ich vzájomných sporov .
Vo vzťahu k 1/ skutku obžaloby sa poškodená vyjadriť nevedela. Popísala však priebeh a okolnosti, za
akých došlo k zavraždeniu jej manžela v ich rodinnom dome v Polomke. Páchatelia boli pri prepade
veľmi brutálni a aktívne hľadali účtovné doklady, pričom sa na ne aj pýtali. Vedeli, kde sa nachádzajú
kľúče od trezoru a z domu im odcudzili 5 kusov akcií spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s., ktoré boli vystavené

na meno jej manžela. Páchatelia jednoznačne vedeli, kde majú hľadať kľúče od trezoru a tieto informácie
im musel poskytnúť niekto, kto poznal, kde ich obvykle odkladali. K priebehu útoku ešte uviedla, že
páchatelia neustále jej mužovi opakovali, že dlhuje veľké peniaze. Jej muž však žiadne dlhy nemal a
po jeho smrti si vo vzťahu k nemu, resp. ich rodine uplatnil pohľadávky len obžalovaný a to vo výške
cca 67 miliónov Sk a vo vzťahu k jej osobe vo výške cca 12 miliónov Sk. Po prepustení z väzby na

slobodu obchodoval jej manžel s drevom, pričom predmetom jeho záujmu bola aj energia, elektrárne
a spracovanie odpadov. Mal jeden úver od Slovenskej sporiteľne vo výške asi 100.000,- Sk, ktorý už
splatili. Podľa nej len obžalovaný mohol mať záujem na usmrtení jej manžela a jediný mal motív. On
jediný tvrdil, že jej manžel mu je dlžný. K osobe Y. V. uviedla, že ho predtým nepoznala a prvýkrát sa
s ním stretla až na hlavnom pojednávaní. K osobe Q. Y. uviedla, že ho pozná ako Š. poskoka, ktorý ju

asi dva mesiace pred vraždou jej muža sledoval. O tomto sledovaní mala vedomosť, avšak neurobila
proti tomu žiadne protiopatrenia. Taktiež si spomenula na Q. X., ktorý sa mal ešte s niekým pohybovať
v blízkosti ich domov ešte pred vraždou jej muža.
Pokiaľ ide o druhý skutok obžaloby, dokazovala, že obžalovaný sa jej, ako aj jej manželovi, či už
osobne alebo nepriamo prostredníctvom ich príbuzných, vyhrážal v súvislosti so zriadením záložných

práv na majetok firiem patriacih do ich podnikateľského portfólia. Niekedy začiatkom roka 2005 v sídle
spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s. na Námestí W. Č.. XX B. O., na parkovisku pred touto spoločnosťou, sa
jej obžalovaný vyhrážal v súvislosti so zriadením týchto záložných zmlúv, že ak ich nezrušia, že môžu
dopadnúť veľmi zle, že keď má S. siroty, môžu ich mať aj oni. Okrem nich dvoch sa v danom okamihu
v ich blízkosti nenachádzala žiadna iná osoba. K ďalším vyhrážkam zo strany obžalovaného došlo po

prepustení jej muža z väzby a to niekedy v máji 2005, pri spoločnom stretnutí v sídle spoločnosti v
Brezne, ktorého sa okrem nej, obžalovaného, jej manžela, mala zúčastniť aj Q. Ď.. Pri tomto stretnutí,
kdemalodôjsťkurovnaniusporumedziobžalovanýmajejmanželom,satítopohádali,kdohodenedošlo
a pri tejto hádke obžalovaný jej mužovi povedal, že pokiaľ sa nedohodnú, dá ho „odjebať“.
Poškodená Q. S. prostredníctvom svojich splnomocnencov si v trestnom konaní proti obžalovanému

H. Š. so svojimi maloletými deťmi uplatnila náhradu škody v celkovej výške 114.034,36 € z titulu
nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola spôsobená v súvislosti s usmrtením jej manžela.Na hlavnom pojednávaní bola čítaná zápisnica o konfrontácii medzi obžalovaným H. Š. a poškodenou
Q.Y. S. zo dňa 22.6.2007 (č.l. 166-179 spisu), pri ktorej procesné strany v podstate zotrvali na svojich
výpovediach z prípravného konania.

Svedkyňa - poškodená Q.. V. S. - splnomocnenec Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. Bratislava,
sa nároku na náhradu škody, ktorá im vznikla v súvislosti s výjazdom rýchlej zdravotníckej pomoci do
obce Polomka - časť Hámor, okr. Brezno, k nebohému poistencovi X. S., písomným podaním zo dňa
17.3.2008 (č.l.. 2634 spisu) vzdala.

Svedok S. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pre spoločnosť STATES, s.r.o. Považská Bystrica
vykonával na námestí v Brezne ako živnostník rekonštrukčné práce. Bolo to v lete roku 2002 asi do
apríla 2003. Pracovali tu na oprave chodníkov. V roku 2002 sa pri výkone týchto prác v hoteli Ďumbier,
kde bol vtedy ubytovaný, náhodne zoznámil s Y. V.. Skamarátili sa a chodievali spolu do záhradnej
reštaurácie pri bagetérii v Brezne. Y. V. mu povedal, že je zo Žarnovice a že pracuje ako vyšetrovateľ na

polícii v Banskej Bystrici. Priznal sa mu, že robí aj nejaké vydieračky, že vyberá peniaze a mu ponúkol
mu, či by sa k nemu nechcel pridať. Tvrdil, že cez policajtov vybavia všetko. Svedok takúto spoluprácu
odmietol. Následne sa s V. stretával počas vykonávania týchto rekonštrukčných prác v Brezne asi tak
3-krát do mesiaca z dôvodu, že ho za „dohodených“ robotníkov vyplácal. So Š. ho zoznámil V.. K ich
zoznámeniu došlo na námestí v Brezne. To stretnutie sa týkalo DPH. Š. sa ho opýtal, či by mu nevedel

urobiť faktúry s DPH na odpis. On mu vysvetlil, že nie je platcom DPH a že to nevie. Š. ďalej zisťoval,
či by to nebolo možné cez SATES, s.r.o. On v tom čase odpisu DPH nerozumel a nevedel odpovedať
na to, čo Š. od neho chcel. Š. bol slušný, nižšej postavy, trochu dobre vyjedený, mal guľatejšiu hlavu a
vlasy slušného strihu. Svedok je vysoký asi 196 cm a pán, ktorý mu bol predstavený ako Š., mu siahal po
bradu. Odetý bol v slušnej športovej košeli. Dioptrické okuliare nemal, svedok videl, ako si ich skladal,

keď k nim prichádzal. Bol vo veku do 50 rokov. Hovoril po slovensky a jeho reč bola plynulá. Ich prvé
stretnutie trvalo asi 10 minút. So Š. sa potom v Brezne stretli ešte viackrát, ale len bežne na ulici, len
sa pozdravili. Ich stretnutia neboli vopred dohodnuté. Pokiaľ ide o V.Š. uviedol, že v roku 2003 spolu
rozbehli kšefty a ich spolupráca pokračovala v Poprade a vo Zvolene. V Poprade, časti Veľká boli v tom
období s V. ubytovaní v jednom lacnejšom hoteli alebo penzióne. S V. sa prestal stretávať v roku 2006

keď skončili rekonštrukčné práce na námestí v Brezne.
K ďalšiemu stretnutiu so Š. uviedol, že v auguste roku 2006 chcel kúpiť pre svoju manželku retiazku a
preto šiel do Brezna. Keď išiel cez námestie náhodne sa pri fontáne stretol s V. a Š.. Pristavil sa pri nich
a čakal na V., kým sa dorozpráva so Š.. Stál vo vzdialenosti cca 1 až 1,5 m a nechtiac si vypočul ich
rozhovor. Počul, ako Š. V. hovoril: „....aj tak tu momentálne nie je, lebo je na dovolenke“. Mal dojem,

že Š. je na Y. nahnevaný, dával mu najavo, že on je tu pán, hovoril mu: „aby to tento krát nepobabral,
že mal na to už dosť času, aby okamžite získal naspäť tie dokumenty od S. a odpratal ho naspäť k
stvoriteľovi a že peniaze už za to dostal“. Suma nepadla žiadna. Š. uvedené hovoril V. výrazným tónom,
bolo vidieť, že Š. je ten, kto je „hore“ a V. je „dole“. Rozhovor trval asi 10 minút a bol ukončený tak, že
Š. povedal „čaute“ alebo „majte sa“ a nemohol si nevšimnúť svedkovu prítomnosť. Svedok poukázal

na to, že sa na záver pozdravil v množnom čísle. Po tomto rozhovore mu V. povedal, že Š. vadilo, že
S. má nejaké firemné spisy alebo dokumenty, ktoré by mohli Š. usvedčiť v kauze tzv. „Olejári“. Petluš
svedkovi vysvetľoval, že Š. a S. ako obchodníci urobili pár dobrých obchodov z ktorých mali peniaze
a potom jeden druhému začali robiť problémy. Následne išli k hotelu Ďumbier, rozprávali sa, zhodli sa,
že Š. zostarol, pričom V. hromžil na Š. i S. a skonštatoval, že Š. má aspoň peniaze. V. už aj predtým

spomínal S. a tzv. „Olejárov“, konkrétne hovoril o tom, ako mali dobre vymyslené tie oleje, že dovážali
olej a predávali ho ako pohonné hmoty. Spomínal ako obabrali colníkov a ostatné úrady, že sa jedná o
slušné podvody. S. osobne nepozna , ale podľa neho ho V. poznal. Od augusta 2006 sa už s V. ani so
Š. nestretol. Poznámku Š., že S. má odpratať k stvoriteľovi pochopil tak, že ho má zabiť. V. mu hovoril,
že to už malo byť dávno urobené, ale že S. vzali do väzby a on ho odtiaľ nedokázal dostať von. Teda

rozhodnutie vypovedať vo veci vraždy S. bolo jeho vlastné, spontánne a všetko sa zakladá na pravde.

Na hlavnom pojednávaní bola čítaná zápisnica o konfrontácii medzi obžalovaným H. Š. a svedkom
S. P.Í. zo dňa 22.6.2007 (č. l.152-165 spisu), pri ktorej procesné strany v podstate zotrvali na svojich
výpovediach z prípravného konania.

Svedok Y. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal celkovo 3-krat a to dňa 06.10.2008 a 13. 11. 2014 a
26. 06. 2018.Pri svojom výsluchu dňa 06. 10. 2008 spochybnil vierohodnosť svedka S. P., ktorého označil za
nedôveryhodnú osobu a vykonštruovaného svedka, pričom prejavil ochotu na hlavnom pojednávaní sa
s týmto svedkom konfrontovať. Vyjadril sa, že pozná Q. Y., jeho osoba má súvisieť s touto kauzou a

viezol sa s ním v minulosti v aute. Jazdil na motorovom vozidle zn. Audi modrej farby. Nevyjadroval
sa k tomu, či s Y. telefonoval. Potvrdil, že pozná aj obžalovaného H. Š.. Neurčito uviedol, že možno aj
osoba Q. X. s predmetnou vecou súvisí, avšak bližšie sa k uvedenému vyjadriť nechcel. Ďalej odmietol
vo veci vypovedať a preto bola na návrh prokurátora postupom podľa § 263 ods.4 Tr. poriadku čítaná na
hlavnom pojednávaní zápisnica o jeho skoršej výpovedi z prípravného konania. V tejto svedok uviedol,

že obžalovaného H. Š. nepozná, nekontaktoval sa s ním, žiadne spojitosti medzi nimi neexistujú a celé
obvinenie Š. s jeho osobou je jeden veľký blud. Poukázal na existenciu údajného svedka P. v súvislosti
s časovým faktorom, t.j., že tento sa prihlásil až po siedmych, ôsmych mesiacoch. Svedok uviedol, že v
jeho súdnom procese je preukazované, že organizátorom bol Y. a teda on jediný má vedomosť o osobe
objednávateľa. Svedok poprel, že by takúto vedomosť mal. Za ním bola len štvrtá osoba, ktorá sa mu
predstavila ako Igor a poslal ju za ním Y.. Keby on bol organizátor a Š. objednávateľom, bolo by logické,

že by tú štvrtú osobu pomenoval iným menom. Zotrval na tom, že štvrtá osoba v dome bola. Muž menom
H. sa odvolával na jeho krstného otca X. Č., že ho pozná a chcel vzbudiť jeho dôveru. Z domu X. S.
mali vziať dokumenty týkajúce sa ich spoločného podnikania, konkrétne ktoré, uviesť nevedel. Práve z
dôvodu prevzatia predmetných dokumentov tam mala prísť tá štvrtá osoba a za ne mali mať zaplatené.
Takto mu to bolo zdôvodnené Y., keď sa ho pýtal, z akého dôvodu má do domu prísť štvrtá osoba. Č. s

Y. sa snažili otvoriť trezor a po celý čas hľadali kľúče. Svedok nevedel, aký majetok S. vlastnil, nepoznal
ho. Potvrdil vedomosť o lokalite hotela Ďumbier v Brezne, nikdy však v tomto ubytovaný nebol. Keď sa
v lete 2006 vracal z Popradu, oproti hotelu jedol párky. Prechádzal cez Brezno, keď išiel s rodinou na
Balog za starými rodičmi jeho ženy a videl, že je zrekonštruované námestie. V roku 2002 bol policajt
a v stavebníctve nepodnikal, ani na čierno. Nevie, kde sa v Brezne na námestí nachádza zvonica a

v auguste 2006 tam nebol a s nikým sa tam nestretol. Nespomína si na to, že by niekomu hovoril,
alebo jemu niekto hovoril, že objednávateľom akcie v Polomke mal byť človek obchodujúci s drevom. Je
možné, že Y. niečo také uviedol Č.. Na záver svojej výpovede dodal, že celý tento proces je komédia.

Pri konfrontácii na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 medzi svedkom Y. V. a svedkom S. P., svedok

V. v podstate zotrval na svojich výpovediach, že S. P. nepozná, v minulosti sa nestretli, neboli v kontakte
a nikdy sa spolu nerozprávali, v auguste 2006 sa s ním v Brezne nestretol a teda so Š. o potrebe
získania dokumentov a objednávaní vraždy S.H. nehovoril. Následne svedok V. otázkami zo svojej
minulosti týkajúcich sa jeho súkromia spochybňoval dôveryhodnosť svedka P.. Svedok P. na tieto otázky
odpovedať nevedel.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2014 svedok Y.O. V. podstatným spôsobom zmenil svoju výpoveď
z prípravného konania ako aj hlavného pojednávania v tom, že za hlavného objednávateľa lúpeže
dokumentov u poškodeného X. S. označil H. Š.. Nikdy sa podľa jeho tvrdenia nejednalo o objednávku
vraždy, ale o lúpež. V tejto súvislosti sa nespočetne krát stretol s Y., ktorý bol Š. sprostredkovateľom. Y.

ho prvý krát oslovil niekedy v júli - auguste 2006, kedy u neho len zisťoval, či by bol ochotný a schopný
zrealizovať objednávku súvisiacu s lúpežou dokumentov. Vtedy ešte nehovorili o konkrétnej osobe, Y. ho
len oťukával a aj on vyhodnocoval, či z jeho strany nejde o provokáciu. Po tom, čo si začali dôverovať,
dohodli sa na lúpeži dokumentov u S., pričom nikdy mu nebolo povedané o aké dokumenty ide, ani to
vedieť nechcel. Z toho dôvodu tam mala prísť tá štvrtá osoba, ktorú spomínal vo svojej trestnej veci a

o tejto osobe vedel aj Y. aj Č.. Táto osoba mala dokumenty preskúmať a vyhodnotiť ich relevantnosť.
Malo sa jednať o dokumenty súvisiace s podnikaním S. a Š.. Za zrealizovanie objednávky mu bola
sľúbená odmena 2 milióny Sk. Peniaze mu mal Š. vyplatiť prostredníctvom Y.. Okrem prevádzkových
nákladov mu dohodnutá odmena do dnešných dní vyplatená nebola. K výplateniu odmeny malo dôjsť
po zrealizovaní akcie Y. a to prostredníctvom jeho manželky, ktorá v Banskej Bystrici prevádzkovala

kadernícky salón. Y. manželka sa mala objednať u jeho manželky v kaderníckom salóne a tak by zistil,
kedy prídu. Y. mal manželku doprevádzať a pritom mu odovzdať peniaze. Obžalovaný s ním jednal len
prostredníctvom Y., ktorý ho opakovane kontaktoval a inštruoval. S obžalovaným Š. sa v tejto súvislosti
osobne stretol len 2-krát. Prvý krát to bolo niekedy na prelome augusta - septembera 2006 na jeho
pumpe v Brezne, keď išiel s Y. ohliadnuť dom S. v Polomke. K druhému stretnutiu došlo na základe

jeho iniciatívy a uskutočnilo sa o 2-3 týždne pred Š. reštauráciou v Bujakove. Ich prvé stretnutie bolo
z jeho pohľadu náhodné, možno ho Y. plánoval, ale jemu to nepovedal. O plánovaní objednávky vtedy
nepadlo ani slovo, rozprávali sa len všeobecne. Y. Š. povedal len toľko, že „toto je náš človek, ideme
pozrieť hore“. Druhé stretnutie inicioval on. Došlo k nemu pred Š. reštauráciou v Bujakove. Keď tam sY. prišli, Š. si prisadol do ich vozidla na zadné sedadlo. Konkrétny obsah ich rozhovoru si už nepamätal,
ale súvisel s informovaním Š. o tom, že do toho ide a chcel od neho počuť ubezpečenie, že je ochotný
mu po akcii dohodnutú odmenu vyplatiť, na čo obžalovaný odpovedal, že áno, že tie dokumenty mu za

to stoja. Na to tretnutie so Š. ho doviezol Y. na jeho motorovom vozidle zn. BMW radu 3 modrej metalízy.
Stretnutie sa uskutočnilo vo večerných hodinách cca o 21.00 h.. Žiadna iná osoba pri tom nebola.
Stretnutie trvalo asi 10 minút. Oni dvaja v podstate už boli na všetkom dohodnutí, išlo len o upresnenie
niektorých detailov, konkrétne, či Š. vyplatí peniaze a akým spôsobom. Y. ho informoval, že predmetné
dokumenty majú pre obžalovaného existenčný význam a malo sa jednať o dokumenty súvisiace s ich

obchodno-právnymi spormi. Rovnako mu bolo prisľúbené, že v prípade úspešného vykonania tejto akcie
ho Š. aj s kamarátmi zamestná vo svojich firmách. Od Y. vedel, že dokumenty sa mali nachádzať v
trezore v dome S. v Polomke, avšak nebolo povedané konkrétne o aké dokumenty ide. Y. mu pri ohliadke
postupne ukázal nehnuteľnosti, ktoré prichádzali do úvahy ako objekty v ktorých mohli byť uvedené
dokumenty uložené, pretože v prípade, ak by dokumenty nenašli v dome v Polomke, mali S. zobrať so
sebou, ísť s ním do ďalšej nehnuteľnosti a dokumenty nájsť. Svedok ďalej potvrdil, že Y. ho asi týždeň

pred vraždou S. telefonicky nespočetne krát telefonicky kontaktoval. Bol až otravný. Volal mu buď na
jeho mobilný telefón alebo na mobil jeho manželky. Prízvukoval mu, že S. disponuje dokumentmi, ktoré
ich zaujímajú. Posledný krát sa s ním stretol asi 1-2 dni pred akciou, kedy ho Y. informoval, že idú hore
ku S.. Po vstupe do S. nehnuteľnosti v Polomke a po otvorení trezoru Y.Í., z neho vzali zlato, peniaze
a nejaké listy. Následne dal signál štvrtej osobe na vstup do domu ohľadom identifikácie a vzatia tých

dokumentov. V prípade, že by v dome tie dokumenty neboli, mali S. vziať so sebou a ísť s ním do ďalších
vytipovaných nehnuteľností, v ktorých sa mohli tieto dokumenty nachádzať. Nebol si istý, či u S. našli
tie dokumenty, o ktoré Š. išlo. To, že S. bude pri „akcii“ doma, bolo podmienkou jej úspešnej realizácie,
pretože v prípade, že by dokumenty v dome nenašli, mali pokyn a boli pripravení ho zobrať so sebou
a ísť hľadať ďalej v ďalších vytypovaných nehnuteľnostiach. Š. ani Y. nevedeli, akým spôsobom „akciu“

zrealizujú. Z odmeny 2 milióny Sk malo pripadnúť Y. za sprostredkovanie 200.000,- Sk a zvyšok mu mal
odať. O tejto skutočnosti informoval Y., ktorý povedal, že Č. z tejto sumy nedajú nič a všetko si rozdelia
oni dvaja. K zmene svojej výpovede oproti prípravnému konaniu a poslednému hlavnému pojednávaniu
uviedol, že on je človek, ktorý má svoje zásady a ktorý si ctí dohody. Pokiaľ bolo dohodnuté, že sa o
neho Š. postará a vyplatí mu 2 milióny Sk, ktoré peniaze mu vyplatené do dnešného dňa neboli, pričom

od skutku uplynulo už 8 rokov, nevidí dôvod, aby naďalej mlčal a Š. kryl. Ľudia, ktorí sa o neho mali
starať sa starajú, ale Š. medzi nimi nie je. On sedí za niečo, čo neurobil a ak by mu bolo vyplatené to, čo
bolo dohodnuté, tak svoju výpoveď nezmení. Poprel, že by ho k zmene výpovede niekto nútil, jedná sa
o jeho spontánne rozhodnutie, ku ktorému dospel po návšteve príbuzných , ktorí ho navštívili vo výkone
trestu. Opätovne sa vyjadril aj k osobe svedka S. P. ku ktorému uviedol, že túto osobu vôbec nepozná,

jedná sa o účelového a vymysleného svedka, s ktorým sa nikdy pred tým nestretol. Vo vzťahu k svedkovi
Q. X. uviedol, že tento pri uvedenej objednávke nehral žiadnu úlohu. K osobe svedka Miroslava Luptáka
uviedol, že o tejto osobe už počul, v osobnom kontakte s nim však nebol. Je možné, že tento svedok
bol pri jeho a Y. stretnutí na pumpe vo Zvolene, ale vzhľadom na odstup času si na to už nepamätal.

Pri výsluchu dňa 26. 06. 2018 svedok Y. V. zopakoval, že „akciu Polomka“ zrealizovali spolu s Y. U. Č. na
objednávku Š. za sľúbenú odmenu 2 milióny korún a za prísľub zamestnania jeho osoby v jeho firmách.
„akciu“ museli zrealizovať, keď bol S. doma, čo bolo podmienkou jej úspešného zrealizovania. To, akým
spôsobom „akciu“ zrealizujú, konzultoval len s Y., ktorý bol Š. sprostredkovteľom. S ním rozoberal aj
všetky detaily uvedenej „akcie“ a informoval ho aj o spôsobe ako ju uskutočnia. Y. odmietol jeho návrh,

že tie dokumenty získajú tak, že S. dom vykradnú. Y. sa obával, že keď tie dokumenty nebudú v S.Š.
dome, môže urobiť opatrenia a už sa k ním nedostanú. Požiadavka od Y. bola získať tie dokumenty
za každú cenu, aj za cenu požitia násilia. Proste mali ho donútiť tie dokumenty nejakým spôsobom
vydať. Ak tie dokumenty nenájdu, mali S. naložiť do auta a ísť s nim hľadať tie dokumenty do iných
jeho nehnuteľností. Y. vedel, že pri tom použijú zbrane a že tam pôjdu ako policajti. O plánovanej akcii

vedel aj Š.. Osobne sa s ním stretol 2-krát. Kým prvé stretnutie bolo skôr náhodné, druhé inicioval on
a chcel od Š. počuť ubezpečenie, že je všetko dohodnuté a že po „akcii“ zaplatí dohodnuté peniaze.
Informoval ho, že má komplica a že na „akciu“ nepôjde sám. Š. mu pri stretnutí dohodnutú odmenu
potvrdil, zopakoval, že tie dokumenty sú pre neho bytostné dôležité a súril ich do „akcie“.

Svedok Y. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal celkovo 2-krát. Pri svojej prvej výpovedi využil svoje
právoaodmietolvypovedať,zktoréhodôvodubolapodľa§263ods.4Tr.poriadkuprečítanánahlavnom
pojednávaní jeho výpoveď z prípravného konania (č. l. 645-656, 657-660 spisu). Svedok tu uviedol, že
obvineného H. Š. nepozná, nikto mu neukazoval jeho fotografiu. Poprel, že by mal vedomosť o osobeobjednávateľa vraždy X. S. a nepočul o nej ani od V., U. Y.. Dokazoval, že ani nevedel o tom, že celá
akcia v Polomke bola na objednávku. Išli tam vziať nejaké dokumenty a peniaze. Hovorili o tom V. s Y..
Jeho úlohou bolo len dopraviť ich tam svojim motorovým vozidlom a strážiť na mieste spútané osoby. S

V. sa videl dva krát 2-krát v živote a to 8.11.2006 a 14.11.2006.

Pri svojej druhej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 10. 05. 2018 uviedol, že na „akciu Polomka“
ho nahovoril V. s ktorým vtedy študoval na vysokej škole v Banskej Bystrici a navrhol mu či si nechce
zarobiť peniaze, čo on prijal. Pred ostrou akciou tam boli 2x na ohliadke a 2x tam išli na ostro. Pri

druhom pokuse ju aj zrealizovali. Cieľom akcie malo byť získanie nejakých dokumentov týkajúcich sa
podnikateľskej činnosti poškodeného S.. Akú konkrétnu objednávku V. prijal a od koho, uviesť nevedel.
Ich príprava spočívala vo vyhodnotení získaných informácii, v ohliadke nehnuteľnosti a nachystaní si
výstroja a výzbroje. Išli tam prezlečení za policajtov, všetci boli ozbrojení. Ich primárnym cieľom bolo
získať dokumenty nenásilným spôsobom, boli však pripravení aj na použitie násilia, ktoré aj použili.

Svedok X. Y. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý 2-krát. Pri svojej prevej výpovedi uviedol, že
obžalovaného Š.U. nepozná a vie o ňom len z počutia. Potvrdil, že spolu s V. a Č. sa zúčastnil
prepadu rodinného domu S. v Polomke. Na uvedenú akciu ho nahovoril V., povedal mu, že to súvisí s
nejakými dokumentami týkajúcimi sa dreva. Meno objednávateľa mu spomenuté nebolo. Y.O. V. mu bolo
povedané, že sa jedná o S. a že tento človek má mať spor so svojím spoločníkom. Následne si u Q. X. v

banskej Bystrici zisťoval o X. S. informácie. X. mu povedal, aby dal od neho ruky preč, lebo že on nemá
peniaze a teda nie je zaujímavý. O plánovaní vraždy nič nevedel. K osobe Q. Y. uviedol, že ho nepozná
a ani o ňom nikdy nepočul. Pri plánovaní prepadu S. boli s Y. V. na ohliadke v Polomke. V. mu ukazoval
majetky, ktoré mali vraj údajne patriť S.. Nepamätal si, či mu V. hovoril, že „akciu Polomka“ robia na
objednávku, ale predpokladal to. V. naňho tlačil, aby túto akciu zrealizovali čím skôr, najneskôr do konca

roka. Cieľom akcie malo byť získanie nejakých dokumentov patriacich S.H.. Od V. vedel, že za akciu
je sľúbená odmena 1.000.000,- Sk, pričom V. mal dostať dopredu zálohu 500.000,- Sk. Samotného
prepadu sa zúčastnili len oni traja a to: Y. V., Y. Č. a on. Poprel prítomnosť štvrtej osoby, ktorú spomínal
V.. Boli dohodnutí, že zoberú dokumenty nachádzajúce sa v trezore a odídu. Ku kľúčom od trezora
sa vyjadriť nevedel. To, ako sa dostanú do trezora tiež neriešil. Y. V. mal v tejto súvislosti so sebou aj

výbušniny, ktorých použitie však z taktického hľadiska vylúčil. Pri samotnej akcii nepočul, že by niekto z
nich adresoval na X. S. slová v tom smere, že je dlžní veľa peňazí.

Pri svojej výpovedi dňa 27. 09. 2018 doplnil, že v súvislosti s prípravou tejto akcie boli s Y. pred akciou
2-krát na ohliadke Kubašiakovho domu v Polomke. Boli dohodnutí na násilnom vniknutí do S. domu a

na spútaní tam sa nachádzajúcich osôb. Boli dohodnutí ako vzniknú do domu a mali sme medzi sebou
rozdelené aj úlohy. Akcie sa zúčastnili traja, on, Y. U. V.. Žiadna štvrtá osoba tam nebola. Jeho úlohou
bolo po vniknutí do domu strážiť tam ženu a dieťa. Po vniknutí do domu však nastala neočakávaná
situácia, pretože v dome sa nachádzalo viac osôb ako rátali a museli improvizovať. Boli oblečení ako
policajti, on mal oblečenú čiernu kombinézu a mal krátku guľovú zbraň. V. mal zelené nohavice a

nejakú reflexnú vestu. Y. mal oblečené maskáče a policajnú vestu. Všetci traja boli ozbrojení, mali krátke
guľové zbrane a mali aj kovové a plastové putá. Kto bol objednávateľom tejto akcie, uviesť nevedel. Za
vykonanie tejto akcie mu Y. sľúbil odmenu s tým, že ak za to budú nejaké peniaze, že mi niečo dá. Z
domu určite odniesli nejaké dokumenty, ale vzhľadom na odstup času si nepamätám o aké dokumenty
išlo. On ich určite nebral.

Svedok Q. X. vypovedal, že obžalovaného osobne nepozná. Pozná Y. V., X. Y. a Y. Č.. S Y. ani V. sa nikdy
nerozprával o S.. V. Q.Š. pozná, ale nepamätá si, že by sa s ním rozprával o X. S., avšak nevylúčil to. S.
poznal z nejakej spoločenskej akcie. Bližší priateľský vzťah však nemali. S. a jeho žena ho v minulosti
navštívili v súvislosti s investíciou pani S. do nebankového subjektu DRUKOS, bolo to niekedy v roku

2005, resp. 2006, keď títo chceli svoje vklady v DRUKOSE získať späť. V tejto súvislosti sa stretli asi
dvakrát. Vylúčil, že niekedy bol na návšteve v dome S.H. na Horehroní. Poprel aj rozhovor s X. Y., ktorý
sa ho mal pýtať na X. S., či má peniaze. K osobe Y. V. uviedol, že v minulosti niekedy v roku 2004 s ním
mal konflikt, kvôli jeho vtedajšej životnej družke a jeden konflikt mali aj v čase, keď on pracoval ako člen
predstavenstva v Slovgaste v Poltári. Od apríla 2006, keď skončil pracovný pomer v Poltári, sa už s Y.

V. nestretol, nevidel ho. K osobe obžalovaného H. Š. uviedol, že ho nikdy nevidel a prvýkrát ho videl až
na tomto hlavnom pojednávaní. Taktiež sa vyjadril, že nepozná ani Q. Y..Svedkyňa Q. Ď. - dcéra H. Š. na hlavnom pojednávaní využila podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku svoje
právo a odmietla vo veci vypovedať, preto bola na návrh prokurátora postupom podľa § 263 ods. 4
Tr. poriadku prečítaná jej výpoveď z prípravného konania. Tu uviedla, že k zhoršeniu vzťahu medzi jej

otcom H. Š. a X. S. na vedení spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. nedošlo, lebo sa spolu aj stretli a chceli
sa dohodnúť. Vie o ich stretnutí na SOS Brezno v lete alebo v jeseni v roku 2005, ktoré sa uskutočnilo
po prepustení X. S. z väzby. Bola tam aj ona a Q. S.. Rozprávali sa, čo bude ďalej, ako svoje aktivity
ukončia, resp. ako sa dohodnú. Poprela, že by na X. S. boli s obžalovaným robili tlaky, naopak rozprávali
sa o všetkých firmách a to Magnum, Petrol, Dermas i Šajgaloil, a.s.. Problémy boli len v akciovke a to

potom, čo S. vzali do väzby a Tatrabanka im zrušila úver, teda bankovú zábezpeku vo výške 15 miliónov
Sk, ktorá bola voči dodávateľovi OMV. Znížili im limit odberu pohonných hmôt, ktorý im nevyhovoval. Zo
strany S. nebolo predložené pre colnicu prehlásenie, že nikto z konateľov nie je stíhaný, aby im dali listy
na odbery červenej nafty. Od Colnice povolenie nedostali, ale nevedela, či to povolenie žiadali. Na iných
stretnutiach ona nebola a jej otec spomínal niečo o Tescu v Brezne, no nevie, či sa tam stretli. Nikdy
nepočula, aby sa jej otec vyhrážal S. alebo S.. Nepočula, aby chcel dať zlikvidovať X. S. a nikdy by to

neurobil. Nikto sa o niečom takom nezmienil.
Ďalej vypovedala, že po tom, čo vzali X. S. do väzby, prišla do firmy Q. S. a jej otcovi vyčítala, čo on
chce. Hovorila, že on vo firme nerobil, čo jej otca trošku rozčúlilo. Jej otec mal s X. veľmi dobrý vzťah,
mal ho za brata. Došlo k rozbitiu sklenenej výplne na dverách kancelárie, keď jej otec v tom rozčúlení
hodil asi pohár do dverí. Vlastníkom spoločnosti Šajgaloil, a. s. je ona a S., kde ona má 5 akcií a S. má

asi tiež 5 akcií. Na vedení tejto spoločnosti sa podieľal X. S. a jej rodina. Bola to už zabehnutá firma a
každý zamestnanec vedel, čo má robiť. Zásadné rozhodnutia robili spoločne, teda ona, jej otec H. Š. a
X. S.. Po vzatí S. do väzby v roku 2004 až do súčasnosti, rozhodovalo predstavenstvo spoločnosti a to
X. Y. a jej manžel I. Ď.. Spoločne, teda ona, jej otec H. Š., X. Y. a I. Ď.Č., riešili veci pre chod firmy. O dianí
v spoločnosti informoval S. právnikov jej otec a títo boli aj vo firme. S. do väzby napísal Y. list. Jej otec

nemohol mať majetkový prospech, keby sa S. odstránil z predstavenstva, nič by tým nezískal, pretože
už na začiatku spoločného podnikania bol majetok rozdelený na polovicu medzi S. a ich rodinou. Q. S.
od vzatia X. S. do väzby až do súčasnosti už nechodila do firmy a o jej chod nejavila záujem. Potvrdila,
že má vedomosť o tom, že obžalovaný sa na valnom zhromaždení konanom dňa 25.5.2007 stretol s S.,
pričom po tomto stretnutí povedal: „Viete, čo mi povedala? Ja viem H., ty by si X. nezabil“. Tiež potvrdila

vedomosť o súdnych sporoch obžalovaného a X. S. a S..
Vypovedala, že vie aj o záložných zmluvách uzatvorených Q. S. a X. S. na majetok spoločností UNI,
s.r.o., PETROL, s.r.o., DERMAS GMB, s.r.o., čo sa dozvedela z katastra v Brezne niekedy vo februári
- marci 2005. Možno to spomínala aj otcovi, ktorý reagoval asi pokojne, trošku boli z toho rozrušený.
V spoločnosti DERMAS je ona konateľkou, v UNI je konateľom alebo spoločníkom obžalovaný a v

PETROLE je konateľom jej brat. Okrem nich v spoločnostiach figuruje aj Q. S.. Na valnom zhromaždení
spoločnosti Dermas mali záujem, aby im Q. S. predložila pôžičku, ktorú uvádza v záložnej zmluve, aby
tak deklarovala existenciu pôžičky do firmy Dermas vo výške 9 miliónov Sk. Nevedela, či v súvislosti so
záložnými zmluvami sa jej otec stretol s Q. S.. Potvrdila, že na svedkyňu sú prevedené čerpacie stanice
ČS Markušovce a ČS Košice, ako aj pozemok Hatalov, no nespomenula si, akým spôsobom na ňu prešli.

Tiež sa nevedela vyjadriť, za akým účelom ich kúpila, od koho ich nadobudla, kedy to bolo, ani za akú
sumu, či z akých finančných prostriedkov a ako došlo k ich vyplateniu.

Na odstránenie rozporov s výpoveďou poškodenej Q. S. a svedkyne Q. Ď. bola na hlavnom pojednávaní
čítaná zápisnica z ich konfrontácie zo dňa 10.10.2007 (č. l. 336-344 spisu), pri ktorej procesné strany

zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania.

Svedok X. S. - brat X. S. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania.
Uviedol, že počas väzby X. S. ho oslovil H. Š. na stretnutie s O. a Y.. Títo páni sa mu vyhrážali, že ak
bratovi nedohovorí, aby nevypovedal v kauze tzv. „Olejári“, že sa mu môže niečo stať a že proti prúdu sa

plávať nedá. Š. mu následne povedal do očí, že ak bude brat proti nemu vypovedať, že ho dá „odjebať“.
Rozpory medzi Š. a X. S. podľa svedka začali po vzatí jeho brata do väzby. K dlhom svojho brata sa
vyjadriť nevedel. Po bratovej vražde sa s obžalovaným Š.U. ani s Y. nestretol. Na hlavnom pojednávaní
vyjadril obavu o svoju bezpečnosť. Pokiaľ osoby O. a Y., ktoré sa mu mali vyhrážať, v prípravnom konaní
nespomenul, urobil tak z dôvodu, že mal strach, avšak po smrti svojho brata už stratil všetky zábrany.

Ďalej vypovedal, že s obžalovaným sa stretol aj pred predajňou Metal-marketu v Brezne. Tvrdil, že aj
pri tomto stretnutí sa mu obžalovaný H. Š. vyhrážal a hrozil, že dá brata „odjebať“. Z dôvodu strachu
nebol uvedené oznámiť polícii. Jednoznačne na hlavnom pojednávaní svedok potvrdil, že obžalovaný
mu povedal: „že dá brata odjebať, že má na to ľudí, že mu je to jedno“. Tento rozhovor sa uskutočnil včase, keď bol jeho brat vo väzbe, asi v septembri 2004. Vie to preto, že vtedy napísal bratovi do väzby
list, ktorý neodoslal a ktorý založil ako listinný dôkaz do spisu.

Svedkyňa Q. Š. - sestra poškodeného X. S., na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej výpovedi z
prípravného konania. Uviedla, že do vzatia jej brata do väzby boli vzťahy medzi ním a H. Š. veľmi dobré.
Vzťahy sa naštrbili v júni 2006, keď Q. S. prišla do firmy a oznámila obžalovanému, že sa chce podieľať
na riadení firmy. Dokazovala, že v januári 2005 na pracovisku v prítomnosti kolegýň pani Q. a S. jej H.
Š. vynadal a vyhrážal sa jej slovami, že S. ho nemajú srať, že zomreli iní ľudia a môže aj S.. Rovnako

dokazovala, že v čase, keď bol Š. rozčúlený z dôvodu majetkových prevodov, vyhrážal sa, že dá S.
odťať ruky, aj nohy. Svedkyňa má vedomosť o tom, že obžalovaný si uplatňuje od rodiny S. v občiansko-
právnych sporoch pohľadávku vo výške 60 miliónov Sk. V. pozná z videnia, ale odkiaľ, uviesť nevedela.
U obžalovaného pracovala do 10.2.2005. Pani S. a pán S. jej spomínali, že mali nepríjemný rozhovor s
obžalovaným, pri ktorom sa im mal vyhrážať a vedela od nich, že ich niekto sledoval. Uviedla, že pracuje
ako konateľka vo firme patriacej poškodenej Q. S.. Pokiaľ aj v minulosti počula od H. Š. vyhrážky, tieto

nebrala vážne s odôvodnením, že v rozčúlení sa toho povie veľmi veľa. K osobe Q. Y. uviedla, že ju
pozná, táto chodila za H. Š.U. do firmy a čerpá na ich čerpacích staniciach. Vie, že mal sledovať jej
brata, ako aj Q. S.H.. Od švagrinej počula, že jej ponúkol za istý finančný obnos dostať brata z väzby.

Svedkyňa H.. Q. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pre obchodné spoločnosti patriace

obžalovanémuaX.S.pracovalaakoexternáúčtovníčka.PodľasvedkynevzťahymedziS.aŠ.bolidobré
a to až do vzatia X. S. do väzby. Následne prišla do firmy Q. S., a prečítala list obsahom ktorého bol jej
záujem zúčastniť sa za manžela na vedení firmy spolu so svojimi právnymi zástupcami. Obžalovaného
to rozčúlilo natoľko, že došlo k hádke, pri ktorej Š. hodil sklenený pohár do presklených dverí, ktoré sa
rozbili. Podľa svedkyne od vtedy došlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi týmito rodinami. Ako

ekonómka mala prehľad o finančných tokoch a podnikaní v spoločnostiach kontrolovaných H. Š. a X. S..
Počula o presune majetku vo firmách kontrolovaných H. Š., ako aj o tom, že H. Š. sa mal Q. S. vyhrážať.
Tieto informácie jej poskytla poškodená, rovnako jej povedala aj o tom, že ju sleduje Q. Y., čo bolo v
období ešte pred vraždou X. S.. X. S. po jeho prepustení z väzby jej spomenul, že má s H. Š. majetkové
spory. Skutočnosť, že by sa bál o svoj život, jej nespomenul. Naopak s touto obavou sa jej zdôverila Q.

S.. Na záver svedkyňa ešte vypovedala, že Q. Y. vo firme H. Š. zaregistrovala prvýkrát až po vzatí X. S.
do väzby. Po jeho vzatí do väzby dochádzalo vo firme k neobvyklým finančným operáciám a prevodom
majetku. O týchto finančných operáciách mali zákaz informovať kohokoľvek s rodiny S.. Pokiaľ ide o
účtovníctvo, uviedla, že v účtovníctve evidovala voči H. Š. aj X.K. S. v spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s.
pohľadávku cca vo výške 25 resp. 30 miliónov Sk. Vie, že tieto pohľadávky boli súdne spochybnené.

Svedok H.. X. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v minulosti pracoval v spoločnosti ŠAJGALOIL,
a.s. Brezno ako predseda predstavenstva a to v období od októbra 2001 do 9.3.2005, kedy sa funkcie
vzdal z dôvodu, že spoločnosti hrozila likvidácia a konkurz. Obžalovaného H. Š. ako aj X. S. poznal a
mal s nimi priateľský vzťah. Vzťahy medzi H. Š. a X. S. sa podľa svedka zhoršili po vzatí S. do väzby

a po tom, čo prejavil záujem podieľať sa na riadení firiem cez svoju ženu. Keď bol vo väzbe vymenil
si s ním asi 5 listov, kde ho informoval o dianí vo firme. Nikdy nebol svedkom vyhrážania sa Š. voči
rodine S.. Mal snahu v minulosti si od X. S. požičať peniaze, k čomu nedošlo, pretože mu S. povedal, že
nemá a v prípade, že ich mať bude, tak mu požičia, avšak vyžadoval ručenie zmenkou. Q. S. nikdy pred
ním nespomínala, že by sa jej niekto vyhrážal, ani jej mužovi, nespozoroval, že by mala nejaké obavy

o svoj život alebo zdravie, alebo o život svojej rodiny. Pani S. pôsobila vo firme ŠAJGALOIL, a.s. ako
zamestnankyňa, ale do pracovného pomeru sa reálne nezapájala. Nezasahovala do chodu a vedenia
firmy. Q. Y. registroval ako osobu, ktorá chodila do firmy tak za H. Š., ako aj X. S.. Bližšie sa však k
dôvodom jeho návštev vyjadriť nevedel. Svedok potvrdil, že X. S. v čase, keď bol vo väzbe, navrhoval
odstúpenie z funkcie podpredsedu predstavenstva ako aj ukončenie jeho pracovného pomeru z dôvodu,

aby to nemalo negatívny vplyv na chod spoločnosti. Tiež pripustil, že spoločnosť v účtovníctve evidovala
pohľadávky voči obom spoločníkom a to rádovo v miliónoch Sk. Konkrétnu výšku však uviesť nevedel.

Svedok X. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného H. Š. pozná asi od roku 1993, keď
pracoval v spoločnosti KAVA, s.r.o. Banská Bystrica, ktorá sa zaoberala predajom motorovej nafty a

ropných produktov. V tom čase H. Š. od nich nakupoval tovar. X. S. spoznal v roku 1995 a boli kamaráti.
Po jeho vzatí do väzby sa na neho obrátila Q. S. a sťažovala sa mu na zhoršenie vzťahov medzi nimi
a H. Š.. Dohodil im svojho právnika X.. Š.. Pretože vedel o ich vzájomných rozporoch, snažil sa S.Š.
a Š. zmieriť. V tejto súvislosti požiadal H. Š. o stretnutie. Pri tomto stretnutí Š. pred ním povedal „žemôže S. dať dole, že ho môže dať „odjebať“ a vyjde ho to lacnejšie ako sa s ním dohodnúť“. Na základe
jeho iniciatívy sa S. a Š. stretli. Keď sa S.Š. pýtal na závery ich stretnutia, bolo mu uvedené, že sa
mu Š. vyhrážal, že sa nedohodli. Tiež svedok vypovedal, že S. mu hovoril, že registruje auto, ktoré ho

sleduje, avšak konkrétne osoby nespomínal. On mu navrhol podať trestné oznámenie, kúpiť si zbraň,
resp. požiadať políciu o ochranu, čo S. odmietol. K osobe X. S. uviedol, že ho poznal 10 rokov a jediný
kto mal dôvod usilovať o jeho život bol H. Š.. Vylúčil, že by X. S. mal akékoľvek dlhy. Na záver svedok
uviedol, že podniká v upratovacích službách, pričom upratuje aj firmu patriacu rodine S..

Svedok Q. Y. podľa § 130 ods.2 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2008 využil svoje
právo a odoprel vo veci vypovedať. Na návrh prokurátora bola preto na hlavnom pojednávaní prečítaná
zápisnica o jeho skoršej výpovedi z prípravného konania (č. l. 689-693, 694-709 spisu). Z tejto vyplýva,
že v jeseni v r. 2006, keď mal vypité, bol jedenkrát ako nestranná osoba náhodne na nejakom sedení,
pričom nevedel o akú spoločnosť išlo a podpisoval aj nejakú zápisnicu. Pracuje v spoločnosti Sport club
založenej na podporu basketbalu v Lučenci a v súčasnosti sa zaoberá stavebníctvom. Je čiastočne

majiteľom aj konateľom. Do jesene 2006 pracoval aj s drevom, čo ukončil, lebo ceny boli nižšie a on
by nebol ziskový. Obžalovaného pozná, stretli sa náhodne v reštaurácii Salmo v Bujakove. Potvrdil,
že H. Š. navštevoval v jeho spoločnosti v Šajgaloil vtedy, keď tam chodil tankovať a vedel, že sa Š.
B.o firme nachádzal. Takto tam chodil 1-2 krát do mesiaca. Aj keď bol v minulosti policajtom, X. S.
osobne nepoznal. Svedok mal vedomosť o jeho spoločnom podnikaní spoločne s H. Š., vedel, že vlastnili

benzínové pumpy. Svedok dokazoval, že nevedel o ich sporoch, ani nepočul, že by S. mali dlhy voči
Š., nepočul ani to, že by sa jeden druhému vyhrážali. Potvrdil, že v minulosti vlastnil motorové vozidlo
s ev. č. Dunajskej Stredy, jednalo sa však o firemné vozidlo spoločnosti Šport club. Išlo o Audi A6,
tmavočervenej farby, combi. Toto užíval od jesene roku 2006 až do polovice marca 2007. Pohyboval sa
po celom území mesta Brezno a poprel, že by bol niekedy sledoval X. S. či Q. S.. Poprel, že by bol žiadal

od niekoho peniaze za prepustenie X. S. z väzby. Na druhej strane však vypovedal, že len S. navrhol,
že ak je nejaký problém vo väzení, že pozná farára O., ktorý môže vo väzbe zájsť za JU. a psychicky
ho podporiť. Neskôr za túto jeho ochotu dostal vynadané, čo mu odkazovali ľudia po Brezne asi preto,
že mu chcel pomôcť. O. poznal ako farára Rožňavskej diecézy a bol väzenský koordinátor.
Osoby Y. V., X. Y. U. Y. Č. nepozná. On sa v období od 2.10.2006 do 10.11.2006, celkom 52 krát, z

telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktorého je užívateľom, kontaktoval na číslo XXXXXXXXXX (používal
Y. V. a evidované je na V. V.) a dňa 9.11.2006 o 20:17 h bol v telefonickom spojení z telefónneho čísla
0918 680 365, ktorého je užívateľom, na číslo XXXXXXXXXX (evidované na V.Í. V.) a dňa 10.11.2006
o 08.32 h bol v telefonickom spojení s telefónnym číslom XXXXXXXXXX (evidované na V. V.) aj z
telefónneho čísla XXXXXXXXXX, ktorého užívateľom je on a dňa 9.11.2006 o 20.18 h z telefónneho

čísla XXXXXXXXXX, ktorého je on užívateľom a je evidované na jeho manželku Ľ. Y., telefonoval na
telefónne číslo XXXXXXXXXX (evidované na V. V.) preto, lebo volal mužovi, ktorý sa predstavil ako Q.
a požiadal ho o hľadanie a nájdenie vozidla zn. Mercedes s Ev.č. O.-K.. S osobou Q., s ktorou viackrát
telefonoval, sa aj stretol. Chcel vedieť, či toto auto našli. S Q. sa niekedy na jeseň, možno v auguste
2006, stretol na námestí v Banskej Bystrici a to za prítomností nejakých ľudí. Q. sa pýtal, či on nemá

nejakú robotu. Povedal im, aby mu pomohli nájsť nejaké vozidlo. Potom sa na neho kontaktovali a volali
mu z tohto čísla a z neznámych čísel, ale auto nenašli. Svedok sa nevedel vyjadriť, či je možné, že
sa mu Y. V. predstavil ako Q.. Podotkol, že stretáva množstvo normálnych obchodníkov a nie takýchto.
Vychádzal z toho, že keď sa kamarátili s X. Č., nemohlo sa jednať o podnikateľov, s ktorými by sa on bol
stretával.Vedel,žeX.Č.jevpátraníarobilpreČ.,maltamSecurity.NaposledysasX.Č.svedokstretolv

roku 2005 a vtedy ho pravdepodobne zoznámil s tým Q.. Popíjal niekde v Sásovej v záhrade, v obyčajnej
krčme. Q. svedok opísal ako osobu okolo 30 rokov, štíhlej postavy, vysokého tak 175 cm, tmavé vlasy,
reč normálna a býva niekde v Banskej Bystrici. S Mirom sa stretol 3-4 krát a to keď prechádzal Banskou
Bystricou. Mirove priezvisko uviesť nevedel.
K novým skutočnostiam, uvedeným svedkom V. na hlavnom pojednávaní dňa 13.11.2014, svedok Q. Y.

uviedol, že obžalovaného Š. pozná ako podnikateľa. Vo vzťahu k prejednávanej veci si však vzhľadom
na odstup času na nič nepamätá, pričom na hlavnom pojednávaní odpovedal na otázky procesných
strán vyhýbavo, buď že si nepamätá alebo nevie. Pripustil, že v minulosti pôsobil v spoločnosti Športklub
Lučenec s.r.o., kde pracoval spolu so svedkom J., ako konateľ. V tom čase používal motorové vozidlo zn.
Audi A6 červenej farby, jednalo sa o kombi verziu, ktoré mu zhorelo. Používal aj motorové vozidlo BMW

radu 3 modrej farby. ŠPZ si vzhľadom na odstup času už nepamätal. Pokiaľ aj na predchádzajúcom
hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, urobil tak z dôvodu, že má strach. Priamo sa mu v súvislosti
s touto trestnou vecou nik nevyhrážal, ale jeho obavy pramenia z toho, že mu v minulosti zhorelo auto aže si našiel náboj a mal prepichnuté pneumatiky. V súvislosti s týmito skutočnosťami trestné oznámenia
nepodával, ani to nikde neoznamoval. V ostatnom zotrval na tom, čo uvádzal v prípravnom konaní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2014 sud pristúpil aj ku konfrontácii svedkov Y. a V. tak, že ich
postavil tvárou v tvár, pričom konfrontované osoby zotrvali na svojich tvrdeniach a svedok Y. odpovedal
vyhýbavo, alebo s uvedením, že sa nepamätá.

Svedok H.. Q. J. vypovedal, že obžalovaného Š. nepozná a nikdy ho nevidel. Q. Y. pozná, pretože v

minulosti spolu podnikali vo firme SPORT-CLUB Lučenec. Y. bol v tejto spoločnosti konateľom. Uviedol,
že niekedy v r. 2006 v októbri sa stretol s Y. vo Zvolene na čerpacej stanici, pričom Y. sa tu stretol s
jemu dovtedy neznámym chlapom, ktorý mu neskôr podľa informácii z televízie pripadal ako Y. V.. Na
hlavnom pojednávaní s odstupom času však nevedel uviesť, či osoba, s ktorou sa Y. stretol bol alebo
nebol Y. V., nebol si tým istý. Uviedol však, že predvolanie na hlavné pojednávanie mu bolo doručené zo
strany polície, pričom políciou bol vyzvaný, aby vypovedal zhodne ako je uvedené v úradnom zázname

polície na č. l. 2632 spisu.
Svedok Q. J. bol dopočutý v predmetnej trestnej veci aj na hlavnom pojednávaní dňa 29. 01. 2015,
kde uviedol, že v minulosti bol spoločníkom a konateľom spoločnosti Športklub s.r.o. Lučenec, kde
ho nominoval p. P.. Mal dohliadať na finančné toky tejto spoločnosti. V tom čase v spoločnosti bol
spoločníkom aj pán Y., ktorého úlohou bolo vymáhanie finančných prostriedkov od neplatičov, svedok

mal za úlohu kontrolovať, aby zo spoločnosti nemizli peniaze. Bližšie kamarátske vzťahy so svedkom
Y. neudržiaval. Poznali sa len zbežne. Niekedy v roku 2006 používal osobné motorové vozidlo zn. Audi
A6 kombi bordovej farby, ktoré bolo evidované na lučeneckých značkách. Mal problém toto vozidlo
vlastnícky vysporiadať s čím mu pomáhal p. Y.. Pán Y. mal zabezpečiť, aby bolo vozidlo prepísané z
pôvodného vlastníka na neho. V tomto období dal do užívania Y. uvedené vozidlo asi na 2-3 mesiace.

Následne sa dozvedel, že predmetné vozidlo zhorelo a vtedy s Y. prerušil všetky vzťahy. V roku 2006 Y.
jazdil aj na osobných motorových vozidlách Audi A4 bordovočervenej a BMW radu 3 modro-šedej alebo
slabo modrej farby. Y. V. osobne nepozná, vie však o koho ide, túto osobu pozná z médií. Pripustil, že
s touto osobou sa možno stretol na benzínovej pumpe Schell vo Zvolene, kde mal dohodnuté stretnutie
s Y., ktorému tu odovzdával svoje osobné motorové vozidlo zn. Audi A6 bordovej farby, aby ho právne

vysporiadal. Y. na toto stretnutie neprišiel sám. Vzhľadom na odstup času nevedel s určitosťou potvrdiť
ani vyvrátiť, či sa jednalo o Y. V..

Nahlavnompojednávanídňa29.01.2015sasúdpokúsilvzmyslenávrhuprokurátoravypočuťajsvedka
H. Z., ktorý však podľa §130 ods. 2 Tr. por. využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.

Svedok Q.. Q. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako advokát a v minulosti poskytoval
rodine S. právne služby. S X. S. sa zoznámil niekedy v r. 2003 na spoločenskej akcii. Neskôr sa stretávali
častejšie od jari, resp. leta 2004 a to v súvislosti so sprostredkovaním predaja istej nehnuteľnosti, ktorú
chcel S. kúpiť. Po jeho vzatí do väzby v kauze tzv. „Olejári“ začal X. S. zastupovať. Vtedy prišiel prvýkrát

do kontaktu aj s obžalovaným Š.. Š. od neho požadoval, aby dal S. podpísať generálnu plnú moc, ktorá
by ho oprávňovala na zastupovanie spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s. Brezno. Q. S. ho však upozornila
na protichodné záujmy H. Š. a na vyberanie peňazí z firmy ŠAJGALOIL, a. s. obžalovaným. Pokiaľ
ide o vzťahy medzi H. Š. a X. S., tieto svedok označil za napäté a to po tom, čo bol X. S. vzatý do
väzby. Zúčastnil sa valného zhromaždenia v spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. v auguste 2004, ktorého

účelom bolo odvolať X. S. z predstavenstva spoločnosti a nominovať tam sestru obžalovaného Š.. Š.
mal v tejto spoločnosti svoje záujmy a chcel dosiahnuť, aby S. na neho previedli jednu akciu tak, aby
mal 51-percentný podiel v tejto spoločnosti, čo by ho oprávňovalo kontrolovať a rozhodovať o majetku
spoločnosti. Valného zhromaždenia spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s. sa zúčastnil asi dvakrát. Neskôr robil
pre X. S. záložné zmluvy z dôvodu, že X. S. sa bál, že príde o svoje podiely v týchto spoločnostiach.

Vie, že v súvislosti s týmito zmluvami došlo k rozporom medzi S. a H. Š., ale tieto informácie má len
sprostredkovane. Napätie medzi nimi sa zosilnilo po návrate X. S. z väzby. Dopočul sa, že X. S. sa chce
s H. Š. dohodnúť. Po tomto stretnutí prišiel za ním X. S., bol dosť znechutený a uviedol mu, že sa so
Š. nedohodol, že Š. mu povedal: „že ak na neho neprevedie majetok, že ho dá odjebať!“. S. bral tieto
hrozby vážne, lebo poznal Š. a vedel o ľuďoch, ktorí podnikali so Š. a ako dopadli. Tieto informácie mu

poskytol osobne X. S. pri osobnom stretnutí. S. polícii v Brezne nedôveroval, pretože vedel, že tam H. Š.
má nejaké vzťahy a preto mal záujem trestné oznámenia podávať mimo brezniansky okres. Pokiaľ ide o
hospodárenie spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s. svedok uviedol, že v tomto smere mal len sprostredkované
informácie od účtovníčky firmy pani Q..Svedok ďalej vypovedal, že videl a mal k dispozícii kópie písomných dokladov - výdavkových dokladov,
ktoré svedčili o vklade rodiny S. do spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s.. Peniaze mal vložiť X.K. S. osobne.
Jednalo sa o značné sumy. Na strane vkladateľa bolo uvedené meno X. S. a na strane prijímateľa bola

uvedená spoločnosť ŠAJGALOIL, a.s.. Nikdy osobne nebol prítomný pri vyhrážaní sa H. Š. voči rodine
S.. S rodinou S. sa priatelí a naposledy sa s Q. S. videl niekedy v r. 2008. V súčasnosti ako advokát
nezastupuje rodinu S.. Dokazoval, že po tom, čo sa X. S. dozvedel o prevodoch majetku zo spoločnosti
ŠAJGALOIL, a. s. mal potrebu ho o tom informovať. On ako advokát neriešil trestnoprávnu rovinu týchto
prevodov. Pokiaľ sa X. S. dozvedel, že s ním spoločnosť ŠAJGALOIL, a. s. rozviazala pracovný pomer,

dotklo sa ho to, ale nemohol nič robiť, lebo bol vo väzbe. Spor na Okresnom súde v Brezne, kde sa
domáhal vyslovenia neplatnosti tohto okamžitého zrušenia pracovného pomeru, vyhral. V tejto veci X.
S. zastupoval X.. Š..

Svedok X.. Q. Š. vypovedal, že s X. S. sa zoznámil prostredníctvom jeho známeho X. S. a to na jeho
prosbu o zastupovanie X. S. v jeho trestnej veci. Takto svedok doporučil X. S. odstúpenie z orgánov

spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s., aby tak pominuli kolúzne dôvody jeho väzby. V jeho mene sa zúčastňoval
valných zhromaždení v spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s.. Pokiaľ ide o prevod majetku zo spoločnosti
ŠAJGALOIL, a.s. na iné spoločnosti, uviedol, že tieto prevody nerealizoval on, ale vie o tom, že v tejto
spoločnosti bolo prevedených na spoločnosť ŠAJGALOIL, s.r.o. asi 6 benzínových púmp. Vyjadril sa, že
vedel o sporoch medzi obžalovaným H. Š. a X. S., ale nebol prítomný pri ich vzájomných stretnutiach,

na ktorých sa mal obžalovaný vyhrážať X. S.. Od Q. S. však počul, ktorá mu po niektorom valnom
zhromaždení povedala, že Š. sa jej vyhrážal, že jej deti skončia ako siroty, podobne ako S.. Od S.
vedel, že Š. v minulosti obchodoval s S. a dnes je už mŕtvy. Vedel od neho aj to, že Š. mal vo firmách
veľké daňové kontroly a počul, že v tejto súvislosti mala zhorieť aj chata riaditeľky daňového úradu v
Brezne. Doporučoval S. podať na Š. v tejto súvislosti trestné oznámenie, čo on odmietol. Sám svedok v

mene X. S. podal niekoľko trestných oznámení súvisiacich s nezákonnými prevodmi majetku zo strany
obžalovaného. Osobu s menom Q. Y. mu S.H. viackrát spomenul. Na záver vypovedal, že S. mal snahu
o mimosúdnu dohodu s obžalovaným ohľadom ich majetkových sporov. K dohode však nedošlo.

Svedok H.. W. S. vypovedal, že obžalovaný H. Š. a X. S. boli jeho dlhoročnými priateľmi a obchodovali

spolu. On v minulosti pracoval ako riaditeľ SAD, š. p. Brezno a menovaní im dlhé roky dodávali naftu.
Vypovedal, že X. S. sa po svojom prepustení z väzby na slobodu venoval obchodovaniu s drevom.
Naposledy sa s ním stretol asi týždeň pred jeho vraždou, bol nervózny a hovoril mu, že o chvíľu vypukne
kauza tzv. „Drevári“ tak, ako v minulosti vypukla kauza tzv. „Olejári“. Podľa jeho vyjadrenia S. bol pri
peniazoch a nevie o tom, že by mal dlhy. Skôr peniaze požičiaval. Charakterizoval ho ako dobrého

človeka, ktorý keď nepomohol, tak určite nikomu neublížil. S. sa mu nikdy nesťažoval na jeho spory,
ktoré mal so Š..

Svedok X.. X. U. vypovedal, že je dlhoročným priateľom H. Š. a mal priateľský vzťah aj s nebohým
X. S.. Š. ako aj S. mali výborný vzťah a to až do S. vzatia do väzby, kedy sa tieto vzťahy zhoršili.

Zúčastnil sa jedného valného zhromaždenia v spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s., kde bol S. požiadaný, aby
sa vzdal členstva v predstavenstve a aby bol nahradený jeho sestrou. Na tomto valnom zhromaždení
došlo k narušeniu vzťahov a tieto sa ďalej zhoršovali. Svedok sa nevedel vyjadriť k podrobnostiam
konfliktu medzi S. a Š.U., ku ktorému malo dôjsť na tomto valnom zhromaždení. Nepamätá si, resp.
nevie o žiadnom vyhrážaní sa zo strany obžalovaného vo vzťahu k X. S., resp. jeho žene. Svedok sa

vyjadril aj k stretnutiu obžalovaného s X. S. v Banskej Bystrici, ktorý mal záujem vystupovať v pozícii
sprostredkovateľa pri urovnaní sporov medzi S. a Š.. Na toto stretnutie išli na vozidle H. Š.. Spolu s nimi
vo vozidle bola aj Š. manželka. Keď prišli do Banskej Bystrice, zastavili sa u S., H. Š. vyšiel z auta a pred
domom S. sa s ním rozprával asi 2-3 minúty. Š. sprostredkovanie odmietol a išli preč. Pri tomto stretnutí
nezaznamenal žiadne vyhrážanie zo strany H. Š.. O vyhrážaní H. Š. vo vzťahu k rodine S. nič nepočul.

Q. Y. pozná, videl ho viackrát vo firme H. Š., ale k ich vzťahu sa bližšie vyjadriť nevedel.

Svedok V. F. vypovedal, že s obžalovaným Š., ako aj X. S. boli priatelia, poznali sa a spolupracovali
aj obchodne, pretože svedok pore nich prerábal pumpy. Vie, že ich vzťahy boli veľmi dobré a to až do
vzatia S. do väzby. Neskôr sa tieto vzťahy narušili. S S. sa stretával, naposledy s ním hovoril asi trištvrte

hodinu pred jeho vraždou v jeho dome. Nesťažoval sa mu, že by sa mu niekto vyhrážal zabitím a ani
nevedel o jeho prípadných dlhoch.Svedok I. Ď. vypovedal, že obžalovaný H. Š. je jeho svokor. On bol členom predstavenstva spoločnosti
ŠAJGALOIL, a. s., kde mal na starosti technické veci. Nepočul, že by sa obžalovaný bol vyhrážal X. S.,
alebo S.. S S. sa prestal stýkať po jeho vzatí do väzby. Firmu riadila jeho manželka a X. S.. K osobe Q.

Y. uviedol, že ho pozná, chodil k nim do firmy a pozná ho aj z mesta. Prečo k nim však chodil, uviesť
nevedel.

Na hlavnom pojednávaní boli v zmysle ustanovenia § 263 ods. 1 Tr. poriadku za súhlasu prokurátora a
obžalovaného prečítané aj výpovede ďalších svedkov, ktorých výpovede sú zhrnuté nižšie.

Takto v prípravnom konaní vypovedala aj svedkyňa Q. Š. - sestra poškodeného X. S. a uviedla, že u
obžalovaného, ktorého pozná od roku 1994, bola zamestnaná ako skladník v spoločnosti Šajgal, s.r.o..
Ako zamestnanec bola v tejto spoločnosti do roku 2005 a od roku 2001 alebo 2002 zamestnanci prešli
pod spoločnosť Konsulta plus H.. Q. Q.. Od vtedy pracovala ako účtovníčka v sídle spoločnosti Šajgaloil,
a.s..Vzťahybolinormálneaždočasu,keďjejbratavjúni2004vzalidoväzby.Vtedysavzťahymedziňou
a Š., ako aj jeho rodinnými príslušníkmi naštrbili. Jej švagriná Q. S. prišla do spoločnosti Šajgaloil, a.s.

s listom, ktorý si sama napísala. V liste bolo niečo v tom zmysle, že chce byť oboznamovaná s chodom
spoločnosti. Bola tam okrem nej aj Q. Q., H. Š., Ľ. Š., Q. Ď., možno aj I. Ď. a H. Š. mladší. Pri čítaní listu
sa strhla hádka medzi S., Š. a Š.. Hádali sa, že ona nemá dôvod chodiť do firmy a ťahať informácie,
vykrikovali si aj peniaze. Touto hádkou sa podľa svedkyne vzťahy zlomili a ostala len nenávisť. Š. v
rozčúlení rozbil aj nejaké sklo na dverách. Ona bola prítomná aj pri stretnutí Š. a jej brata po prepustení

z väzby. Bolo to po lete v roku 2005. Stretli sa v Brezne v Tescu - v kaviarni, ale rozprávali sa len oni
dvaja, lebo ona sedela pri vedľajšom stole a rozhovor nepočula. Neboli po tomto stretnutí pohádaní. Brat
jej povedal, že si myslí, že to k ničomu nepovedie. Od brata X. alebo švagrinej Q. vie, že sa stretli Š. a
S. v bývalej SOS na W.Č. T.. X B. O., kde sa asi tiež nedohodli. Brat X. jej povedal po návrate z väzby,
že už nechce ďalej pokračovať v podnikaní so Š.. Od švagrinej vie, že sa cez prázdniny roku 2004 stretli

S. a Y., ktorý jej hovoril, že za istú finančnú čiastku, je schopný a ochotný pomôcť bratovi X. dostať sa z
väzby na slobodu. Asi mu nepomohol, lebo od S. vie, že Y. nikto nedal peniaze. Niekedy v januári 2005
Q. S. vybrala z účtov viacerých firiem okolo 400 tisíc Sk. Obžalovaný sa rozčúlil, prišiel za svedkyňou
do kancelárie so slovami, že: „ ho S. nemajú srať, že ich dá do poriadku a že nech si nemyslia, že X. je
svätý“. Vykrikoval, že za tým sú nejaké vraždy. Z firmy odišla dňa 10.2.2005 po valnom zhromaždení,

kde bola obžalovaným označená za informátora S.. Vypovedala, že v čase porád Š. hovoril, že jej brata
X. môže zlikvidovať, že mu môže ruky, nohy obsekať. Š. tieto slová povedal na poradách asi jeden alebo
dvakrát a povedal to v stave rozčúlenia, v afekte. Bolo to v súvislosti s tým, že X. S. mal previesť akcie
spoločnosti Šajgaloil, a.s. na inú osobu, čo však jej brat X. urobiť nechcel. Toto odkázal bratovi Š. asi
po Y.. Ona si s bratom X. písala každý týždeň a preto vie, že chcel tie percentá. Tiež uviedla, že podľa

znaleckých posudkov p. X. zo Zvolena, bolo preukázané, že podpisy na zmluvách o pôžičke sú falošné.
Konanie vo veci pôžičky Q. S. trvá a voči S. nebol zaplatený súdny poplatok zo strany H. Š.U.. Črty tváre
osoby V. sú jej povedomé možno z Hotela Ďumbier alebo z reštaurácie Salmo na Bujakove.

Svedok H. Š. mladší - syn obžalovaného H. Š., vypovedal, že s X. S. mal priateľský vzťah a nemal konflikt

ani s Q. S.. Jeho otec mal s S. spočiatku dobrý vzťah. Keď X. S. vzali do väzby, začalo sa to zhoršovať,
lebo mal pravdepodobne zlé informácie o firme. On sa staral iba o vodičov v spoločnosti Šajgaloil, a.s.,
kde bol iba zamestnancom. O hospodárení v spoločnostiach a ich chode uviesť nič nevedel. Má však
vedomosť o tom, že medzi jeho otcom a S. sú nejaké súdne spory.

Svedok X. O. vypovedal, že bol prítomný v dome svojho švagra X. S. dňa 14.11.2006, keď bol tento
usmrtený. Je bratom Q. S.. Pozná obv. H. Š. a asi v rokoch 1994 až 1995 pre neho pracoval. Bol
automechanik v spoločnosti, ktorá sa volala asi Š.. S H. Š. mali dobrý vzťah. Zo spoločnosti odišiel, lebo
začal podnikať v ťažbe dreva. Pracoval len pre mestské lesy Brezno, a s drevom neobchodoval. Osoby,
ktoré boli v dome X.K. S. dňa 14.11.2006 sa pýtali, kde má zbrane a peniaze. Hovorili mu, že je to za

to, že je dlžný veľa peňazí. Hľadali v dome dokumenty, lebo zobrali listiny z trezoru. X. S. a Q. S. mali
s H. Š. súdny spor o majetok spoločnej firmy. Od X. a Q. vie, že boli dlžní H. Š. nejaké milióny. Š. im
dal nejaký papier, že X. je dlžný niekoľko miliónov Sk a Q. 15-16 miliónov Sk. X. S. hovoril, že doklad
bol sfalšovaný, preto dali vypracovať znalecké posudky.

Svedkyňa H. O. vypovedala, že dňa 14.11.2006 bola spolu s manželom X. O. v dome X. S., kde došlo k
jeho usmrteniu. V dome, keď jeden z mužov zväzoval Q. S., jej povedal, že tu nejde o Vás, ale o Vášho
muža, že je dlžný veľa peňazí. Vie, že X. S. a Q. S. boli dlžní H. Š. nejaké peniaze a hovorili, že Š. si
vymyslel nejakú pohľadávku. Vie, že X. S. obchodoval s drevom. H. Š. pozná len z videnia.Svedok X. J. vypovedal, že dňa 14.11.2006 bol v dome X. S., kde došlo k jeho usmrteniu. Osoby v dome
pýtali od X. S. nejaké dokumenty, peniaze a zbrane. Dostali sa do trezoru. X.Á. S. a Q. S. pozná asi 7

rokov. Vie, že X. S. asi mal súdny spor s H. Š.U. a týkal sa asi niektorej jeho firmy. Nevie, či mali dlhy.
V dome jeden z mužov X. S. povedal, že dlží niekomu veľmi veľa peňazí a S. odpovedal, že nikomu
nie je nič dlžný. X. S. mu pripadal vyrovnaný a nezadalo sa mu, že by mal obavu o svoj život. H. Š.
pozná len z videnia.

Svedok B. Z. vypovedal, že obžalovaného pozná ako svojho zamestnávateľa, keď u neho pracoval od
roku2000doaprílaroku2007.Pracovalprespoločnosť,ktorejnázvysazmenili.NajskôrtobolLUBOOIL,
neskôr Šajgaloil, a.s. a naposledy Šajgaloil Slovakia, s.r.o.. Najskôr bol ako obsluha na pumpe, neskôr
ako vedúci ČS Valaská a približne od roku 2005 mal na starosti kontrolu všetkých čerpacích staníc
Šajgaloil. Odišiel v marci 2007, lebo si našiel lepšiu prácu. Majiteľom spoločnosti bol podľa neho H. Š.,
konateľom však bol H. Š. Q.. a B. H.. Konatelia sa však počas toho obdobia menili. X. S. poznal tiež ako

zamestnávateľa. X. S. nosil do väzby v Ilave osobné veci na prezlečenie. Bolo to niekedy v roku 2005.
Bol tam na požiadanie H. Š.. Nikdy sa s X. S. nestretol. V čase väzby X. S. videl v spoločnosti Šajgaloil,
a.s. vozidlo Q. S.H.. Bolo to asi 2 krát do mesiaca. V roku 2006 a 2007 už asi do firmy nechodila.

Svedkovia V. S. - švagor Y. V. a V. V., jeho manželka, odmietli v prípravnom konaní podľa § 130 ods.

2 Tr. poriadku vo veci vypovedať.

Svedok X. Y. vypovedal, že pracoval ako stavbyvedúci v spoločnosti SATES asi od apríla do októbra
2002, keď vykonávali rekonštrukciu námestia v Brezne. Nepamätal si presne, kedy prišli pracovať S. P.
so svojimi synmi S. U. V.. Pracovalo tam od 20 do 40 robotníkov. V subdodávke pre SATES tam pracovali

aj iné firmy a živnostníci. Živnostníkom bol aj S. P.S. Q.., pri ktorom pracovali ešte dvaja až štyria ľudia a
za kladenie zámkovej dlažby boli platení úkolovo. Teda boli dôležité metre štvorcové. Ak mal P. viac ľudí,
možno vykonával nad nimi dozor. Ubytovaní boli aj v hoteli Ďumbier. Firma SATES pracovala súbežne
aj v Hnúšti. Vtedy alebo v roku 2003 pracovala aj v Poprade.

Svedok Q. F. vypovedal, že pozná H. Š. a X. S., s ktorými sa často stretával a ich problémy v roku 2005
preberali chlapi v krčme v Heľpe. S S. sa stretol krátko pred tým, ako bol usmrtený, niekedy v novembri
2006 a so Š. bol v telefonickom kontakte do jeho vzatia do väzby.

Svedok V.. Q.. Q. J. vypovedal, že je vedúcim oddelenia odhaľovania Úradu boja proti organizovanej

kriminalite, odbor Stred, Banská Bystrica. Obžalovaného H. Š. pozná len ako policajt. Vie o koho ide,
nikdy sa s ním nerozprával a nebol s ním v kontakte. S. poznal tiež len ako policajt. Bol jedným z
tých, ktorý rozbiehali prípad PHM, tzv. „Olejári“, teda mená S. a Š. počul v tejto súvislosti. Na podnet
nadriadenýchsakoncomseptembra,začiatkomoktóbra2006stretolsS.,vsúvislostisdokumentovaním
a objasňovaním trestnej činnosti Q. Č. a spol.. Bol zástupcom vedúceho tímu. Stretol sa s S., ktorý sa

predstavil a povedal, že by chcel uviesť nejaké dôležité skutočnosti. Začal mu hovoriť o problémoch so
Š., ktorý sa ho snažil, po jeho vzatí do väzby, obrať o spoločný majetok. On povedal, že prišiel v inej
veci a skontaktuje ho s ľuďmi, ktorí sa zaoberajú ekonomikou. S. mu povedal, že Š., ho mal pripraviť
o viaceré podiely vo firmách. Podal trestné oznámenia na OR PZ Brezno a niektoré veci sú riešené
na súde. Mal so sebou aj nejaké doklady a ukazoval mu príjmový pokladničný blok. Prostredníctvom

nadriadených svedok X. S.H. skontaktoval s ľuďmi zo spravodajskej jednotky finančnej polície. S. si
dohodol termín s konkrétnymi ľuďmi z Bratislavy, že tam donesie aj tieto podklady a materiály, oni si to
pozrú a na základe tohto bude zvolený ďalší postup. Keď sa vrátil do kancelárie, spolupracovníkom
povedal, že toto stretnutie sa netýkalo okolností ohľadom osoby Č., ale že sa jednalo o oznámenie
obchodných sporov S. a Š.. Následne niekedy okolo 1.11.2006 boli na pátracej akcii v lokalite Tále. V

doobedných hodinách bol s kolegom V. Q. v Tescu v Brezne, kde pri odchode si kolega Q. všimol, že
vedľa vchodu po ľavej strane stálo S. auto zn. AUDI ev. č. O. XXX a stál tam S. s malým dieťaťom. S. si
ho tiež všimol, pozdravili sa a išli si oproti sebe, pričom mu Kubašiak podal ruku a na jeho otázku, ako
to vyzerá s vecou, čo sa stretli, mu S. odpovedal, že tam bol, asi v Bratislave a má pripravené ďalšie
materiály a veci v súvislosti so Š. s tým, že ich musí doručiť do Bratislavy. S. ešte dodal, že ak sa to

podarí, bude rád a vidí, že sa to pohlo podľa jeho predstáv. W. mu doporučil dodať tieto materiály čo
najskôr, s čím S. súhlasil. Podľa S. malo ísť o nejaké veci k podvodom, ktoré mal na ňom urobiť Š.. V
aute na dotaz kolegu Q. mu ozrejmil, s kým sa pred Tescom rozprával a v akej súvislosti. Povedal mu,
že S. má nachystané nejaké materiály a podklady a tak ho on odporučil, aby s tým išiel do Bratislavy.S. nevyzeral, že by bol nejaký smutný a vystrašený. Podľa svedka človek, ktorý by bol vystrašený, by
nešiel s dieťaťom do Tesca. Je možné, že sa tieto informácie dostali von, konkrétne k Q. X., s ktorým
bol v kontakte V. Q.. Tiež je možné, že sa V. Q. poznal s V..

Svedok kpt. Q.. V. Q. uviedol, že je starším referentom - špecialistom na oddelení odhaľovania Úradu
boja proti organizovanej kriminalite, odbor Stred, Banská Bystrica a v čase výsluchu bol na rodičovskej
dovolenke. Obžalovaného H. Š. a X. S. osobne nepozná. Z výkonu svojej funkcie však vie o koho ide.
Osobne sa s nimi nestretol. Č. nepoznal. V. registroval ako vyšetrovateľa OR PZ Banská Bystrica a

vedel, že odišiel a robil vodiča X.. Bolo to v čase, keď zastupovali určitú finančnú skupinu, ktorá ovládala
Slovglas Poltár. Y. registroval, že občas chodil do Banskej Bystrice, chodil za X.. O tom, kto to je sa však
dozvedel až neskôr. Nevedel sa vyjadriť, či Y. aj študoval vysokú školu v Banskej Bystrici. Náhodne
spolu videl X. U. V.. Svedok s X. mal pracovný vzťah, keďže išlo o bývalého policajta, ktorý sa po
odchode z polície začal živiť skupovaním pohľadávok. Občas si zavolali a stretli sa v súvislosti s jeho
zamestnaním. Poprel, že by on X. dával nejaké informácie. Z hľadiska jeho veci tieto stretnutia s X. boli

pre neho prospešné, nakoľko mal prehľad v prostredí. Až po Polomke, teda po vražde S., sa mu X.
začal častejšie ozývať, tak 2 - 3 krát do týždňa. Podľa svedka znervóznel, zneistel. Svedok dokazoval,
že má vedomosť o tom, že X. prestali dvíhať telefón iní policajti, ktorým sa pokúšal volať. X. sa ho nikdy
na okolnosti súvisiace s predmetnou vecou nepýtal, ani na žiadne iné veci. Nikdy nespomenul Polomku.
On ho aj zo žartu nazýval sprostredkovateľom. Do marca, apríla 2007, si on myslel, že s tým X. môže

mať niečo spoločné, lebo X. bol spájaný s Y., že sú kamaráti a podobne. Či bol X. sprostredkovateľom,
uviesť nevedel, myslel si to však z dôvodu, že sa stretávali s Y. v Banskej Bystrici. Nevedel sa vyjadriť
k tomu, či X. poznal Š. alebo S. a nikdy to nespomenul. S S. sa nikdy nestretol, možno náhodne, no
nikdy sa s ním nebavil, ani so Š.. Z počutia vedel, že mali problémy a mal tam vrcholiť nejaký súdny
spor. To bola vec všeobecne známa. Nepamätal si, že by Q. J. bol na nejakom stretnutí s S.. Potvrdil,

že niekedy na jeseň, asi v októbri - novembri 2006, počas pátracej akcie na Táloch bol spolu s Q. J. v
Tescu v Brezne a videl ako sa J. s niekým stretol na parkovisku a dôverne sa rozprávali. Potom si sadli
do auta, avšak nič nerozoberali. J. iba povedal, že tu budú mať ešte nejakú robotu. Nevedel, že by S.
mal dávať do Bratislavy na políciu nejaké materiály k jeho sporom so Š.. Q. J. mu to nespomínal.

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo doplnené aj čítaním znaleckých posudkov a výsluchmi
znalcov. Predmetom znaleckého dokazovania v prípravnom konaní bolo zodpovedanie komplexných
otázok vyžadujúcich si osobitné odborné posúdenia na úseku psychiatrie, psychológie, kriminalistickej
informatiky a oceňovania hnuteľných a nehnuteľných veci.

Zo znaleckého posudku KÚP PZ Bratislava, kriminalistickej informatiky sp. zn. V.-XXXX/KEÚ-O.-A.-
XXXX zo 14.8.2007 k vykonanej kriminalistickej informatickej expertíze k Notebooku zn. HP Compaq nx
9020, v.č. D. XXXX S. spolu s pripojenou kartou na internet a CD nosiča zn. Benq vyplýva, že neboli
nájdené dokumenty obsahujúce hľadané textové reťazce.
Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria Q.. X. B. a Q..J. K.

a znalkyne z odboru psychológie Q.. R. P. k vyšetreniu duševného stavu obžalovaného H. Š. č.
XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX G. XX.X.XXXX (č. l. 823-863 spisu) vyplýva, že na základe vlastnej
cielenej explorácie a psychologického vyšetrenia u obžalovaného H. Š. nezistili duševné ochorenie v
pravom zmysle slova, t.j. psychózu. Zistili abnormne štruktúrovanú osobnosť, akcentovanú osobnosť,
čo je z psychiatrického aj forenzného hľadiska považované za trvalú duševnú poruchu, ktorá ale vo

všeobecnosti neznižuje jeho ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti. Touto poruchou trpel obžalovaný
pred spáchaním trestnej činnosti, trpí ňou aj v súčasnej dobe. Nebola u obžalovaného zistená ani
prechodná duševná porucha, ktorá by znižovala jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti v čase
posudzovanej trestnej veci a obžalovaný mohol v čase spáchania tejto trestnej činnosti rozpoznať
nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť mohol aj ovládať svoje konanie. Znalci pri vyšetrení

obžalovaného zistili len sporadický abúzus alkoholických nápojov, bez abstinenčnej symptomatiky
po vysadení drogy, s nestabilizovaným stereotypom. Nejde teda o alkoholizmus v zmysle choroby,
ale len jeho predstupeň a známky závislosti od iných návykových látok znalci u obžalovaného
nezistili. Obžalovaný v súčasnej dobe v plnej miere chápe zmysel a účel trestného konania, ktoré
je proti nemu vedené a pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nepovažovali

znalci za nebezpečný. Znalci nenavrhli obžalovanému uložiť žiadnu formu ochrannej psychiatrickej ani
protitoxikomanickej liečby.Vykonané bolo aj komplexné psychologické vyšetrenie obžalovaného, známky duševného ochorenia
neboli zistené, kontakt s realitou je zachovaný. Mravný vývoj obžalovaného nebol až do posudzovaného
skutku významnejšie narušený, dosiaľ bol raz súdne trestaný. Intelektové schopnosti obžalovaného

zodpovedajú pásmu priemeru, najlepšie výkony podáva v prehľade vedomostí a ich uplatnení
v každodennom živote, ako aj v názorových analyticko syntetických schopnostiach. Oslabená je
koncentrácia pozornosti a psychomotorické tempo. Osobnosť obžalovaného je akcentovaná, prítomná
je tendencia prezentovať sa v lepšom svetle, znížené rešpektovanie spoločenských pravidiel. Na
škále extroverzie-introverzie smeruje k extroverii, je spoločenský, aktívny, emotivita je labilná, oslabená

frustračná tolerancia. Prítomné sú dominantné črty osobnosti, prvky agresivity, ktorá je významnejšou
črtou v štruktúre osobnosti obžalovaného. Aktuálne ako reakcia na posudzovanú situáciu je zvýšené
subjektívne prežívanie depresie s vyznačenou smutnou náladou, stratou radosti z činnosti, nepokojom,
zhoršeným sústredením, poruchami spánku a stravovania. Pocity viny nie sú prítomné, zdôrazňuje, že
s posudzovaným skutkom nemá nič spoločné.
U obžalovaného schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať

a reprodukovať na úrovni potrebnej pre trestné konanie je zachovaná. Tieto schopnosti nie sú znížené
vplyvom psychickej poruchy alebo choroby. Sklony k fantazijnému spracovaniu situácie, k sugescii
sa nepotvrdili, prítomná je tendencia javiť sa v sociálne žiaducom svetle, účelové spracovávanie
jednotlivých údajov znalci nemôžu vylúčiť. Najpravdepodobnejším motívom k spáchaniu trestného činu
sauobžalovanéhojavíbyťmajetkovýprospech,prípadnámožnárecidívaobdobnéhokonaniavzhľadom

na jeho zdravotný stav a celkovú osobnosť je málo pravdepodobná. Vzhľadom k osobe obžalovaného je
možné očakávať jeho nápravu pri uložení trestu odňatia slobody, takýto trest môže splniť svoj výchovný
účel. K pozitívnym faktorom jeho prevýchovy možno začleniť jeho pozitívny citový vzťah k jeho rodine,
okoliu, neprítomnosť závislosti na návykové látky, priemerný intelekt, ukončené stredoškolské vzdelanie
a ďalšie vzdelávanie v súvislosti s podnikaním. Za negatívne faktory jeho prevýchovy možno pokladať

jeho akcentovanú osobnosť s rysmi dominancie, zvýšené známky agresivity, emočnú labilitu, oslabenú
frustračnú toleranciu, znížené rešpektovanie spoločenských noriem.
V znaleckom posudku znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria Q.. X. B. a Q.. J. K. a
znalkyne z odboru psychológia Q.. R. P. k vyšetreniu duševného stavu svedka S. P. č. XX/XXXX,
XX/XXXX, XX/XXXX G. XX.X.XXXX č. l 865-898 znalci uviedli, že na základe vlastnej a cielenej

explorácie a psychologického vyšetrenia u svedka S. P. zistili, že intelektové schopnosti svedka
zodpovedajú pásmu priemeru, vyrovnané výkony podáva vo verbálnej i názorovej zložky skúšky.
Známky organických zmien CNS sa neprejavili. Výkonová motivácia je primeraná, záležalo mu na
čo najlepších výsledkoch. Pamäťové funkcie sa nachádzajú na úrovni priemeru, priemerné výkony
dosahuje v krátkodobej i dlhodobej pamäti. Schopnosť učenia sa novému ja zachovaná. Svedok

je schopný vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Úroveň jeho telesného vývinu je
primeraná, známky duševného ochorenia nie sú prítomné, kontakt s realitou je zachovaný. Mravný
rozvoj u svedka prebiehal nepriaznivo od obdobia dospievania, na strednej škole mal zníženú známku
zo správania, vo veľmi mladom veku začínal s trestnou činnosťou, bol v starostlivosti psychiatra. Jeho
osobnosť je psychopaticky štruktúrovaná s prítomnosťou rysov emočnej instability, nezdržanlivosti,

disociality, so zníženým rešpektovaním spoločenských noriem, napriek tomu, že si uvedomuje, ktoré
správanie je spoločnosťou prijímané a ktoré je sankcionované. Prítomné sú senzitívne rysy osobnosti,
menej dôveruje okoliu, veľmi intenzívne prežíva všetko, čo sa týka jeho osoby. Emotivita je labilná,
zvýšené intrapsychické napätie, ťažšie sa vyrovnáva so záťažovými situáciami. Agresivita nie je
dominantnou črtou v štruktúre jeho osobnosti. Je k sebe menej kritický, má sklon javiť sa v sociálne

žiaducom svetle. V súčasnosti je prehĺbená úzkostno depresívna symptomatika ako reakcia na aktuálnu
situáciu vyhrážania sa. Nebolo zistené duševné ochorenie v pravom zmysle slova, t.j. psychóza.
Kontakt s realitou je zachovaný, myslenie je dostatočne konvenčné. Osobnosť svedka sa vyvíjala
disharmonicky od obdobia dospievania, neskôr dochádza k rozvoju psychopaticky štruktúrovanej
osobnosti, k zníženému rešpektovaniu spoločenských pravidiel, nekvalitnému hodnotovému systému.

Medzi hlavné príčiny abnormne štruktúrovanej osobnosti môžu byť zaradené biologické faktory
(dedičnosť) i psychosociálne faktory (rodinné a sociálne prostredie, výchova).
U svedka S. P. nebol zistený abnormálny sklon ku skresľovaniu výpovede, k fabulácii, k vymýšľaniu
si, k fantazijnému spracovaniu skutočnosti. Účelové spracovávanie jednotlivých údajov znalci nemôžu
vylúčiť. Schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a

reprodukovať na úrovni potrebnej pre trestné konanie je u svedka zachovaná. Tieto schopnosti nie sú
zníženévplyvompsychickejporuchyalebochoroby.Nebolazistenáanizávislosťodalkoholuaniodiných
návykových látok v zmysle choroby. Zistili len sporadické nadužívanie alkoholu, bez stabilizovanéhostereotypu, bez abstinenčnej symptomaticky po ich vysadení. Svedok v súčasnej dobe v plnej miere
chápe zmysel a účel aktuálne vedeného trestného konania.

Na hlavnom pojednávaní boli k záverom svojich znaleckých posudkov znalci vypočutí, Q.. J. K. a
znalkyňa Q.. P. zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudok a tieto ani vzhľadom na odstup času
nemienili modifikovať, ani nijako meniť.

Za účelom zistenia hodnoty záložných práv zriadených X. S. a Q. S. na majetok spoločnosti UNI,

s.r.o., PETROL, s.r.o. a DERMA GMB, s.r.o. Brezno, bolo na hlavnom pojednávaní nariadené znalecké
dokazovanie. Zo znaleckého posudku spoločnosti ZNALEX, s.r.o. č. XX/XXXX zo dňa 4.8.2009
vyplýva, že hodnotu súboru hnuteľných vecí - strojnotechnologického zariadenia patriaceho spoločnosti
UNI, s.r.o. v Brezne ku dňu 1.4.2005 bolo ohodnotené najmenej na sumu 2.925 141,- Sk spolu s
DPH. Pokiaľ ide o nehnuteľné veci, tieto boli ohodnotené znaleckým posudkom znalca z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhadu hodnoty nehnuteľnosti H.. Q. X. zo dňa 7.8.2009, ktorý k všeobecnej

(trhovej) hodnote založenej nehnuteľnosti v cenovej úrovni január-júl 2005 uviedol, že hodnota týchto
založených nehnuteľností bola vo výške 12.393.836,-Sk. Spolu hodnota založených hnuteľných, ako aj
nehnuteľných vecí predstavovala minimálnu hodnotu 14.239.641,- Sk, po prepočte 472.669,48 €.

Poškodená Q. S. prostredníctvom svojich splnomocnencov svojím podaním zo dňa 31.8.2009, č. l.

2961-2962 žiadala doplniť znalecké dokazovanie na určenie hodnoty ďalšieho majetku založeného na
základe záložných zmluv zriadených X. S. a Q. S. s odôvodnením, že súd opomenul nariadiť znalecké
dokazovanie na ďalší majetok založený v spoločnostiach, ktorý nebol predmetom znaleckého skúmania.
Súd tento návrh na doplnenie dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2009 uznesením
odmietol.

Súd na hlavnom pojednávanhí vykonal dokazovanie aj čítaním listinných dôkazov obsiahnutých s
spisovom materiáli a to podľa § 269 Tr. poriadku.

Na č.l. 262-264 sa nachádza dohoda o pristúpení k záväzku medzi veriteľom Q. S. a pristupujúcimi

dlžníkmi DERMAS GMB, s.r.o. Brezno a PETROL, s.r.o. Brezno z 13.1.2005, kde veriteľ má na základe
zmlúv o pôžičkách od 4.6.1998 do 31.12.2003 pohľadávku voči MAGNUM, s.r.o. Brezno vo výške
8.875.000,-Sk.

Na č.l. 265-272 sa nachádza zmluva o zriadení záložného práva k súboru hnuteľných vecí medzi

záložným veriteľom X. S. a záložcom UNI, s.r.o. Brezno z 3.2.2005 na základe záväzku záložcu zo
zmlúv o pôžičkách od 13.9.1995 do 31.12.2003, ktorého výška je 31.12.2003 v sume 19.869.705,-Sk.
Na č.l. 273-278, 285-290 sa nachádza zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi
záložným veriteľom Q. S. a záložcom PETROL, s.r.o. Brezno zo 14.1.2005, na základe záväzku záložcu
zo zmlúv o pôžičkách od 3.6.1998 do 31.12.2003, ktorého výška je k 31.12.2003 v sume 4.035.000,-

Sk a záväzok v sume 8.875.000,-Sk na základe dohody o pristúpení k záväzku z 13.1.2005. Na č.l.
279-284 sa nachádza zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi záložným veriteľom
Q. S. a záložcom DERMAS GMB, s.r.o. Brezno zo 14.1.2005, na základe záväzku záložcu zo zmlúv o
pôžičkách od 6.2.2001 do 31.12.2003, ktorého výška je k 31.12.2003 v sume 400.000,- Sk a záväzok v
sume 8.875.000,-Sk na základe dohody o pristúpení k záväzku z 13.1.2005.

Na č.l. 291-295 sa nachádzajú zápisnice o trestných oznámeniach X.K. S. z 3.4.2006 na KR PZ, ÚJKP
PZ Banská Bystrica o podozrení z trestného činu v súvislosti s tunelovaním ŠAJGALOIL, a.s. Brezno a
prevedením majetku na ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o. Brezno. Tiež podozrenie z trestného činu pri ČS
Šahy, s.r.o. Brezno v súvislosti so zmluvou o pôžičke a záložným právom k nehnuteľnostiam.

Na č.l. 309-313 sa nachádza zmluva o pôžičke so zriadením záložného práva medzi veriteľom ADCO
Slovakia, s.r.o. Beňuš a dlžníkom ŠAJGALOIL, a.s. Brezno z 30.8.2004 na sumu 13.000.000,-Sk.

Na č.l. 708-709 sa nachádza kópia listu V. V. pre Y. V., ktorý bol na jeho úteku zaistený u jeho otca A.

V., z ktorého je okrem iného zrejmé spojenie s Q. Y..

Zozápisniceovykonanídomovejprehliadkyuobv.H.Š.aQ.Ď.vBreznevrodinnomdome,súpisnéčíslo
XXXX z 22.6.2007 s fotodokumentáciou č.l. 1009-1023, je zrejmé, že na stolíku v obývačke bola nájdenákópia dvoch listov z denníka PRAVDA z 26.4.2007 s názvom „Y. zradil lúpežnú bandu v srdci polície“
č.l. 1709-1710. Bol vydaný aj notebook zn. H/P Compaq a CD nosič zn. Benq, ktoré boli podrobené aj
znaleckému skúmaniu. Záznamom z 10.10.2007 boli veci vrátené č.l. 1061.

Na č.l.1091-1653 sa nachádzajú výpisy uskutočnených telefónnych hovorov zo spoločností T-Mobile
Slovensko, a. s. Bratislava a Orange Slovensko, a. s. Bratislava k osobe obv. H. Š., svedkov S. P., Y. V.,
V.V.(S.),X.S.aQ.S.,kdebolzistenýkontaktmedziQ.Y.aY.V.,akoajmedziQ.Y.aobžalovanýmH.Š..

Na č.l. 1655-1679 sa nachádza zápisnica o vydaní veci z 24.7.2007 a Hotelom Ďumbier Brezno vydané

originály dokladov k ubytovaniu zamestnancov SATES, s.r.o. Považská Bystrica (faktúry č. 192/2002 s
objednávkou a zoznamom ubytovaných hostí, originál faktúry č. XXX/XXXX so zoznamom ubytovaných
hostí, originál faktúry č. XXX/XXXX s objednávkou a zoznamom hostí a originál faktúry č. XXX/XXXX s
objednávkou a zoznamom ubytovaných hostí) z obdobia od 17.6.2002 do 8.9.2002, kde bol ubytovaný
aj S. P.. Na č.l. 1677-1679 sa nachádza výpis zo živnostenského registra z Obvodného úradu v Žiline
zo 7.8.2007 na S. P. K aM - stavebná činnosť z dátumom vzniku od 24.6.2002. Na č.l. 2234-2266

sa nachádzajú doklady k vykonaným stavebným prácam S. P. S., Rajecké Teplice pre SATES, s.r.o.
Považská Bystrica v Brezne a Poprade- Veľkej z obdobia august 2002.

Na č.l. 1681-1702 sa nachádzajú zápisnice o výsluchu X. S. ako obvineného z 15.6.2004, 18.6.2004,
8.10.2004a8.11.2006aH.Š.akosvedkazo16.3.2005vtrestnejvecitzv.„Olejári“,vktorejX.S.odmietol

vypovedať. H. Š. uviedol, že Šajgaloil, a.s. vznikla 29.3.2001 a pohltila aktivity aj spoločností, ktoré mali
pod kontrolou, UNI, MAGNUM, PETROL, DERMAS. Riadenie týchto firiem bolo vo väčšine prípadov
rozložené na neho a S., aj keď v niektorých prípadoch figurovali mená konateľov alebo majiteľov, ich
blízkych príbuzných, napríklad manželky, dcéry a syna. Na č.l. 2209-2213 sa nachádza zápisnica o
výsluchu I. Ď. z 21.7.2005, kde okrem iného uviedol, že H. Š. je jeho svokor a založil ŠAJGALOIL, s.r.o.,

ktorá sa neskôr zmenila na ŠAJGALOIL, a.s., kde chodieval často, v podstate je to jeho firma a zaujímal
sa o chod firmy.

Na č.l.1706 sa nachádza prezenčná listina z valného zhromaždenia spoločnosti PETROL, s.r.o. Brezno
z 13.10.2006, kde je ako hosť podpísaný aj Q. Y..

Na č.l. 1708 sa nachádza prehlásenie H. Š. z 29.7.2005, kde je okrem iného uvedené, že dňa 25.7.2005
sa náhodne stretol s Q. F., ktorý mu povedal, že sa chlapi v krčme rozprávali, že H. Š. si musí dať veľký
pozor pred X. S., lebo tento sa vyhrážal, že za problémy, ktoré má, môže H. Š. a preto ho dá zlikvidovať.

Na č.l. 1807-2015 sa nachádza znalecký posudok ZNALEKON, s.r.o. Banská Bystrica č. X/XXXX
zo 6.3.2006, vypracovaný H.. X.K. V. na základe žiadosti X. S. vo veci stanovenia výšky škody a
ušlého zisku v spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. Brezno. Znalec pri stanovení výšky škody tzv. tunelovaním
ŠAJGALOIL, a.s. v závere uviedol, že predaj hnuteľných vecí a nehnuteľností a prechod zamestnancov
do ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o. mal veľmi negatívny dopad na hospodársky výsledok spoločnosti, na

výšku obchodného imania, ako aj vlastného imania vyjadrujúceho účtovnú hodnotu majetku. Možno
ho hodnotiť za likvidačný postup s následkom zániku spoločnosti. Znalec predpokladá, že všeobecná
hodnota prevedeného majetku je vyššia ako sú dohodnuté ceny v kúpnych zmluvách a pri dohodnutých
splátkach mal byť dohodnutý úrok. Znalec určil škodu spôsobenú prevodom majetku na 25.409.200,-
Sk, škodu vo výške neuplatnených úrokov 1.361.951,-Sk, ušlý zisk 42.861.321,-Sk. Akcie spoločnosti

pred prevodom majetku k 31.12.2004, stanovené podnikateľskou metódou mali hodnotu 4.286.132,-Sk
za 1 akciu. Znalec predpokladá, že hodnota akcií po prevode majetku k 31.12.2005 je minimálna, resp.
žiadna. Podľa názoru znalca, je teda celková výška škody v ŠAJGALOIL, a.s., 69.632.000,-Sk.
Na č.l.1733-1736 sa nachádza oznámenie pohľadávky veriteľa H. Š.U. W.. z 2.2.2007 od X.. S.,
Okresnému súdu v Brezne k č. XD/XXX/XX P. XXX/XX, v dedičskom konaní po zomrelom X. S., voči

pozostalosti vo výške 67.717.808,20,- Sk s príslušenstvom, na základe zmlúv o pôžičke z 11.9.1997 na
sumu 20.000.000,-Sk a 21.1.1998 na sumu 30.000.000,-Sk, ako aj oznámenie pohľadávky 1.700.000,-
Sk s príslušenstvom.

Na č.l. 1745-1746 sa nachádza zápisnica o trestnom oznámení, že zmluvy o pôžičke z 11.9.1997 a

21.1.1998 neexistujú, podpis na nich je sfalšovaný.

Na č.l. 2017-2039, 2045 sa nachádzajú výhražné listy svedkovi S. P., jeho žiadosti o výsluch, ochranu
a úradné záznamy z obdobia od 26.4.2007 do 9.10.2007, spolu so záznamom, že S. P. bol od 3.9.2007zaradený do programu na ochranu svedka v zmysle zákona č. 256/1998 Z.z. a správou z ÚVV Žilina z
10.9.2007, že skutočnosti uvedené S. P. nebolo možné jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť.

Na č.l. 2082-2095 sa nachádzajú listy X. S. z väzby pre Q. S. z obdobia február - máj 2005, z ktorých
sú zrejmé spory o majetok spoločných obchodných spoločností, ich tunelovanie, vyhrážky a vydieranie
Q. S. zo strany H. Š., upozornenia na jeho nebezpečnosť a pod.. Na č.l. 2100-2102 sa nachádza
zápisnica z VZ ŠAJGALOIL, a.s. z 24.11.2004, kde pod bodom 9. je uvedené „do konca mesiaca je
nutné zistiť stanovisko od X. S. o možnosti prevedenia jeho akcií na inú osobu.“ Na č.l. 2103-2108 sa

nachádza zápisnica z VZ z 23.2.2005, kde predstavenstvo ŠAJGALOIL, a.s. splnomocňuje H. Š. W..,
aby zastupoval spoločnosť vo všetkých právnych veciach. Na č.l. 2124-2127 sa nachádza zápisnica
o pojednávaní na Okresnom súde v Brezne č.k. XC XX/XXXX zo 16.5.2006, kde navrhovateľ H. Š.
v konaní o zaplatenie 12.000.000,-Sk zo zmluvy o pôžičke z 15.1.1998 spolu s úrokom z omeškania
uviedol, že nemá k dispozícii jej originál, keďže v čase, keď S. mal byť vzatý do väzby, odviezol z firmy
niekoľko dokladov a čo sa týka účtovníctva, k dispozícii má doklady odporkyňa S.. Na č.l. 2128-2134

sa nachádza zápisnica o pojednávaní na Okresnom súde v Brezne č.k. XC XXX/XXXX z 10.10.2006,
kde navrhovateľovi DERMAS GMB, s.r.o. v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, bolo uložené
do 20.10.2006 predložiť účtovné doklady, ktoré majú byť predmetom znaleckého skúmania od októbra
2000 do konca roku 2003 a pojednávanie bolo odročené na neurčito. Na č.l. 2135-2149 sa nachádza
zápisnica o pojednávaní na Okresnom súde v Lučenci č.k. XC XX/XXXX z 30.3.2007, kde H. Š. okrem

iného uviedol, že na základe plnomocenstva podpisoval kúpnu zmluvu z 24.2.2005. On bol zakladateľ
ŠAJGALOIL, a.s., preto dostal aj rozsiahle oprávnenia a plnomocenstvo na zastupovanie. On svoj podiel
previedol na dcéru Ď., ale fyzicky on túto firmu zakladal a má majetkové účasti a záujmy v tejto firme.
Podľa zákona pán B. nie je jeho príbuzným.

Na č.l. 2165-2178 sa nachádzajú stanovy ŠJAGALOIL, a.s. z 29.1.2003, v úplnom znení zo 4.3.2003,
kde v článku IX. je uvedené, že základné imanie spoločnosti je rozvrhnuté na 10 akcií na meno v listinnej
podobe, pričom menovitá hodnota jednej akcie je 100.000,-Sk. S akciou na doručiteľa sú spojené všetky
práva akcionára ako spoločníka vyplývajúce z právnych predpisov a stanov spoločnosti, podieľať sa
na riadení spoločnosti, na jej zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou. Na

č.l. 2191-2192 sa nachádza Správa člena predstavenstva ŠAJGALOIL, a.s. o podnikateľskej činnosti
spoločnosti a o jej majetku za rok 2006 z 18.5.2007, v ktorej I.Š. Ď. okrem iného uviedol, že rok 2006
bol pre spoločnosť rokom sporov a bojov o ďalšiu existenciu spoločnosti. Zo strany bývalého akcionára
X. S. bolo podaných 7 sporov o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti pôvodne vlastnícky
patriace ŠAJGALOIL, a.s. a 3 spory týkajúce sa zrušenia tejto spoločnosti, resp. vyhlásenia konkurzu

na ňu a ďalšie súvisiace spory, v ktorých pokračujú predpokladaní dedičia X. S.. Keďže spoločnosť
nesie meno po „otcovi“ myšlienky, skutočnom zakladateľovi celej podnikateľskej aktivity spoločnosti
ŠAJGALOIL, a.s., H. Š., je potrebné zo strany predstavenstva, ale i dozornej rady vystupovať voči tretím
osobám tak, aby prípadnými problémami spoločnosti nebolo poškodzované meno aj tretích osôb. Na
č.l. 2180-2184 sa nachádza osvedčený odpis notárskej zápisnice č. K. XX/XXXX, K. XXXXX/XXXX,

K. XXXXX/XXXX G. X.X.XXXX napísanej na Notárskom úrade X.. Q. X. v Brezne, ako osvedčenie
o priebehu riadneho valného zhromaždenia ŠAJGALOIL, a.s. Brezno, na ktorom X.. X. U. vyzval
prítomných akcionárov, aby pri prezentácii predložili k nahliadnutiu listinné akcie. Akcionár Q. Ď.
predložila originál listinných akcií číslo 1 až 5, každú v hodnote 100 000,-Sk, čo je 50% upísaného
základného imania spoločnosti. Druhý akcionár, ktorý má akcie číslo 6 až 10, každú v menovitej hodnote

100 000,- Sk, čo je 50% upísaného základného imania spoločnosti X. S. zomrel. Správcom dedičstva
bolauznesenímOkresnéhosúduvBrezneč.XD/XXX/XXdňa3.3.2007č.l.2188-2189ustanovenáQ.S.,
ktorá predložila k prezentácii výpis majiteľa zo zoznamu akcionárov vedeného Centrálnym depozitárom
cenných papierov SR, a.s. ku dňu 25.5.2007 č.l. 2190, kde je vedený ako akcionár piatich kusov akcií,
každá v hodnote 100 000,-Sk X. S.. Q. S. ako správkyňa dedičstva listinné akcie nepredložila, keďže

sa podľa jej vyjadrenia stratili a v súčasnosti prebieha ich umorovacie konanie, preto ju X.. U. odmietol
zapísať do zoznamu prítomných akcionárov a neumožnil jej, aby na valnom zhromaždení hlasovala,
že je vážne podozrenie, že rodina X. S.H. nedisponuje akciami spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. Valné
zhromaždenie zvolilo za člena predstavenstva spoločnosti H. Š. W... Na č.l. 2195-2199 sa nachádza
osvedčený odpis Notárskej zápisnice č. K. XX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX G. XX.X.XXXX

napísanej na Notárskom úrade X.. Q. D. v Brezne ako osvedčenie o priebehu mimoriadneho valného
zhromaždenia ŠAJGALOIL, a.s. Brezno, na ktorom bola odvolaná podpredsedníčka predstavenstva Q.
Š. a boli zvolení členovia predstavenstva H. Š.U. a I. Ď.. H. Š. W.. bol zvolený (menovaný) za predsedupredstavenstva spoločnosti. Q. S. bola odvolaná z funkcie predsedkyne dozornej rady spoločnosti a
členmi dozornej rady boli zvolení X.. X. U., H. Š. Q.. a G. Š..

Na č.l. 2267-2274, 2280, 2396, 2397, 2398, 2400, 2401 a 2413 sa nachádzajú úradné záznamy,
z ktorých je zrejmé, že v zaistených dokladoch pri domových prehliadkach sú v prevažnej miere
schémy toku majetku zo ŠAJGALOIL, a.s na ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o. a na Q. Ď.T. a H. Š. Q...
Tiež je zrejmé vyhodnotenie príjmov fyzickej a právnickej osoby, kde takmer všetky právnické osoby
vykazovali podľa daňových priznaní dlhodobo straty, čo evokuje konštatovanie, že príjmy všetkých

záujmových osôb, boli získavané z prevádzkového príjmu obchodných spoločností a účtované ako
výdavky. Boli zistené aj daňové a colné nedoplatky, ktoré však bezprostredne nesúvisia s vecou. Colný
úrad Banská Bystrica uviedol, že v rokoch 2004 a 2005 bolo spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. vydané riadne
povolenie na obchodovanie s PHM. V roku 2006 nebolo vydané z dôvodu, že nebolo žiadané. H. Š. má
priateľské vzťahy na Okresnom súde v Brezne a Colnom riaditeľstve v Banskej Bystrici a mimoriadne
dobré kontakty na OR PZ a Okresnej prokuratúre v Brezne a H. Š. je sponzorom motoristických a

spoločenských akcií, za čo sú mu ľudia zaviazaní. X. S. nemal uzavretú životnú poistku, S. P. vykonával
práce pre SATES, s.r.o. v Brezne a Poprade. V roku 1996 až 1997 došlo k požiaru chaty riaditeľky DÚ
v Brezne. Na č.l. 2275-2279 je uvedený zoznam a stav 29 civilných sporov medzi X. S. a H. Š. W.. a ich
blízkymi osobami a nimi ovládanými právnickými osobami.

Na č.l. 2406-2409 sa nachádza uznesenie povereného príslušníka OR PZ, ÚJKP PZ v Brezne sp. zn. R.-
XXX/OSV-O.-XXXX z 23.3.2007 o začatí trestného stíhania pre prečin poškodzovaniu cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ v čase od 23.50
h do 24.00 h dňa 22.3.2007 v Brezne, časť Mazorníkovo, na ulici 9 mája, pred vchodom nezisteným
spôsobom podpálil motorové vozidlo zn. Audi A6, ev. č. J.-XXXBF, červenej farby v jeho prednej časti,

čím vznikla škoda 400.000,- Sk pre Šport club, s.r.o. Lučenec, ktorého konateľom je Q. Y..

Na č.l. 2415-2416 sa nachádza úradný záznam príslušníkov Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite, Spravodajskej jednotky finančnej polície v Bratislave zo 16.11.2006. Zo záznamu je zrejmé,
že sa príslušníci SJFP sa dňa 3.10.2006 stretli s X. S. v priestoroch SJFP, ktorý uviedol, že má problémy

so spoločníkom H. Š. a ten ho chcel pripraviť o majetok, keď počas jeho väzby previedol majetok zo
spoločných firiem. Je vedených viac súdnych sporov, kde Š. mal predkladať falošné doklady. S. podal
v Brezne trestné oznámenia. Bolo rozhodnuté, že spisový materiál z OR PZ Brezno bude prevzatý na
PPZ, ÚBOK Bratislava. Bol vykonaný telefonický kontakt na OR PZ Brezno. X. S. dňa 24.10.2006 na
SJFP oznámil, že podal OR PZ Brezno ďalšie trestné oznámenie a uviedol, že ich bude kontaktovať,

keď zabezpečí ďalšie sporné dokumenty. Dňa 25.10.2006 boli na OR PZ Brezno zisťované čísla konaní.
S. pri stretnutiach nespomínal, že by sa mu niekto akýmkoľvek spôsobom vyhrážal. Na č.l. 2417-2420
sa nachádzajú opatrenia prezidenta PZ z 30.11.2006 o určení výberovej príslušnosti pre vyšetrovateľa
PPZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Bratislava.

Na č.l. 2417-2420 sa nachádzajú opatrenia Prezidenta PZ z 30.11.2006 o určení príslušnosti
vyšetrovateľovi Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Bratislava týkajúce sa vecí
oznamovateľa X. S..

Na č.l. 2472-2491 sa nachádzajú výpisy z obchodného registra na spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s., ČS

Šahy, s.r.o., DERMAS GMB, s.r.o., MAGNUM, s.r.o., PETROL, s.r.o., UNI, s.r.o., INVESTPETROL, s.r.o.,
so sídlom v Brezne.

Na hlavnom pojednávaní boli čítané aj listinné dôkazy týkajúce sa obchodných sporov medzi
obžalovaným a poškodenými X. S. a Q. S., ktoré v podstate trvajú aj v súčasnej dobe. V tomto smere boli

prečítanéajlistinnédôkazypredloženésplnomocnencompoškodenej,ktorétietoskutočnostipotvrdzujú.

Na č.l. 3633 sa v spise nachádza výpis z evidencie vozidiel, z ktorého vyplýva, že na svedka Q. Y. bolo
evidované od 05. 01. 2001 osobné motorové vozidlo zn. BMW 320i, ev.č. O. XXX U. vo farbe modrá
metalíza.

Na hlavnom pojednávaní bol podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku prehratý aj zvukový záznam z rozhovoru
obžalovaného Š. s redaktorkou týždenníka Plus 7 dní. V tomto rozhovore obžalovaný H. Š. okrem iného
uviedol, že X. S. “skurvil firmu. X. S., ktorý bol zodpovedný ako organizátor za podvody v PetrochemeDubová - “Oleje”. On a X. S. dokonale poznali Petrochemu Dubová a boli hlavnými odberateľmi. X.
S. nebol dobrý človek a nemal sa, kde teda zapliesť.” K vražde X. S. uviedol, že: “musí byť motív na
jeho vraždu, vždy musí byť motív a on mal najväčší, veď to tuneloval a on sa za to nehanbí. X. S. by

nezavraždil. Keď sa v ten večer dozvedel o vražde S., vedel, že je prvý v poradí a toto nerozchodí”.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom súvisiacich trestných
spisov v trestnej veci odsúdeného Y. V., Y.Ó. Č. a odsúdeného X. Y..

Z rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. XT/XX/XXXX z 2.11.2007 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. XTo/XX/XXXX z 27.3.2008 v trestnej veci odsúdeného Y. V.,
ktorým bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Tr.zákona a iné a odsúdeného Y. Č., ktorý bol uznaný vinným zo
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/, e/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/, i/,
j/, § 139 ods. 1 písm. a/, § 140 písm. a/ Tr. zákona a iné, vyplýva, že Y. V. bol odsúdený k úhrnnému

trestu odňatia slobody v trvaní 25 rokov zo zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a
bol mu uložený aj trest prepadnutia veci - zbrane a trest zákazu činnosti držania a nosenia zbrane na
dobu 10 rokov a Y. Č. bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a bol mu uložený aj trest prepadnutia veci a
trest zákazu činnosti - držania a nosenia zbrane na dobu 5 rokov a to za skutok zo dňa 14.11.2006, keď

bol vo svojom rodinnom dome v obci V., R.. O. prepadnutý a násilne zavraždený X. S..

Z rozsudku Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. XT/X/XXXX z 15.6.2007 vyplýva,
že v tento deň bola schválená na verejnom zasadnutí dohoda o vine a treste sp. zn. Vv 7/07 z 3.5.2007
uzavretá medzi prokurátorom Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne a obvineným X. Y. a podľa § 344

ods.4Tr.poriadkusúdrozhodolouznanívinybývaléhonpor.obvinenéhoX.Y.,nar.X.X.XXXXzozločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2, písm. c/, d/, e/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/, i/, j/ Tr.
zákona, § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 140 písm. a/ Tr. zákona a iné, pre spáchanie skutku zo
14.11.2006 v obci Polomka, okr.Brezno spolu s osobami Q.. Y. V. a Y. Červeňanom, za čo bol odsúdený
k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený aj peňažný trest vo
výmere 50.000,- Sk a náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace. Bol mu uložený aj trest prepadnutia
veci - krátkej guľovej zbrane a podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bola poškodená Q. S. so svojím nárokom
na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil vykonané
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom zobral do
úvahy skutočnosti a dôkazy svedčiace tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného.

Pokiaľ ide o prvý skutok obžaloby, obžalobou kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy

podľa § 144 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zákona, účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1
písm. c) Tr. zákona, obžalovaný Š. Ú.časť na tejto trestnej činnosti poprel. Skutok mal obžalovaný v
zmysle podanej obžaloby spáchať tak, že za finančnú odmenu si objednal u Y. V. získanie dokumentov
a usmrtenie Jána S., a to v úmysle získania výhodnejšieho majetkového a právneho postavenia v
spoločných obchodných spoločnostiach a v majetkových vzťahoch. Je zrejmé, že objednávka mala teda

smerovať 1./ na získanie dokumentov a 2./ na usmrtenie X. S.. V tomto smere povahu rozhodujúceho
usvedčujúceho dôkazu mala výpoveď svedka Y. V., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2014
zmenil svoju výpoveď oproti prípravnému konaniu a predchádzajúcemu hlavnému pojednávaniu v tom,
že priznal, že obžalovaný Š. si u neho objednal len lúpež dokumentov u X. S., ale nikdy sa nejednalo
o objednávku vraždy. Svedok V. podrobne, spontánne a chronologicky popísal, akým spôsobom sa na

neho Š. nakontaktoval, že s ním jednal prostredníctvom sprostredkovateľa Y., popísal akým spôsobom
tieto rokovania prebiehali, čo bolo predmetom objednávky a ako došlo k vytipovaniu miesta, kde malo
dôjsť k lúpeži. Popísal, ako mu Y. na mieste samom ukazoval nehnuteľnosti, ktoré prichádzali do úvahy
ako miesta spáchania činu a ozrejmil aj o aké dokumenty sa malo jednať. Potvrdil, že sa malo jednať o
dokumenty súvisiace s podnikaním S.H. a Š., ale bližšie mu konkretizované neboli. Taktiež sa vyjadril

k odmene a jej výške, ktorú mal za uvedenú lúpež sľúbenú, ako aj k spôsobu ako mu táto odmena
mala byť vyplatená. Svedok V. uveriteľne a logicky vysvetlil svoju pohnútku, ktorá ho viedla k zmene
svojej výpovede z prípravného konania a hlavného pojednávania, teda z dôvodu, že obžalovaný Š.
mu za 8 rokov od spáchania skutku do dnešných dní nevyplatil dohodnutú odmenu. Za tejto situácienevidel dôvod, aby obžalovaného naďalej kryl, a preto sa rozhodol vypovedať. Tvrdenia, ktoré svedok
V. prezentoval na hlavnom pojednávaní verifikovali aj ďalšie nepriame dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní a to predovšetkým listinný dôkaz - výpis z evidencie vozidiel svedka Y., z ktorého je zrejmé,

že v čase spáchania skutku svedok Y. bol vlastníkom resp. oprávneným držiteľom OMV zn. BMV radu 3,
modrej metalízy, o ktorom svedok V. uviedol, že ho Y. používal a že ho na ňom vozil na ohliadky objektov,
kde sa mala lúpež uskutočniť a na ktorom ho viezol aj v čase, keď sa druhý krát stretol s obžalovaným
Š.. Taktiež svedok V. vysvetlil 52 uskutočnených telefonických hovorov medzi ním a svedkom Y., ktoré
sa uskutočnili jednak z mobilného čísla svedka Y., resp. jeho manželky na jeho číslo, resp. na číslo

jeho manželky. V. vysvetlil, že sa jednalo o ich vzájomnú komunikáciu súvisiacu s predmetnou lúpežou,
kedy sa mu svedok Y. snažil konkretizovať posledné detaily, súvisiace s predmetnou objednávkou. V
tomto smere sa výpoveď svedka Y., ktorý akúkoľvek aktivitu alebo účasť na údajnej objednávke lúpeže
poprel javila ako účelová, pretože preukázaním jeho aktivity na predmetnej lúpeži by sa sám vystavil
riziku trestného stíhania. Jeho vysvetlenie súvisiace s údajnými 52 hovormi na V. telefónne číslo a
číslo jeho manželky, ktoré mali súvisieť s pátraním po ukradnutom motorovom vozidle a mali sa týkať

komunikácie s osobou, ktorú označil ako Q., sa v tejto súvislosti javilo ako krajne nevierohodné a
účelové. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, s poukazom na výpoveď svedka V., že svedok Y. bol
sprostredkovateľom a predĺženou rukou obžalovaného Š., prostredníctvom ktorého tento realizoval a
konkretizoval svoju objednávku vo vzťahu k jej vykonávateľovi. Svedok V. potvrdil, že objednávatelia
vedeli, že realizácia objednávky bude vykonaná násilným spôsobom, pretože účasť poškodeného S.

na uvedenej akcii bola podmienkou jej úspešného zrealizovania. V tejto súvislosti je treba upriamiť
pozornosť aj na výpovede svedkov Y. a Č., ktorí nič o údajnej vražde poškodeného S. nevedeli, ale mali
vedomosť, že z domu poškodeného majú zobrať nejaké dokumenty, ktoré avšak konkretizovať nevedeli.

Čo sa týka objednávky vraždy poškodeného S. tak, ako už bolo uvedené vyššie, svedok V. takúto

objednávku jednoznačne poprel. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právoplatný rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 03. 2008, sp. zn. XTo XXX/XX, v odôvodnení ktorého sa konštatuje,
že čo sa týka násilného usmrtenia poškodeného X. S., že odsúdený Y. prichádzal na teritórium Banskej
Bystrice len sporadicky kvôli štúdiu a obžalovaný Č. takmer vôbec. Možno potom uveriť ich tvrdeniu, že
túto trestnú činnosť zorganizoval práve obžalovaný V., ako osoba znalá miestnych pomerov. Napokon aj

ich stretnutie za účelom plánovania akcie a rozdelenia úloh medzi nimi troma sa odohralo v byte, ktorý
patril obžalovanému V.. Čo sa týka samotného usmrtenia poškodeného S., obžalovaný V. sa obhajoval
aj tým, že X. S. mala usmrtiť štvrtá osoba, ktorá vstúpila do jeho domu dodatočne. Prítomnosť štvrtej
osoby v dome, ktorá sa mala podieľať na prepade a usmrtení poškodeného, však jednoznačne vylúčili
obžalovaní Y. H. Č.. Na základe v tej veci zabezpečených dôkazov súd konštatoval, že obzvlášť závažný

zločinúkladnejvraždyaobzvlášťzávažnýzločinvraždysalíšiazákladnouskutkovoupodstatouvtom,že
u závažnejšieho podľa § 144 Tr. zákona sa vyžaduje na úmyselné usmrtenie vopred uvážená pohnútka.
Takouto vopred uváženou pohnútkou sa rozumie vopred uvážené, dlho pripravované a naplánované
konanie s úmyslom usmrtiť iného. Na spáchaní menej závažného obzvlášť závažného zločinu vraždy
podľa § 145 Tr. zákona postačuje spontánne rozhodnutie usmrtiť iného. Súd v tejto veci obžalovaného

V. potom dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k jednoznačnému
záveru, že obžalovaný V. usmrtil poškodeného X.K. S. na objednávku a teda jednal s vopred uváženou
pohnútkou. Z výpovedí Č. a Y. totiž vyplynulo, že do domu išli za účelom zastrašenia poškodeného
a za pomoci násilia získania určitých dokumentov, eventuálne odcudzenia ďalších predmetov. Č. a Y.
pritom spoločne uvádzali, že keď sa pýtali, čo sa vlastne udialo v obývačke a na zvuk, ktorý odtiaľ

vyšiel, obžalovaný V. im povedal, že poškodený ho naštval. Možno potom ustáliť, že ďalšie konanie,
keď odišiel do odstaveného motorového vozidla a následne sa do domu vrátil a doniesol si zbraň s
tlmičom,ktorouusmrtilpoškodeného,bolojehoreakciounavzniknutúsituáciuanenasvedčujenavopred
uváženú pohnútku usmrtiť poškodeného. Konanie svedka Petluša je potom excesom resp. vybočením
z predmetu objednávky. V tomto prípade platí zásada, že každý účastník - objednávateľ (obžalovaný

Š.) zodpovedá len za tie následky, ktoré zavinil. Ak na strane hlavného páchateľa, teda svedka V. došlo
k vybočeniu z rámca objednávky, účastník a to aj objednávateľ ( obžalovaný Š. ), za to nemôže niesť
trestnú zodpovednosť.

S poukazom na zrušujúce rozhodnutie najvyššieho súdu prvostupňový súd v rámci doplneného

dokazovania zisťoval opätovným výsluchom svedkov V., Č. a Y., teda členov „policajného komanda“,
ktorí útok na rodinný dom poškodeného S. v Polomke zrealizovali, čo konkrétne bolo predmetom
objednávky obž. Š., teda, či si obž. Š. objednal u svedka V. získanie dokumentov aj za použitia
násilia, čo malo podstatný vplyv na ustálenie právnej kvalifikácie jeho konania. Pri doplňujúcom výsluchusvedok V. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 06. 2018 zopakoval, že objednávateľom násilného získania
dokumentov v dome poškodeného S. v Polomke za odmenu 2 milióny Sk bol obžalovaný Š., ktorý
s ním jednal cez sprostredkovateľa Rochovského. Podrobnosti realizácie uvedenej objednávky s ním

konkretizoval Y., ktorý nikdy nejednal sám za seba ale vždy jednal v mene obž. Š. s ktorým bol vtedy
v neustálom kontakte a o všetkom ho informoval. Uviedol, že s Y. boli dohodnutý, že tá akcia sa musí
uskutočniť v dome S. v Polomke, kde predpokladali výskyt hľadaných dokumentov. Boli dohodnutí, že
ho olúpia, resp. že ho donútia aj za použitia násilia tie dokumenty vydať. Y. so Š. vedeli, že tam pôjdu
ako policajti a že budú ozbrojení, boli o všetkom informovaný. Ak by tam tie dokumenty nenašli mali

dohodu, že Kubašiaka zoberú do auta a pôjdu s ním tie dokumenty hľadať do ďalších vytypovaných
nehnuteľností patriacich S.. Nerátali, že pri tom použijú násilie, ale boli na to pripravení. V. potvrdil,
že skutkové zistenia obsiahnuté v odcudzujúcom rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
02. 11. 2007, sp. zn. XT XX/XXXX, ktorým bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy
podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 25 rokov,
ohľadne objednávky na násilné získanie dokumentov a finančných prostriedkov z trezoru rodinného

domupoškodenéhoS.,zodpovedajúskutočnosti.PokiaľideosvedkovČ.U.Y.,tíopredmeteobjednávky
mali len sprostredkované informácie od svedka V., ani jeden nevedel kto je objednávateľom, vedeli len,
čo je predmetom objednávky, že v dome poškodeného S. majú získať nejaké dokumenty, pri akcii boli
ozbrojení a boli pripravení aj na použitie násilia, ktoré v konečnom dôsledku aj použili.

Z vyššie uvedeného dokazovania potom bolo možné prijať jednoznačný záver, že predmetom
objednávky obžalovaného Š. na svedka V. bola konkrétna požiadavka na získanie požadovaných
dokumentov týkajúcich sa ich spoločného podnikania, za každú cenu, aj za použitia násilia, resp. hrozby
bezprostredného násilia.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka S. P., ktorý tvrdil, že si vypočul na Námestí v Brezne rozhovor medzi
svedkom Y. V. a obžalovaným, pri ktorom obžalovaný Š. Y.Ó. V. mal vyčítať, že napriek tomu, že zobral
peniaze, nezískal dokumenty od S. a neodpratal ho k stvoriteľovi, súd túto vyhodnotil ako nevierohodnú.
V konaní bolo preukázané len to, že svedok P. pracoval v rozhodnom období na rekonštrukcii námestia
v Brezne pre firmu Statos s.r.o., čo bolo potvrdené svedkom X. Y., konateľ tejto spoločnosti. Výpoveď

tohto svedka o tom, že s Y. V. sa poznal dlhšiu dobu a pracovali spolu aj na iných aktivitách sa nepodarilo
potvrdiť žiadnym priamym, či nepriamym dôkazom. Jeho tvrdenia o údajnom spoločnom pobyte s
Róbertom Petlušom v istom hoteli v Poprade taktiež vyznelo ako krajne nevieryhodné, pretože svedok
v tomto smere nevedel uviesť žiadne konkrétne skutočnosti, týkajúce sa špecifikácie hotela, v ktorom
mali 2-3 noci spať a nevedel uviesť žiadne identifikačné údaje, podľa ktorých by bolo možné tento hotel

stotožniť. Vierohodnosť svedka P. spochybňuje aj fakt, že k výpovedi sa prihlásil sám a to s odstupom 5
mesiacov po vražde X. S., t. j. zhodou okolností v čase, keď bol sám väzobne stíhaný vo svojej trestnej
veci. Všetky tieto okolnosti vo svojom súhrne potom jeho výpoveď spochybňujú a súd ju preto považoval
za účelovú s cieľom pomôcť si vo svojej trestnej veci.

Z vykonaného dokazovania ohľadom motívu obžalovaného mal súd za preukázané, že medzi
poškodeným S. a obžalovaným Š. existovali vtom čase majetkové spory súvisiace s ich obchodnými
aktivitami. V konaní bolo preukázané, že poškodený S. podával na obžalovaného Š. viaceré trestné
oznámenia súvisiace s tzv. kauzou „olejári“, ktorá skutočnosť vyvolávala u obžalovaného Š. obavy
a vzbudila u neho rozhodnutie objednať si lúpež dokumentov, ktoré by ho mohli v tejto súvislosti

kompromitovať. Napriek snahe obhajoby spochybňovať tento motív, už zo samotného konania svedkov
V., Y. a Č. na mieste činu v Polomke je zrejmé, že okrem finančnej hotovosti, šperkov a peňazí bolo
predmetom ich záujmu aj získanie uvedených dokumentov, ktoré podľa poškodenej S. z trezora aj
odcudzené boli.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania potom pri zachovaní totožnosti skutku súd upravil
skutkovú vetu v bode 1/ a uznal obžalovaného Š. za vinného len zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.
zákona, účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Tr. zákona tak, ako to vyplýva
z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože obžalovaný Š. si prostredníctvom Q. Y.Z. objednal u Y. V. za
finančnúodmenu2miliónySkzískaniedokumentovtýkajúcichsaspoločnéhopodnikaniaX.S.aH.Š.,aj

zacenupoužitianásilia,resp.hrozbybezprostrednéhonásilia,vúmyslezmocniťsacudzejveciaspáchal
taký čin ako objednávateľ. Podľa § 21 ods. 2 Tr. zákona sa na trestnú zodpovednosť účastníka použijú
ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Objednávateľom je
ten, kto požiadal iného, či už priamo alebo cez sprostredkovateľa, aby spáchal trestný čin. Objednávateľv zásade vždy konkretizuje predmet útoku, pričom nie je rozhodujúce, či konal priamo alebo nepriamo.
Medzi konaním priameho páchateľa a objednávateľa musí existovať príčinný vzťah a objednávateľ
v zásade zodpovedá len za to, čo si objednal. Ak by priamy páchateľ prekročil rozsah objednávky,

jednalo by sa v jeho prípade o tzv. exces, za ktorý objednávateľ nenesie trestnú zodpovednosť, čo v
danom prípade preukázané nebolo. Z hľadiska zavinenia je zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona
úmyselným trestným činom, čo znamená, že na naplnenie jeho subjektívnej stránky sa vyžaduje aj
u objednávateľa (účastníka) preukázanie úmyslu spáchať trestný čin. Úmysel objednávateľa sa musí
vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre

ktorý sa inak veci nemôže zmocniť, ako ja na to, aby sa zmocnil cudzej veci. Ide tu prakticky o špecifický
cieľ, ktorým je zmocnenie sa cudzej veci. Vykonaným dokazovaním bolo u obžalovaného Šajgala
preukázaný minimálne tzv. nepriamy úmysel, to znamená vedomosť, že chcel spôsobom uvedeným v
trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, ktorým je pri tomto trestnom
čine osobná sloboda v zmysle slobody rozhodovania a cudzí majetok, a pre prípad, že ich spôsobí, bol
s tým uzrozumený (§ 15 písm. b/ Tr. zákona).

Aj vo vzťahu k druhému skutku obžaloby, kvalifikovanému obžalobou ako pokračovací zločin vydierania
podľa § 235 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona účastníckou
formou objednávateľstva podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961, účinného do 31.12.2005, obžalovaný
svoju účasť na žalovanej trestnej činnosti jednoznačne poprel. V rozpore s jeho obhajobnými tvrdeniami

bol tento usvedčovaný predovšetkým výpoveďou priamej svedkyne - poškodenej Q. S., ktorá v zhode
so svojou výpoveďou z prípravného konania popísala priebeh a spôsob ako sa obžalovaný, či už jej,
alebo jej manželovi, vyhrážal v súvislosti s ich majetkovými spormi a ako na nich vplýval v súvislosti so
záložnými zmluvami, ktoré zriadili na majetok spoločnosti UNI, s.r.o. Brezno, PETROL, s.r.o. Brezno a
DERMAS GMB, s.r.o. Brezno. Výpoveď poškodenej súd považoval za vierohodnú a pravdivú nakoľko

táto vypovedala v priebehu celého prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní, v podstatných
veciach totožne a svoju výpoveď nemenila. Jej blízky príbuzenský vzťah k poškodenému X. S., ktorý bol
jej manželom a ktorý bol zavraždený v ich rodinnom dome a jej presvedčenie, že objednávateľom jeho
vraždy je obžalovaný, jej vierohodnosť nespochybňuje, nakoľko tieto jej tvrdenia boli v konaní potvrdené
averifikovanéajďalšímivkonanívypočutýmisvedkamiatoX.S.,Q.Š.,H..Q.Q.,X.S.,Q..Q.F.U.X..Q.

Š.. Všetci títo svedkovia potvrdili, že mali vedomosť o majetkových sporoch medzi X. S. a obžalovaným
a vedeli, či už priamo alebo sprostredkovane, že sa obžalovaný mal X. S. v súvislosti s týmito spormi
vyhrážať. V tomto smere svedok X. S. - brat poškodeného X. S., jednoznačne vypovedal, že obžalovaný
sa mu priamo, resp. cez Y. a O. vyhrážal, aby vplýval na svojho brata, aby v kauze tzv. „olejári“
nevypovedal, pretože ho dá „odjebať“. Obdobne vypovedala aj Q. Š. - sestra zavraždeného X. S., ktorá

potvrdila, že obžalovaný sa pred ňou viackrát v rozčúlení vyjadril, že jej brata môže dať zlikvidovať. O
vyhrážkach obžalovaného mala sprostredkované informácie aj H..Q. Q., pred ktorou sa poškodená Q. S.
opakovane vyjadrila, že ich rodina má obavu o svoje životy a zdravie v súvislosti s majetkovými spormi s
obžalovaným.AjsvedokX.S.potvrdil,žeprisnaheosprostredkovaniestretnutiapririešenísporovmedzi
obžalovaným a X. S., sa pri osobnom stretnutí obžalovaný pred ním vyjadril, že ak dá S. „odjebať“ vyjde

ho to lacnejšie, ako sa s ním dohodnúť. Existenciu vzájomných majetkových sporov potvrdil aj právny
zástupcarodinyS.Q..Q.F.,predktorýmsapoškodenýX.S.tiežvyjadril,žeaknaŠ.neprevediemajetok,
žehodá„odjebať“.VyhrážkyobžalovanéhoŠ.vovzťahukX.S.,resp.kjehorodine,potvrdilajsvedokX..
Q. Š.. Všetci títo svedkovia súhrne potvrdili spôsob a metódy akými obžalovaný pracoval pri dosahovaní
svojich cieľov, do ktorého kontextu zapadajú aj závery znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie,

ktorí obžalovaného hodnotili ako abnormálne štruktúrovanú osobnosť s prvkami agresivity, ktorá je
významnou črtou v štruktúre jeho osobnosti. Uvedené dôkazy teda vo svojom súhrne vyvracajú obranu
obžalovaného o jeho nevine, a nič na uvedenom závere podľa názoru súdu nemení ani skutočnosť,
že početnejšiu skupinu svedkov usvedčujúcich obžalovaného zo skutku 2/ tvoria rodinní príslušníci
poškodenej, pretože títo opakovane vypovedali rovnako, ich výpovede sa dopĺňajú a vo svojom súhrne

preukazujú vinu obžalovaného. Z toho dôvodu súd obžalovaného uznal za vinného aj z pokračovacieho
zločinu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 31. 12. 2005, tak ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K spochybňovaniu výpovede poškodenej Q. S. z dôvodu, že táto, resp. jej nebohý manžel X.Á. S.,

nepodali na obžalovaného trestné oznámenie za vydieranie hneď po skutku, hoci proti nemu podali
viacero iných trestných oznámení a že tieto skutočnosti začala uvádzať až následne po uplynutí viac ako
jedného roka (prvý krát sa o tom zmienila pri výsluchu dňa 20. 11. 2006 v trestnej veci, kde sa vyšetrovala
vražda jej manžela), súd nepovažoval za nelogické a účelové. V tejto súvislosti je potrebné poukázaťna skutočnosť, že pred vraždou X. S. existovali medzi rodinami Š. a S. blízke rodinné a kamarátske
vzťahy, čo mohlo objektívne ovplyvniť rozhodnutie poškodenej S., resp. poškodeného S., oznámiť toto
konanie obžalovaného na polícii. Až vražda poškodeného S. bola momentom, kedy u poškodenej Q. S.

nastal zlom v tom, že sa rozhodla vo veci konať a podala na obžalovaného trestné oznámenie, čo je
kriminologicky vysvetliteľný a akceptovateľný stav.

Po právnej stránke súd konanie obžalovaného v tejto časti kvalifikoval ako pokračovací zločin vydierania
podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 31. 12. 2005, pretože sa jednalo o dva

čiastkové útoky, ktoré boli vedené jednotným zámerom, napĺňali skutkovú podstatu rovnakého trestného
činu (trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb,. účinného do 31. 12. 2005),
boli spojené rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania a blízkou súvislosťou v čase a predmete
útoku. Pokiaľ ide o jednotiaci zámer oboch útokov, pri prvom čiastkovom útoku malo byť zámerom
dosiahnuť zánik záložných práv, pričom tento útok smeroval voči Q. S.. Pri druhom, ktorý smeroval
voči X. S.H., malo ísť o to, že sa spoločne nedohodli na spôsobe vysporiadania sa v obchodných

spoločnostiach, v ktorých mali svoje podiely rodinní príslušníci tak obžalovaného Š., ako aj X. S.. V
tomto prípade obhajoba namietala absenciu subjektívnej súvislosti, lebo zámer bol rozdielny a boli tu
aj rozdielne osoby, voči ktorým údajné vyhrážanie smerovalo. Podľa názoru súdu je potrebné zámer
obžalovaného Š. vnímať v širších súvislostiach a nie tak zúžene, ako to prezentuje obhajoba. Je zrejmé,
že vyhrážanie obžalovaného smerovalo voči rodine X. S. a to či už voči nemu osobne alebo voči jeho

manželke a smerovalo voči aktivitám a úkonom, týkajúcich sa ich spoločného majetkového portfólia, na
ktoré mali obaja dosah, ktorá skutočnosť podľa názoru súdu napĺňa uvedený jednotiaci zámer a teda
spĺňa kritéria pokračovacieho trestného činu.

Obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt teda naplnil po subjektívnej aj objektívnej stránke znaky

trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 31. 12. 2005,
pretožeinéhohrozbounásiliaalebohrozbouinejťažkejujmynútil,abyniečokonal.Trestnýčinvydierania
je ohrozovacím deliktom a v základnej skutkovej podstate je dokonaný už uskutočnením hrozby násilím
alebo hrozby inej ťažkej ujmy. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa sa nevyžaduje, aby páchateľ aj
skutočne dosiahol to, čo sledoval. Cieľ, ktorý chce páchateľ dosiahnuť, však musí byť adresovaný

poškodenému a poškodený ho musí vnímať tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Hrozbou násilia sa
rozumie hrozba jednak bezprostredným násilím, ale aj hrozba takým násilím, ktoré nemá byť vykonané
ihneď,alevbližšejalebovzdialenejšejbudúcnosti.Podhrozbouinejťažkejujmymožnonaopakrozumieť
hrozbu spôsobenia majetkovej ujmy, vážnejšej ujmy na cti a dobrej povesti, rozvratu manželstva alebo
rodinného života a pod.. Pojem „hrozba inou ťažkou ujmou“ je pojem širší ako pojem „hrozba násilím“.

Na rozdiel od obžaloby sa súd nestotožnil s použitím kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ods. 3
§ 235 Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006 v štádiu pokusu, ktorá predpokladá spôsobenie resp. v
danom prípade možnosti (pokusu) spôsobenia škody veľkého rozsahu. Škoda, ktorá mala poškodenej
vzniknúť zánikom záložných zmlúv by v prípade aj dokonania skutku vydierania poškodenej resp.

jej rodine nebola vznikla žiadna. V tejto súvislosti treba vychádzať z podstaty záložného práva ako
zabezpečovacieho inštitútu. Uzatvorením alebo zánikom záložného práva nemôže vzniknúť škoda.
Záložná zmluva je viazaná na pohľadávku, ktorú zabezpečuje. Zabezpečením pohľadávky pomocou
záložného práva sa majetok záložného veriteľa nezväčšuje (nerozmnožuje), pretože záložné právo
nemá samé o sebe akúkoľvek vlastnú majetkovú hodnotu. Právny význam má záložné právo len v

spojení so zabezpečenou pohľadávkou a to len v tom zmysle, v akom ovplyvňuje jej „bonitu“. Záložné
právo teda nemá akúkoľvek vlastnú majetkovú hodnotu a teda len samotným zrušením záložného práva
nemohla poškodenej resp. jej rodine vzniknúť žiadna škoda, lebo v jej majetkovej sfére by nenastala
majetková ujma, ktorá by bola objektívne vyjadriteľná v peniazoch. V tejto súvislosti tiež treba poukázať
na to, že vyhrážky obžalovaného smerovali voči poškodenej S., pričom škoda by hypoteticky vznikla

obchodným spoločnostiam, na majetok ktorých boli záložné zmluvy zriadené, čo je úplne iný subjekt
ako poškodená, resp. jej rodina.

Pokiaľ ide o obhajobné námietky obžalovaného, týkajúce sa vnímania údajných vyhrážok zo strany
obžalovaného poškodenou, najmä to, že tu absentuje vzbudenie dôvodnej obavy poškodenej z týchto

vyhrážok, súd poukazuje na to, že vzbudenie dôvodnej obavy nie je obligatórnym znakom trestného
činu vydierania, ako je to napríklad pri trestnom čine nebezpečného vyhrážania, kde tento znak musí
byť preukázaný ako súčasť objektívnej stránky trestného činu.Aj keď obhajoba spochybňovala výpovede svedkyne Q. S., jej vierohodnosť s poukazom na rozpory
v jej výpovediach ohľadom času údajného vydierania, miesta a spôsobu, akým k nemu malo dôjsť, v
tejto súvislosti súd konštatuje, že aj keď sa vo výpovediach poškodenej objavili v tomto smere drobné

rozpory, tieto nie sú tak závažného charakteru a nie v polohe, že sa skutok nestal, že vydieraná nebola a
žesajejobžalovanýnevyhrážal,abyrobilijejvýpoveďnevierohodnou,pričommohlivzniknúťajzdôvodu
časového faktoru od spáchania samotného skutku. Práve naopak, pokiaľ by poškodená vypovedala
úplne identicky a zhodne vo všetkých jej učinených výpovediach, pôsobilo by to pripravene a účelovo.

Tvrdenie uvedené v obžalobe, že obžalovaný chcel následne zabezpečiť prevod založeného majetku
na obchodnú spoločnosť Šajgaloil Slovakia s.r.o. sa vykonaným dokazovaním preukázať nepodarilo.
Vzhľadomnauvedenésúdtútočasťzoskutkovejvetyvypustilaupraviljuvtomsmere,akojetouvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z dvoch trestných činov, pričom prvého skutku (bod 1. výroku o vine)

zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1
písm. c) Tr. zákona sa dopustil za účinnosti Trestného zákona č. 300/2005, účinného od 01. 01. 2006 a
druhého skutku (bod 2. výroku o vine) pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona,
sa dopustil za účinnosti Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 31. 12. 2005.

Pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu súd musel vychádzať z časovej pôsobnosti trestného
zákona ako celku, podľa ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v
čase, keď bol trestný čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší. V trestnom práve platí zásada zákazu retroaktivity v neprospech páchateľa tzn.,

že novší trestný zákon nie je možné aplikovať na činy spáchané pred jeho účinnosťou, okrem prípadu,
že by predchádzajúce právo bolo pre páchateľa priaznivejšie. Z tejto zásady platí však výnimka, keď
novší, ale pre páchateľa priaznivejší zákon je nutné aplikovať aj spätne, ak je pre páchateľa priaznivejší.
V tomto prípade je použitie retroaktivity v prospech páchateľa povinné.

Pri viazanosti právnym názorom najvyššieho súdu vyslovenom v jeho zrušujúcom rozhodnutí a to aj
ohľadom ukladania trestu a použitia Trestného zákona pre páchateľa priaznivejšieho, súd pri ukladaní
trestu z uvedených záverov najvyššieho súdu vychádzal, pričom bol limitovaný len výškou trestu, ktorý
nemohol byť prísnejší než bol pri jeho ukladaní, ktorého zrušujúce rozhodnutie najvyššieho súdu sa
týkalo, t.j. nie vyšší než osem rokov (§ 391 ods. 2 Tr. poriadku).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona, prihliadal najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného a jeho pomery súd zistil, že H. Š. je ženatý, má dve už plnoleté
deti, podniká. Podľa odpisu z registra trestov GP SR doposiaľ bol jeden krát súdom trestaný, keď bol
rozsudkom Okresného súdu v Brezne sp. zn. XT XXX/XX z 31.1.2002 uznaný vinným z trestného činu
skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný trest 25.000,-
Sk a náhradný trest odňatia slobody na 10 mesiacov. Dňa 25.2.2002 peňažný trest zaplatil a hľadí sa

na neho akoby nebol odsúdený. Podľa správy z ÚVV Ilava, kde bol obžalovaný vo väzbe, tento nebol
disciplinárne trestaný ani odmenený. V správe mesta Brezno nie je bližšie hodnotený a podľa správy z
Obvodného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Brezno bol v roku 2002 postihnutý za spáchanie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch. Zo správy ďalej vyplýva, že obžalovaný bol postihnutý za ďalšie priestupky na úseku

dopravy, avšak po spáchaní teraz prejednávaných skutkov.

Obžalovanému poľahčovala okolnosť vedenia riadneho života pred spáchaním skutkov (§ 36 písm. j)
Tr. zákona), priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zákona).

Vychádzajúc z uvedeného pri potrebe ukladania úhrnného trestu (§ 41 ods. 1 Tr. zákona) za aplikácie tzv.
asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zákona a Nálezu Ústavného súdu SR v súvislosti s ukladaním trestu
za aplikácie tzv. asperačnej zásady) a pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, potom mohol
súd po úprave trestnej sadzby obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 9rokov a 8 mesiacov. Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nepodmienečne a
to vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti (keď podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná o závažnú
násilnú trestnú činnosť a keď vydieranie je jednou z foriem získania finančného prospechu patriacej

v súčasnej dobe medzi najzávažnejšie prejavy kriminality), spôsob spáchania zločinov, ich následok
(smrť osoby), pohnútku obžalovaného (zdôvodnenú vyššie), pričom práve s poukazom na povahu a
závažnosť predmetnej objednávky lúpeže a vydierania možno konštatovať, že trest odňatia slobody
uložený obžalovanému vo výmere 8 rokov nepodmienečne, nie je možné považovať za trest prísny a
že by účel trestu bolo možné v danom prípade dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Práve naopak

vzhľadom na závažnosť spáchaných skutkov súd konštatuje, že uložený trest je zákonný, spravodlivý
a primeraný a tento súd považoval aj za dostatočný z hľadiska preventívnej, ako aj výchovnej funkcie
trestu.Stýmtozdôvodnenímpretoprevýkontohtotrestusúdobžalovanéhopodľa §48ods.4Tr.zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne súd obžalovanému v súlade s ustanovením § 56 ods. 1 Tr. zákona uložil aj peňažný trest v

sume 35.000,- €, keďže obžalovaný sa svojím konaním snažil získať aj majetkový prospech a pre prípad,
že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, súd
obžalovanému ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Aj keď poškodená Q.. Q. W. (predtým S.) si v tomto trestnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na

náhradu škody z titulu vzniknutej nemajetkovej ujmy, t. j. morálnej a inej škody, súd ju podľa § 288 ods. 1
Tr. poriadku s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože rozhodnutie o povinnosti
na náhradu škody by v danom prípade už presiahlo potrebu tohto trestného stíhania a predĺžilo by ho.
Zároveň súd poukazuje na to, že účasť obžalovaného Š. na trestnom čine úkladnej vraždy účastníckou
formou objednávateľstva podľa § 144 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zákona k § 21 ods. 1 písm. c) Tr. zákona

účinného do 31.12.2005 preukázaná nebola, nemôže teda niesť zodpovednosť za nemajetkovú ujmu
spôsobenú poškodenej S. a jej deťom usmrtením jej manžela, za ktorú zodpovedá svedok V., ktorý za to
užbolajprávoplatneodsúdenývsamostatnomkonaní.ObžalovanýŠ.tedaniejepasívnehmotnoprávne
legitimovaný v súvislosti s týmto nárokom a to je ďalší dôvod pre ktorý súd poškodenú odkázal z jej
nárokom na náhradu škody na konanie súdne konanie.