Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/200/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221967
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2214221967.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: A. K., rod. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. T. XXX, zastúpenej splnomocnenkyňou: doc. JUDr. Y. M., PhD., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. X, Y., proti žalovanému: R. K., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom U. T. XXX, zastúpený Mgr. Janou
Benkovou, advokátkou, Veľký Grob 386, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19. apríla 2017, č.k.
16C/190/2014-557, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. mája 2017, č.k. 16C/190/2014-592,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že zaniknuté
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sa vyporiadava tak, že

a) žalobkyňa sa stáva výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. U. T.:
- pozemok parc. reg. C č. 259/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 590 m2,
- pozemok parc. reg. C č. 259/5 - záhrada o výmere 494 m2,
- stavba súp. č. XXX - rodinný dom na parc. č. 259/4;

b) žalovaný sa stáva výlučným vlastníkom osobného automobilu Škoda Octavia 1U, ŠPZ:
DS 795CG, rok výroby 2004, VIN: TMBBG21U142910493;
c) žalobkyňa je na vyrovnanie povinná do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku zaplatiť
žalovanému sumu 17.839,56 eur.
II. Stranám sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto konania.
III. Štátu sa p r i z n á v a voči každej zo strán nárok na náhradu 50 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s opravným uznesením konanie pre
čiastočné späťvzatie žaloby zastavil v časti o vyporiadanie hnuteľných vecí - pracovné náradie a počítač

(výrok I.). Zaniknuté BSM vyporiadal tak, že žalobkyňa sa stáva výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. U. T. a to pozemok č. 259/4 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok č.
259/5 záhrada a stavba číslo súpisné XXX rodinný dom na parcele č. 259/4, žalovaný sa stáva výlučným
vlastníkom osobného automobilu Škoda Octavia 1U, ŠPZ: BA-619 JM( opravným uznesením opravená
ŠPZnaDS795CG)ažalobkyňajepovinnánavyrovnaniedodvochmesiacovzaplatiťžalovanémusumu
39.457,28 eur (výrok II.). Súd stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.) a štátu priznal
voči každej zo strán nárok na náhradu 50% trov konania (výrok IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo,

že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania BSM. Do BSM podľa nej patrí rodinný dom v katastrálnom
území U. T., do ktorého však investovala po rozvode a preto jeho hodnotu žiada určiť ku dňu rozvodu
sumou 105.000 eur. Ďalej do BSM patrí osobný automobil Škoda Octavia užívaný žalovaným v hodnote
10.000 eur, ako aj rôzne pracovné náradie a počítač užívané žalovaným v hodnote 2.821,48 eur. Okremtoho má nárok, aby sa jej z BSM nahradila suma 26.555,13 eur vynaložená na nadobudnutie rodinného
domu, ktorú získala z predaja svojho vlastného bytu, ako aj ďalších 16.596,96 eur, ktoré nadobudla ako
dar od svojej matky, takisto za účelom kúpy rodinného domu. Ďalej žiadala zarátať sumu 43.050 eur,

ktorá suma predstavuje splátky úveru, ktoré vykonala ona z darov svojho otca. Navrhla, aby rodinný dom
bol prikázaný jej, osobný automobil, pracovné náradie a počítač žalovanému s tým, že mu na vyrovnanie
zaplatí 5.000 eur a zároveň preberie na seba zvyšok pôžičky vo výške 6.835 eur. Žalovaný súhlasil s tým,
žedoBSMpatrírodinnýdomaosobnýautomobil,nesúhlasilvšaksichocenením,ktorétrebapodľaneho
vykonať ku dňu vyporiadania. Spochybnil rozsah vykonaných investícií s tým, že časť z nich bola hotová

ešte počas jeho pobytu v spoločnej domácnosti. Osobný automobil ocenil sumou 3.500 eur. Priznal, že
užíva počítač a tri kusy náradia v cene 190 eur, no žalobkyňa užíva celkovo 14 kusov náradia a nábytku
v cene 1.900 eur. Poprel, že by spoločný úver na nadobudnutie domu bol financovaný zo splátok otca
žalobkyne, jeho dary boli podľa neho určené všeobecne ako finančná pomoc. Poprel existenciu daru
matky žalobkyne, pretože sumu 16.596,96 eur poskytol sám zo svojho stavebného sporenia a ďalších
6.638 eur bolo z jeho vlastných finančných prostriedkov - daru od jeho rodičov. Súd po vykonanom

dokazovaní zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo 17.1.1998. V čase uzavretia manželstva
bola žalobkyňa vlastníčkou trojizbového bytu, žalovaný mal v tom čase uzavreté stavebné sporenie s
nasporenou sumou 4.131,77 eur. Strany ako manželia až do júla 2010 poukazovali svoje príjmy na
spoločný bežný účet vo U., a.s., odkiaľ aj hradili svoje výdavky. Žalovaný mal naďalej vedené stavebné
sporenie, na ktorom bola ku dňu 27.6.2001 nasporená suma 16.828,79 eur. V roku 2000 alebo 2001

žalobkyňa predala svoj trojizbový byt za presne nezistenú cenu. Dňa 27.6.2001 žalovaný zrušil svoje
stavebné sporenie, nechal si vyplatiť 14.950,94 eur. Dňa 1. augusta 2001 podpísali strany ako kupujúci
kúpnu zmluvu, ktorou nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti v k.ú. U.
T. pozemky parc. č. 259/4 a 259/5 ako aj rodinný dom č.s. XXX za kúpnu cenu 3.100.000,- Sk, ktorá
mala byť uhradená takto: 500.000,- Sk zaplatených ako preddavok 13.7.2001, 500.000,- Sk malo byť

odovzdaných pri podpise zmluvy, 1.600.000,- Sk malo byť uhradených do 20.8.2001 z hypotekárneho
úveru od L. L., a.s., zvyšných 500.000,- Sk malo byť uhradených v hotovosti do 7.9.2001. Nebolo
dokázané ako a kedy boli uhradené prvé dve splátky, avšak časť z nich bola uhradená z vybratej sumy zo
stavebného sporenia a časť vo výške minimálne 26.555,14 eur bola uhradená z kúpnej ceny utŕženej za
byt žalobkyne. Žalovaný 24. augusta 2001 vybral 1.877,86 eur na účel úhrady ďalšej časti kúpnej ceny.

Podľa dohody medzi stranami a matkou žalobkyne X. V. mala táto tiež bývať v spoločnom dome, na ten
účel X. V. stranám prispela 10.9.2001 na kúpu nehnuteľnosti sumou minimálne 210.000,- Sk zo svojej
vkladnej knižky. Ďalej na tento účel žalobkyňa ako dlžník, žalovaný ako spoludlžník a U., a.s., podpísali
18.9.2001 zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru, podľa ktorej im bol poskytnutý hypotekárny úver
1.600.000,- Sk na nadobudnutie uvedeného rodinného domu. Splátky úveru boli uhrádzané riadne

zo spoločného bankového účtu vo U., a.s. Na tento účet otec žalobkyne od októbra 2007 pravidelne
poukazoval sumu 10.000,- Sk, neskôr 350 eur mesačne. Žalobkyňa 21.4.2006 kúpnou zmluvou kúpila
osobný automobil Škoda Octavia 1U za kúpnu cenu 12.381,33 eur. Uvedená suma bola uhradená zo
spoločných prostriedkov, čo nebolo sporné. Krátko po kúpe domu vznikli konflikty medzi žalovaným a
matkou žalobkyne pani V., ktorá sa odsťahovala a žiadala vrátiť svoj príspevok na spoločný dom. Potom

však prejavila, že poskytnuté prostriedky ponecháva žalobkyni ako dar. Žalovaný sa približne v júli 2010
odsťahoval zo spoločného domu. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 10C/72/2011-50,
právoplatným dňa 8. decembra 2011, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené, spoločná
dcéra zverená do výchovy žalobkyne a žalovanému určená povinnosť platiť výživné 140 eur mesačne.
Približne v uvedenom období sa začala aj rekonštrukcia spoločného rodinného domu. Nepodarilo sa

ustáliť aká časť nákladov na tieto rekonštrukcie bola uhradená z vlastných prostriedkov žalobkyne po
zániku manželstva a aká do zániku manželstva. Žalobkyňa v júli 2012 čerpala bezúčelový úver od
U., a.s., v sume 9.260 eur a v septembri 2012 od svojho druha dostala ďalších, približne 10.000 eur.
Nepodarilo sa dokázať na čo boli tieto prostriedky použité. Ku dňu zániku manželstva boli žalobkyňa a
žalovaný dlžníkmi zo zmluvy o hypotekárnom úvere z U., a.s., so zostatkom 21.624,13 eur. Po zániku

manželstva ho pritom splácala výlučne žalobkyňa. Osobný automobil zostal v užívaní žalovaného,
pričom jeho súčasná hodnota je 2.850 eur. Súčasná hodnota nehnuteľnosti je v súčasnosti 123.000
eur ako vyplynulo zo znaleckého posudku č. 79/2015. Strany sa zhodli na rozsahu majetku tvoriaceho
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ako aj na hodnote nehnuteľnosti a osobného automobilu.
Podstatnými spornými okolnosťami medzi stranami zostalo to, koľko a z akých prostriedkov sa vynaložilo

na nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti v roku 2001 a to, aký bol rozsah investícií do nehnuteľnosti
zo strany žalobkyne. Skutkové závery v tomto smere sa opierajú napospol o listinné dôkazy, len
výnimočne svedecké výpovede. V prerokúvanej veci sa každá zo strán na dokázanie toho, kto koľko
vydal na nehnuteľnosť zo svojho dovolávala ako svedkov svojich príbuzných, žalobkyňa matky a druha,žalovaný otca, čo samo o sebe vyvoláva pochybnosti o ich nestrannosti. Ich výpovede v konaní vždy
v celom rozsahu potvrdzujú to, čo tvrdí strana, ktorá ich za svedkov volala. Je vylúčené, aby všetci
vynaložili také sumy, aké tvrdia na kúpnu cenu domu. Ten stál 3.100.000,- Sk, z čoho 1.600.000,-

Sk sa financovalo z úveru. Zostalo tak 1.500.000,- Sk. Podľa svedeckých výpovedí aj výpovedí strán
však celkovo vniesli do BSM sumy 800.000,- Sk z predaja vlastného bytu žalobkyne, 500.000,- Sk z
vlastného stavebného sporenia žalovaného, 500.000,- Sk z daru matky žalobkyne a 200.000,- Sk z
daru otca žalovaného. Celkovo by teda malo byť vnesených do BSM ďalších 2.000.000,- Sk, teda o
pol milióna viac, ako bol zvyšok kúpnej ceny. Z toho je zrejmé, že niekto zo svedkov nemôže hovoriť

pravdu. Žalobkyňa predložila len jednu vkladnú knižku svojej matky, z ktorej bolo vybratých 210.000,-
Sk, čo je ďaleko do tvrdených 500.000,- Sk. Ďalšia vkladná knižka dokazuje len výber vykonaný v
auguste 2003, teda dávno po kúpe domu. Žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy o tom, kedy a ako
naložila s kúpnou cenou utŕženou za predaj vlastného bytu. Jej tvrdenia, že z nej vyložila žalovanému
na stavebné sporenie 300.000,- Sk sú spochybnené najmä potvrdením Prvej stavebnej sporiteľne,
a.s., z ktorého je zrejmé, že väčšie vklady boli realizované v pobočke v Považskej Bystrici. Súd nie

je presvedčený, že žalobkyňa by z okolia Bratislavy, kde strany v tom čase bývali, cestovala s takou
sumou v hotovosti až do T. F., aby ich tam vložila na účet. Z druhej strany zasa žalovaný nepodporil
dôveryhodnosť žiadnymi dôkazmi svojej výpovede a výpovede svojho otca o peňažnom dare 200.000,-
Sk. Hoci nemožno prehliadať, že hotovostné transakcie boli pre danú dobu bežnejšie než v súčasnosti,
a odovzdávali sa pri nich väčšie sumy než dnes, nevzbudzuje dôveru, ak sa takýchto transakcií v jednej

veci nazbiera veľa a celkovo odporujú realite. Žalovaný takisto nijako bližšie nedokázal svoje údajné
úspory, s ktorými vstupoval do manželstva. Súd tak za jediné dôveryhodné dôkazy mohol považovať
predložené listinné dôkazy. Ak súd považuje za nedôveryhodné výpovede samotných svedkov, o to
viac nemožno považovať za dôveryhodné výpovede strán, ktoré jednak nie sú povinné hovoriť pravdu
pod trestnými následkami a majú ešte väčší dôvod vypovedať vo svoj prospech. Z tohto dôvodu súd

nepovažuje za dôveryhodné ich výpovede v otázke rekonštrukčných prác a nehnuteľností v čase pred,
resp. po rozvode manželstva. Výpoveď žalobkyne a svedka - jej druha, sú v podstate jedinými dôkazmi
o tom, aké rekonštrukčné práce sa konali. Bolo povinnosťou žalobkyne ponúknuť ďalšie dôkazy na
podporu svojho tvrdenia o nákladoch vynaložených na tieto investície. Výpovede svedkov V. a W.
samy o sebe najskôr žiadne dôvody pochybovať o ich dôveryhodnosti nedávali, podľa názoru súdu

však snímky zemského povrchu v databáze Google Earth, ktoré ukazujú farbu strechy (novú strešnú
krytinu) podstatne skôr, než v roku 2012, ich výpovede spochybnili v podstatnom bode a to v čase
začiatkurekonštrukcií.Vdôsledkutoho,uvážiacajskutočnosť,žeobajasúsusedmižalobkynesdobrými
vzťahmi s ňou, súd nadobudol pochybnosť o celom obsahu ich výpovedí. Žalobkyňa dôkazné bremeno
ohľadom výšky svojich investícií do rekonštrukcie spoločnej nehnuteľnosti neuniesla. Súd nepovažoval

za dôveryhodné ani tvrdenie žalobkyne o tom, že príspevky jej otca jej boli dané ako dar a boli určené
práve na platenie splátok hypotekárneho úveru. Už samou sumou sa príspevok nezhoduje so splátkou
úveru. Príspevky začali byť poukazované až v roku 2007, teda 6 rokov po získaní úveru a 3 roky po
skončení práceneschopnosti žalobkyne. Medzi žalobkyňou a jej otcom existovali čulé obchodnoprávne
vzťahy, keď otec žalobkyne bol spoločníkom, resp. štatutárnym orgánom viacerých spoločností, v

ktorých v rôznych pozíciách figurovala aj žalobkyňa. Súd nevykonal dôkaz výsluchom brata žalobkyne
Ing. Y. V., pretože vzhľadom na existujúci príbuzenský vzťah súd už v princípe nepovažuje tohto svedka
za dôveryhodného ani znaleckým posudkom na dokázanie času rekonštrukcie a jej hodnoty, pretože
podľa judikatúry hodnotu rekonštrukcie, jej vplyv na zhodnotenie ceny domu nemožno stotožňovať s
výškou vynaložených investícií. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 144 CSP, keď žalobkyňa

čiastočne zobrala žalobu späť a to ohľadne nehnuteľností, pracovného náradia a počítača a preto v
tejto časti, keďže žalovaný so späťvzatím súhlasil, podľa § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil. Ďalej
vec právne posúdil podľa § 149 a § 150 OZ. V prerokúvanej veci sa strany ustálili v tom, že v BSM
ku dňu vyporiadania sú nehnuteľnosti v k.ú. U. T. a osobný automobil. Takisto ustálili, že hodnota
nehnuteľností je 123.000 eur a hodnota osobného automobilu je 2.850 eur. Takže celková hodnota

vecí v BSM v čase vyhlásenia rozsudku predstavuje 125.850 eur. Manželia môžu požadovať, aby
sa im nahradilo, čo zo svojho vynaložili na spoločný majetok. Z dokazovania v danej veci vyplýva,
že na nadobudnutie nehnuteľností bola použitá suma 26.555,14 eur z ceny utŕženej žalobkyňou za
byt v jej výlučnom vlastníctve pred uzavretím manželstva. Takže uvedená suma bola vynaložená z
majetku žalobkyne na spoločný majetok a žalobkyňa tak má právo na úhradu tejto sumy. Pokiaľ žiadala

uhradiť aj polovicu nákladov na splátky hypotekárneho úveru, vychádzala z toho, že tieto platila zo
svojho výlučného majetku získaného darmi od otca. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že
by dary poskytované otcom žalobkyne boli jasne a jednoznačne určené práve na splátky spoločného
hypotekárneho úveru. Nemožno považovať za preukázané, že žalobkyňa tieto dary použila práve naspoločný majetok a nie napr. na bežnú prevádzku domácnosti. Samotný hypotekárny úver je dlhom,
ktorý súvisí s majetkovým spoločenstvom strán. Je potrebné vyporiadať aj tento dlh, zároveň však
treba prihliadať na to, že žalobkyňa ho už medzičasom celý splatila. V dôsledku toho tak má právo

od žalovaného, aby jej uhradil polovicu tej sumy úveru, ktorú splatila po zániku manželstva. Zostatok
tohto úveru ku dňu zániku manželstva bol 21.624,13 eur, žalobkyňa ho celý splatila do septembra
2015. Vzhľadom na to má právo žiadať, aby jej bolo uhradených 10.812,07 eur, teda polovica. Ďalej
žalobkyňa žiadala uhradiť aj investície, ktoré vykonala po rozvode a ktoré podľa nej predstavovali sumu
22.000 eur. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, v akej výške a kedy boli jednotlivé investície

vynaložené. V dôsledku toho nie je možné jednoznačne uzavrieť, v akej výške má žalobkyňa nárok
na úhradu toho, čo zo svojho vynaložila. Určité rekonštrukčné práce boli na spoločnej nehnuteľnosti
vykonané a to aj po zániku manželstva. Základ nároku je teda zistený, ale nie je zrejmá jeho výška a
z dôkazov ponúknutých stranami ju nemožno zistiť, v takom prípade ustanovenie § 264 ods. 1 CSP
umožňuje súdu určiť výšku príslušných nárokov svojim odhadom. Po uvážení rekonštrukčných prác,
finančných prostriedkov, ktoré žalobkyňa čerpala v rôznych formách a skúsenosti bežného života ustálil,

že výška nároku na úhradu toho, čo žalobkyňa po rozvode manželstva vynaložila na investície na
spoločný majetok je 8.000 eur. Konečne žalobkyňa žiada, aby sa jej nahradilo ďalších 16.596 eur, ktoré
na spoločný majetok vynaložila zo svojho, teda z darov od svojej matky. Z vykonaného dokazovania
boli predovšetkým dokázané len prostriedky poskytnuté matkou vo výške 210.000,- Sk, teda 6.970,72
eur. Zistený skutkový stav však svedčí proti stanovisku žalobkyne, že ide o dar. Matka žalobkyne

poskytla uvedenú sumu ako príspevok na spoločné bývanie zo stranami, keďže tam mala pôvodne s
manželmi bývať. Po určitom čase pre nezhody so žalovaným z domu odišla, začala dokonca peniaze
žiadať späť. Až po ďalšom čase, keď žalobkyňa bola práceneschopná, jej matka voči nej prejavila, že
príspevokjejponecháakodar.Ztohojezrejmé,ževčase,kedymatkažalobkynedávalatentopríspevok,
nemohlo ísť o dar, lebo ho zjavne dávala za účelom spoločného bývania. Celkom zjavne vznikala určitá

právna povinnosť, resp. matka žalobkyne jej plnenia od strán sporu očakávala. Tým je vylúčené, aby
z jej strany bolo možné tento úkon považovať za darovanie. Jej neskorším zrušením vznikol matke
žalobkyne nárok na vrátenie tejto sumy voči obom stranám sporu, ktorý by však už v súčasnosti bol
zjavne premlčaný. Podstatné však je, že táto povaha poskytnutého príspevku vylučuje jeho povahu
daru v dôsledku čoho takto poskytnutý príspevok nie je vylúčený z bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Na tom nič nemení ani neskoršie tvrdená dohoda žalobkyne a jej matky, že prostriedky
ponechá dcére ako dar. Pre posúdenie, či vec patrí alebo nepatrí do BSM je rozhodujúci stav v čase jej
nadobudnutia. Dohody medzi jedným z manželov a treťou osobou o následnej zmene právneho titulu
nadobudnutia a tým o vylúčení veci z BSM, odporujú kogentnému ustanoveniu § 143 OZ a obchádzajú
tiež zákonné ustanovenia upravujúce taxatívne dôvody a spôsoby zániku a zúženia BSM. Žalovaný

žiadal, aby sa mu nahradilo jednak 200.000,- Sk ako dar od rodičov. Z dokazovania však žiaden takýto
dar nie je dokázaný, ďalej žiadal nahradiť sumu 500.000,- Sk, ktoré boli na nadobudnutie nehnuteľností
vynaloženézjehostavebnéhosporenia.Suma16.828,79eur,ktorábolanasporenáprizrušeníúčtu,bola
nasporená postupne, jednak vkladmi pred uzavretím manželstva, jednak vkladmi za trvania manželstva,
kedysavytvorilaajpodstatnánasporenáčasť. Žalovanýnedokázal,žebytietovkladypočasmanželstva

boli tvorené len z majetku v jeho výlučnom vlastníctve. Žalovaný si môže ako vynaložené zo svojho
uplatňovať len sumu, ktorá bola na stavebnom sporení nasporená v čase jeho vstupu do manželstva
teda 4.131,77 eur. Žalobkyňa má podľa § 150 vety druhej OZ právo, aby sa jej uhradila suma 26.555,14
+ 10.812,07 + 8.000 eur t.j. 45.367,21 eur, a žalovaný má právo aby sa mu uhradila suma 4.131,77 eur.
Keďže v tomto prípade o vo vzťahu k BSM o pasívne položky, je čistá deliť sa majúca hodnota majetku

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vo výške 76.351,02 eur (125.850 - 45.367,21 - 4.131,77
eur). Pri jej delení sa má vychádzať z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Žalobkyňa žiadala,
aby súd nepovažoval podiely za rovnaké z dôvodu, že žalovaný sa nestaral o domácnosť. Žalobkyňa v
konaní však nedokázala, že by žalovaný mal vo všeobecnosti nezriadený životný štýl (závislosti), že by
mrhal spoločnými prostriedkami, že by mal negatívny postoj k rodine alebo k spoločnému hospodáreniu.

Naopak, je zrejmé, že žalovaný počas trvania manželstva normálne pracoval, poberal za svoju prácu
mzdu, ktorá bola poukazovaná na spoločný účet. Žalobkyňa ani netvrdila, že by sa spoločná domácnosť
viedla z iného účtu. Nie je dokázané, že by sa nestaral o spoločné bývanie. O určitých problémoch
možno hovoriť až od leta 2010. Zrušenie spoločnej domácnosti však samo o sebe nemá za následok
zánik BSM, ktoré aj naďalej trvá. Súd na základe uvedeného uzavrel, že žalobkyňa ako aj žalovaný majú

nárok z čistej hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov na jednu polovicu, teda po 38.175,51
eur. Po pripočítaní ich nárokov tak žalobkyňa má z bezpodielového spoluvlastníctva dostať majetok v
hodnote 83.542,72 eur (38.175,51 + 45.367,21) a žalovaný potom v hodnote 42.307,28 eur (38.175,51
+ 4.131,77). Žalobkyňa, keďže jej pripadli nehnuteľnosti dostane z bezpodielového spoluvlastníctvamajetok v hodnote 123.000 eur, teda viac, než jej podľa uvedeného náleží, vzhľadom na to je povinná
zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie rozdiel medzi týmito hodnotami, teda celkovo 39.457,28 eur. Tým sa
zároveňdosiahne,žehodnota,ktorúžalobcadostane(2.850+39.457,28=42.307,28)budezodpovedať

tomu, čo podľa uvedeného dostať má. Preto súd rozhodol, že žalobkyňa je povinná na vyrovnanie
podielov zaplatiť žalovanému sumu 39.457,28 eur. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
podľa § 257 CSP. Štát počas konania zaplatil trovy dôkazu - náhradu nákladov banke, preto súd podľa
§ 470 ods. 2 CSP zaviazal strany na ich náhradu v rovnakom pomere.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že
namieta rozsudok v časti výroku II. písm. c) teda vo výške vyrovnacieho podielu v sume 39.457,28 eur.
V odvolaní namietala hodnotenie dôveryhodnosti svedeckých výpovedí súdom prvej inštancie (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP), keď s hodnotením a následným vylúčením svedeckých výpovedí, resp. čestných
prehlásení z masy dôkazov nesúhlasí. Je prirodzené, že strana navrhne takého svedka, pri ktorom
predpokladá, že podporí jej tvrdenia v spore. Opačný postup možno od strán, ktoré sú samé povolané

k predkladaniu dôkazov podporujúcich ich tvrdenia, ani nemožno očakávať. Už zo samotnej povahy
konania vyporiadanie BSM vyplýva, že podstatná časť dokazovania môže stáť na dôkazoch súvisiacich
s rodinnými príslušníkmi sporových strán v rámci rodinných vzťahov. Nie je bežnou praxou, že by rodinní
príslušníci, či blízke osoby v zmysle ust. § 116 OZ medzi sebou spisovali pri všetkých príležitostiach
písomne právne úkony. Ak aj rôzni svedkovia tvrdia okolnosti, ktoré do seba nezapadajú alebo sa priamo

vylučujú, nejde predsa o špecifikum tohto prípadu, ale o bežnú súčasť súdnych konaní, pričom riešenie
nemôže byť v absolútnom odmietnutí takýchto výpovedí. Pokiaľ aj počas svedeckých výpovedí súd
zaznamenalrozpor,bolomožnépoložiťkontrolnéotázkysmerujúcekzisteniuokolností,ktorébynaviedli
súd k tomu, ktorý zo svedkov hovorí pravdu. Súd listinným dôkazným prostriedkom pripísal väčšiu
dôkaznú silu ako výpovediam svedkov, čím porušil článok 15 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že všetky

dôkazy majú rovnakú dôkaznú silu. Má za to, že nemôže obstáť záver súdu o nedôveryhodnosti svedkov
dôvodiac, že svedkovia podporili tvrdenia strán, ktoré ich navrhli, že svedkovia sú rodinnými príslušníkmi
strán konania, a že výpovede svedkov sú v rozpore, taktiež ak súd tvrdí, že nedôveryhodnosť strán
je odvodená od nedôveryhodnosti svedkov, čo spochybnili v predchádzajúcej časti odvolania, potom
neobstojí ani tvrdenie súdu o nedôveryhodnosti strán konania. Súd nevykonal výsluch navrhnutého

svedka Ing.Y.V.-bratažalobkyne,ktorýmalbyťkľúčovýmnapreukázanieňoutvrdenejskutočnostiato,
že otec žalobkyne jej pravidelne mesačne posielal finančný dar určený na splátky hypotekárneho úveru.
Otec žalobkyne nemohol vypovedať, pretože ešte predtým, ako sa konanie začalo, zomrel. Žalovaný
nerozporoval v priebehu konania výšku ani pôvod finančných prostriedkov, ktoré pravidelne posielal
na účet otec žalobkyne, rozporoval len ich určenie na splátky hypotekárneho úveru, ich použitie na

iný účel žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd poukázal na rozvodový rozsudok zo dňa 7. novembra
2011, v ktorom súd dospel k záveru, že úver za žalobkyňu vo výške 412 eur platí jej otec, súd tvrdiac,
že nie je viazaný týmto rozsudkom, nebral naň ohľad. Súd vôbec nevyhodnotil to, prečo žalovaný v
predmetnom rozvodom konaní túto okolnosť nesporoval a v tomto konaní o vyporiadaní BSM áno.
Pokiaľ sa týka daru matky žalobkyne žalobkyni, súd dospel k záveru, že svedkyňa V. poskytla iba

sumu 210.000,- Sk. O celkovej darovanej sume 500.000,- Sk svedčia vykonané dôkazy súdom a to
výber z vkladnej knižky vo výške 210.000,- Sk, svedecká výpoveď matky žalobkyne na pojednávaní,
čestné prehlásenie matky, súhlas matky so sprístupnením údajov podliehajúcim bankovému tajomstvu.
Žalovaný nepreukázal, že žalobkyni matka tento finančný dar nedarovala, ani hodnoverným spôsobom
nepreukázal zaplatenie štvrtej splátky na kúpu rodinného domu. Zdôraznila, že žalobkyňa s matkou

neboli povinné uzatvoriť písomnú darovaciu zmluvu, keďže to nie je podmienkou platnosti darovacej
zmluvy v zmysle ust. § 628 OZ. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že matka žalobkyne darovala svojej
jedinej dcére finančný dar, aby zaplatila poslednú splátku na rodinný dom, hoci primárnym cieľom
matky bolo žiť s ňou v spoločnej domácnosti, je zrejmé, že matka žalobkyne nemala žiadnu právnu
povinnosť poskytnúť žalobkyni predmetný finančný dar. Ten poskytla dobrovoľne, na základe vlastnej

vôle, aby poskytla dcére majetkový prospech a tá mohla vyplatiť poslednú splátku na dom. I keď z jej
výpovede ako svedkyne na pojednávaní môže vyplývať, že žalobkyni poskytla finančný dar len pod
podmienkou, že sa do rodinného domu nasťahujú, je potrebné prihliadať na jej úmysel a to pomôcť
dcére s aktuálnou finančnou situáciou žiť so svojou rodinou v rodinnom dome. Keď matka žiadala po
odsťahovaní sa vrátiť svoj dar, postupovala skôr v zmysle ust. § 630 OZ a to s ohľadom na pretrvávajúce

nezhody medzi ňou a žalovaným. Rozpory zakladajúce žiadosť matky o vrátenie daru nevyplývali
z toho, že prestala bývať v rodinnom dome ale zo zhoršených rodinných vzťahov. Pri rekonštrukcii
domu po zániku manželstva reaguje na súdom prvej inštancie deklarovanú nemožnosť zistenia celkovej
výšky rekonštrukčných prác ako i presný čas vykonania týchto rekonštrukčných prác a stanovenievýšky vynaložených prostriedkov žalobkyňou. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akých úvah
súd prvej inštancie vychádzal pri určení ocenenia jednotlivých rekonštrukčných prác, ktoré ustálil na
strechu,klampiarskepráce,zateplenie,terasu,rekonštrukciukúpeľneavakompomerebolizfinančných

prostriedkovjednotlivévymenovanérekonštrukčnéprácepodľanázorusúduprvejinštanciefinancované
žalobkyňou. Preto sa javí, že v spojení s použitím slovného spojenia skúsenosti bežného života sa
jedná o svojvoľné a bližšie nepreskúmateľné stanovenie sumy rekonštrukčných prác na 8.000 eur. Ďalej
nie je zrejmé, akú časť rekonštrukcie, napr. ktoré práce súd prvej inštancie považoval za vykonané v
čase po rozvode manželstva a ktoré za vykonané v čase pred rozvodom a preto nie je zrejmé, ktoré

rekonštrukčné práce suma 8.000 eur presne zahŕňa. Skutočnosť, že sa účastníci nezhodli na cene vecí,
sama o sebe neodôvodňuje stanovenie hodnoty jednotlivých predmetov podľa voľnej úvahy, ale je na
mieste ich ocenenie podľa príslušných cenových predpisov, prípadne podľa odhadu znalca. Skúsenosti
bežného života, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal, nie sú relevantné pre určenie hodnoty nároku,
pretože sa môžu líšiť v závislosti od osoby, ktorá takýmito skúsenosťami disponuje. V súvislosti s
obdobím, kedy boli rekonštrukčné práce vykonávané, a to po zániku manželstva, súd vykonal výsluch

svedkov,susedov-pánaV.apánaW.abolomuznichzrejmé,žerekonštrukčnéprácesazačaliažvroku
2012. Dôveryhodnosť svedkov súd spochybnil len na základe snímky zemského povrchu v databáze
Google Earth (č.l. 484 a 488), ktoré na základe zmeny farby strechy mali preukazovať skoršie začatie
rekonštrukčných prác.Tátosnímkazemskéhopovrchuniejeverejnoulistinou,niejemožnéprezumovať
jej správnosť. Poukázala na veľmi zlú kvalitu tejto snímky, pričom nie je úplne zrejmé, že došlo k zmene

farby strechy domu ale len to, že sa mierne zmenila farba istej časti snímky zemského povrchu, pričom
kladie dôraz aj na zmenu počasia, pretože inú farbu bude mať strecha keď na ňu svieti slnko a inú,
ak bude napr. pršať a bude zamračené. Poukázala na fakt, že v priebehu manželstva v roku 2010 bol
vykonanýeštereflexnýnáterakobežnáúdržbastrechy,avšaktennebolsúčasťoucelkovejrekonštrukcie
strechy vykonanej po rozvode manželstva. Touto okolnosťou možno taktiež zdôvodniť zmenu farebnosti

strechy už v roku 2010. Súd ďalej uvádza, že rekonštrukcia havárie na vodovode je udržiavací náklad a
nie investícia. Rekonštrukcia vodovodu je súčasťou rekonštrukcie a v žiadnom prípade nejde o iné bežné
opotrebenie. Bežné opotrebenie zahŕňa opravy a úpravy, z povahy rekonštrukcie havárie na vodovode a
nákladoch na jej opravu vyplýva, že nejde o bežný pokles funkčnej vlastnosti veci, ale o haváriu, ktorej
odstránenie bolo vo výške 2.000 eur. Ďalej namietala rozhodnutie súdu v časti doplatenia hypotekárneho

úveru žalobkyňou po zániku manželstva. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22
Cdo 14/2006, 22 Cdo 5386/2008, 33 Odo 1542/2005, 29 Cdo 2225/2008. Z týchto rozhodnutí vyplýva,
že celková suma vyplatená na zaplatenie hypotekárneho úveru po rozvode manželstva by sa mala stať
náhradovou pohľadávkou tak, ako iné investície niektorého z manželov z výlučne vlastných finančných
prostriedkov na nadobudnutie majetku patriaceho do BSM. Navrhla rozsudok v časti výšky vyrovnacieho

podielu zmeniť a určiť žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku sumu 3.263,20 eur alebo alternatívne rozsudok v tejto časti zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K odvolaniu doložila cenovú ponuku spoločnosti Rakan,
s.r.o. Bratislava, o plastových oknách a dverách. Tiež ponuku spoločnosti CSA - SERVIS, s.r.o. na
výkopové práce, montáž kanalizácie, materiál a dopravu a faktúru č. 14/2010 o lokálnej oprave strechy

reflexného náteru v celkovej výške 520 eur zo dňa 24.7.2010.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je logické, že konajúci súd s prihliadnutím
na všetky listinné dôkazy, vyhodnotí listinné dôkazy za dôveryhodnejšie, keďže sa jednalo o
nespochybniteľné dôkazy pochádzajúce z bánk a od tretích subjektov a nie príbuzných. Vo vzťahu k

čestným prehláseniam, ktoré súd nevzal do úvahy uvádza, že dáva do pozornosti, že čestné prehlásenie
priamych susedov F. V. a Y. W., ako aj všetky ostatné čestné prehlásenia príbuzných žalobkyne sú
vizuálne až nápadne rovnaké, majú rovnakú veľkosť písma, zarovnanie textu, na rovnakej strane miesto
na podpis, v čom utvrdzujú v domnienke, že všetky tieto čestné prehlásenia vyhotovila jedna osoba.
DokoncasvedkoviaV.aW.napojednávaníuviedli,žetietopripravilaasformulovalažalobkyňa.Pokiaľsa

týka daru od otca žalobkyne na splátky hypotekárneho úveru, tak žalovaný má za to, že na veci nezmení
nič ani fakt, ak by súd vypočul brata žalobkyne Ing. V., či vzal do úvahy konštatovanie Okresného
súduDunajskáStredavrozvodovomkonaní.Hypotekárnyúverboltotižspoločnýmzáväzkomžalobkyne
a žalovaného, ak by teda otec žalobkyne uhrádzal ich úver ako dar, zrejme by sa jednalo potom
o spoločný dar pre žalobkyňu a žalovaného. Ani rozsudok o rozvode neobsahuje žiadne tvrdenia o

dare otca žalobkyne pre ňu. Okrem toho nie je vadou konania ak konajúci súd nevykoná všetky
stranami navrhnuté dôkazy. Pokiaľ sa týka žalobkyňou tvrdeného daru od jej matky, bol pre ňu vo
výške 500.000,- Sk. Dôkazy vykonané súdom a samotná svedkyňa V. nepotvrdila, že by sa jednalo
o dar. Dar v takejto sume nebol doložený ani listinnými dôkazmi, čím žalobkyňa neuniesla dôkaznébremeno svojich tvrdení. Pokiaľ sa týka rekonštrukcie domu, súd zdôvodnil prečo nevykonal znalecké
dokazovanie na hodnotu rekonštrukcie. Ak súd nenariadil vykonanie znaleckého dokazovania za účelom
zistenia výšky rekonštrukcie, nebol tak bez procesného návrhu žalobkyne povinný učiniť. Žalobkyňa

spochybňuje listinný dôkaz a to snímky Google Earth, tieto sú však verejne dostupné na internete. Zo
snímok je jasne vidieť výrazný rozdiel vo farebnosti krytiny rodinného domu v jednotlivých časových
úsekoch. Faktúra č. 0150001 bola vystavená 30.6.2015, pričom žalobkyňa sa o nej zmienila prvýkrát
na pojednávaní dňa 11.11.2016 a do konania ako listinný dôkaz ju predložila až 2.1.2017. Žalovaný túto
faktúru spochybňuje, ako aj existenciu vykonaných prác. Žalobkyňa nepreukázala úhradu faktúry tak,

ako to vyplýva z poznámky na faktúre a teda nie je preukázané, že skutočne túto faktúru aj uhradila.
Pokiaľsatýkanedoplatkunahypotekárnomúvere,takžalobkyňavodvolanípoukazovalanarozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28Cdo 4036/2010. Na daný prípad sa však uvedené rozhodnutie nemôže
vzťahovať, nakoľko v predmetnom rozhodnutí súd určil za vlastníka nehnuteľností druhého manžela,
ktorý nesplatil ani euro na hypotéke za nehnuteľnosť. V danom prípade súd nehnuteľnosti prikázal
žalobkyni, ktorá aj zostatok úveru splatila. Preto nie je pravdou, že súd mal pristupovať analogicky k

tomuto prípadu a nemal vydeliť celkovú sumu zaplatenú žalobkyňou po rozvode dvomi. Je zrejmé, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na väčšinu svojich tvrdení, hoci sa snažila dosiahnuť, aby v
rámci vyporiadania BSM musela vyplatiť žalovanému minimálny vyrovnávací podiel. Navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie v časti výšky vyrovnacieho podielu potvrdiť.

4. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného a to k hodnoteniu dôveryhodnosti
svedeckých výpovedí, k nevykonaniu výsluchu navrhnutého svedka Ing. V., k finančnému daru od jej
matky a k rekonštrukcii, pričom zotrvala na svojich tvrdeniach.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana

sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), vzhľadom k potrebe doplnenia a zopakovania dokazovania nariadil v zmysle ust.
§ 385 ods. 1 CSP vo veci pojednávanie, na ktorom súc viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP)
prejednal celú vec, pretože tu išlo o prípad podľa § 379 písm. c) CSP, kedy nebol viazaný rozsahom
odvolania a po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.

6. Odvolací súd vykonaním dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k skutkovému stavu zistenému
odlišne od stavu zisteného prvoinštančným súdom, tvoriaceho podklad pre odlišné právne závery.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16C/190/2014 je vyporiadanie BSM

po rozvode manželstva, pri ktorom súd vždy postupuje podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu

a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že do výlučného

vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. U. T. a to pozemok parc.
č. 259/4 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok č. 259/5 a stavba číslo súpisné XXX rodinný dom.
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal osobný automobil Škoda Octavia 1U ŠPZ: DS 795CG a
zároveň určil žalobkyni povinnosť na vyrovnanie zaplatiť do dvoch mesiacov žalovanému 39.457,28 eur.
Stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal a štátu priznal voči každej zo strán nárok na náhradu

50% trov konania.

9. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu

povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii jednému z manželov,
ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako
právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.10. „Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadanie
BSM podľa tohto ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva
k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových

podielov účastníkov - bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí
patriacich do BSM. Pri určení ich ceny sa síce vychádza zo stavu ku dňu zániku BSM, avšak z ceny veci
v čase vyporiadania BSM. Uvedené platí tak pre určenie ceny hnuteľných vecí ako aj pri určení ceny
nehnuteľností“ (uznesenie NS SR sp.zn. 3 Cdo 343/2014, zo dňa 14.4.2016).

11. Cieľom tohto konania je vyporiadanie spoločného majetku, teda vecí, ktoré podľa § 143 OZ
patrili do BSM ku dňu zániku manželstva. Pod vyporiadaním BSM sa rozumie nielen rozdelenie vecí
tvoriacich predmet BSM, ale kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi,
vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať
všetkého majetku, ktorý v zmysle ust. § 143 OZ do BSM účastníkov patril a ktorý existoval v čase tohto
spoluvlastníctva.

12. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 17.1.1998
manželstvo. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 10C/72/2011-50, právoplatným dňa 8.
decembra 2011, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené. Ich spoločná dcéra narodená
XX.X.XXXX bola zverená do výchovy žalobkyne a žalovaný bol zaviazaný platiť na ňu výživné 140

eur mesačne. Počas manželstva dňa 1.8.2001 strany sporu ako kupujúci kúpili kúpnou zmluvou do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti v k.ú. U. T., pozemky parc. reg. C č. 259/4
a 259/5 ako aj rodinný dom č. súpisné XXX a to za kúpnu cenu 3.100.000,- Sk, ktorá mala byť
uhradená takto: 500.000,- Sk zaplatených ako preddavok 13.7.2001, 500.000,- Sk odovzdaných pri
podpise zmluvy, 1.600.000,- Sk malo byť uhradených do 20.8.2001 z hypotekárneho úveru od L. L.,

a.s., a zvyšných 500.000,- Sk malo byť uhradených v hotovosti do 7.9.2001. Žalobkyňa ako kupujúca
a A-Z Autocentrum s.r.o., ako predávajúci podpísali 21. apríla 2006 kúpnu zmluvu, ktorou žalobkyňa
kúpila osobný automobil Škoda Octavia 1U VIN: TMBBG21U142910493 za kúpnu cenu 373.000,-Sk.
Počas manželstva dňa 18. 9.2001 strany uzavreli zmluvu o hypotekárnom úvere z U., a.s., na základe
ktorej bol poskytnutý úver vo výške 1.600.000,- Sk (53.110,27 eur). Ku dňu rozvodu manželstva bol

zostatok na hypotekárnom úvere vo výške 21.624,13 eur, ktorý bol úplne splatený 18.9.2015, pričom
po zániku manželstva ho splácala výlučne žalobkyňa. Osobný automobil Škoda Octavia 1U zostal v
užívaní žalovaného, pričom jeho súčasná hodnota je 2.850 eur. Hodnota nehnuteľností v k.ú. U. T. je
v súčasnosti 123.000 eur, ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 79/2015. Všetky tieto skutočnosti
sú nesporné.

13. Súd pri vyporiadaní prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti, ktoré žalobkyňa
aj užíva, a do výlučného vlastníctva žalovaného osobné motorové vozidlo, ktoré žalovaný užíva. Voči
takémuto rozdeleniu strany nemali námietky.

14. Medzi stranami zostala sporná výška vyrovnacieho podielu, keď žalobkyňa žiadala započítať vo
svoj prospech finančné prostriedky, ktoré jej poskytla matka darom v sume 500.000,- Sk a finančné
prostriedky, ktoré jej poskytol darom jej otec za účelom úhrady hypotekárneho úveru. Ďalej namietala
vyporiadanie zostatku hypotekárneho úveru a zlé ohodnotenie rekonštrukčných prác, ktoré vykonala
na rodinnom dome po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti, z výlučne vlastných finančných

prostriedkov.

15. Pokiaľ sa týka žalobkyňou tvrdeného finančného daru pre ňu od jej matky, pani V., v sume 500.000,-
Sk, tu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, keď dospel k záveru, že súd zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom pre posúdenie tvrdených skutočností žalobkyňou, vykonané

dokazovanie vyhodnotil správne, dospel k správnym skutkovým záverom, v tejto časti vec aj správne
právne posúdil, pričom odvolací súd všetky argumenty a úvahy súdu prvej inštancie považoval za
správne, v dôsledku čoho sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala,
že by matka výlučne jej podarovala finančné prostriedky v sume 500.000,- Sk a finančné prostriedky,
ktoré poskytla v čase kúpy rodinného domu dcére v hodnote 210.000,- Sk, nebolo preukázané, že by

boli výlučne darom pre žalobkyňu.

16. Ďalšou namietanou skutočnosťou v odvolaní bolo vyporiadanie zostatku hypotekárneho úveru.
Nespornou skutočnosťou bolo to, že manželia si počas trvania manželstva vzali spoločný hypotekárnyúver vo výške 1.600.000,- Sk, ktorého zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu bol vo výške 21.624,13
eur. Po rozvode manželstva túto sumu výlučne celú uhradila žalobkyňa. Keďže sa však jednalo o
spoločný hypotekárny úver, tak polovicu z tejto sumy mal uhradiť žalovaný. Súd prvej inštancie správne

uvedenú sumu rozdelil na polovicu a polovicu 10.812,07 eur správne zarátal v rámci vyporiadania ako
sumu, na ktorú má žalobkyňa nárok, aby sa jej uhradila. Tvrdenia žalobkyne v odvolaní o tom, že by
jej mal žalovaný zaplatiť celú uvedenú sumu, nepovažoval za vecne správne. Pokiaľ sa týka tvrdenia
žalobkyne, že hypotekárny úver zaplatila výlučne zo svojich finančných prostriedkov, nakoľko tieto jej
za tým účelom podaroval jej otec, tu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že

žalobkyňa nepreukázala toto svoje tvrdenie. Je pravdou, že jej otec pravidelne posielal na účet, ktorý
bol však spoločný sumu 10.000,- Sk, neskôr 350 eur, z vykonaných dôkazov však nevyplynulo, že tieto
financie boli určené na splátky úveru a ani, že boli na tento účel použité a ani, že boli zasielané ako
dar výlučne pre žalobkyňu. Súd ohľadne tejto skutočnosti doplnil dokazovanie výsluchom svedka Ing.
Y. V. - brata žalobkyne, ktorý uviedol, že ich otec bol slušne situovaný, riadne sa staral o svoje deti,
zabezpečil im finančnú nezávislosť. Aj on bol otcom podporovaný, takisto ním bola podporovaná aj

sestra. Žalobkyňa bola len zamestnaná vo firme otca, vie, ako boli v tejto firme nadstavené platy, ich
výška, nakoľko aj on v jednej z týchto spoločností bol aktívny, takže bez podpory otca zo svojho platu by
si žalobkyňa nevedela riadne zabezpečiť životné náklady a to bývanie, splácanie úveru. Nevie si vybaviť,
či mu otec konkrétne rozprával, aké sumy posielal sestre, avšak riešil po ňom pozostalosť, kde videl
pravidelné platby, ktoré chodili na účet sestry, preto sa o to začal zaujímať a sestra mu povedala, že túto

sumu jej otec posielal za tým účelom, aby uhrádzala hypotekárne splátky. Jeho otec mal so žalovaným
normálny vzťah, nemá vedomosť o žiadnych naštrbených vzťahoch medzi otcom a žalovaným. O tom,
že otec žalobkyňu podporuje, mal vedomosť, pretože nebolo možné, aby vedela žiť život aký žila, z
príjmu, aký dosahovala v zamestnaní. Odvolací súd dospel k záveru, že ani z výpovede tohto svedka
nevyplynulo, že uvedená finančná suma bola darom otca výlučne pre žalobkyňu, za účelom úhrady

splátok úveru, ktorá mesačná splátka bola navyše aj v inej sume, vyššia, ako bola poukazovaná suma
otcom žalobkyne. Vzhľadom k týmto skutočnostiam tak súd prvej inštancie správne ustálil, že úver počas
trvania manželstva bol uhrádzaný zo spoločných finančných prostriedkov a po rozvode manželstva tento
úver bol uhrádzaný výlučne z prostriedkov žalobkyne, preto má táto nárok na úhradu polovice ňou
zaplatenej sumy.

17. K odvolacej námietke žalobkyne ohľadne rekonštrukčných prác, ich ocenenia a času realizácie,
odvolací súd uvádza, že správne namietala ich nesprávne ocenenie, nakoľko spôsob ocenenia na
základe skúseností bežného života je svojvoľný a nepreskúmateľný, nakoľko skúsenosti bežného života
nie sú relevantné, pretože sa môžu líšiť v závislosti od osoby, ktorá takýmito skúsenosťami disponuje, od

spoločností, ktoré rekonštrukciu vykonávajú, od charakteru vykonávaných rekonštrukčných prác. Pokiaľ
sa týka obdobia, kedy boli rekonštrukčné práce na rodinnom dome vykonané, odvolací súd sa stotožnil
s tvrdením žalobkyne, že tieto boli vykonané po odsťahovaní žalovaného z rodinného domu, resp. po
rozvode manželstva. Za účelom preukázania týchto skutočností zopakoval odvolací súd dokazovanie
výsluchom svedkov pána V. a pána W. - susedov strán sporu, t.č. už len žalobkyne. Svedok F. V. uviedol,

že vie, že v tejto veci už vypovedal, bolo to však dávno. Pamätá si, že výpoveď sa týkala rekonštrukcie
rodinného domu. Konkrétne si však v súčasnosti už na to nespomína, nakoľko od tej doby uplynulo
už viac času a okrem toho takmer všetci susedia už nehnuteľnosti za ten čas zrekonštruovali. Pamätá
si, že dom účastníkov sa rekonštruoval v rovnakom čase ako oni rekonštruovali dom, presné dátumy
si nepamätá. Rodinný dom, ktorý je predmetom sporu zmenil výzor. V tej dobe tam boli lešenia, aké

konkrétne práce sa robili, si nepamätá. Presne si nepamätá ani kedy vykonával stavebné práce na
svojom rodinnom dome, mohlo to byť približne pred siedmymi rokmi. Či sa u účastníkov menila strecha
si nepamätá. Zdá sa mu však, že po streche niekto behal. Dom susediaci s domom žalobkyne vlastní
jeho matka, on s manželkou stavali nový rodinný dom v záhrade rodinného domu matky. Po nahliadnutí
na snímku Google Earth nachádzajúcu sa v spise, ukázal na tejto mape svoj rozostavaný dom. Udáva,

že pred výstavbou domu to bol dlhý proces, dlho sa vybavovala prístupová cesta k pozemku, na ktorom
staval, tiež stavebné povolenie. Na niektorých snímkach vidno zložený materiál - štrk na mieste budúcej
stavby. Svedok Ing. Y. W. uviedol, že strany sporu sú jeho susedia, vie, že sa súdia o vyporiadanie
BSM, je ich priamym susedom. Vie, že rodinný dom rekonštruovali v roku 2012, vie to preto, že v tej
dobe už nežil jeho otec. Na tomto dome vie čo sa robilo len zvonku a to zateplenie domu, strecha,

ktorá sa tiež zatepľovala. Kto tieto práce organizoval nevie, so stranami sporu sa nerozprával. Vie
len to, čo videl zvonka. Tieto rekonštrukčné práce ho v ničom extrémne neobmedzovali, robotníci
pracovali hlavne v čase, keď on nebol doma. Na streche sa menila aj krytina, dávali tam nový plech,
akej farby bola strecha predtým nevie a nevie ani aká je teraz, pretože zo zeme strechu nevidno,táto je rovná. Uvedené svedecké výpovede spolu s čestnými vyhláseniami oboch svedkov považoval
odvolací súd za dôveryhodné dôkazy. Skutočnosť, že čestné vyhlásenia napísala žalobkyňa a svedkovia
tieto len podpísali, nemôže spôsobiť nedôveryhodnosť uvedeného listinného dôkazu, pretože svojim

podpisom svedkovia potvrdili obsah uvedený v čestnom prehlásení. Nie je potrebné, aby celý text písali
vlastnou rukou alebo ho sami vytvorili. Pokiaľ sa týka snímok z Google Earth, na ktoré poukazoval
žalovaný a ktorými sa snažil vyvrátiť skutočnosti o dobe vykonania rekonštrukčných prác, odvolací súd
tieto nepovažoval za spôsobilé privodiť zmenu záveru o výkone týchto práce po rozvode manželstva,
resp. za spôsobilé spochybniť svedecké výpovede oboch svedkov. Čo sa týka inej farby strechy na

týchto snímkach, tak žalobkyňa inú farbu vysvetlila náterom strechy, o čom doložila aj listinný dôkaz
- faktúru, ktorú sa snažil žalovaný spochybniť, avšak odvolací súd považoval túto faktúru za riadnu a
bežný doklad o vykonaní prác. Spochybňovanie svedeckej výpovede svedka V. s uvedenými snímkami
takisto nepovažoval odvolací súd za spôsobilé, nakoľko sám svedok uviedol, že proces výstavby jeho
rodinného domu bol zdĺhavý. Najskôr mal na pozemku zložený stavebný materiál, snímky nie sú také
kvalitné, aby sa dalo z nich zistiť, či tam už bola rozostavaná stavba alebo len zložený nejaký materiál.

Takže odvolací súd ustálil, že rekonštrukčné práce na rodinnom dome boli vykonané po rozvode
manželstva, takže tieto rekonštrukčné práce vykonala žalobkyňa zo svojich finančných prostriedkov.
Vzhľadom však k skutočnosti, že žalobkyni bol prisúdený do výlučného vlastníctva rodinný dom spolu
s pozemkami, odvolací súd mal za to, že nie je dôvodné rekonštrukčné práce ohodnocovať, nakoľko
tieto vykonala žalobkyňa na svojom rodinnom dome, ktorý má v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve, za

svoje finančné prostriedky. Preto odvolací súd považoval za dôvodné oceniť nehnuteľnosť, ktorá bola
predmetomvyporiadavaniavstavekudňurozvodu,teda bezrekonštrukčnýchprác,avšakvcenevčase
vyporiadania. V spise sa nachádza znalecký posudok doložený žalobkyňou, ktorý vypracovala znalkyňa
Ing. Zuzana Janeková, číslo znaleckého posudku 62/2014, ktorý znalecký posudok bol vyhotovený na
základe stavebnotechnického stavu nehnuteľnosti ku dňu 8.12.2011 (dátum právoplatnosti rozsudku o

rozvode manželstva) a ocenený ku dňu 1.7.2014. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné
aj súladné s konštantnou judikatúrou pri ocenení veci vychádzať zo stavu veci v dobe zániku BSM,
avšak z cien platných v dobe vyporiadania, použil pri ocenení uvedených nehnuteľností tento znalecký
posudok, ktorý nezahŕňal ocenenie rekonštrukčných prác, teda oceňoval rodinný dom v stave, v
akom bol pri rozvode. Cena nehnuteľností v tomto posudku je určená k dátumu 1.7.2014, teda v čase

podania návrhu na vyporiadanie BSM. Strany sporu nedoložili aktuálnejšie ocenenie nehnuteľnosti, teda
ocenenie nehnuteľnosti v stave v akom sa nachádzala v čase rozvodu, avšak ku dňu vyporiadavania
teda aktuálne v čase rozhodovania odvolacieho súdu, nenavrhli doplniť dokazovanie, preto odvolací
súd použil tento znalecký posudok, ktorý ohodnotil nehnuteľnosti sumou 105.000 eur, z ktorej sumy
následne pri vypriadaní vychádzal.

18. Odvolací súd uzavrel, že žalobkyňa má v zmysle § 150 veta druhá OZ právo, aby sa jej uhradila
suma 26.555,14 eur (finančné prostriedky z predaja bytu v jej výlučnom vlastníctve použité na kúpnu
cenu rodinného domu) + suma 10.812,07 eur (polovica ňou zaplateného úveru po rozvode manželstva),
čo je spolu suma 37.367,21 eur. Žalovaný má nárok na úhradu sumy 4.131,77 eur (výška jeho

stavebného sporenia pri vstupe do manželstva). Hodnota vyporiadavaného majetku je 107.850 eur
(hodnota nehnuteľností 105.000 eur + hodnota auta 2.850 eur ), z toho každý, keď súd prvej inštancie
správne ustálil, že nie je dôvod na odchýlenie sa od paritného vyporiadania, čo aj dostatočne vo
svojom rozhodnutí odôvodnil, má dostať polovicu, t.j. 53.925 eur. Žalobkyni boli prikázané do vlastníctva
nehnuteľnosti v hodnote 105.000 eur a žalovanému osobný automobil v hodnote 2.850 eur, tak

žalobkyňa by mala žalovanému doplatiť sumu 51.075 eur. Treba však zohľadniť, čo každý z manželov
vložil zo svojho, žalobkyňa vložila sumu 37.367,21 eur, ktorú by jej mal zaplatiť žalovaný a žalovaný
vložilsumu4.131,77eur,ktorúbymumalavrátiťžalobkyňa.Pozapočítanítýchtosúm mávrátiťžalovaný
žalobkyni sumu 33.235,44 eur (37.367,21 - 4.131,77eur). Žalobkyňa potom titulom vyporiadania BSM
má žalovanému doplatiť iba sumu 17.839,56 eur (51.075 eur - 33.235,44 eur). Odvolací súd určil

žalobkyni povinnosť uvedenú sumu ako vyrovnávací podiel zaplatiť žalovanému v lehote 2 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku.

19. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zároveň keďže zmenil meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie,
musel rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania a to celého, teda prvoinštančného aj odvolacieho,
a to v súlade s § 396 ods. 1, 2 CSP. V spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania. Zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konaniaštátu v súlade s ust. § 470 ods. 2CSP a § 148 ods. 2 O.s.p. účinného do 30. 6 2016, keď štát zaplatil
trovy dôkazu (náklady banke) tak, že štát má voči žalobkyni i žalovanému nárok na náhradu 50% trov
konania.

20. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorú
dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, kde náhrada v prípade zavinených trov konania
sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu (§ 256 CSP). Súd prvej inštancie rozhodol tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok. Aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru. V

konaniach zahájiteľných oboma stranami, v ktorých vykázania do procesnej pozície žalovaného závisí
od faktoru predstihnutia jednej zo sporiacich sa strán tou druhou, majú status žalobcu i jeho úspech s
návrhom len obmedzený význam, totiž v konaní o vyporiadaní BSM (podobne ako aj v konaní o zrušenie
spoluvlastníctvapodielového)jepreposúdenieúspechužalobcusnávrhomajsamotnejnutnostivedenia
konania pred súdom potrebné najmä zodpovedať si dve otázky a to na čej strane bol dôvod neúspechu
prípadného pokusu alebo aj viacerých pokusov o mimosúdne vyriešenie predmetu sporu, pokiaľ tu

takýto pokus vôbec bol a do akej miery sa spôsob vyporiadania ustálený rozsudkom, kryje so spôsobom
vyporiadania navrhovaným žalobou, resp. tým, ktorý bol obsahom dohody ponúkanej druhej strany
pred začatím konania. Žalobný návrh nesvedčil tvrdeniu žalobkyne o jej plnom úspechu v spore, avšak
nemožno za úspešného považovať ani žalovaného. Odvolací súd preto uzavrel, že správnym bolo
rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách strán sporu, pretože úspech žiadnej zo strán nebol úplný a

pomer úspechu a neúspechu by nebolo možné vymedziť. Navyše prihliadol aj na skutočnosť, že každý
z manželov má zo spoločného majetku nárok na 1/2. Preto aj odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

21. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).