Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/162/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210424
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713210424.8

Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcu: T. B., B.. XX.XX.XXXX,
X. T., D.. I. Č.. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka - C. U. H. P. X., U. U. W., D.. Š. Č..X, N.:
XXXXXXXX, zast. JUDr. Darina Solárová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Ul. Škultétyho č. 3 proti
žalovanej: G. I. Ž. L., H..U.., U. U. R. X, W., N.C.:XXXXXXXX, zast. MST PARTNERS s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Zámocké schody 2/A v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.k. 3C 998/2012 zo dňa 19.01.2012.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.07.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice, č.k. 3C 998/2012 zo dňa 17.07.2013, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalovanému 123,48 €.
Žalobu odôvodnil neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne vyjednaná a spôsobila
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Zastával názor, že žalobcovi nebolo odňaté právo na prístup
k rozhodcovskému súdu. Podľa žalovaného rozhodcovská doložka bola účastníkmi individuálne
dojednaná. Bola oddelená od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok a to v osobitných
zmluvných dojednaniach a žalobca ju nemusel podpísať.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, písomným stanoviskom vedľajšieho účastníka na
strane žalobcu, rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice, s.r.o. 3C 998/2013, návrhom na začatie konania,
podanej na Arbitrážny súd , poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, všeobecnými poistnými podmienkami,
osobitným zmluvným dojednaním, oznámením o zániku poistenia zo dňa 02.08.2011, ako aj ostatnými
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli poistnú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX týkajúcu sa životného poistenia na konkrétne
produkty, s účinnosťou od 19.09.2007 na dobu 15 rokov.

Listom doručeným dňa 01.08.2011 žalobca požiadal o zrušenie tejto poistnej zmluvy, čo žalovaný
akceptoval a dňa 02.08.2011 písomne oznámil žalobcovi, že k zániku poistenia dôjde 20.09.2011. Týmto
listom vyzval žalobcu na úhradu dlžného poistného vo výške 146,41 €.

Žalobca na pojednávaniach trval na podanej žalobe z dôvodov tam uvedených. Podľa neho doložka o
rozhodcovskom konaní nebola individuálne dojednaná.

Žalovaný vo svojich rozsiahlych vyjadreniach, ako aj na pojednávaní uvádzal, že žiada žalobu žalobcu
zamietnuť ako nedôvodný. Podľa neho doložka v rozhodcovskom konaní bola dostatočne individuálne
dojednaná. Poukázal na rôzne rozhodnutia slovenských súdov, ako aj na to, že súdy nesprávne
posudzujú rozhodcovskú doložku, čo je v rozpore aj s európskym právom.

Vedľajší účastník žalobcu vo svojich stručných písomných stanoviskách uviedol, že žiada žalobe
vyhovieť, nakoľko podľa neho rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednaná.

Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, ktoré podpísal aj žalobca. VPP pokračujú
formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, v ktorých v bode 2 sa
uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia
sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň - 19.09.2007 ako
VPP a poistná zmluva.

V časti XVII. VPP označených ako „záverečné ustanovenia“ je 19 bodov (vrátane podbodov), pričom v
bode 7a sa uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý
uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo
výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada
pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému
plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva
splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa
zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.

Práve vyššie upravený nárok si žalovaný uplatnil návrhom zo dňa 02.01.2012 na rozhodcovskom súde -
Arbitrážnom súde v Košiciach, ktorý vyčíslil na 123,48 € . Tento návrh bol doručený na rozhodcovský súd.

Arbitrážny súd v Košiciach bez pojednávania vydal rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 3C 998/2012,
ktorým uložil žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatiť Rapid life životnej poisťovni a.s.
123,48 Eur a trovy konania 276 Eur. Poučenie obsahuje informáciu o možnosti podania odporu v lehote
5 dní od doručenia, ale len za podmienky zaplatenia poplatku za odpor vo výške 72 Eur. Žalobca v
stanovenej lehote podal voči rozhodcovskému rozsudku odpor, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Nemalo by byť pochýb o tom, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou
podľa vyššie citovaných všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 52). Je totiž zrejmé, že
žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, žalobca zmluvu uzatváral ako fyzická
osoba mimo rámca obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

V danom prípade bolo potrebné posúdiť či osobitné zmluvné dojednania podpísané aj žalobcom možno
považovať za individuálne dohodnuté, v takom prípade by rozhodcovská doložka bola uzavretá platne.
Pre posúdenie tohto sporu možno použiť právne závery prijaté Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach
6MCdo 9/12, 6Cdo 1/12, 6Cdo 3/13.

Konkrétne v rozhodnutí 6Mcdo 9/12 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní... Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 1/12 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší súd dospel k
záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že
jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská doložka
obsiahnutá v XV. časti a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného
formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v
poistných podmienkach.

Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo 3/13 zo
dňa13.3.2013.

Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah (čo je aj tento prípad) nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku.

Súd poukazuje na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ
chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Z doložky nevyplýva, že by bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym
a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod. V tejto súvislosti
možno znovu poukázať na právne závery už citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6MCdo
9/12. Navyše však je potrebné sa stotožniť aj s ďalším jeho záverom o tom, že princíp „ignorantia
iurisnon excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) ustupuje dôležitejšiemu princípu a to ochrane
spotrebiteľa.

Ďalší dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky súd vidí aj v tom, že rozhodcovský súd si vybral sám
žalovaný. V tejto súvislosti možno poukázať na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2735/11 zo
dňa 3.4.2012. Podľa neho právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa
transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd preto považoval za dôvodné žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovieť a to s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ zákona č.
244/2002 Z.z.

V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, aj keď ten mal úspech
vo veci , nakoľko tento si žiadne trovy konania neuplatnil.

Taktiež súd nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, ktoré si uplatnil , nakoľko v
zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. sa priznáva len náhrada trov konania , ktoré sú účelne uplatnené.
V tomto konkrétnom prípade súd nepovažoval za účelné trovy konania na strane vedľajšieho
účastníka, ktorý sa dal zastupovať právnym zástupcom, keď pri tom vychádzal zo stanov združenia ,
konkrétne bodu VI. , kde je uvedené, že cieľom činnosť je poskytovanie neplatených právnych služieb
spotrebiteľom , kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie návrhov na mimosúdne vysporiadania vecí
v spotrebiteľských sporoch, mediácia za účelom mimosúdneho vysporiadania spotrebiteľských sporov,
podávanie žalobných návrhov na ochranu spotrebiteľov, zastupovania spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní a podobne. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že sa jedná o špecializované
združenie na spotrebiteľské veci, teda predpokladá sa, že disponuje aj potrebnými znalosťami a preto
súd nevidel dôvod, aby sa vo veci dal zastupovať advokátom. Vzhľadom na to súd nepovažoval trovy,
ktoré si uplatnil vedľajší účastník žalobcu za účelné. Ak by sám v konaní vystupoval, zúčastňoval sa
na pojednávaní a podobne, tak v tom prípade by súd považoval trovy vedľajšieho účastníka žalobcu
za účelné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.