Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3T/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218010266
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2019:6218010266.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 07. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V.. F. N. Y. M. Á. K. nar. XX. XX. XXXX M. M. K., trvale bytom Ž. XXX, t. č. W..
Y.. S. XXX/X, M. K., občan SR,

je v i n n ý , ž e

- dňa 01. 04. 2018 v čase o 06.30 h v meste M. K. v byte na ulici W.. Y.. S. Č.. XXX/X pod vplyvom

alkoholických nápojov sa svojej matke Z. N. nebezpečne vyhrážal po tom, čo sa nevedel dostať do
ich spoločného bytu a nevedel otvoriť dvere a to tým spôsobom, že Z. N. a aj jeho starej matke D. A.,
ktorá v tom čase nebola prítomná v byte, začal vulgárne nadávať, že sú „piče, kurvy," začal búchať do
kuchynskej linky a medzitým vykrikoval na svoju starú matku D. A., že ju podreže, pritom nôž v ruke
nedržal iba mal zovreté päste a pri tom taktiež hovoril svojej matke, že ju zabije, čo viackrát zopakoval,
čím týmto konaním u poškodenej Z. N.Á., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom W..Y.. S. Č.. XXX/X,
M. K. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

t e d a

- sa inému vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na
chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á ch a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139

ods. 1 písm. c) Tr. zák.
a za to sa odsudzuje
podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. sa mu ukladá ochranné liečenie protialkoholické

ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podal dňa 28. 01. 2018 na obvineného V.. F. N. obžalobu,
ktorou ho viní, že skutkom vymedzeným v nej sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1. ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.Na hlavnom pojednávaní zotrval na skutku vymedzenom v obžalobe a jeho právnej kvalifikácii.

V záverečnej reči navrhol obžalovaného uznať vinným zo skutku uvedeného v obžalobe a uložiť mu trest
odňatia slobody na spodnej hranici trestného rozpätia za aplikácie jednej poľahčujúcej okolnosti (§ 36
písm. j) Tr. zák.) a žiadnej priťažujúcej okolnosti a tak postupom podľa § 38 ods. 3 mu určiť výmeru trestu,
ktorýnavrholodložiťsuloženímprimeranejskúšobnejdoby.Nazákladeznaleckéhoposudkumunavrhol
uložiť aj ochranné opatrenie v podobe ochranného liečenia protialkoholického ambulantnou formou.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 07. 02. 2019 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. t.
j. cíti sa nevinný. Pri výsluchu na ňom uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi, ktorú podal do zápisnice o
výsluchu na polícii dňa 25. 06. 2018. Dňa 01. 04. 2018 bol pod vplyvom alkoholických nápojov, keď prišiel
domov,tedadobytunaul.W..Y..S.XXX/X,kdebývaspolusmatkouZ.N..Poprel,žebysabolmatkeako
aj starej matke D. A. akýmkoľvek spôsobom vyhrážal. Cíti sa nevinný. Matka išla podať na neho trestné

oznámenie preto, lebo mu chcela pomôcť a nie uškodiť keďže ju hnevalo, že opäť požil alkoholické
nápoje. Predtým mal rovnaký incident s matkou, za čo bol priestupkovo postihnutý. Priestupok sa stal
na jeseň roku 2017. V záverečnej reči sa pripojil k prednesu svojho obhajcu JUDr. Vladimíra Barcíka,
ktorý uviedol, že vykonaným dokazovaním neboli jeho konaním preukázané a naplnené znaky trestného
činu nebezpečného vyhrážania, preto navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, eventuálne vec

postúpiť na priestupkové konanie. Obžalovaný býva naďalej s matkou v jej byte, teda nemôže byť
pravdou to, že by mala z jeho správania strach a že by ju ohrozoval. V súčasnej dobe keď dlhodobejšie
abstinuje nie je potrebné ukladať mu ani ochranné liečenie protialkoholické.

Svedkyňa- poškodená Z. N. na hlavnom pojednávaní 07. 02. 2019 po zákonnom poučení o práve

odoprieť vypovedať pre príbuzenský vzťah k obžalovanému toto právo využila a uviedla, že vypovedať
nebude.
Súd podľa § 263 ods. 4 Tr. por. konštatoval, že sú splnené podmienky pre čítanie výpovede a preto
čítal zápisnicu o výsluchu svedkyne - poškodenej z prípravného konania, ku ktorej obžalovaný nemal
pripomienky. Svedkyňa - poškodená na OO PZ Veľký Krtíš dňa 31. 05. 2018 vypovedala, že jej syn V.. F.

N. (obžalovaný) prišiel dňa 01. 04. 2018 nad ránom okolo 05.00 h. domov pod vplyvom alkoholu a taký
opitý, že sa dobíjal do vedľajšieho činžiaka a až po čase zbadal, že kde vlastne býva a vchod si otvoril.
Po príchode do bytu začal vulgárne nadávať tak jej ako aj adresoval nadávky svojej starej matke, ktorá
v byte nebola. Bol veľmi rozzúrený, búchal do kuchynskej linky a viackrát jej hrozil, že ju ako aj starú
matku „zabije“. Stará matka býva v Y. Ž. Č.. XXX. Zo strachu pred správaním syna, že môže tieto hrozby

naplniť, išla podať na neho trestné oznámenie na políciu. Zo správania syna mala strach aj preto, lebo sa
lieči na psychiatrii v ambulancii MUDr. Puciho zo závislosti hrania na hracích automatoch a na alkohole.

Prokurátor na hlavnom pojednávaní 07. 02. 2019 upustil od vykonania dôkazu, ktorý navrhol v obžalobe
vykonať na hlavnom pojednávaní a to oboznámením sa s obsahom výsluchu svedkyne- poškodenej Z.

N. na DVD nosiči. Súd podľa § 274 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že sa tento dôkaz vykonávať nebude.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť

zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Keďže strany po vykonaní dôkazov z návrhu obžaloby ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali,
súd vyhlásil dokazovanie za skončené.Podľa § 360 ods. 1. Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na 1 rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky sa páchateľ potrestá ak
spácha čin uvedený v ods. 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. sa blízkou osobu v trestnom konaní rozumie príbuzný v priamom pokolení -
osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú
za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá právom pociťovala
ako ujmu vlastnú.

V prejednávanej trestnej veci podávala trestné oznámenie a vystupuje ako poškodená matka

obžalovaného, teda bez pochybností sa jedná o blízku osobu. Tento kvalifikačný znak radí skutok
obžaloby pod odsek 2 citovanej skutkovej podstaty Trestného zákona.

Trestný čin nebezpečné vyhrážanie sa radí medzi trestné činy proti iným právam a slobodám. Objektívna
stránka týchto trestných činov, akým je aj trestný čin nebezpečné vyhrážanie spočíva v rôznorodých

útokoch smerujúcich proti právam a slobodám, ktoré majú dopad na pokojné a nerušené spolužitie
občanov v demokratickej spoločnosti, pričom ich trestnosť je obmedzená len na najzávažnejšie útoky.
Zo subjektívnej stránky je trestný čin nebezpečné vyhrážanie úmyselným trestným činom. Pre právnu
kvalifikáciu trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. nie je sama o sebe
rozhodujúcamnohosťútokovzostranypáchateľa(postačíajjedenútokčivyhrážka),aleichintenzitaako

aj to, či tu je reálny predpoklad, že páchateľ uskutočnenú hrozbu voči poškodenému aj realizuje. Hrozba
smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou musí byť samotným cieľom konania páchateľa.
Pri trestnom čine nebezpečného vyhrážania musí byť vyhrážka spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu, že
páchateľ svoju vyhrážku v blízkej či vzdialenej budúcnosti realizuje, teda musí vzbudiť reálnu obavu o
život alebo zdravie poškodeného. Pri posudzovaní otázky, či je vyhrážanie spôsobilé v inom vzbudiť

dôvodnú obavu, treba prihliadať na všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä na povahu vyhrážky,
na fyzické a charakterové vlastnosti páchateľa v porovnaní s fyzickými a povahovými vlastnosťami
poškodeného,ichvzájomnývzťah,akosapáchateľprivyhrážanísprával,čimalvrukáchnejakýpredmet
alebo zbraň a podobne. Poškodený sa o vyhrážke musí dozvedieť. Ten, komu sa páchateľ vyhráža
nemusí byť prítomný, ale musí sa o vyhrážke nejakým spôsobom dozvedieť či už listom, telefonicky,

prostredníctvom ďalšej osoby a podobne.

V prejednávanej trestnej veci sa obžalovaný vyhrážal matke Z. N. a tiež starej matke D. A., že ich
zabije. To potvrdila pri výsluchu svedkyňa - poškodená Z. N. na polícii dňa 31. 05. 2018. Svedkyňa -
poškodená Z. N. mala zo správania obžalovaného dôvodný strach aj preto, lebo sa jej už dňa 23. 09.

2017 v tom istom byte v nočných hodinách vyhrážal spôsobom, že ak mu nedá peniaze, tak ju „ujebe“. Za
toto konanie bol postihnutý rozhodnutím odboru všeobecnej - vnútornej správy Okresného úradu Veľký
Krtíš pokarhaním. Aj vtedy sa tohto konania dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov. Práve táto
okolnosť vzbudila u svedkyni - poškodenej Z. N. strach, že túto hrozbu môže naplniť. To bol dôvod, prečo
sa rozhodla podať na obžalovaného ako svojho syna trestné oznámenie. Nemožno teda vec uzavrieť

tak, ako tvrdila obhajoba, že nešlo o vážnu hrozbu a vec je potrebné postúpiť na priestupkové konanie
eventuálneobžalovanéhospodobžalobyoslobodiť,keďobžalovanýsosvedkyňou-poškodenounaďalej
býva v jej byte. Obhajoba ďalej tvrdila, že pokiaľ by hrozba, ktorú adresoval obžalovaný svedkyni -
poškodenej bola závažná, nebývala by poškodená s ním v byte. Obžalovaný sa tejto hrozby dopustil
aj voči starej matke, ktorá síce v čase adresovania týchto hrozieb v byte prítomná nebola, ale sa o nich

dozvedelaodsvojejdcéry-svedkyne-poškodenejZ.N..Obžalovanýsatedadopustilvyhrážaniasavoči
dvom osobám, ktoré majú voči nemu postavenie blízkej osoby. O to je konanie páchateľa závažnejšie a
zadáva pri právnej kvalifikácii postup podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty tak, ako učinil prokurátor
v obžalobe.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní obhajoval tým, že bol v tom okamihu nahnevaný, nakoľko mu
v kaviarni v OD Kocka vo Veľkom Krtíši predtým ukradli mobil a drahé hodinky ako aj tým, že podaním
trestného oznámenia mu matka vlastne chcela pomôcť. Súd túto obhajobu považoval za účelovú so
snahou sa z protiprávneho konania vyviniť. Nemožno uveriť tvrdeniu, že podanie trestného oznámeniamalo mať na neho výchovný účinok, keď svedkyňa - poškodená (matka obžalovaného) už mala v
minulosti s obdobným konaním svojho syna skúsenosti a naviac vedela o tom, že sa lieči na psychiatrii u
MUDr. Puciho zo závislosti na požívaní alkoholických nápojov a z gamblerstva. Práve tento návyk mohol

motivovať svedkyňu - poškodenú k vykonaniu opatrenia v snahe vyhnúť sa vážnej hrozbe, ktorú jej ako
aj starej matke obžalovaný adresoval a nie, aby podaním trestného oznámenia mal byť prevychovaný.

Keďže svedkyňa - poškodená Z. N. na hlavnom pojednávaní využila právo odoprieť vypovedať, súd
vychádzal len z jej výpovede z prípravného konania, ktorá za javí v plnom rozsahu usvedčujúcou.

Súdu neuniklo pri hodnotení vykonaných dôkazov ani to, že obžalovaný bol v minulosti policajt, ktorý
je toho času na výsluhovom dôchodku. Pre gamblerstvo sa dostal v minulosti do vážnych problémov.
Obžalovaný je v súčasnosti nezamestnaný, nemá vlastné bývanie a pokiaľ mu svedkyňa - poškodená
umožňuje bývať v jej byte, to robí len z materinského súcitu k dieťaťu. Neznamená to, že by nemala z
jeho správania a konania strach. Tento strach sa u nej umocňoval vtedy keď na ňu verbálne vyhrážkami
útočil.

Trestný čin nebezpečné vyhrážanie, akého sa páchateľ dopustil voči osobe blízkej je vyznačovaný
zväčša tým, že poškodený v snahe zmierniť posudzovanie trestného skutku spáchaného blízkou
osobu častokrát mení svoju výpoveď oproti prípravnému konaniu, kedy bezprostredne opíše skutok.
V prejednávanej veci sa svedkyňa - poškodená rozhodla na hlavnom pojednávaní odoprieť vypovedať,

čím súd nemohol vykonať konfrontačný úkon s obžalovaným. Z vykonaných dôkazov na hlavnom
pojednávaní súd dospel presvedčivo k tomu záveru, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti, pre
ktorú bola podaná na neho obžaloba, preto ho uznal vinným z prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V otázke trestu súd mal za to, že u obžalovaného splní účel trestu len trest odňatia slobody. Takýto

trest naplní individuálnu aj generálnu prevenciu predpokladanú zákonnou normou. V otázke jeho výmery
zohľadnil jednu priťažujúcu okolnosť (§ 36 písm. j) Tr. zák. t. j. v doterajšom živote nebol súdne trestaný)
a žiadnu priťažujúcu okolnosť a tak mu uložil trest na spodnej hranici trestného rozpätia, ktoré činí (6
mesiacov až 3 roky). Výkon tohto trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov, čo
predstavuje tiež spodnú hranicu zákonného rozpätia.

V prípravnom konaní bol vyhotovený Znalecký posudok č. 99/2018 znalcom MUDr. Marekom Zelmanom
z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvia psychiatria. Z jeho záverov sa potvrdzuje, že obžalovaný
netrpí žiadnou duševnou chorobou ani poruchou, avšak je závislý od alkoholu a existuje u neho
riziko opakovania analogickej trestnej činnosti v stavoch ebriety, preto mu navrhol uložiť ochranné

protialkoholické liečenie ambulantnou formu. Keďže sa obžalovaný dopustil spáchania trestného činu
pod vplyvom návykovej látky za ktorú je považovaný aj alkohol, súd mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.
zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou, čo zodpovedá
záverom znaleckého skúmania a odporučeniu znalca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v
BanskejBystriciprostredníctvomtunajšiehosúdu.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie môžu podať:- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2);
odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech

obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).