Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614210736
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2614210736.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:
Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713,
zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16,

Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, K., o zaplatenie
15.153,10 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k.
7C/28/2016-72zodňa30.júna2016,vzamietajúcejčastiúrokovzomeškaniaavčastipovoleniasplátok,
takto

r o z h o d o l :

I. V konaní sa pokračuje s BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann
1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, ako žalobcom.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti úrokov z omeškania a
v časti povolenia splátok m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu
10.683,82 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25% ročne od 04.06.2014 do zaplatenia, všetko v
splátkach po 400,- Eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prvom odseku výroku žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 10.683,82 Eur, všetko v splátkach po 50,- Eur mesačne počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. V druhom odseku
výroku súd vo zvyšnej časti návrh zamietol. V treťom odseku výroku súd žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na súdnom poplatku v sume 372,69 Eur a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 323,13 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho
zástupcu žalobcu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, §
2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1,

3, 4, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vecne
odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že
návrh bol podaný sčasti dôvodne. Je nepochybné, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol nazáklade Úverovej zmluvy č. 42694478039002 zo dňa 24.07.2012 úverový vzťah. Navrhovateľ svoju
povinnosť v zmysle zmluvy splnil. Odporca si však svoju povinnosť platiť riadne a včas poskytnutý
úver navrhovateľovi nesplnil. Účastníci uzatvorili zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže odporca uzatvoril uvedenú zmluvu ako spotrebiteľ
a navrhovateľ ako dodávateľ. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uvádza v § 9 ods.
2 obligatórne náležitosti každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa tohto ustanovenia, konkrétne
písmena f), medzi obligatórne náležitosti patrí aj uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V predloženej úverovej zmluve sa nikde

nenachádza údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Účelom uvedenia tohto údaju
má byť, aby spotrebiteľ presne vedel, ktorý deň je termínom konečnej splatnosti úveru bez toho, aby
musel nejakým výpočtom tento termín počítať. Takýto údaj sa v uvedenej zmluve nenachádza. Zákon
následne neuvedenie takéhoto údaju v zmluve sankcionuje tým, že uvedený úver je bezpoplatkový a
bezúročný. Súd preto navrhovateľovi priznal len sumu istiny vo výške 10.683,82 Eur, keďže navrhovateľ
poskytol odporcovi sumu 15.000,- Eur a odporca uhradil navrhovateľovi sumu 4.316,18 Eur. Súd vo

zvyšnom rozsahu návrh navrhovateľa zamietol.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a teda, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, náhrada trov sa pomerne rozdelí, čo si vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov
konania a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odpočítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej

strany). Vo výške rozdielu má potom účastník právo, aby mu druhý účastník nahradil pomernú časť trov,
ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje,
že v konaní bol úspešnejší žalobca, ktorý mal úspech vo výške 70,50% (10.682,94 Eur zo žalovanej
sumy 15.153,10 Eur), žalovaný mal úspech len vo výške 29,50% (4.470,16 Eur zo žalovanej sumy
15.153,10 Eur), t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje výšku 41% (70,50% - 29,50%) a v tejto výške

súd priznal žalovanému náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku v sume
909,- Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 788,11 Eur (v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z: odmena advokáta
za 2 úkony právnej služby po 320,34 Eur - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vypracovanie a
podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu + 2 režijné paušály po 8,04 Eur + 20% DPH) z čoho

ale pomerná náhrada súdneho poplatku za čistý úspech žalobcu 41% predstavuje sumu 372,69 Eur a
pomerná náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 323,13 Eur.

4. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti úrokov z omeškania a v časti povolenia splátok podal
prostredníctvomadvokátaodvolaniežalobca,ktorýmnavrholrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej

časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) C.s.p.. Odvolateľ namietal povolenie splátok 50,- Eur mesačne, pri takejto výške splátok
by istina bola splatená za 214 mesiacov, čo je neprimerané pre žalobcu a aj pre žalovaného. V zmluve o
úvere bola dohodnutá mesačná splátka vo výške 262,73 Eur. Podľa konštantnej judikatúry by mala byť
dlžná suma uhradená do 1 roka. Odvolateľ považuje za primerané splátky vo výške 600,- Eur mesačne.

Súd prvej inštancie rozsudok v tejto časti ničím neodôvodnil, v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP, resp. §
220ods.2CSP,čorovnakoplatíajnazamietnutiežalobyvčastiúrokovzomeškania,čímdošlonastrane
žalobcu k odňatiu možnosti konať pred súdom, poukazujúc na početné súdne rozhodnutia. Žalobcovi
vznikol nárok na zákonné úroky z omeškania v zmysle bodu 4.2 časti 3. úverovej zmluvy, ako aj v zmysle
§369ods.1ObchZ,resp.§517ods.2OZ.Žalobcavyhlásildňa03.06.2014mimoriadnusplatnosťúveru,

pričom výzva na zaplatenie dlžnej sumy vrátane zákonných úrokov z omeškania bola súčasťou textu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Súd tak nesprávne záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru rozšíril aj na úroky z omeškania, ktoré majú samostatný skutkový a právny základ.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k dourčenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda výlučne v časti úrokov
z omeškania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie

bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
úrokov z omeškania a v časti povolenia splátok s použitím § 388 C.s.p. zmeniť.

8. Žalobca oznámil Krajskému súdu v Trnave, že s účinnosťou ku dňu 01.07.2016 došlo k
cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri
obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08
Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po,

vložka č. 2990 B.

9. Odvolací súd z výpisu z obchodného registra oddiel: Sa vložka číslo: 2435/B ku dňu 03.02.2017, zistil,
žedošlood30.06.2016kexoffovýmazuobchodnejspoločnostiCETELEMSLOVENSKOa.s.,sosídlom
Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, z obchodného registra. Ďalej mu je z úradnej činnosti

(z veci sp. zn. 10Co/301/2015) známe, že podľa Potvrdenia o vykonaní zápisu, vystaveného Okresným
súdom Bratislava I dňa 22.08.2016, uvedený súd vykonal výmaz žalobkyne z obchodného registra od
30.06.2016, ako právny dôvod výmazu uviedol: ex offo výmaz; Okresný súd Bratislava I uznesením zo
16.08.2016 sp. zn. 34Exre/311/2016-9 v zmysle ust. § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka vymazal
z obchodného registra obchodnú spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36

Bratislava, IČO: 35 787 783, na základe oznámenia Súdnej kancelárie Obchodného súdu v Paríži
zo dňa 22.07.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom R.123-74-1 Obchodného zákonníka
v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES zo dňa 26.10.2005
o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu
30.06.2016 k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,

akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris,
so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann, 750 09 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO,
spoločnosťou podľa slovenského práva so sídlom na adrese: Panenská 7, 812 36 Bratislava, Slovensko,
zapísanouvobchodnomregistriOkresnéhosúduBratislavaI,IČO:35787783.Taktiežzúradnejčinnosti
mu je známe uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo 16.08.2016 sp. zn. 34Exre/311/2016 Sa 2435/

B, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.09.2016, z ktorého zistil, že Okresný súd Bratislava I obchodnú
spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zapísanú
v odd. Sa, vl. č. 2435 vymazal z obchodného registra dňom 30.06.2016. Podľa výpisu z obchodného
registraOkresnéhosúduBratislavaIoddiel:Povložkačíslo:2990/Bkudňu03.02.2017,jeod01.01.2016
obchodné meno organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej

banky, sídlo organizačnej zložky od 22.09.2016 je Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713.

10. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

11. Citované ustanovenie upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity právnickej osoby, teda k
jej zániku došlo počas konania, t.j. v období od doručenia žaloby do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí. Na rozdiel od straty procesnej subjektivity fyzickej osoby (smrťou) počas konania,
súd v prípade právnickej osoby nemá možnosť posúdiť podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť

alebo či v ňom môže pokračovať. Povaha sporu je tu teda irelevantná. Pri zániku právnickej osoby ako
strany sporu počas konania súd zisťuje, či má strana právneho nástupcu. Ak právneho nástupcu má,
súd uznesením rozhodne, že v konaní pokračuje s týmto právnym nástupcom. Proti tomuto uzneseniu
nie je prípustné odvolanie. Ak súd zistí, že právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, konanie
obligatórne zastaví. Proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Krajský
súd v Trnave vo výroku I. rozhodol (po posúdení procesných podmienok konania, bez podania
návrhu), že v konaní sa pokračuje s právnym nástupcom zaniknutej obchodnej spoločnosti CETELEMSLOVENSKO a.s., keďže zistil, že k zániku pôvodného žalobcu došlo počas konania a má právneho
nástupcu, a to spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann
1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej

banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava.

13. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 3 C.s.p.) súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.683,82 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol.
Vzhľadom na to, že odvolaním napadnutá časť rozsudku súdu prvej inštancie nemá vplyv na rozhodnutie

o náhrade trov prvoinštančného konania, zostáva odvolaním nedotknutý a právoplatný aj výrok o
náhrade trov prvoinštančného konania.

14.Predmetomodvolaciehoprieskumusatakstalalentáodvolanímnapadnutázamietajúcačasť,ktorou
súd zamietol žalobu v časti s úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne od 04.06.2014 do zaplatenia,
ako aj povolenie splátok.

15. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
však nesprávne právne posúdil.

16. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je
len právne posúdenie otázky úrokov z omeškania a povolenia splátok, odvolací súd nepovažoval za
potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý

verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

17. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania, z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril
dňa 24.07.2012 so žalovaným Úverovú zmluvu č. 42694478039002, na základe ktorej mu poskytol

úver vo výške 15.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť úver v 120. mesačných splátkach vo výške
262,73 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom
bol úver poskytnutý dlžníkovi v dohodnutej výške. Celková čiastka splatná žalovaným bola vo výške
30.028,80 Eur. Úročenie úveru bolo dohodnuté úrokovou sadzbou vo výške 15,89% ročne. Ročná
percentuálna miera nákladov pri danom úvere bola 17,1% a priemerná ročná percentuálna miera

nákladov ku dňu podpisu Úverovej zmluvy bola 12,55%. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru č. 42694478039002 ku dňu 03.06.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo
výške 15.153,10 Eur s prísl., nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal včas a riadne a to ani po
opakovaných výzvach na úhradu.

18. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil žalobcovi uplatnenú dlžnú sumu v zmysle vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti predmetného úveru, nasledujúcim dňom 04.06.2014 sa dostal s plnením do
omeškania. Nakoľko žalobca si uplatnil úroky z omeškania z dlžnej sumy od 04.06.2014, vznikol mu
nárok i na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. Odvolateľ dôvodne namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru rozšíril aj na úroky z

omeškania, ktoré majú samostatný skutkový a právny základ. Aj podľa odvolacieho súdu zo záver o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa vzťahuje len na zmluvné úroky a poplatky a nemá vplyv na
zákonné úroky z omeškania, ktoré nemajú povahu úročenia úveru ale majú povahu sankčných úrokov
za omeškanie.

19.Čosatýkavýškyúrokovzomeškania,jepotrebnéaplikovať§517ods.2Obč.zákonníkavspojenís§
10c a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a teda ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po
31.01.2013.

20. Vzhľadom na to, že v danom prípade záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol uzavretím úverovej
zmluvy dňa 24.07.2012, je pre určenie výšky úrokov z omeškania potrebné vychádzať z ust. § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 31.01.2013, podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňuomeškania s plnením peňažného dlhu, preto žalobcom uplatnená úroková sadzba úrokov z omeškania
vo výške 8,25% nepresahuje zákonom stanovenú výšku.

21. Odvolateľ dôvodne namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil lehotu plnenia v splátkach v
zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

22. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu, resp. určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

23. Z práve citovaného ustanovenia zákona vyplývalo, že ak súd pristupoval k autoritatívnemu
rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad išlo aj v prejednávanej veci),
zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom bola lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti

rozsudku. Štandardne preto súd ukladal splnenie povinnosti v takejto lehote a na každú výnimku z
pravidla museli existovať dôvody, ktoré bolo aj v prípade rozhodovania potrebné riadne odôvodniť, čo
platilo aj pri odôvodňovaní rozhodnutia sa či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie
splátok a určovanie ich výšky a podmienok ich zročnosti.

24.Podľa§217ods.1CSPúčinnéhovčaserozhodovaniaodvolaciehosúduprerozsudokjerozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté; podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

25. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak; podľa ods. 3 takéhoto ustanovenia lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu; napokon podľa ods. 4 rovnakého ustanovenia ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich

splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

26. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu
celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš
nepatrne) a to i pri zohľadnení okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už praktickým
donútením žalobkyne uplatniť právo na súde.

27. V prejednávanej veci má určitý význam, že žalovaný (majúci splniť povinnosť) nedisponuje podľa

jeho tvrdení takým príjmom alebo úsporami, pri ktorých by bolo možné očakávať zaplatenie žalovanej
sumy naraz bez rizika ohrozenia vlastnej výživy, prihliadanie na tento aspekt bez ďalšieho by však z
výnimky uvedenej v zákone (z výhody splátok) urobilo pravidlo, ktorý úmysel zákonodarca nepochybne
nemal.

28. Výška sumy priznanej rozsudkom súdu prvej inštancie na istine predstavovala sumu 10.683,82 Eur,
ktorá vrátane príslušenstva pri rešpektovaní vyššie priblíženého pravidla o rozložiteľnosti splátok najviac
na tri roky odôvodňuje výšku splátky 400,- Eur mesačne.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv

oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci zodpovedá lehota na
plnenie a povolenie splátok tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutejzamietajúcejčastiúrokovzomeškaniaavčastipovoleniasplátok,vsúladesust.§388C.s.p.

zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.683,82 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 8,25% ročne od 04.06.2014 do zaplatenia, všetko v splátkach po 400,- Eur mesačne splatných
vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.31. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu

úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).