Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010035
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3618010035.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému T. O., nar. XX.X.XXXX v K. nad V.,
trvale bytom H., Q. XX/X, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 24.
októbra 2018, sp.zn. 1T/13/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného T. O. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 24. októbra 2018, sp.zn. 1T/13/2018 bol obžalovaný
T. O. uznaný vinným pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase dňa 02.08.2017 v
Partizánskom, v reštaurácii Kult Pub, ako predseda odborovej organizácie Európsky zväz pokrokových

novinárov, so sídlom Partizánske, Janka Kráľa 1167/34, IČO: 35673575, vystupujúc a konajúc v
mene tejto odborovej organizácie, vyhotovil, uzatvoril a podpísal príkaznú zmluvu číslo 02/2017 medzi
príkazcom A. U. a príkazníkom Európsky zväz pokrokových novinárov, IČO: 35673575, zastúpený ním
ako predsedom, v ktorej sa zaviazal vykonať pre príkazcu činnosti v zmysle ustanovení predmetnej
zmluvy, za čo v mene odborovej organizácie Európsky zväz pokrokových novinárov prevzal od A.
U. zálohu vo výške 110,- €, pričom obžalovaný takto konal napriek tomu, že rozsudkom Okresného

súdu Prievidza sp. zn. 3T/247/2012-230 zo dňa 22.11.2013, právoplatným dňa 24.11.2015 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/44/2014-263 zo dňa 24.11.2015, mu bol uložený trest
zákazu činnosti vykonávať štatutárneho zástupcu právnickej osoby v trvaní štyroch rokov, čím spôsobil
poškodenému A. U. škodu vo výške 110,- €.

Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na

trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), §
50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený a určená skúšobná doba vo výmere14 (štrnásť)
mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť
poškodenému A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., F. XXX/XX škodu vo výške 110,- € (stodesať
eur).

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podal
odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine aj treste. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že
rozhodnutie súdu považuje za neobjektívne a nesprávne interpretované, pretože jednostranne posúdil
podané oznámenie, ktoré vyšetrovateľ a následne prokurátor, neobjektívne vyhodnotili. Ako už uviedol
pri vyšetrovaní uvedenej veci a rovnako na súde, takzvane poškodený, zneužil jeho dobromyseľnosť
a požiadal ho telefonicky o pomoc pri napísaní súdneho návrhu, alebo listu na zrušenie dobrovoľnej

dražby.Onsazdráhal,nonaliehalataksastalo,žetomutoľudskémunátlakupodľaholachcelajposkytol
žiadateľovi ich právnu a spoločenskú pomoc. Nečakal podraz, ktorý podrobne opísal už v prípravnomkonaníanasamotnomsúdnompojednávaní.Nesúhlasístým,žebysadopustiluvedenéhoprečinu,lebo
nevystupoval ako štatutárny zástupca, tohto sa sám vzdal, aj napriek tomu, že túto skutočnosť nemohol
prijať zjazd organizácie, ktorý sa až doteraz nekonal, nakoľko funkciu štatutára si nikto nemohol, alebo

nechcel zobrať na svoju starosť. Preto ju doteraz vykonáva ako celok Predsedníctvo EZPN. ÚV EZPN ho
ocenilo pred dvoma rokmi titulom Čestný Predseda EZPN. Tiež rozhodnutie súdu o vrátenie zálohovej
čiastky, ktorú vyplatil poškodený organizácii je protiprávna, lebo osobne obžalovaný za pomoci členov
vo veci konali, poškodený bol o tom oboznámený a sám sa vyhýbal komunikácii vo veci, o ktorú ich
požiadal. Dokonca zistili, že dražba sa nekonala a o tejto skutočnosti poškodený vedel a zámerne im to

neoznámil ako bolo dohodnuté v príkaznej zmluve. Súd tieto skutočnosti nebral do úvahy a je zrejmé, že
týmto boli porušené jeho práva. Obžalovaný vychádza aj z toho, že ani v prípravnom konaní, ani počas
pojednávania nebolo vyžiadané stanovisko organizácie a ani dražobnej spoločnosti, ani navrhovateľa
dražby, aby presne určili kedy bola dražba zrušená, čím by sa dokázalo úmyselné, nekalé konanie
poškodeného v tejto veci. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uvedený rozsudok zrušil v
plnom rozsahu, vrátane časti o poškodení A. U., alebo uvedenú časť nechal na rozhodnutí v občiansko-

právnom konaní.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor uviedol, že rozsudok považuje za zákonný a
správny a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a oslobodil ho spod obžaloby.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.,

pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim
podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne

podľa § 2 ods. 12 Tr.
por.,tedahodnotilichnazákladevnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam,
ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom
rozsudku odôvodnil. Je zrejmé, že obžalovaný v odvolaní namieta skutkové zistenia a z nich vyvodené

právne závery súdu prvého stupňa o naplnení znakov skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pričom odvolacie námietky
obžalovaného sú v podstate opakovaním jeho obhajobnej argumentácie uvádzanej už pred súdom
prvého stupňa, s ktorými sa tento v rámci svojho odôvodnenia riadne vysporiadal. Je potrebné uviesť,
že skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že
súdprvéhostupňavrozhodnutípodrobnerozviedoldôkazy,ktoréusvedčujúobžalovanéhozospáchania
žalovaného skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu
obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový

základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej
stránky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
pričom obžalovaný je usvedčovaný výpoveďami poškodeného A. U., ako i listinnými dôkazmi (najmä
príkazná zmluva, plnomocenstvo) tak, ako na ne podrobne poukazuje súd prvého stupňa, ktorými bola
tiež vyvrátená obrana obžalovaného, že nevystupoval ako predseda EZPN, ale len ako fyzická osoba

vo svojom mene. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení okresného súdu a
v plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov i právnych záverov tak, ako to vyjadril
okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku. S podrobnejším odôvodnením odvolací súd plne
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.Napokon pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa §
34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti nápravy. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery
trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru,
že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa slobody vo výmere 2 mesiace, výkon ktorého bol
obžalovanému podľa § 49 ods.1 písm.a), § 50 ods.1 Tr. zák. podmienečne odložený a určená skúšobná

doba 14 mesiacov, je trestom zákonným, primeraným, zohľadňujúcim tak okolnosti prípadu, ako aj
osobu obžalovaného a bude ním splnený účel v zmysle § 34 ods.1 Tr. zák., pričom odvolací súd nezistil
dôvod na jeho zmenu.

Napokon i výrok o náhrade škody, ktorým podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému
uložená povinnosť nahradiť poškodenému A. U. škodu vo výške 110,- €, je správny a zákonný a má

oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie obžalovaného T. O. nepovažoval za dôvodné a
preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.