Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/69/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010364
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kurian

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8711010364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Jozefom Kurianom, v trestnej veci proti obžalovanému C. J.,

na hlavnom pojednávaní dňa 15. januára 2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného C. J. C. Y. Z. Í. F. C. , X.. XX.X.XXXX Y. Ž.,
trvale bytom L., P. X. Y. Č.. XX, prechodne bytom J., N.. Š. Č.. XX N. Z. E., živnostník,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Poprade pod č. 1 Pv 365/07 zo dňa

13.7.2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa §
305 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 20.12.2008 a prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

ako splnomocnený a zodpovedný zástupca spoločnosti CMPS s.r.o. so sídlom Jelačičova č. 8 v
Bratislave zabezpečujúcej ťažbu a odvoz dreva v presne neurčenom časovom období od júna 2006
do polovice roka 2007 v lokalite zvanej „Vrch Mlynice“ nachádzajúcej sa v k. ú. Štrbského Plesa na

území Tatranského národného parku v III. stupni ochrany prírody a krajiny v zmysle zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov z parciel č. 5165/2, 5975, 7167/2,
7160, 7157, 7166, 5226/1, 5226/2 a 5226/3 vedených ako trvalé trávne porasty patriacich Urbáru
pozemkovému spoločenstvu Važec, bez povolenia Obvodného úradu životného prostredia v Poprade,
dal pokyn pracovníkom ťažobnej skupiny likvidujúcej následky veternej smršte z novembra 2004 na
výrub najmenej 174 kusov zdravých stojacich stromov smreka obyčajného (Picea abies), pričom so
získanoudrevnouhmotounaložilnezistenýmspôsobom,výťažokktorejsiponechalatakkonalvrozpore
s ustanovením § 47 ods. 3 a § 68 písm. h) zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a

krajiny v znení neskorších predpisov, čím spôsobil ekologickú ujmu predstavujúcu spoločenskú hodnotu
vyrúbaných stromov vo výške najmenej 508.530,84 € (15.320.000,-- Sk) a majetkovú ujmu vo výške
najmenej 11.523,25 € (347.149,43 Sk) spolu 520.054,10 € (15.667.149,50 Sk) ku škode Obvodného
úradu životného prostredia v Poprade a súčasne prisvojením si neoprávnene vyťaženej drevnej hmoty v
množstve najmenej 322,78 m3, spôsobil Urbáru, pozemkovému spoločenstvu Važec so sídlom vo Važci
majetkovú škodu vo výške 11.523,25 € (347.149,43 Sk),

p r e t o , ž e

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodených Obvodný úrad životného prostredia v Poprade,
Partizánska 690/87, Poprad a Urbár, pozemkové spoločenstvo Važec, Štefana Rysuľu 341, Važec, IČO:

31936717, s nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Súd vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a vyhodnotením vykonaných dôkazov
obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Poprade č. 1 Pv 365/07 oslobodil.

Obžalovaný C. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že zo skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu sa necíti
byť vinným. V obchodnej spoločnosti CMPS, s.r.o. so sídlom Jelačičova 8, Bratislava bol v rokoch 2006 -
2007 obchodným zástupcom. Túto spoločnosť zastupoval v obchodných jednaniach, koordinoval práce

tejto spoločnosti, išlo o práce s drevom. On osobne ťažbu dreva nezabezpečoval, ale zabezpečoval
výkup drevnej hmoty. Drevo pre spoločnosť ťažili ťažbárske skupiny, s ktorými aj on niekedy uzatváral
zmluvy. V lokalite označovanej ako „Vrch Mlynice“ bolo ťažené drevo od júna 2006 do konca tohto roku.
V ďalšom období on už v tejto lokalite žiadne práce nekoordinoval. V tom čase mohli tam pracovať asi tri
ťažobné skupiny. O ťažbe drevnej hmoty v tejto lokalite sa dozvedel od jedného z vlastníkov pozemkov,

L. A. a bol osobne ohliadnuť túto lokalitu. Bolo zrejmé, že na ťažbu dreva v tejto lokalite je potrebné
povolenie TANAP-u na spracovanie kalamitného dreva, bolo potrebné určiť hranice v tejto lokalite, kde
malo dôjsť k ťažbe. Následne bola tam komisia z Obce Važec, ktorá vytýčila hranice, kde sa mala ťažba
dreva vykonávať. O odkúpenie drevnej hmoty bol požiadaný L. A. a v podstate išlo na začiatku ťažby aj
o jeho lokalitu. Potom mu zabezpečil ďalších záujemcov, ktorí chceli, aby im ťažili drevo. V tomto období

nezabezpečoval ťažbu dreva len na Vrchu Mlynica, ale aj na iných postihnutých miestach kalamitou, išlo
hlavne o lokality v katastri Obce Važec. Komisia z Obce Važec rozdelila katastrálne územie na parcely
majiteľov a s touto komisiou sa dohodli čo komu patrí. Na to všetko bol potrebný aj súhlas TANAP-u.
O tom, čo patrí do Urbariátu Važec sa dozvedel až po určitom čase, keď začali vznikať problémy pri
likvidácii kalamitného dreva na pozemkoch patriacich iným vlastníkom, než určila predtým komisia. Pán

Z. ako predseda Urbáru Važec potom určoval hranice parciel, vykonával to manuálne pásmom podľa
hraničných kameňov. Takto určoval aj s niekoľkými majiteľmi parciel, aby sa predišlo sporom pri určení
hraníc a predaji kalamitného dreva. Pri samotnej ťažbe on vôbec nevedel, že zasiahol do urbárskeho
územia. Uvedené vysvetľoval aj predsedovi urbáru s tým, že nevedel, že ťažobné skupiny pri likvidácii
polomu zašli do urbárskych pozemkov, na čo mu bolo povedané, že to treba riešiť dohodou. K dohode

však v podstate nedošlo, pretože predseda urbáru mal väčšie nároky a on mal za to, že sú neadekvátne.
Ťažobné práce koordinoval so svojimi pracovnými skupinami tak v katastri Obce Važec, ako aj v katastri
patriacom pod Štrbské Pleso, čo spadalo pod TANAP.
Pokiaľ ide o ťažbu dreva a porub stojatých stromov v lokalitách uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o
tom, aby rúbali nejaké zdravé stromy. Každá ťažobná skupina, ktorá vykonávala ťažbu dreva dostala

povolenie na konkrétnu parcelu od TANAP-u, kde bolo aj uvedené čo môžu a čo nemôžu ťažiť.
Niekedy samotné ťaženie na parcele bolo koordinované s majiteľom parcely. On osobne nedával pokyn
pracovným skupinám na ťaženie zdravých stojatých stromov.
Pri výrube kalamitného dreva dochádzalo ku krádežiam, a to tak v lese ako aj na drevoskládke, tieto
krádeže oznamoval majiteľovi, ktorí si to osobne pozerali. Drevo sa skladovalo v skládkach na kopy pre

každého majiteľa zvlášť, aby sa predišlo problémom pri určovaní množstva dreva a takto bolo drevo
aj značkované. Drevo z výrubu predával rôznym odberateľom, k množstvu vyťaženého dreva sa nevie
vyjadriť, išlo o viacerých odberateľov. Objem vyťaženého dreva pre spoločnosť CMPS, s.r.o. a jeho
množstvo nevie určiť.
Pri ťažení kalamitného dreva v katastrálnom území Obce Važec pôsobilo v tom čase viac ťažobných

spoločností a pokiaľ pamätá aj v lokalite Vrch Mlynice.

Svedkyňa - poškodená A.. U. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje na Obvodnom úrade
životného prostredia v Poprade, bola splnomocnená na zastupovanie obvodného úradu v trestnom
konaní vo veci nelegálneho výrubu stromov, okrem iných aj v lokalite Vrch Mlynice nachádzajúcom sa

na katastrálnom území Štrbského Plesa.
Slovenská inšpekcia životného prostredia v Žiline im listom zo dňa 28.5.2008 postúpila časť podnetu
správy TANAP-u a Obvodného úradu životného prostredia Liptovský Mikuláš so záznamu z miestnej
ohliadkytýkajúcejsanelegálnehovýrubudrevínvkatastrálnomúzemíŠtrbskéPleso.Následnepožiadali
správu TANAP-u Tatranská Štrba o vyčíslenie spoločenskej hodnoty, z ktorého vyčíslenia bolo zrejmé,že ide o 700 ks stromov spoločenskej hodnoty zhruba 45 miliónov, čo malo za následok, že ide o trestný
čin a preto vec postúpili orgánom činným v trestnom konaní.
K výrubu stojatých stromov na Vrchu Mlynica uviedla, že ide o lokalitu v k. ú. Štrbské Pleso v III. stupni

ochrany, kde v tomto území neplatia zákazy, ktoré by podliehali výnimkám vyšších orgánov, ale výruby
podliehajú súhlasom na ktoré boli oprávnení a takýto súhlas nimi vydaný nebol. Inak by bol príslušným
na takýto súhlas Obec Vysoké Tatry, ale keďže si vyhradili právomoc, tak takéto rozhodnutie mohli vydať
iba oni, ktoré však nevydali.
Ona osobne v lokalite na Vrchu Mlynica nebola, keďže nešlo o priestupkové konanie. Z podkladov

TANAP-u je zrejmé vyčíslenie spoločenskej hodnoty a počet drevín, kde pracovníci odbornej
organizácie, ktorí sú aj ich terénnymi pracovníkmi zistili, že išlo o výrub 174 stojatých stromov.
Spoločenská hodnota výrubu stojatých stromov bola vyčíslená podľa príslušnej vyhlášky v zmysle
tabuľky, podľa ktorej sa postupovalo s použitím indexu, ktorý sa nedá spochybniť, lebo tu ide o národný
park.

Svedok - poškodený A.. H. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa prvýkrát stretol
niekedy v septembri 2006. Prítomný bol so spoločníkom L. A., išlo vtedy o vytýčenie severnej hranice
medzi súkromnými pozemkami Vrch Mlynice a parcelami v lokalite Ševčíková, o čo bol požiadaný
členom urbáru, pretože tam má vlastnícky podiel. Boli tam viacerí členovia urbáru, ako aj pozemkového
spoločenstva za prítomnosti ktorých vytýčili hranicu medzi súkromnou parcelou severnou a urbárskymi

pozemkami. S touto skupinou určoval hranice medzi súkromnými a urbárskymi pozemkami, upozornili
zároveň pána J. na dodržiavanie týchto hraníc, pretože asi 15 stromov bolo vyrúbaných na urbárskych
pozemkoch. Pán J. mal k dispozícii kópiu pozemno-knižnej mapy, do ktorej v roku 1992 geodézia Poprad
zakreslila parcely a tieto parcely vyznačili. Mapa bola vyhotovená na základe požiadavky Urbáru Važec,
aby bolo možné približne identifikovať hranice parciel v teréne. Pokiaľ vie, tieto parcely neboli označené

súradnicami, nedali sa pomocou GPS vytýčiť. Dohodli, že tých 15 alebo 18 stromov vyrúbaných zmerajú
v pňoch a následne za to vystavia faktúru na úhradu za vyťažené drevo. Neskôr vyťažili aj ďalšie stromy
na urbárskych parcelách. S pánom J. sa stretol až vo Važci niekedy v decembri 2006. Následne oni
zistili výrub ďalších stromov z urbariátu a zistili počet vyrúbaných stromov na urbárskych parcelách,
išlo približne o 150 stromov, čo predstavuje cca 135 kubíkov. Výpočet objemu vyťaženej drevnej hmoty

urobili vlastnou metódou v závislosti od výšky stromov a zbiehavosti. K takto vyfaktúrovanej úhrade
ťažby dreva nedošlo.
K stromom vyrúbaným na urbárskych pozemkoch uviedol, že išlo maximálne o 30 kalamitných stromov,
boli to vyvrátené stromy alebo mali zlomený vrcholec a strom by zrejme vyschol. Boli tam aj stromy, ktoré
mali odlomené len vrcholce. Pokiaľ ide o zdravé stromy, bolo málo takých stromov, ktoré boli napadnuté

hnilobou, čo bolo vidieť pri odrezaní.
Vyťažené drevo bolo vyvezené na odvozné miesto v lokalite Ševčíková, kde bolo vyvážané aj drevo zo
súkromných lúk a odtiaľ bolo pánom J. predávané záujemcom.
K výrubu zdravých stromov v počte 174 uviedol, že stromy vyrúbané na urbárskych pozemkoch meral
odborník prizývaný políciou za prítomnosti A.. J. zo Správy TANAP-u a taktiež bol prítomný aj on. Všetky

stromy boli vyrúbané výlučne na urbárskych pozemkoch, na základe čoho znalec vyčíslil množstvo
vyrúbanej hmoty.

Svedok A.. C. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v Štátnej ochrane prírody správy TANAP-u,
Tatranská Štrba ako krajinár. Jeho organizácia dňa 18.1.2007 podala podnet na obvodný úrad životného

prostredia na základe podnetu vlastníka, že dochádza k výrubu aj stojatých stromov, a to aj na jeho
pozemku. Na základe tohto podnetu bol aj on osobne preveriť túto skutočnosť a zistili, že dochádza k
výrubu v rozpore s ich stanoviskom k spracovaniu kalamity. Pri kalamite došlo k pádu stromov a asi
50 % ostalo stáť, čo bolo zadokumentované. Zistili, že došlo k výrubu stromov nad rámec a ostalo stáť
možno 10 % stromov, ktoré boli dosť nezaujímavé z hľadiska spracovania. Má za to, že 40 % stojatých

stromov bolo zrezaných ako stromov zdravých. On na mieste bol viackrát, prvýkrát po prvej žiadosti o
spracovanie kalamitného dreva, avšak pre kalamitu stromov sa nedalo prejsť kompletne celé územie a
žiadosť bola daná iba k istej časti, nie k celej lokalite. Žiadosť sa týkala iba určitých vlastníkov, za ktorých
mal L. A. splnomocnenie majiteľov.
On osobne sa zúčastňoval aj policajnej ohliadky asi trikrát a vždy zmerali nejakú časť.

K posúdeniu zdravých, resp. poškodených stromov uviedol, že pokiaľ išlo o suché stromy dalo sa to
posúdiť, taktiež prevrátené, nalomené. Vo vyšších výškach stromov je už ťažšie určiť, či bol takýto
strom dodatočne zrezaný pri pni, čo sa nedá určiť. Poškodené a vyvrátené stromy vylučovali z merania.Uviedol, že do dvoch rokov po odpílení sa na pni dá určiť, či bol strom zdravý, chorý alebo poškodený.
Pri ohliadkach pôvodne napočítali cez 700 vyrúbaných stromov.
Na podnet predsedu urbáru, ktorý oznámil krádež dreva z urbárskych parciel sa zúčastnil ohliadky a

dokumentovali výrub stromov a týmto spôsobom, kedy došli k počtu 174 stromov. Na otázku, či sa vie
vyjadriť koľko z týchto stromov bolo zdravých a nepoškodených uviedol, že pri ohliadkach sa snažil
vylúčiť akékoľvek možnosti, avšak nedá sa vylúčiť vtedy, keď je zlomený vrcholec stromu, čo by muselo
byť nafotené. Má za to, že určiť po zrezaní stromu, či tento bol zdravý a živý je možné do dvoch rokov
podľa živice a určené stromy v počte 174 kusov boli zrezané neskôr, teda rok 2007 a vyššie.

Svedkyňa C. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je spoluvlastníčkou parciel pod Vrchom Mlynice, na
ktorej parcele rástli stromy, ktoré boli kalamitou poškodené a vyvrátené. Ona bola na týchto parcelách
určiť hranice pozemku s predsedom urbáru, kde bol ešte jeden spoluvlastník a takto určili hranice. Z ich
pozemku zlikvidoval drevo pán J., ktorý mal súhlas od TANAP-u. Drevo bolo vyťažené a boli aj finančne
vysporiadaní.

Svedok L. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v roku 2006 sa dozvedel o ťažbe dreva v
lokalite Vrch Mlynice a že tam ťaží pán J.. On túto ťažbu s ním prejednával. Vlastníkom parcely č. 5207
nachádzajúcejsapodŠtrbskýmPlesomvlokaliteVrchMlynicajejehomatka,ťažbatamzačalavpolovici
roku 2006 a končila v jeseni. Pri ťažbe dreva pracovali rôzne skupiny, traktoristi, pilčíci, pán J. to len

organizoval, on manuálne nepracoval. Vlastníci pozemkov v tejto lokalite si strážili svoje hranice, ktoré
sa časom aj menili.

Svedkyňa H. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je tajomníčkou vo výbore Urbáru vo Važci. Na
podnet predsedu urbáru, ktorý zistil, že sa rúbe kalamitné drevo aj na Vrchu Mlynice sa mu zdalo, že

pilčíci prechádzajú do urbárskych pozemkov. Túto skutočnosť si overoval na TANAP-e, ktorí ho vybavili
s tým, že nemajú čas, aby to kontrolovali. Následne oni na urbáre zriadili komisiu, ktorej členmi bola
ona, ďalej pán A. L., pán R.. S GPS vymeriavali hranice medzi urbárom a vlastníkmi, kde nezistili, aby
robotníci, ktorí ťažili drevo zasahovali v tom čase do urbárskych pozemkov. Neskôr bolo zistené, že
z urbárskych pozemkov boli tiež dreva zo spodnej hranice zlikvidované, keďže určitá časť urbárskeho

pozemku zasahovala do pozemkov súkromných vlastníkov, ktorí ich užívali a mali za to, že je to ich
majetok. Vzhľadom k tomu tam bol predseda urbáru spolu s E. O., členom výboru. Pán J. ponúkol im
sumu ako odškodnenie, avšak predseda urbáru túto sumu nechcel prijať, chcel viacej peňazí. Pokiaľ
viem, mala mu byť ponúknutá suma 80.000,-- Sk. Podľa jej názoru predsedovi urbáru bola ponúkaná
suma dosť objektívna na odškodnenie urbáru. Ona nevie z akých výpočtov predseda vychádzal. Pokiaľ

ide o výrub stojatých stromov, k tomu sa nevie vyjadriť či boli zdravé, poškodené, nahnuté, padnuté a
pod. Taktiež sa nevedela vyjadriť dokedy J. so svojou čatou tam ťažili drevo.

Svedkyňa H.. H. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje v Obecnej televízii vo Važci, pre ktorú
spracovala aj príspevok v rámci spravodajstva o likvidácii kalamitného dreva v lokalite Vrch Mlynice.

Vtedy rozprávala okrem iného aj s p. J., ktorý jej povedal, že tam ťažil drevo s pracovníkmi, ale bližšie k
obsahu tohto spravodajstva sa už nevie vyjadriť. V tejto časti bola prečítaná na hlavnom pojednávaní jej
výpoveď z prípravného konania z č. l. 239, z ktorej je zrejmé, že oslovila ľudí, ktorí zabezpečovali ťažbu
v lokalite Vrch Mlynice, a to konkrétne C. J. a L. A.. Okrem tejto lokality sa uskutočňovala ťažba dreva aj
v iných lokalitách katastrálneho územia Važec. K ťažbe dreva v lokalite Vrch Mlynice sa vyjadrila v tejto

relácii H. E., ktorá poskytovala mapové podklady pre žiadateľov o ťažbu na lokalite Vrch Mlynice, a to
L. A. a C. J.. Z jej vyjadrenia bolo zrejmé, že ťažbu v tejto lokalite zabezpečil L. A.. Pani E. sa taktiež
vyjadrila v tejto relácii ku škode, ktorú utrpel Urbár vo Važci pri nesprávnom vytýčení parciel. Následne
bol aj rozhovor s A.. J., ktorý sa vyjadroval k tomu, že ide o ťažbu v území nachádzajúcom sa v III.
stupni ochrany, kde sa vyjadroval o všeobecných podmienkach kompetentných úradov na vykonanie

ťažby v tejto lokalite a taktiež sa vyjadril k tomu, že ohľadom povolení na ťažbu v tejto lokalite prišiel na
Správu TANAP-u Tatranská Štrba L. A. so splnomocneniami od konkrétnych vlastníkov parciel, pričom
uviedol, že správa TANAP-u vypracovala vyjadrenia na ťažbu kalamitného a inak poškodeného dreva,
v ktorých boli uvedené konkrétne podmienky na vykonanie ťažby. Zo strany C. J. jej bolo vysvetlené, že
so všetkými vlastníkmi parciel sa finančne vysporiadal. K výrubu zdravých stromov jej J. odpovedal, že

zdravé stromy vyťažili, aby bol do lokality prístup pre ťažkú lesnú techniku.

Svedok H. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je konateľom spol. CNPS, s.r.o. so sídlom Jelačičova
8, Bratislava. V roku 2006 bol C. J. splnomocnencom ich spoločnosti na vykonanie úloh súvisiacichs ťažbou dreva a on bol konateľom tejto spoločnosti. Pán J. si manažoval obchod s týmto drevom
sám a obchodná spoločnosť to iba účtovne zastrešovala. K objemu dreva sa nevedel vyjadriť, preto
v tejto časti bola čítaná jeho výpoveď z prípravného konania z č. l. 243 - 244, 247. Z tejto výpovede

je zrejmé, že v mesiaci jún a júl 2006 ich spoločnosť sprostredkovala ťažbu kalamitného dreva vo
Vysokých Tatrách, v lokalite Vrch Mlynice, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Štrbského Plesa.
Na predané vyťažené kalamitné drevo splnomocnil od začiatku ťažby až po odvoz, p. J., ktorá mala
trvať od mesiaca jún 2006 do októbra 2006. Počas tohto obdobia boli spracované tri zmluvy, kde na ich
základe sa malo vyťažiť 2 700 m3 kalamitného dreva. V skutočnosti sa vyťažilo asi do 1 000 m3. Celková

hodnota vyťaženého kalamitného dreva mohla byť okolo 1 mil. Sk. On sa k rozdielu medzi uvádzanými
množstvami kalamitného dreva nevie vyjadriť. Pri ťažení kalamitného dreva bola vždy zvolaná komisia,
ktorá kalamitné drevo vyznačila. Po vytiahnutí dreva z lesného porastu bol každý kus označený ciachou
Obce Važec. Ťažbu kalamitného dreva a s tým súvisiace zabezpečovanie ľudí, stroje, v celom rozsahu
mal na starosti p. J.. Táto mala skončiť do októbra 2006 s tým, že on už sa k prípadnej ďalšej ťažbe
nevie vyjadriť, pretože po októbri 2006 sa s ním už nestretol.

Svedok B. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako strážca prírody sa v roku 2007 zúčastnil ohliadky
vykonanej na výrube kalamitného dreva s policajtmi, ktorí merali pne, fotili ich. Keď tam boli, všetko
už bolo vyrúbané a stojaté stromy v tom čase neboli. Po návrhu prokurátora súd čítal jeho výpoveď
z prípravného konania, z ktorej je zrejmé, že k presnému počtu vyrúbaných stromov sa nedá ustáliť

ich počet. Možné by bolo určiť objem vyťaženého dreva v m3. Aj vtedy by išlo len o hrubý výpočet,
ktorý by nebol presný. Z ohliadky, ktorej sa zúčastnil s policajtmi, by bolo možné zistiť približný počet
takýchto stromov. Pokiaľ ide o kontrolu vykonávanú v čase ťažby kalamitného dreva v lokalite Vrch
Mlynice, v roku 2006 a začiatkom roku 2007 nebol zamestnancom ŠOP Správy TANAP-u, ale myslí si,
že nebolo možné dané územie ustrážiť vzhľadom na nízky počet zamestnancov tejto inštitúcie a rozlohu

stráženého územia.
K výrubu stojatých stromov uviedol, že vychádzal z toho, že keď bol porušený koreňový systém okolo
pňa,bolojasné,žeideovývratspôsobenýveternousmršťou.Pne,okoloktorýchnebolataktopoškodená
pôda, ani koreňový systém, išlo viac-menej o domnienku, či išlo o zdravý vyťažený strom alebo o strom,
ktorý bol poškodený kalamitou tak, že bol napr. v polovici zlomený a pod.

Svedok H. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že osobne sa podieľal na ťažbe drevnej hmoty pod
Štrbským Plesom v lokalite Vrch Mlynice. V jeho skupine boli traja, dvaja pilčíci a traktorista. Viem, že
tam bola aj iná partia pri tejto ťažbe dreva. Ďalej uviedol, že obžalovaný im ukazoval povolenie na ťažbu
dreva, ktoré bolo vydané starostom Obce Važec. Oni uskutočňovali ťažbu dreva do mesiaca september,

resp. október 2006. Na parcelách, na ktorých ťažili v uvedenej lokalite ťažili kalamitou poškodené stromy,
a to tak vyvrátené stromy, ako aj polámané a ťažili aj zdravé nepoškodené stromy na žiadosť majiteľov
parciel. V týchto prípadoch boli majitelia parciel prítomní pri samotnej ťažbe, takže videli čo sa ťaží.
Stojaté stromy, ktoré zrezali, tieto museli byť zrezané, lebo boli prekážkou pri ťažbe. Keďže im C. J. -
obžalovaný vždy ukázal povolenie na ťažbu, ich ani nenapadlo, že by malo ísť o nejakú ťažbu dreva

načierno. Za vykonanú prácu im bolo riadne zaplatené, niekedy aj vopred. Pamätá, že bola tam aj nejaká
komisia v súvislosti s likvidáciou poškodených stromov veternou smršťou.

Svedok J. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako strážca TANAP-u v Správe TANAP-u so
sídlom v Tatranskej Štrbe od roku 2004. Medzi územia, v ktorom vykonáva monitoring, resp. kontrolnú

a strážnu službu, patrí okrem iného aj lokalita Vrch Mlynice, ktoré v roku 2004 bolo postihnuté tiež
kalamitou. Dochádzalo tam k ťažbe drevnej hmoty. Jeho upozornil kolega A.. J., že tam sa vykonáva
v tejto lokalite nelegálna ťažba, ktorá nebola v súlade s povolením. On osobne tam bol 18.1.2007, kde
zistil, že dochádza aj k ťažbe zdravých stojatých stromov, smreku a jedle. V tom čase, keď tam on bol
drevná hmota ešte nebola spracovaná po kalamite. Dňa 23.1.2007 v tejto lokalite došlo aj k filmovaniu

tejto lokality a on sa snažil odhadom spočítať takto množstvo nelegálne vyťažených stojatých stromov,
kedy napočítal okolo 500 ks, čo je jeho hrubý odhad. Presne sa to nedá určiť na ktorých konkrétnych
parcelách koľko bolo takto vyťažených stromov, pretože k ťažbe dochádzalo v celej lokalite a tiež nie je
známy presný počet takýchto stromov, ktoré boli nelegálne vyťažené.
V ďalšom uviedol, že k nelegálnej ťažbe dreva podľa vyparcelovaných políčok p. J. bolo asi 100 majiteľov

pozemkov. K rozsahu vyrezaných zdravých stromov uviedol, že nevie sa vyjadriť, pretože on tam bol v
januári 2007 a neprešiel celý porast. Taktiež nevie z akých konkrétnych parciel boli stromy vyťažené.
On ako ochranár meria obvod a výšku pňa, z čoho sa vyratúva spoločenská hodnota a brali to ako celú
plochu, nie podľa jednotlivých parciel kto je vlastníkom.Svedok A.. J. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že do funkcie riaditeľa Štátnej ochrany prírody,
Správa TANAP-u nastúpil v marci 2007. ŠOP Správy TANAP-u v zmysle zákona 543/2002 Zb.

vydával stanoviská na spracovanie kalamitného dreva na pozemkoch mimo lesných porastov. Odborné
stanoviská sú vydávané na základe viacerých legislatívnych noriem a jednou z nich je uvedený zákon o
ochrane prírody, kde v zmysle § 19 určuje, čo je v národnom parku dovolené a aká činnosť je zakázaná.
Po kalamite v Tatrách v roku 2004 boli milióny m3 dreva a nebolo v silách pracovníkov správy TANAP-
u zabezpečiť stráženie lokalít. Celková výmera národného parku je 73.000 ha vlastného územia.

V ďalšom uviedol, že pracovníci ŠOP vykonali niekoľko kontrol, avšak keď on bol menovaný riaditeľom,
tento proces už bol vtedy začatý. Od strážcov dostal podklady, ktoré kontroloval a má vedomosť, že
spoločenská hodnota spôsobená bola okolo 500.000,-- €. Stanoviská boli vydávané na ťažbu výrub
drevín a išlo o nelegálny výrub na bielych plochách v TANAP-e. K spoločenskej ujme uviedol, že tú
vyhodnocujú vlastnými pracovníkmi, ktorí v teréne za účasti polície merajú vyrúbané pne, príp. ak je
drevo neodvezené, to sa zmeria podľa tabuliek, kde sa určuje hodnota k zistenému objemu. Podklady

týkajúce sa nelegálneho výrubu dreva vyhodnocoval p. J. a p. L., pričom rozdiely medzi ich výpočtami
nelegálne vyrúbaných stromov 600, resp. 174 nevie vysvetliť.

Svedok Ľ. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase keď sa ťažilo kalamitné drevo v lokalite Vrch
Mlynice p. J., bol starostom Obce Važec. Kontaktoval sa s p. J., ktorý bol zainteresovaný do ťažby

kalamitného dreva. Pokiaľ ide o pozemky z ktorých obžalovaný ťažil drevo, uviedol, že Vrch Mlynice sú
súkromné pozemky, je tam viac vlastníkov, k čomu sa on vyjadriť nevie.

Svedok E. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval pri ťažbe kalamitného dreva v lokalite pod
Štrbským Plesom ako traktorista ťažobnej skupiny. On pracoval pre p. F., ktorý bol vedúci ich skupiny

v rokoch 2006 a 2007. Pre koho ťažil nevie. Oni pracovali v lokalite pri Mengusovciach, ťažili tam pod
upravenou cestou, kde bola vytvorená skládka dreva. V tom čase tam pracovalo asi 5 skupín. K výrubu
zdravých stromov uviedol, že pokiaľ tam stál nejaký zdravý strom, on ho nerezal.

Vykonané dôkazy na hlavných pojednávaniach súvisiace so zločinom porušovania ochrany rastlín a

živočíchov a prečinu krádeže, ktoré skutky sú kladené obžalovanému za vinu v zmysle obžaloby, súd
vyhodnotil tak, že obžalovaného z týchto oslobodil. Pochybnosti, ktoré vznikli pre rozhodnutie súdu
sa týkajú tak posúdenia, či stojaté stromy mali byť zdravé, ako aj ich množstvo a taktiež následne
kvalifikovanie skutku obžalovaného, či sa dopustil aj krádeže dreva zodpovedajúce množstvu určeného
v metroch kubických, vychádzajúc z počtu 174 kusov, t. j. stromov, ktoré mali byť zdravé a stojaté a

vyrúbané v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 a § 68 písm. h) Zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Právna kvalifikácia skutkov kladených obžalovanému za vinu sa odvíja od množstva vyrúbaných
zdravých stromov (174 ks) a z toho určenej spoločenskej hodnoty predstavujúcej sumu 508.530,84 €.
Uvedené subsumuje konanie obžalovaného pod ustanovenie § 305 ods. 4 písm. b) Trestného zákona

účinného do 20.12.2008, teda, že došlo k výrubu stromov vo veľkom rozsahu. Zároveň toto množstvo
(174 ks) mal obžalovaný si prisvojiť ako cudziu vec, ktorej sa zmocnil a tým spôsobil na cudzom majetku
väčšiu škodu, čo predstavuje z tohto počtu vyrúbaných stromov drevnú hmotu v množstve najmenej
322,78 m3, čo je majetková škoda v sume 11.523,25 €.
Obžalobou uvedené množstvo takýchto stromov v počte najmenej 174 ks dáva pochybnosti, pretože

takéto určené množstvo sa podľa vyjadrenia svedka A.. C. J., ktorý pracuje v štátnej ochrane prírody
Správy TANAP-u ako krajinár, malo byť pri ohliadke cez 700 takto vyrúbaných stromov. Pri svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní sám uviedol, že Správa TANAP-u podala podnet na Obvodný úrad
životnéhoprostrediadňa18.1.2007,žedochádzakvýrubuajstojatýchstromov.Osobnesamalzúčastniť
na ohliadke tohto územia, ktoré sa však nedalo prejsť kompletne. K počtu zrezaných 174 stromov, ktoré

mali byť zdravé, zároveň uviedol, že pri ohliadkach sa snažil vylúčiť akékoľvek možnosti, či je strom
zdravý a nepoškodený, avšak nedá sa vylúčiť takéto tvrdenie, keď je napr. zlomený vrcholec stromu.
Sám má za to, že určiť po zrezaní stromu, či strom bol zdravý a živý, je možné do 2 rokov podľa živice.
Za Obvodný úrad životného prostredia, ako poškodenej strany v trestnom konaní, A.. Y. splnomocnená
na jeho zastupovanie, na hlavnom pojednávaní uviedla, že zo správy TAPA-u Tatranská Štrba bolo

zrejmé, že malo ísť o 700 ks stromov spoločenskej hodnoty približne 45 mil., čo predurčovalo, že ide
o trestný čin, nie priestupok, a preto vec postúpili orgánom činným v trestnom konaní. Ona osobne v
lokalite Vrch Mlynice, kde malo dôjsť k nelegálnemu výrubu stromov nebola, ale boli tam pracovníci
odbornej organizácie, ktorí zistili výrub 174 stojatých stromov.Podľa vyjadrení splnomocneného zástupcu poškodenej strany za Urbár pozemkové spoločenstvo
Važec, A.. Z., vytyčovali hranice medzi súkromnými pozemkami kalamitnej lokality Vrch Mlynice a
parcelami v lokalite Ševčíková. Na vytýčenie hranice bol ním upozornený obžalovaný, keďže asi

15 stromov bolo vyrúbaných na urbárskych pozemkoch. S ním aj dohodol, že 15 - 18 vyrúbaných
stromov zmerajú a vyhotovia faktúru. Neskôr zistili väčší počet vyrúbaných stromov, v počte asi 150
ks, čo predstavovalo približne 135 m3 drevnej hmoty. Výpočet vyrúbanej drevnej hmoty robili vlastnou
metódou.

Súd pri hodnotení vykonaných dôkazov mal skutočne situáciu súvisiacu s množstvom zrezaných
„zdravých stromov“ pochybnosti pri ustálení na počte 174 kusov. Ide jednak o pochybný spôsob určenia
takéhoto počtu, pretože mať za to, že pri takomto určení je možné vychádzať z pňa odrezaného stromu,
ktorý už tam nebol a odôvodňovať tým, že nešlo o vývrat, aby bolo zrejmé, že bola porušená aj koreňová
sústava, je v danom prípade spôsob určite nie pre presné stanovenie takéhoto výrubu. Je nepochybné,
že množstvo stojatých stromov bolo poškodených, či už tým, že boli suché, ulomené v rôznych častiach,

odlomené vrcholce a teda takéto stromy nemožno považovať za stojaté a zdravé.
Pochybnosti o počte zrezaných zdravých stromov vnášajú aj vyjadrenia svedka E., ktorý ako pracovník
Štátnej ochrany prírody Správy TANAP-u vo funkcii strážcu prírody uviedol na hlavnom pojednávaní, že
v roku 2007 sa zúčastnil ohliadky na výrube kalamitného dreva, kde v tom čase už bolo všetko vyrúbané
a stojaté stromy tam neboli a presný počet vyrúbaných stojatých stromov sa nedá ustáliť. Uviedol, že

je možné iba určiť objem vyťaženého dreva v metroch kubických, aj to by bol hrubý výpočet. Taktiež
uviedol, že ak okolo pňa nebola porušená pôda, ani koreňový systém stromu, išlo viac o domnienku pri
takomto pni, či išlo o zdravý strom alebo kalamitou poškodený.
Taktiež svedok H. ako osoba, ktorá bola jednou z tých čo sa priamo podieľali na ťažbe drevnej hmoty
v lokalite Vrch Mlynice, na hlavnom pojednávaní uvádzal, že jeho skupina ťažila aj stojaté zdravé,

nepoškodené stromy na žiadosť majiteľov parciel, ktorí pri ťažbe boli osobne prítomní. Tieto stromy boli
prekážkou pri ťažbe, preto museli byť zrezané.

Z obžaloby je ale zrejmé, že zrezané zdravé stromy v počte 174 kusov boli vyrúbané výlučne z
urbárskych pozemkov, čím mala byť Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Važec spôsobená škoda

v sume 11.523,25 € za 174 kusov stromov. Na druhej strane podľa výpovede strážcu TANAP-u v Správe
TANAP-u so sídlom v Tatranskej Štrbe, pána Y.Í., k nelegálnej ťažbe došlo asi u 100 majiteľov pozemkov.
Tento svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 18.1.2007 bol okrem iných lokalít postihnutých
kalamitou, aj v lokalite Vrch Mlynice, na upozornenie A.. J., že tam dochádza k nelegálnej ťažbe dreva.
Dňa 23.1.2007 odhadom spočítal množstvo nelegálne vyťažených stromov v počte asi 500 kusov.

Uviedol, že presne sa nedá určiť, na ktorých konkrétnych parcelách boli takto vyťažené stromy, pretože k
ťažbe dochádzalo v celej lokalite postihnutej kalamitou. Pri svojej ohliadke v januári 2007 on osobne celý
porast neprešiel a nevie z akých konkrétnych parciel boli stromy vyťažené. Pri určovaní spoločenskej
hodnoty brali do úvahy celú plochu a nie podľa jednotlivých vlastníckych parciel.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti predstavujú pre súd pochybnosti, a to tak týkajúce sa určeného
počtu 174 kusov vyrúbaných zdravých stojatých stromov smreka obyčajného, ako aj následne škody
vzťahujúcej sa na takto určený počet stromov, čo by podľa všetkého malo byť škodou nielen Urbáru
pozemkového spoločenstva Važec, ale všetkých vlastníkov na ktorých došlo k ťažbe kalamitného dreva.
Krádeže drevnej hmoty z výrubu v kalamitných oblastiach boli oznamované samotným obžalovaným s

tým, že ku krádežiam dochádzalo tak v lese, ako aj na drevoskládkach, kde sa drevo skladovalo pre
každého majiteľa zvlášť a tak bolo drevo aj značkované.
Krádeže dreva oznámil aj predseda urbáru z urbárskych parciel A.. J., čo je zrejmé z jeho výpovede na
hlavnom pojednávaní z č. l. 680 spisu.

V pochybnostiach so skutočným stavom, tak ako je uvedený v obžalobe, je aj skutočnosť súvisiaca s
obdobím, kedy malo dôjsť k nelegálnemu výrubu zdravých stojatých stromov v lokalite Vrch Mlynice, a to
od júna 2006 do polovice roka 2007. Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že ten vykonával ťažbu dreva
v uvedenej lokalite od júna 2006 do konca roka 2006. Z výpovede svedka Y. (č. l. 708) je nepochybné,
že on osobne v tejto lokalite bol 18.1.2007, kedy ešte ťažba mala prebiehať, ale po 30.4.2007 sa už

ťažba nevykonávala. Z výpovede svedka L. A. (č. l. 680) vyplýva, že obžalovaný ťažil drevo v lokalite
Vrch Mlynice od polovice roku 2006 a končil v jeseni toho istého roku.Z výpovede splnomocnenca A.. Z. (č. l. 64) vyplýva, že ten sa zúčastnil v priebehu mesiaca november
2009 podrobného merania pňov po zrezaných stromoch za účasti príslušníkov polície, kedy bolo
zistené, že na parcelách urbáru bolo neoprávnene vyrúbaných 174 kusov stromov smreka obyčajného

v celkovom množstve 322,78 m3, čím pre Urbár pozemkové spoločenstvo Važec bola spôsobená škoda
vo výške 11.523,25 € a s touto sa pripojil do trestného konania s nárokom na náhradu škody. Na druhej
strane už uvádzaná skutočnosť súvisiaca so zistením, že išlo o zdravé nepoškodené stromy (výpoveď
svedka A.. J.) rozhodnutie o tom, či bol strom zdravý a živý, že možno zistiť do 2 rokov nemá v tomto
smere svoju oporu, pretože k výrubu kalamitného dreva obžalovaným došlo v období roku 2006 a

ku „podrobnému“ meraniu pňov po zrezaných stromoch došlo v novembri 2009, nedáva uvedenú 2-
ročnú lehotu pre takéto rozhodnutie či strom bol živý a zdravý. V tomto smere je teda absolútne v
pochybnostiach, keď bolo takto zistené, že kto tieto stromy zrezal, pretože obžalovaný už v období roku
2007 tam neťažil a teda 2-ročná lehota pre neho pominula.

S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti je na mieste pri rozhodovaní o vine obžalovaného

realizácia uplatnenia zásady in dubio pro reo, pretože uvádzané nezrovnalosti a pochybnosti sú zjavné
a preto ho súd spod obžaloby z oboch trestných činov oslobodil, pretože aj pri pochybnostiach, či došlo k
porezu zdravých stojatých stromov nebolo v tomto konaní preukázané, že sa tohto dopustil obžalovaný.

Keďže súd obžalovaného zo zločinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov, ako aj prečinu

krádeže oslobodil, poškodených Obvodný úrad životného prostredia v Poprade a Urbár, pozemkové
spoločenstvo Važec s nárokmi na náhradu škody obligatórne odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.