Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, May 13, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16P/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418204701
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418204701.2

Rozhodnutie

OkresnýsúdNovéZámky,sudkyňouJUDr.MáriouNagyovou,vprávnejvecinavrhovateľky:H..V.F.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z., H. R. XX, zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so
sídlom v Nových Zámkoch, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, proti manželovi: H. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. 357, K., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode:
H.F.,nar.XX.XX.XXXXaS.F.,nar.XX.XX.XXXX,obebytomumatky,zastúpenékolíznymopatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo H.. V. F., rod. H., nar. XX.XX.XXXX a H. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
16.01.2010 v Šuranoch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Šurany, vo zväzku 25, ročník
2010, na strane 195, pod poradovým číslom 1, r o z v á d z a.

II.Súd maloletédetiF.:H.,nar.XX.XX.XXXXaS.,nar.XX.XX.XXXX zveruje doosobnejstarostlivosti

matke, počnúc právoplatnosťou rozsudku a otec je
p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. sumou 120 eur mesačne a na výživu maloletého S.
sumou 80 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok b u d ú obaja rodičia.

IV. Rodičia uzavreli dohodu, v zmysle ktorej nežiadajú upraviť styk otca s maloletými deťmi na čas po
rozvode.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 14.09.2018 domáhala rozvodu manželstva s

manželom z toho dôvodu, že ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel z dôvodu rozdielnych
povahových vlastností a úplného citového odcudzenia z jej strany. Mal. deti na čas po rozvode žiadala
zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec je povinný prispievať na výživu mal. detí po 150 eur na
každé dieťa a obaja rodičia sú oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, ako aj s navrhovanou úpravou výkonu rodičovských

práv a povinností na čas po rozvode, avšak mal výhrady voči výške výživného na mal. deti. Poukázal
na to, že je ochotný prispievať na výživu mal. detí tak ako doteraz, spolu vo výške 100 eur, maximálne
150 eur na obe deti.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov:
sobášny list, rodné listy detí, potvrdenie o bydlisku účastníkov, vyhlásenie manžela bez dátumu

podpísané, ktoré súd oboznámil prečítaním, potvrdenie o čistom mesačnom príjme manžela od
zamestnávateľa za obdobie od 04/2018 do 05/2019, mesačné výdavky manžela, zálohové platby plyn80 eur, internet 11,62 eur, mobilný telefón 22,40 eur, odvoz komunálneho odpadu 3,92 eur, výživné
na deti 100 eur, víkendy strávené s deťmi a program 4 x do mesiaca spolu 80 eur, pohonné hmoty
na dopravu do zamestnania 70 eur, strava, hygiena, pracie prostriedky 200 eur, ošatenie, záľuby 30

eur, ročné výdavky poistenie motorového vozidla Škoda 79,84 eur, poistenie motocykla Java 33,84 eur,
mesačné výdavky spolu okolo 597,94 eur, listinné dôkazy ohľadne preukázaných výdavkoch manžela,
súd vrátil krátkou cestou manželovi s tým, aby ich predložil v 3 vyhotoveniach na najbližšie pojednávanie,
a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia.
Manželstvo vnímala ako rozporné od začiatku, z dôvodu rozdielnych povahových vlastností. Manželstvo
nebolo podľa jej predstáv, pretože ju manžel nepodržal. Bývali s matkou manžela, ktorá zasahovala do
ich manželstva a malo to negatívny vplyv na ich spolužitie a táto skutočnosť bola príčina ich hádok a
nedorozumení. Odišla ešte pred svadbou a vrátila sa, pretože bola tehotná a chcela, aby dieťa vyrastalo
v usporiadanej rodine. Z dôvodov vyššie uvedených odišla zo spoločnej domácnosti dvakrát k svojim

rodičomnadobu3mesiace.Vrátilasapovzájomnomrozhovoresmanželom,avšakspolužitiesazlepšilo
len na krátku dobu. V podstate nemali súkromie a manžel sa jej pred matkou nikdy nezastal. Manžel tvrdil
a vyjadroval sa, že v podstate sú s jeho matkou ako „dve sliepky na jednom dvore“. V takomto vzťahu už
zotrvať nemienila a preto v júli 2018 štvrtýkrát odišla s deťmi zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom.
Spolu s deťmi býva u svojich rodičov, kde prispieva na zálohové platby na bývanie v 1/2, elektrina 20

eur, plyn 45 eur. Nepopierela, že má mimomanželskú známosť, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti,
poznajú sa dlhšiu dobu, ešte pred tým ako opustila spoločnú domácnosť. Mal. H. navštevuje 3 ročník ZŠ
v Lipovej a mesačné výdavky sú obedy 20 eur, družina 4 eurá, školské pomôcky 10 eur. Jednorazové
výdavky ZRPŠ 20 eur, triedny fond 10 eur, výlety 10 eur, škola v prírode 20 eur a vreckové. Dieťa nie
je evidované v žiadnej odbornej ambulancii. V zimných mesiacoch je častejšie choré a výdavky na lieky

a vitamíny od 17 - 20 eur. Okrem toho bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby. Mal.
S. navštevuje MŠ v Lipovej, ZRPŠ 10 eur, fotenie 10 eur a lieky a vitamíny od 17 - 20 eur v zimných
mesiacoch. Nevyhnutné výdavky na deti mesačne od 100 - 150 eur. Otec sa s deťmi stretáva počas
víkendov od piatku do nedele.

5.Právnazástupkyňanavrhovateľkyvzáverečnejrečiuviedla,ženavrhujenávrhunarozvodmanželstva
vyhovieť, mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti matke, styk otca neupraviť. Výživné žiadala určiť v
súlade s návrhom vzhľadom na vykonané dokazovanie.

6. Manžel vo svojej výpovedi upresnil, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, avšak k príčinám

rozvratu manželstva uviedol, že podľa neho sú to rozdielne názory na manželské spolužitie a bývanie.
Bývali v rodinnom dome, ktorý mu darovala matka, ktorý svojpomocne opravoval. Mali samostatnú
bytovújednotkuarovnakúmalaajjehomatka.Hlavnoupríčinounedorozumeníboloto,ženavrhovateľka
sa viackrát chcela odsťahovať, avšak on sa snažil zarábať, finančne podporiť rodinu a vyriešiť i
bytovú otázku. Po poslednom opustení domácnosti sa asi do októbra snažil o obnovenie manželského

spolužitia, vyhľadával navrhovateľku, ale potom zistil, že má známosť na pracovisku s kolegom.
Nepoprel, že i on má mimomanželskú známosť, ktorá trvá 2 mesiace a ich manželstvo je len formálne od
júla 2018. Jeho príjem podľa vlastného vyhlásenia je 668 eur, z ktorého má mesačné výdavky: zálohové
platby plyn 80 eur, internet 11,62 eur, mobilný telefón 22,40 eur, odvoz komunálneho odpadu 3,92 eur,
výživné na deti 100 eur, víkendy strávené s deťmi a program 4 x do mesiaca spolu 80 eur, pohonné

hmoty na dopravu do zamestnania 70 eur, strava, hygiena, pracie prostriedky 200 eur, ošatenie, záľuby
30 eur. Platí zálohové platby na plyn a matka na elektrinu 50 eur, vodu 10 eur, TV 4,64 eur a domovú
daň. Matka poberá starobný dôchodok vo výške 320 eur, výdavky sú asi na polovicu. Vlastní motorové
vozidlo Škoda Fabia, zakúpené v roku 2015, za kúpnu cenu 1 350 eur, rok výroby 2001. Ročné poistenie
motorového vozidla Škoda 79,84 eur. Motocykel Jawa, rok výroby 1973, ročné poistné 33,84 eur. Styk

s mal. deťmi bol bezproblémový počas víkendov, prípadne na základe vzájomnej dohody.

7. Kolízny opatrovník mal. detí po vykonanom dokazovaní navrhol pre prípad rozvodu mal. deti zveriť do
osobnej starostlivosti matke, súčasťou rozsudku, aby bola dohoda rodičov ohľadne styku, ktorú uzavreli
na dnešnom pojednávaní. Výživné určiť v sume 120 eur a 80 eur na mal. deti s tým, že takéto výživné

bude otec schopný platiť.8. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa navrhovateľky za obdobie od mája 2018 do apríla 2019 mal súd
preukázané, že čistý príjem spolu bol 8 548,88 eur a z toho čistý mesačný príjem za mesiac predstavuje
sumu 712,41 eur.

8.1 Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa manžela za obdobie od mája 2018 do apríla 2019 mal súd
preukázané, že jeho čistý mesačný príjem bol 668 eur.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

13. V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva,
ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca
nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia

manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v
príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu
existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého
z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci
nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť

kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento
rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných
vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je
vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie
a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou

perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť,
t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to
znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci
manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť
rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.

14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod
manželstva je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko,
vážne a trvale narušené, nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia z dôvodu rozdielnych
povahových vlastností manželov na manželské spolužitie a citové odcudzenie zo strany navrhovateľky

voči manželovi vzhľadom na jeho správanie voči nej. Manželstvo účastníkov neplní funkcie stanovené
v Zákone o rodine, manželia sa intímne nestýkajú, spoločne nehospodária a nevytvárajú si navzájom
zdravé rodinné prostredie pre nich a maloleté deti od júla 2018. Súd mal za to, že nie je možné
zistenépríčinyrozvratumanželstvaatorozdielnepovahovévlastnostiúčastníkovakoajvzájomnécitové
odcudzenie odstrániť a nie je tu žiadny predpoklad obnovenia manželského spolužitia, vzhľadom na

jednoznačné vyjadrenia účastníkov týkajúce sa rozvodu manželstva. Obaja účastníci uznali, že toho
času majú mimomanželské známosti. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a
zákonné ustanovenia a po zistení objektívnych príčin rozvratu manželstva, ktoré nie sú len prechodného
charakteru súd návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva v celom rozsahu vyhovel.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa navýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom,
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak
druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí
to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho
rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

21. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

22. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.30. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

31. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom
tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom.
Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy
nastanetakýtoprávnystavzávisíodokolnostíkonkrétnehoprípadupričommedzirozhodujúcefaktoryna
strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že
dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť
rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov

tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až
na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou
obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie
pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce
povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov
rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja

rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a
duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo
do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré

uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust.
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie,
od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými

lenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotriebnevyhnutnýchpre
život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

32. S rozvodom je spojené konanie i ohľadne úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po
rozvode. Súd mal. deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá im od narodenia
zabezpečuje každodennú starostlivosť a opateru a zo strany otca nebola vytknutá starostlivosť o mal.
deti. Otec mal. detí súhlasil s tým, aby boli deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti
matke. S poukazom na ustanovenie § 28 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 Zákona o rodine, súd rozhodol

tak, že zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Medzi rodičmi bola sporná
otázka výživného. Matka v návrhu žiadala určiť výživné na mal. deti vo výške 150 eur na každé dieťa.
Poukazovala na príjem otca a potreby mal. detí. Súd mal preukázané, že čistý mesačný príjem matky
v zmysle potvrdenia zamestnávateľa bol 712,41 eur, z ktorého matka uhrádza 1/2 nákladov spojených
s užívaním bytu, a to zálohové platby na elektrinu 20 eur a plyn 45 eur, náklady na cestovné do

zamestnania 60 eur. Rodičom nájomné neplatí, pretože by sa chcela osamostatniť a vyriešiť si bytovú
otázku a rodičia súhlasili s tým, aby si šetrila peniaze. Z príjmu uhrádza nevyhnutné výdavky na stravu,
ošatenie a hygienické potreby pre seba a dve mal. deti. Otec prispieval na výživu mal. detí sumou 100
eur mesačne. Súd uznal nevyhnutné výdavky na mal. deti, ktoré pozostávajú z mesačných výdavkov
u mal. H.: obedy 20 eur, družina 4 eurá, školské pomôcky 10 eur, doplatok na lieky a vitamíny 20 eur

a jednorazové výdavky rozpočítané na 10 mesiacov v súvislosti so školou vo výške 6 eur. Nevyhnutné
výdavky na H. predstavujú sumu 60 eur a okrem toho sú to samozrejme výdavky na stravu, ošatenie a
hygienické potreby, ktorých výška závisí od ročného obdobia. Nevyhnutné výdavky na mal. S.: doplatok
na lieky 17 eur, rozpočítané jednorazové výdavky 2 eurá. Rovnako ďalšie výdavky na stravu, ošatenie ahygienické potreby. Súd sa stotožnil s vyjadrením matky, že nevyhnutné výdavky na mal. deti mesačne
predstavujú sumu 100 - 150 eur i vzhľadom na vyššie uvedené. Príjem otca v zmysle potvrdenia
zamestnávateľa za rozhodné obdobie bol 668 eur. Ak z uvedeného príjmu otec zaplatí určené výživné

vo výške 120 eur na mal. H. a vo výške 80 eur na mal. S., ktoré predstavuje 30 % z jeho čistého
mesačnéhopríjmu,zostanemusuma468eurnavšetkyostatnévýdavky.Súdzdôrazňuje,ževýživnémá
prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Súd nepopiera a uznáva výdavky otca, ktoré pozostávajú z
nevyhnutných výdavkov, a to: zálohové platby na plyn 80 eur, internet 12 eur, náklady na pohonné hmoty
70 eur s tým, že po zaplatení uvedených výdavkov v súvislosti s bývaním a prepravou do zamestnania,

mu zostane suma, ktorá je vyššia ako životné minimum pre plnoletú osobu vo výške 205 eur v zmysle
§ 5 ods. 7 Zákona č. 601/2003 o životnom minime v znení noviel. Otec bude schopný bez akejkoľvek
ujmy z preukázateľného príjmu zaplatiť určené výživné tak, aby bola matka schopná pokryť nevyhnutné
výdavky na mal. deti. Rovnako i matka je povinná prispievať na výživu mal. detí, kde sa však zohľadňuje
i jej každodenná starostlivosť a preto, ak matka prispeje sumou v 1/3 z určeného výživného, bude matka
schopná zabezpečiť všetky potreby vzhľadom na vek mal. detí, kde je potrebné zohľadniť i náklady v

súvislosti s bývaním. Súd vyjadrenia otca, že pozná potreby mal. detí a preto výživné vo výške 150
eur spolu na obe mal. deti je postačujúce, súd považoval za nepreukázané s tým, že otec v tejto časti
neuniesol dôkazné bremeno a opätovne zdôraznil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami.
Tvrdenia otca o tom, že má výdavky počas víkendov, keď sú deti u neho, prípadne že im šetrí, čo však
upresniť nevedel, súd považoval za irelevantné. Na základe týchto skutočností súd určil výživné tak, ako

je uvedené vo výroku rozsudku. Ohľadne úpravy styku rodičia uzavreli dohodu, v zmysle ktorej nežiadali
upraviťstykotcasmal.deťminačasporozvode,pretožesanastykuvediadohodnúťzohľadniťpracovné
povinnosti rodičov ako aj záujmy mal. detí.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, pretože uvedený zákon na konanie o rozvod manželstva neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloleté deti alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).