Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116218322
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116218322.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, práv. zast.: JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: E. L., X..
XX.XX.XXXX, L. E. J. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 165,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 165,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 60,- € od 29.07.2013 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
- zo sumy 15,- € od 01.08.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 15,- € od 01.09.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 15,- € od 01.10.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 15,- € od 01.11.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 15,- € od 01.12.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 15,- € od 01.01.2014 do zaplatenia
- a zo sumy 15,- € od 01.02.2014 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba sa zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,06 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa žalobou zo dňa 13.07.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu 165,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od
29.07.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 28.12.2012 zmluvu o

pôžičke č. 20359689 na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 180,- €. Podľa
zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 12 mesačných splátkach po 15,- €.
Žalovaná uhradila len sumu 15,- €. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať
pôžičku riadne a včas, žalobca listom zo dňa 20.07.2013 vyzval žalovanú na okamžitú úhradu všetkých
splátok jednorazovo. Žalobca úver zosplatnil. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila.

3. Uznesením č.k. 4Csp/11/2016-33 zo dňa 16.11.2017 súd, z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky

po začatí konania, pripustil zmenu žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu spol.
Consumer Finance Holding a.s., so sídlom: Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130,
vstúpil ako žalobca spol. Intrum Slovakia s.r.o..4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci ju mala riadne doručenú.

5. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi

pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.

6.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil
verejne rozsudok dňa 31.01.2019, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na

úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 22.01.2019.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a na základe vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

9. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že zmluvou pôžičke č. 20359689 zo dňa 28.12.2012
uzatvorenou medzi pôvodným žalobcom - spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a
žalovanou ako dlžníkom poskytol veriteľ žalovanej pôžičku - spotrebiteľský úver vo výške 180,- €, ktorý
mala žalovaná splatiť v 12 mesačných splátkach po 15,- €. Zmluva obsahovala údaje o akontácii 17,05
%, 37,- €, RPMN 0 % a priemernej hodnote RPMN 40,6 %. Ďalej boli k zmluve predložené Všeobecné

obchodné podmienky.

10. Žalovaná bola listom zo dňa 20.07.2013 vyzvaná zo strany pôvodného žalobcu na okamžitú úhradu
všetkých splátok jednorazovo vo výške 171,- €. Žalovaná podľa platobnej histórie uhradila celkovo 15,-
€ (52 -37 akontácia).

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako
postupcoma žalobcomakopostupníkomžalobcavzmysleprílohyk zmluvenadobudolpohľadávkuvoči
žalovanej uplatňovanú v tomto konaní, v dôsledku čoho súd aj uznesením č.k. 4Csp/11/2016-33 zo dňa
16.11.2017 pripustil zmenu žalobcu, ktorý sa v dôsledku postúpenia pohľadávky stal novým veriteľom.

12. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“) účinného od 01.12.2011 do 31.12.2012, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
- a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) ,
r) a y) a § 10 ods. 1 ,
- b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. V danom prípade, aj keď nešlo o spotrebiteľský úver v zmysle jeho negatívneho vymedzenia podľa
cit ust. § 1 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., je nepochybné, že žalobca v tomto vzťahu vystupoval

ako iný veriteľ ponúkajúci alebo poskytujúci pôžičku v rámci svojej podnikateľskej činnosti [cit. § 24 ods.
1 v spojení s cit. ust. § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z., a žalovaná v tomto vzťahu vystupovala
ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [cit. § 24 ods. 1 v
spojení s cit. ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.] V obmedzenom rozsahu sa tak v zmysle vyššie
cit. ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vzťahujú na právny vzťah medzi účastníkmi založený vyššie

uvedenou ZU datovanou dňa 22.05.2012 ust. § 2, § 3 a § 4, § 6 až § 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, § 12,
§ 14, § 16, § 17, § 19, § 23, § 24 a § 25 zákona č. 129/2010 Z. z. Zároveň je možné bez akýchkoľvek
pochybností konštatovať, že v danom prípade vzhľadom na osoby zmluvných strán (na strane žalobcu
ako dodávateľa podľa cit. ust. § 53 ods. 3 OZ a na strane žalovanej ako spotrebiteľa podľa cit. ust. § 53
ods. 4 OZ) išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ.

14.Keďžesúdustálil,žezmluvauzatvorenásožalovanoujezmluvouospotrebiteľskomúvereavzťahuje
sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky
povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.

15. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/,
k/ cit. zákona, a to konečnú splatnosť úveru a výšku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov.

16. V zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko zmluva obsahuje

len údaj o výške jednotlivých splátok (15,- €) a počte splátok (12). Údaj o tom, na ktorý konkrétny
deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva neobsahuje, pričom nie
je postačujúce, ak by túto informáciu obsahovali len podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky,
pretože zákon vyslovene vyžaduje, aby uvedené povinné náležitosti boli obsiahnuté priamo v zmluve o
spotrebiteľskom úvere a nepripúšťa sa obsiahnutie náležitostí v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch.

17. Okrem toho v súvislosti s náležitosťou uvedenou pod písm. k/ súd uvádza, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo

tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej
úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana)
potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viažeku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť,
teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu,

aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť,
ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke
by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa
zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným
ustanovenímsplnenápretonieje. Uvedeniečasti,ktorázkaždejsplátkypripadánasplatenievyčerpanej

istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ
nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov).
Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaná spláca spotrebiteľský úver, istina
prakticky jej splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na
úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne
vymedzené,akáčasťsplátkysapoužijenaúhraduistinyaakáčasťnaúhradupríslušenstva,jevylúčené,

aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradu dlžného spotrebiteľského
úveru s príslušenstvom.

18. V súvislosti s tým, že nie je uvedený termín splatnosti splátok, teda keďže nie je uvedené, na
ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť splátok, potom nebola dostatočne určito

vymedzená ani náležitosť podľa písm. f/ zákona, a síce konečná splatnosť. V zmluve sa uvádza že
termín konečnej splatnosti je 01/2014, teda pripadá na január 2014, avšak v ktorý deň v tento mesiac sa
stane splatnou posledná splátka, zo zmluvy nevyplýva. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej
forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho
spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Bez uvedenia dňa splatnosti poslednej splátky, len údaj

o mesiaci a roku jej splatnosti tak podľa súdu nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať, že údaj
o konečnej splatnosti bol uvedený presne a určito.

19. Súd považuje za potrebné uviesť, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského
práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana, zodpovedá taký výklad ustanovenia §

9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru
majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným
poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie
toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto

čiastkovej položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky
úroku a výška splátky poplatkov. Z obsahu predmetnej zmluvy, ako aj z uvedeného oznámenia, pri
tejto náležitosti, t.j. výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, takáto presnosť
splnená nie je. Súd konštatuje, že uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej
istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ

nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto
náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je,
nakoľkonímuhrádzanésplátkysapoužívajúvcelomrozsahunaúhradupríslušenstva,zktoréhodôvodu
nedochádzakponíženiudlžnejistiny.Lenvtedy,pokiaľjepresnevymedzené,akáčasťsplátkysapoužije
na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako

mali byť zaplatené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/142/2016 zo dňa 22.06.2016, sp.
zn. 6Co/107/2016 zo dňa 27.04.2016, či sp. zn. 6Co/170/2015 zo dňa 17.06.2015 a tiež na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3Sžo/19/2012 zo dňa 12.03.2013.

20. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia, aj vo vzťahu k tejto obligatórnej náležitosti, okresný
súd upriamuje pozornosť na právny záver Krajského súdu v Žiline obsiahnutý v rozsudkoch sp. zn.
6Co/30/2017 zo dňa 26.04.2017 a sp. zn. 7Co/61/2017 zo dňa 26.04.2017, a to k rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016. Krajský súd v Žiline konštatoval, že vzhľadom na explicitné znenie
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny,

splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku C 42-15 vyložil toto ustanovenie
Eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by "zlomil"
vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamyúčinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda
môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo
o výklad práva contra legem.

S týmto právnym názorom sa okresný súd plne stotožňuje. V nadväznosti na uvedené okresný súd
konštatuje, že nemožno uvažovať ani o nepriamom účinku smernice. V prípade, keby bol nepriamy
účinok priznaný, aj v tomto prípade by išlo o výklad contra legem, nakoľko zákon o spotrebiteľských
úveroch definuje predmetné obligatórne náležitosti inak ako dotknutá smernica.
Ak by súd pripustil Eurokonformný výklad predmetného ustanovenia, teda jeho výklad v duchu smernice,

zmluva o spotrebiteľskom úvere by musela obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa
(čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice č. 2008/48/ES). Ak by sa pripustilo, že frekvencia splátok je mesačná,
spotrebiteľ aj tak nevie, v ktorý deň sú splatné jednotlivé splátky, čo má podstatný význam s ďalšími
jeho záväzkami a povinnosťami, napríklad spotrebiteľ zo zmluvy nevie, kedy sa dostáva do omeškania
(nakoľko nepozná dátum splátky v mesiaci) a navyšuje tak svoj záväzok o ďalšie sumy predstavujúce
úrok z omeškania. Pokiaľ spotrebiteľ nepozná konkrétny dátum splátky v mesiaci, môže to mať tiež za

následok iniciovanie rozhodcovského konania, prípadne realizáciu zrážok zo mzdy (spotrebiteľ nevie,
či splatnosť splátky je v prvý deň v mesiaci, v polovici mesiaca alebo na konci mesiaci, pričom takto
formulovaná zmluva dáva veriteľovi „priestor“ na uplatňovanie rôznych sankcií).

21. Súd má za to, že tak explicitne presné ustanovenie, akým je ust. § 9 ods. 1 písm. k) cit. zákona

cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte
a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom
ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených
pod písm. k) § 9 ods. 1 cit. zákona. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho
právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy

účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a
prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv.
eurokomformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje
medze, už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ.

22. Najvyšší súd SR vo veci 3Cdo/146/2017 založil svoj výklad len na teleologickom výklade Zákona
č. 129/2010 Z. z. (úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k nemu) bez toho, aby posúdil,
či nedošlo prípadne aj k neúmyselnému chybnému transponovaniu Smernice do vnútroštátneho práva
a bez toho, aby skúmal, aký význam zákonodarca prisúdil predmetnému slovnému spojeniu v čase,
kedy ho zákonodarca použil vo vnútroštátnom právnom poriadku po prvýkrát. Navyše, pri teleologickom

výklade celkom opomenul tú časť dôvodovej správy k novele Zákona č. 129/2010 Z. z. (zákonu
č. 279/2017 Z. z.), ktorým zákonodarca vyslovene uvádza, že „ak by sme predmetné ustanovenia
ponechali v zákone č. 129/2010 Z. z., Slovenská republika by išla nad rámec podmienok stanovených
smernicou" a z tejto dôvodovej správy do svojho rozhodnutia selektívne vybral len tú časť, ktorá
podporuje jeho závery. Uznesenie Najvyššieho súdu SR vnáša do právnych vzťahov mimoriadnu

právnu neistotu, kedy sa rôzne pojmy vykladajú totožne (ust. § 9 ods. 2 písm. l) pred novelou a po
novele účinnej od 01.05.2018, ale aj ust. § 4 ods. 1 písm. h) a ust. § 5 ods. 2 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z.). Spojením historického výkladu skúmanej právnej normy s princípom právnej
istoty, použitím všetkých ostatných výkladových metód, ako aj porovnaním znenia právnych noriem
obsiahnutých na rôznych miestach zákona č. 129/2010 Z. z., nie je možné dotknutému ustanoveniu

Smernice priznať nepriamy účinok v znení zákona č. 129/2010 Z. z. účinného do 30.04.2018 (v
odsekoch 20. a 22. - zdroj: PAVÚK, Anton. Právna analýza uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veci sp.
zn. 3 Cdo 146/2017 , 26.6.2018. Dostupné z ).

23. Súd ešte poukazuje na právny záver Krajského súdu v Žiline obsiahnutý v rozsudku sp. zn.
5Co/213/2018-68zodňa25.09.2018,vktoromkonštatoval,ževýkladzákonač.129/2010Z.z.platnéhov
čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä
zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v čl.

2 ods. 2 ako "stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo".
Ustálená judikatúra slovenských súdov podala, aj podáva stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadompotreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Pokiaľ
existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (v počte 2, senáty NS SR), ktoré predstavujú odklon od
zaužívanej praxe a zaužívaného riešenia predmetných sporov v súlade so zásadami, ktoré sú uvedené

vyššie, odvolací súd uvedené rozhodnutia nepovažoval za ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle vyššie
citovaného čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

24. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto považuje z
dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, pričom už len absencia čo i len

jednej z týchto náležitostí spôsobuje uvedený následok. Vzhľadom na uvedené, je možné žalobcovi
priznať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov po odčítaní úhrad. Žalovanej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 180,- €, z čoho uhradila sumu 15,- € po, teda neuhradený zostatok istiny
úveru predstavuje sumu 165,- € (čerpanie úveru - úhrady). Keďže v konaní nebolo preukázané, že by
žalovaná túto sumu uhradila, súd žalobe v tejto časti vyhovel.

25. Súd totiž vychádzal z toho, že nebola riadne vyhlásená predčasná splatnosť úveru, nakoľko neboli
splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ. Žalobca totiž predčasne vyhlásil splatnosť úveru bez toho,
aby vopred upozornil žalovanú na uplatnenie tohto práva tak, ako to vyžaduje § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, keďže žiadna iná písomnosť, ktorá by predchádzala mimoriadnemu zosplatneniu úveru
súdu predložená nebola. Nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na to, aby sa stali splátky úveru

mimoriadne predčasne splatné, súd na predčasné zosplatnenie úveru vykonané žalobcom neprihliadal.
Uvedené teda má vplyv na priznanie úrokov z omeškania, ktoré nie je možné žalobcovi priznať odo dňa
nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak, ako si to uplatnil žalobca, ale vždy
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej dlžnej splátky. Nakoľko v zmluve si zmluvné strany
nedohodli dni splatnosti splátok, teda nedohodli sa na tom, na ktorý konkrétny deň v mesiaci pripadá

splatnosť mesačných splátok, súd ustálil, že jednotlivé splátky boli splatné vždy do posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca. Súd preto z jednotlivých priznaných splátok (zo sumy 60,- € od
29.07.2013 a zo 7 splátok vo výške 15 € splatných od 08/2013 do 02/2014) priznal úroky z omeškania
vždy odo dňa nasledujúceho po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom sa tá-ktorá splátka
stala splatnou. V čase vyhlásenia rozsudku všetky splátky už boli splatné. Výšku úrokov z omeškania

súd určil s poukazom na § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia 87/1995 Z.z. ako základnú rokovú sadzbu ECB k
1.dňu omeškania zvýšenú o 8,5 %. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania,
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia
sumy 242,31 € s príslušným úrokom z omeškania (165 + 77,31), a teda priznanie tejto sumy by

predstavovalo plný úspech žalobcu. Súd žalobcovi priznal len sumu 239,95 € (165, + 28,11 + 7,01 +
6,90 + 6,80 + 6,69 + 6,48 + 6,37) čo je z celku 99,03 %. Žalovaná bola úspešná v rozsahu 0,97 %.
Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 98,06 %. Žalobca má preto proti žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 98,06%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.