Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4Nt/17/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318010260
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6318010260.2
Uznesenie
Okresný súd Brezno v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Kekeňáka, PhD. a z
prísediacich Oľgy Gregorovej a Dagmar Jamrichovej, o návrhu odsúdeného G. H., nar. XX.XX.XXXX v
B. na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.11.2018, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného G. H., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., P. XX, t.č.
vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, na povolenie obnovy konania
vo veci vedenej na Okresnom súde Brezno, pod sp. zn. 1T/110/2017, v prospech odsúdeného zo dňa
06.08.2018, z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Odsúdený G. H. podal na tunajšom súde dňa 08.08.2018 návrh na povolenie obnovy konania vo veci
vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 1T/110/2017. Návrh odôvodnil v podstate tým, že
odsúdenýbolzatýranieblízkejosobyazverenejosobypodľa §208Tr.zák.nasedemrokov,pričomvoči
jeho osobe boli porušené základné práva na obhajobu, a tým pádom aj na spravodlivý proces. Doplnil,
že doposiaľ súdu neznáme dôkazy prejedná s prideleným obhajcom a súčasne požiadal vzhľadom na
svoju súčasnú situáciu, aby mu súd obhajcu pridelil.
Opatrením č.k. 4Nt/17/2018-4 zo dňa 25.09.2018 súd odsúdenému G. H. ustanovil za obhajkyňu JUDr.
Katarínu Hroncovú, advokátku so sídlom AK Brezno, Clementisova 4.
Odsúdený na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.11.2018 zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že
zo strany príslušníkov polície bol prinútený k tomu, aby sa k stíhanému skutku priznal. Vypovedal pod
nátlakom, policajti sa mu vyhrážali, že pôjde do väzby. Potom, ako mu boli zo strany predsedu senátu
prečítané jeho výpovede z prípravného konania, a to najmä vyhlásenie z čl. 97 o tom, že vypovedal
slobodne a vážne, bez akéhokoľvek nátlaku, doplnil, že pri výpovedi bol v podnapitom stave a vlastne
si ani nepamätá, čo vypovedal. Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní nerozumel tomu, čo sa ho sudca
pýta. Potom, ako mu bola zo strany predsedu senátu prečítaná zápisnica z hlavného pojednávania z
čl. 235, v ktorej je okrem iného uvedené, že poučenie o procesných právach a obžalobe porozumel a
vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že to
nie je pravda, pretože on ani vlastne nevedel, čo sa na hlavnom pojednávaní deje. Poukázal na to, že už
v prípravnom konaní navrhoval vypočutie svojej matky a susedy, avšak toto mu bolo zamietnuté. Trest,
ktorý mu súd uložil vo výmere sedem rokov si nezaslúži, tento je neprimerane prísny.
Obhajkyňa poukázala na to, že je toho názoru, že v prípravnom konaní vznikli pochybnosti o spôsobilosti
obvineného náležite sa obhajovať a chápať zmysel a obsah trestného konania, ktoré bolo voči nemu
vedené. Je toho názoru, že obvinenému mal byť ustanovený obhajca a z tohto dôvodu došlo k porušeniu
jeho práva na obhajobu, a tým pádom aj práva na spravodlivý súdny proces. Odsúdený v procesnom
postavení obvineného nerozumel trestnému konaniu, ktoré bolo voči nemu vedené. V prípade, ak by tak
tomu bolo, navrhoval by vypočuť svedkov, ktorý by preukázali, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu,sa nestal. Všetko bolo zo strany poškodenej iba vymyslené. Je potrebné náležitým spôsobom skúmať,
či poškodená nemá sklony k vymýšľaniu si a klamstvu, pretože obvinený tvrdí, že ju nebil, nevyhrážal sa
jej, ani ju neposielal žobrať, čo môžu hodnoverne potvrdiť navrhovaní svedkovia, a to matka odsúdeného
P. H. a suseda D. G.. Navrhla preto, aby súd žiadosti obvineného o povolenie obnovy konania vyhovel.
Okresný prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že návrh žiada ako nedôvodný zamietnuť, pretože
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by obžalovaný nemohol uplatniť počas trestného stíhania, ktoré
bolo voči nemu vedené. V priebehu trestného konania nevznikli žiadne pochybnosti o duševnom
stave odsúdeného, ktorý si mohol obhajcu sám kedykoľvek zvoliť. Prokurátor spochybnil tvrdenia o
akomkoľvek nezákonnom nátlaku zo strany polície alebo o ovplyvňovaní slobodnej vôle obžalovaného
na súde, kde bol prítomný jednak prokurátor, zapisovateľka, ako aj sudca. Z uvedených dôvodov návrh
na povolenie obnovy konania považuje za nedôvodný a navrhol, aby ho súd zamietol.
Súd po oboznámení s návrhom odsúdeného na povolenie obnovy konania, ako aj s pripojeným spisom
Okresného súdu Brezno, sp. zn. 1T/110/2017, postupoval pri rozhodovaní o predmetnom návrhu najmä
podľa týchto ustanovení Trestného poriadku.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por., súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394.
Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo
dôkazy uvedené v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. V konaní o povolení obnovy konania súd nemôže
preskúmavať, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného,
či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, a pod. V konaní o povolení obnovy
konania súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť napadnutého rozsudku vydaného v základnom
konaní. Predmetné konanie sa v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. obmedzuje predovšetkým na riešenie
otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy pre súd nové, skôr
neznáme. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré
vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozsudku, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké
bolo urobené v pôvodnom konaní. Povinnosťou súdu v konaní o povolení obnovy konania je teda
skúmať správnosť právoplatného rozsudku súdu v tom rozsahu, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú
také závažné, že odôvodňujú zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti rozsudku vydaného súdom v
pôvodnom konaní. Nové skutočnosti alebo dôkazy však nie sú predmetom povinného skúmania súdu v
rámci konania o povolení obnovy konania, ale musia byť predložené súdu spolu s návrhom na povolenie
obnovy konania zo strany subjektu, ktorý návrh na povolenie obnovy konania podáva.
Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo
zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takou skutočnosťou je
objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať dôkazom.
Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom
konaní, alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v
pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.
Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal
alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne
vyhodnotil.Pri posudzovaní podmienok obnovy konania i podľa citovaného ustanovenia zákona (§ 394 ods. 1 Tr.
por.) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk:
1. či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme,
2. či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi
známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné
rozhodnutie uvedené v ods. 1 ust. § 394 Tr. por.
Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné právoplatné
rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia
uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia s dôkaznou silou a významom novotvrdených
skutočností a novonavrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy
konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného
právoplatného rozhodnutia.
Súd na verejnom zasadnutí preskúmal návrh odsúdeného G. H. na povolenie obnovy konania, ako
aj argumenty prednesené zo strany ustanovenej obhajkyne na verejnom zasadnutí a dospel k
záveru, že skutočnosti uvádzané ako také, ktoré by mohli podľa názoru odsúdeného viesť k povoleniu
obnovy konania, neobstoja a návrh na povolenie obnovy konania je nedôvodný. Skutočnosti uvádzané
obžalovaným totiž nie sú dôkazmi doteraz neznámymi, resp. skutočnosťami, ktoré by boli súdu skôr
neznáme. Odsúdený G. H. svoj návrh na povolenie obnovy konania opiera v podstate o to, že k výpovedi,
resp.priznaniuktrestnejčinnosti,ktorámubolavtrestnomstíhaníkladenázavinu,boldonútenýorgánmi
činnými v trestnom konaní a súdom. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď z prípravného konania
zo dňa 27.06.2017 (čl. 97), kedy bol v tom čase obvinený G. H. vypočúvaný vyšetrovateľkou OR PZ
k trestnej činnosti, ktorá mu bola kladená za vinu, pričom po poučení o procesných právach uviedol,
že obhajcu si nevolí, bude sa obhajovať sám. Taktiež nežiadal o ustanovenie obhajcu. Bol taktiež
poučený v zmysle § 121 ods. 2 Tr. por. o práve na bezplatnú obhajobu a o tom, že môže žiadať o
ustanovenie obhajcu. Uznesenie o vznesení obvinenia si prevzal, toto mu bolo vyšetrovateľkou PZ
opätovne prečítané. Sám dobrovoľne vypovedal k stíhanej trestnej činnosti, nevyužil svoje zákonné
právo odoprieť vypovedať. Zo zápisnice o výsluchu vyplýva, že svojim vlastnoručným podpisom potvrdil,
že výpoveď vykonal vážne a slobodne; prehlásil, že počas úkonu nebol na jeho osobu zo strany
vyšetrovateľa PZ vyvíjaný žiadny fyzický, psychický a ani iný nátlak. Po prečítaní zápisnice, ktorá bola
nahlas diktovaná vyhlásil, že jej obsah je v súlade s jeho výpoveďou, a preto nežiadal jej opravu a ani
doplnenie.
Po tom, ako bola proti nemu na Okresnom súde Brezno dňa 19.09.2017 podaná obžaloba pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s
poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák., ktorá mu bola riadne doručená dňa 29.09.2017 do vlastných
rúk spolu s výzvou v zmysle § 240 ods. 3, 4 Tr. por., aby bez meškania súdu oznámil návrhy na
vykonanie dôkazov, ktoré bude žiadať vykonať na hlavnom pojednávaní, v tom čase obžalovaný G. H.
na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2017 v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásil, že je vinný
zo skutku uvedeného v obžalobe. Súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Tr. por.
rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, a vykonajú
sa iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Obžalovaný voči tomuto postupu súdu nemal žiadne
námietky, pričom zároveň bol pred rozhodnutím súdu poučený o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o jeho
vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania
uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., pričom napriek tomu zotrval na svojom vyhlásení o tom, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na základe vykonaného dokazovania, čo do druhu
trestu a jeho výmery súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v zmysle § 208 ods. 3 Tr. zák. na
samej dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom a uložil mu nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere sedem rokov, pričom hranica trestnej sadzby za uvedený zločin predstavuje
výmeru 7 rokov až 15 rokov. Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 1T/110/2017-241
z 18.10.2017 nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2017.Súd ďalej konštatuje, že po tom ako bol na hlavnom pojednávaní vyhlásení vyššie uvedený rozsudok,
obžalovaný sa ihneď vzdal práva podať odvolanie za seba, ako aj za ďalšie osoby oprávnené podať
odvolanie v jeho prospech. Prokurátor súdu dňa 20.10.2017 oznámil, že sa vzdáva práva podať
odvolanie voči predmetnému rozsudku, ktorý tak nadobudol právoplatnosť týmto dňom, t.j. 20.10.2017.
Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru súdu v plnom rozsahu vyvracajú tvrdenia odsúdeného o tom,
že bolo porušené jeho právo na obhajobu ako aj právo na spravodlivý proces. Navyše, odsúdený mal
v priebehu trestného stíhania, a to či už v prípravnom konaní, resp. v konaní po podaní obžaloby pred
súdom, právo navrhnúť dôkazy, o čom bol aj v súlade s Trestným poriadkom riadne poučený. Taktiež
v prípravnom konaní vyhlásil, že k výpovedi nebol žiadnym spôsobom nútený, pričom súd poukazuje
na to, že na hlavnom pojednávaní dobrovoľne vyhlásil vinu za skutok, ktorý je uvedený v obžalobe, na
svojom vyhlásení o priznaní viny zotrval a na hlavnom pojednávaní potom, ako súd vyniesol rozsudok
uviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie voči predmetnému rozsudku.
Súd preto vo svetle vyššie uvedených skutočností tvrdenia odsúdeného o tom, že bolo porušené jeho
právo na obhajobu, a tým pádom aj právo na spravodlivý proces, považuje za tendenčné, učinené iba v
snahe vyhnúť sa uloženému trestu, resp. učinené v snahe o zmiernenie trestu. Odsúdený nevyužil ani
právo na podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania, kedy by dovolací súd preskúmal,
či došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Taktiež tvrdenia uvádzané odsúdeným, že nie je schopný
sám sa náležitým spôsobom obhajovať, nie sú žiadnym spôsobom preukázané a sú prednesené len v
rovine čisto teoretickej. Nové dôkazy - výsluchy svedkov, ktoré navrhuje odsúdený súdu vykonať, mohol
navrhnúť už v priebehu prípravného konania, resp. konania pred súdom, o čom bol riadne poučený.
Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v
jeho prospech ako nedôvodný zamietol.
Odsúdený po vyhlásení uznesenia uviedol, že podáva proti nemu sťažnosť priamo do zápisnice.
Prokurátor sa vzdal práva podať sťažnosť proti predmetnému uzneseniu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do troch pracovných
dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský
súd v Banskej Bystrici. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.