Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. september 2008

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/81/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705205096
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2008:6705205096.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdvoZvolenevkonanípredsamosudcomJUDr.PetromBanskýmvprávnejvecinavrhovateľa
I..J.B.,nar.XX..XX.XXXX,.bytomK.,S.XXX/X,.zastúpenýU.&P.,s.r.o.,sosídlomZ.,N..S.XX,.proti
odporcovi Z. H., S.. s r. o., so sídlom Z., L. C. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený J.. B. H., advokátom
so sídlom B., P. V. XX,. o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal odporca navrhovateľovi listom

zo dňa 18. 3. 2005 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je n e p l a t n é .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi z titulu náhrady mzdy sumu 313.530,- Sk a to za
obdobie od 1. 9. 2005 do 29. 2. 2008 do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu, založený pracovnou zmluvou zo dňa 10. 2.
2000 trvá, z a m i e t a .

O trovách konania r o z h o d n e súd osobitným uznesením v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 18. 5. 2005 domáhal určenia,
že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 18. 3. 2005
podľa § 68 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce je neplatné. Taktiež žiadal aby súd určil, že pracovný pomer
navrhovateľa u odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 10. 2. 2000 v znení jej zmien a doplnkov

trvá a odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Po zmene návrhu pripustenom uznesením č.k. 8C 81/2005-90 zo dňa 19. 5. 2008 došlo k zmene návrhu
v tom, že navrhovateľ si uplatňoval aj zaplatenie sumy vo výške 313.530,- Sk ako náhradu mzdy.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že u odporcu ako zamestnávateľa pracoval na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 10. 2. 2000. Pracoval na pozícii skladník. Vrámci vyššie uvedeného pracovného pomeru
mal uzatvorenú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti v zmysle § 182 Zákonníka práce. Dňa 18.
3. 2005 prevzal od svojho zamestnávateľa rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru v

zmysle§68Zákonníkapráce,vktorommukladiezavinu,žesadopustil porušeniaustanovenia§81ods.
e) Zákonníka práce, ktorý ukladá zamestnancovi povinnosť hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu
zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať
v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Odporca vo vyššie uvedenom okamžitom skončení
pracovného pomeru uviedol, že fyzickou inventúrou konanou dňa 18. 2. 2005, ktorej predmetom bolo
porovnanie skutočného fyzického stavu zásob v skladovom hospodárstve s účtovným stavom, bol

zistený schodok vo výške 22.366,50 Sk a tento schodok bol po odsúhlasení účtovných zostatkov
prejednaný Škodovou komisiou odporcu dňa 7. 3. 2005, ktorá ho kvalifikovala ako škodu. Odporca
teda zastáva názor, že vzhľadom na vyššie uvedenú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednostizamestnancov som aj ja zodpovedný za tento schodok. Keďže som s uvedeným skončením pracovného
pomerunesúhlasil,považujemhozaneplatnýprávnyúkonatedapredpokladám,žemôjpracovnýpomer
u odporcu neskončil a naďalej trvá. Zároveň trvám na tom, aby ma odporca ďalej zamestnával. Ja sa

necítim byť zodpovedný za porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré odporca so mnou skončil pracovný
pomer. Dňa 1. 6. 2004 sme spolu s ďalšími kolegami a to O. M., M. S., J. B. a I. V. upozornili, že v dobe
podania upozornenia nie je možné skontrolovať stav zásob mrazenej hydiny, HMV a chladenej hydiny
(tržná a výrobná) z dôvodu, že stav zásob nie je aktuálny a že so skladom manipulujú pracovníci, ktorí
nie sú hmotne zodpovední. Napriek tejto skutočnosti odporca nevykonal relevantné opatrenia, ktorými

by odstránil vyššie uvedený stav, čím mi zamestnávateľ nevytvoril podmienky na starostlivosť o zverené
predmety bez rizika strát ako aj bez možnosti účinne ich obeh kontrolovať a teda podľa môjho názoru
v tomto prípade nemožno vychádzať z mojej hmotnej zodpovednosti. Poukazujem na judikatúru súdov
SR v obdobných veciach (R 12/1976, 70/72). Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadam, aby súd rozhodol
tak, ako je vyššie uvedené.
Na základe návrhu doručeného súdu dňa 21. 4. 2008 sa navrhovateľ zároveň domáhal aj zaplatenia

sumy 313.530,- Sk a to z dôvodu náhrady mzdy.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s rozhodnutiami Okresného súdu vo
Zvolene č.k. 14C 72/05-317, 9C 150/2005-397, 17C 269/05-100 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
12Co 290/06 a tiež oboznámením sa s výpoveďami účastníkov konania, zistil tento skutkový stav veci:

Na základe listu - Okamžité skončenie pracovného pomeru odporca dal navrhovateľovi dňa 18. 3.
2005 okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Ako dôvod bolo uvedené, že: Fyzickou inventúrou konanou dňa 18. 2. 2005, ktorej predmetom bolo
porovnanie skutočného fyzického stavu zásob v skladovom hospodárstve s účtovným stavom, bol

zistený schodok vo výške 22.366,50 Sk. Tento schodok bol po odsúhlasení účtovných zostatkov
prejednaný Škodovou komisiou zamestnávateľa dňa 7. 3. 2005, ktorá ho kvalifikovala ako škodu.
Dňa 1. 12. 2003 ste uzatvorili so zamestnávateľom Dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorá
Vás zaväzuje k zodpovednosti za uvedený schodok podľa § 189 ods. 2, 3 Zákonníka práce. Vaša
zodpovednosť za uvedenú škodu je podľa uvedených právnych predpisov vo výške 2.907,60 Sk. Na

základe týchto skutočností ste sa dopustili porušenia ustanovení § 81 ods. e) Zákonníka práce, ktorý
ukladá zamestnancovi povinnosť hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a
chrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničenímazneužitímanekonaťvrozporesoprávnenými
záujmami zamestnávateľa.

Súd z pracovnej zmluvy (č.l. 30 spisu) zistil, že odporca ako zamestnávateľ uzatvoril s navrhovateľom
ako zamestnancom pracovnú zmluvu s nástupom práce dňa 10. 2. 2000.

Na základe Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 10. 2. 2000 uzatvorenej medzi odporcom ako
zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom bolo zistené, že v zmysle tohto dodatku je

dojednaným druhom práce „skladník“, pričom tento druh práce bude navrhovateľ vykonávať od 1. 9.
2002. Miestom výkonu práce zamestnanca je v sídle zamestnávateľa, útvar skladového hospodárstva.
Pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú. Tento dodatok nadobúda platnosť dňom podpísania
zmluvnými stranami a účinnosť dňa 1. 9. 2002. Uvedený dodatok bol podpísaný dňa 30. 8. 2002.

Na základe Dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti zamestnancov (č.l. 32 spisu), uzatvorenej dňa
1. 12. 2003 bolo zistené, že odporca ako zamestnávateľ a zamestnanci J. B., O. M., M. S., I. V., I.. J.
B. a R. J. uzatvorili túto dohodu. Zamestnanci tu pracujú na základe pracovných zmlúv vo funkciách
uvedených v záhlaví zmluvy v útvare skladového hospodárstva, každý jeden ako skladník, pričom sú im
zverené tieto hodnoty: tovar v sklade mrazenej hydiny, tovar v sklade hydinových mäsových výrobkov,

tovar v sklade obchodného tovaru, ktoré sú povinní zúčtovať.

Súd z listu - Upozornenie, zo dňa 1. 6. 2004 (č.l. 34 spisu), podpísaného O. M., J. B., M. S., I.. J. B.
a I. V. zistil, že dolepodpísaní upozorňujú I.. A. B., vedúcu obchodného úseku spoločnosti Z. H., S..
s r. o., že nie je možné skontrolovať stav zásob mrazenej hydiny, HMV a chladenej hydiny (tržná a

výrobná), nakoľko stavy zásob nie sú aktuálne a nedá sa porovnať účtovný stav s fyzickým stavom
zásob. Zistili sme, že so základnými skladmi manipulujú pracovníci, ktorí nie sú hmotne zodpovední.
Podľa dohody o hmotnej zodpovednosti je povinnosťou zamestnanca všetky hodnoty riadne a bežne
vyúčtovať, aby nevznikli škody. Podľa bodu 4 hmotnej zodpovednosti, sme povinní upozorniť na tietoskutočnosti a žiadame Vás o okamžité prevedenie fyzickej inventúry, aby sa zistil skutočný účtovný stav
a boli odstránené administratívne chyby. V prípade že organizácia nezabezpečí pravidelnú aktualizáciu
stavov, bude porušená dohoda o hmotnej zodpovednosti zo strany zamestnávateľa.

Súd z Príkazného listu č. G. (č.l. 37 spisu) s účinnosťou od 18. 2. 2005, platnosť príkazu - bolo prikázané
vykonať fyzickú inventúru majetku podľa nasledovných účtovných skupín k 18. 2. 2005. Ústrednú
inventarizačnú komisiu tvorili: predseda I.. H., členovia A. K. a I.. B.. Účtovnú skupinu (sklad zabitej
hydiny) a Dielčiu inventarizačnú komisiu tvorili predseda pán D., členovia Z. T., J. B., M. S., O. M. a I..

B.. Termín konania inventúry bol 18. 2. 2005 - 19. 2. 2005.

V zmysle listu - Tlač mzdových listov (č.l. 89 spisu) bolo zistené, že navrhovateľ mal priemernú mesačnú
mzdu v 4.Q roku 2004 vo výške 10.451,- Sk.

Súd zo Zápisnice škodovej komisie, spísanej dňa 7. 3. 2005 (č.l. 96 spisu) zistil, že dňa 18. 2. 2005

bola v skladovom hospodárstve odporcu vykonaná fyzická inventúra. Komisia bola zložená z I.. P. M.,
Z. T., J. B., M. S., O. M.. Inventúrou bol zistený rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt s
celkovýmmnožstvomtovaru465kgvhodnote22.366,50Sk.Tátosumapredstavuješkodu,ktorávznikla
zamestnávateľovi. Škodová komisia skonštatovala, že za škodu vo výške 22.366,50 Sk zodpovedajú
zamestnanci: Z. T. vo výške 7.045,40 Sk, J. B. vo výške 6.575,80 Sk, M. S. vo výške 2.885,30 Sk, O.

M. vo výške 2.952,40 Sk a J. B. vo výške 2.907,60 Sk.

Súd z uznesenia Okresného súdu vo Zvolene č.k. 17C 269/05-100 zistil, že predmetom konania, kde ako
navrhovateľvystupujeZ.H.,S..sr.o.,Z.aodporcoviasúJ.B.,O.M.,M.S.,I..J.B.,bolozaplateniesumy
15.164,40 Sk, ktorá predstavovala časť schodku na zverených hodnotách, ktorá bola zistená na základe

inventúry zo dňa 18. 2. 2005, že súd toto konanie zastavil a navrhovateľ bol povinný zaplatiť odporcom
trovy konania. K zastaveniu tohto konania došlo z dôvodu, že navrhovateľ zobral svoj návrh späť.

Súd z rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č.k. 9C 150/2005-397, kde v konaní ako navrhovateľ
vystupuje Z. H., S.. s r. o., Z. a odporcami sú J. B., O. M., M. S., I.. J. B. a I. V., o zaplatenie sumy

114.843,90 Sk, súd rozhodol tak, že túto žalobu zamietol. Uvedený rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn. 12Co 290/06. Predmetom zaplatenia vyššie uvedenej
sumy mal byť schodok, ktorý bol zistený na základe inventúry konanej dňa 3. a 4. 1. 2005 v skladovom
hospodárstve. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia bolo zistené, že súd vyhodnotil všetky dôkazy a
skutočnosti a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia finančných čiastok

od odporcov, s prihliadnutím na zistený schodok na zverených hodnotách pri inventúre vykonávanej dňa
3. a 4. 1. 2005, nie je dôvodný. Predovšetkým bolo zistené to, že navrhovateľ nevytvoril dostatočné
podmienky pre hmotnú zodpovednosť pracovníkom na úseku skladového hospodárstva, nakoľko neboli
vytvorené podmienky na dostatočné zabezpečenie tovaru najmä tak, že jedna komora v skladovom
hospodárstve slúžila aj pre inú firmu, čím mohlo dôjsť k odcudzeniu tovaru, taktiež bola možná zámena

tovaru, nebol kompatibilný program čo sa týka oddelenie výroby a oddelenia skladového hospodárstva.
V zmysle § 182 ods. 3 Zákonníka práce sa zamestnanci, t.j. odporcovia zbavili hmotnej zodpovednosti
celkom, pretože bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ nevytvoril náležité pracovné podmienky pre
hmotnú zodpovednosť napriek upozorneniu odporcov na nedostatky v pracovných podmienkach.

Súd z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co 290/06, ktorým bol vyššie uvedený
rozsudok potvrdený zistil, že prvostupňový súd vyhodnotil skutkový stav správne a v súlade so zákonom.
Základ právneho posúdenia zodpovednosti odporcov za škodu je najmä v ustanoveniach § 182 až
§ 184 Zákonníka práce. Ide o objektívnu zodpovednosť. Schodok vyjadruje skutočnosť, že chýbajú
hodnoty, ktoré je hmotne zodpovedný zamestnanec povinný vyúčtovať. Ide o osobitný druh škody, ktorá

spočíva v rozdiele medzi skutočným stavom zverených hodnôt a medzi správnymi údajmi účtovnej
evidencie. Podstatným znakom je, že chýba tovar o hodnotu ktorého je fyzický stav nižší. Z tohto
vyplýva, že okresný súd správne prihliadal na to, že musí existovať nepochybný východzí stav, ktorý je
základom pre riadne vykonanie inventúry. Takýto nepochybný východzí stav na pracovisku navrhovateľa
nebol, pričom bolo preukázané dokazovaním, že presná účtovná evidencia pri personálnych zmenách

nemohla byť zdokumentovaná, pretože inventúra nebola v súlade so zákonom vykonaná ani v tých
prípadoch, kedy to bolo nevyhnutné. Vykonanie inventúry bez uzavretia účtovného stavu nemohlo
zaručiť ani správne vykonanie fyzickej inventúry a jej porovnanie so stavom účtovným, najmä ak pohyb
tovaru na sklade nebol zastavený, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. Neaktuálnym účtovnýmstavom tovaru, nemožno opakovane - v prípade zistenia schodku - vykonať porovnanie fyzického
stavu so stavom účtovným. Túto skutočnosť považoval odvolací súd za taký významný dôkaz, na
základe ktorého bolo možné spochybniť skutočnú existenciu schodku a bolo možné návrh zamietnuť.

Ostatné navrhovateľom spochybňované závery súdu týkajúce sa nevytvorenia podmienok, nevykonania
inventúr, nezabezpečenia tovaru považoval súd iba za ďalší dôvod na vyslovenie záverov o zbavení sa
zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách na strane odporcov. Najskôr by však muselo byť
nepochybné, že schodok vznikol.

Súd z písomného vyjadrenia odporcu zistil, že navrhovateľove tvrdenia ohľadom toho, že zásobami
mrazenej hydiny mohli manipulovať osoby, ktoré nemali hmotnú zodpovednosť a že odporca nevykonal
relevantné opatrenia, ktorými by odstránil uvedený stav, sú zavádzajúce a nepravdivé. Poukazuje na
skutočnosť, že ku dňu 31. 7. 2004, teda v časovom slede po tom, ako bol odporcovi doručený list z
1. 6. 2004, bola na pracovisku vykonaná inventúra, na základe ktorej nebolo zistené manko. Táto bola
vykonaná v súvislosti so zmenou vo funkcii vedúceho skladového hospodárstva. Preto navrhujeme, aby

súd navrhovateľov návrh o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v celom rozsahu zamietol.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa zistil, že tento poukazuje predovšetkým na to, že
na tunajšom súde ešte prebieha podobný spor s ďalším zamestnancom vo veci 14C 72/05, vrámci
ktorého boli vypočutí viacerí svedkovia. Zároveň poukazuje na to, že samotní zamestnanci upozornili

zamestnávateľa na to, že nie je možné dobre skontrolovať stav zásob. Tento list bol zamestnávateľovi
zaslaný dňa 1. 6. 2004. Pri predchádzajúcej inventúre, ktorá predchádzala tejto inventúre zo dňa 18. 2.
2005, bola inventúra konaná aj v dňoch 3. a 4. 1. 2005, kde bol zistený schodok vo výške 159.000,- Sk.
Taktiež chce poukázať aj na tú skutočnosť, že predtým bola vedúca skladníkov pani K., ktorá odišla. Po
nej nastúpila ako vedúca pani B.. Po nástupe pani B. sa inventúra nerobila. Poukazuje na súdne konania

vo veciach 17C 269/05, 14C 72/05 a 9C 150/05, v ktorých sa preukázala tá skutočnosť, že dôvod,
pre ktorý bolo okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom už odpadol. Zároveň žiadame
rozšíriť aj žalobný petit o sumu ušlej mzdy, ktorá predstavuje mzdu od septembra 2005 do februára 2008.
Čo sa týka toho, že bol zistený schodok na základe inventúry zo dňa 3. a 4. 1. 2005, ktorá bezprostredne
predchádzalainventúrezodňa18.2.2005,poukazujemenakonanie,ktoréprebiehalonatunajšomsúde

vo veci zaplatenia tohto schodku, pričom jedným z odporcov, konkrétne v IV./ rade je aj navrhovateľ, tak
v tomto konaní bolo zaplatenie tohto schodku zamietnuté a toto bolo potvrdené aj krajským súdom. Zo
záverov rozsudkov okresného aj krajského súdu bolo zistené, že účastníkom konania nebolo vytvorené
vhodné prostredie na možnosť dodržiavať spoločnú hmotnú zodpovednosť najmä v zmysle § 182 ods.
3 Zákonníka práce. Teda podľa nás nemôže byť dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru

ani inventúra, ktorá nasledovala po nej. Tu poukazujeme aj na rozsudok 14C 72/05, v zmysle ktorého
J. B. žaloval o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu, pričom rozsudok je už
právoplatný. V tomto sa konštatuje, že výpoveď, ktorá bola daná jemu z dôvodu zistenia schodku zo dňa
3. a 4. 1. 2005 je neplatná. Taktiež ak bol zistený schodok vo výške 20.000,- Sk a na môjho mandanta
pripadla zodpovednosť len za 2.907,- Sk, tak takéto konanie a zistenie schodku nie je predsa dôvodom

pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu zistil, že: Samotné inventúry prebiehali tak, že pani K.
odišla k 15. 5. 2004 a po nej nastúpila od 16. 5. 2004 pani B.. Táto skončila pracovný pomer dohodou.
Medzi nástupom pani B. a pani K. sa robila inventúra, kde nebol zistený schodok, resp. veľmi malý. Po

pani B. od 1. 8. 2004 nastúpila pani T., ktorá je tam dodnes. Pri jej nástupe sa tiež robili inventúry a neboli
zistené žiadne nedostatky. Potom sa už robila len inventúra dňa 3. a 4. 1. 2005, kde bol zistený schodok
159.000,- Sk a 18. 2. 2005, kde bol znova schodok vo výške 22.366,- Sk. Podľa nás chceme povedať,
že okresný súd v konaní 9C 150/05, kde rozhodol, že náhrada ktorá mala vzniknúť za schodok zamietol,
nepreukazuje tú skutočnosť, že tento schodok nevznikol. Inventúra, ktorá sa konala dňa 18. 2. 2005 sa

konala takým spôsobom, že vlastne samotní pracovníci, ktorí boli hmotne zodpovední, mali kľúče od
chladiacich boxov. Tento tovar zaniesli vedúcej a tiež jej odovzdali papiere. Vedúca to poznamenala do
počítača. Podľa nás bola teda riadne urobená inventúra. Na otázku, či došlo k nejakým opatreniam zo
strany zamestnávateľa pri robení inventúr konaných dňa 3. a 4. 1. 2005 a 18. 2. 2005, právny zástupca
odpovedal, že nedošlo k žiadnym novým opatreniam, avšak podľa nás bola aj tak inventúra v poriadku.

Čo sa týka toho, že právny zástupca navrhovateľa namieta, že schodok nepredstavuje ani sumu 3.000,-
Sk, podľa nás je jedno, aký schodok vznikol, teda výška schodku nie je rozhodujúca. Zároveň žiadame,
aby súd v prípade že vyhovie návrhu, priznal náhradu mzdy len v rozsahu za 9 mesiacov a ďalšiu potom
znížil, resp. nepriznal.Podľa § 68 ods. 1 pím. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak
zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami,

ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím
a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonník práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve

nedohodlo inak.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými

zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak
je neplatná.

Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 182 ods. 4 Zákonníka práce, ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov

so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný
zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov
od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez
zbytočného odkladu.

Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný, pričom
v tej časti, v ktorej žiadal navrhovateľ, aby súd určil, že pracovný pomer trvá, súd návrh zamietol. Čo sa

týka dôvodnosti návrhu, predovšetkým musí súd poukázať na to, že podľa neho nebolo s navrhovateľom
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v súlade so zákonom a preto súd
v tejto časti vyhovel. To, že dôvody, pre ktoré došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru,
nie sú dôvodmi, ktoré zákon pre takéto skončenie pracovného pomeru vyžaduje a predpokladá, súdmal preukázané tým, že zo strany zamestnávateľa nebolo preukázané, že inventúra konaná dňa 18.
2. 2005, bola vykonaná v súlade so zákonom. Dôvodmi, pre ktoré súd nepovažuje túto inventúru,
vykonanú v súlade so zákonom a ktorá bola dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru

sú predovšetkým tie, že v konaní 9C 150/05 mal súd preukázané, že inventúra, ktorá bezprostredne
predchádzala inventúre konanej dňa 18. 2. 2005, t.j. inventúra zo dňa 3. a 4. 1. 2005, nebola urobená v
súlade so zákonom a teda závery vyvodené z tejto inventúry nemôžu byť ani záväzným podkladom pre
udelenie a vyvodenie určitých sankcií voči samotným zamestnancom. Toto bolo taktiež konštatované aj
vrámci konania 14C 72/05, ktoré bolo právoplatne skončené, na základe ktorého bolo dané okamžité

skončenie pracovného pomeru J. B. v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože mal byť
zodpovedný za schodok zistený inventúrou konanou dňa 3. a 4. 1. 2005. Taktiež z vyjadrenia právneho
zástupcu odporcu, či došlo k určitým zmenám, či už organizačným alebo iným vo veci vykonávania
inventúr po inventúre konanej dňa 3. a 4. 1. 2005 bolo konštatované, že k nijakým zmenám nedošlo. Súd
mal preukázané, že bezprostredne predchádzajúca inventúra zo dňa 3. a 4. 1. 2005 nie je v súlade so
zákonom, a preto ani nasledujúca inventúra nemôže byť v súlade so zákonom, pretože sa vychádzalo

z nesprávneho zisteného stavu, ktorý by mal byť podkladom pre vykonanie inventúry.
Zároveň taktiež súd musí poukázať na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je také skončenie pracovného pomeru, ktoré by sa malo
uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, kedy nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby
zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby. Závažné porušenie

pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru teda len výnimočne a
najčastejšie by malo súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny a základných právnych
povinností zamestnanca, ktoré musí byť aj preukázané. Súd chce poukázať aj na tú skutočnosť, že sa
zistilschodok.Schodok,zaktorýzodpovedánavrhovateľ,niejesumaprevyšujúcaani3.000,-Skatakýto
dôvod sa nemôže považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. To, že pracovník má spoločnú

hmotnú zodpovednosť slúži na to, aby si zamestnávateľ voči zamestnancovi mohol uplatniť svoj nárok.
Samotné zistenie schodku je iba určitý druh zodpovednosti zamestnanca, ktorý má prednosť pred
všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca a preto už ako súd vyššie poznamenal, vznik samotného
schodku, hoci by bol aj preukázaný, že ho spôsobil ten - ktorý zamestnanec, nemá byť dôvodom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože podľa súdu tu nejde o hrubé porušenie pracovnej

disciplíny, najmä ak je to v takomto malom rozsahu.

Nakoľko odporca s navrhovateľom neplatne okamžite skončil pracovný pomer, navrhovateľovi v zmysle
§ 79 ods. 1 druhá a tretia veta Zákonníka práce vznikol nárok na náhradu mzdy. Čo sa týka časového
rozsahu náhrady mzdy, súd priznal túto náhradu mzdy navrhovateľovi v období od 1. 9. 2005 do 29.

2. 2008, t.j. za 30 mesiacov. Počiatok odkedy bola navrhovateľovi priznaná náhrada mzdy, t.j. od 1. 9.
2005, súd ju určil tak, ako si ju uplatnil navrhovateľ na základe svojho podania, doručeného súdu dňa
21. 4. 2008. T.j. od kedy sa odporca dozvedel o tom, že sa navrhovateľ domáha neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Súd z doručenky do vlastných rúk, ktorá bola adresovaná odporcovi
zistil, že prvýkrát sa odporca dozvedel, že bol podaný návrh o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru, dňa 19. 8. 2005, kedy on túto zásielku prevzal. Čo sa týka konca lehoty, túto
si navrhovateľ uplatnil s tým, že od 1. 3. 2008 sa navrhovateľ zamestnal a teda už pracoval a po 1.
3. 2008 mu teda náhrada mzdy neprináleží. Vo veci výšky priemerného zárobku zisteného pre tieto
pracovnoprávne účely, sám odporca vystavil navrhovateľovi potvrdenie o jeho priemernom zárobku (č.l.
89 spisu). Tento je uvedený vo výške 10.451,- Sk. Na základe tohto je 30 násobok priemerného zárobku

vo výške 313.530,- Sk.

Vo veci námietky odporcu, aby v prípade, ak súd prizná navrhovateľovi náhradu mzdy, túto mu priznal
len v časovom úseku maximálne za 9 mesiacov a zvyšný časový úsek nad 9 mesiacov buď znížil alebo
zamietol, súd musí konštatovať tú skutočnosť, že zo strany odporcu nedošlo k žiadnej súčinnosti, na

ktorú by mal súd prihliadať vrámci takéhoto možného zníženia, resp. zamietnutia náhrady mzdy, ktorá
by presahovala 9 mesiacov. Súd taktiež chce poukázať na to, že samotný navrhovateľ si neuplatňoval
náhradu mzdy za celý čas, teda až do dňa vynesenia rozsudku, avšak si túto uplatnil len do dňa,
odkedy mal on začať pracovať, t.j. do 29. 2. 2008. Po tejto dobe sa navrhovateľ zamestnal a preto
si už zvyšok mzdy ani neuplatnil. Na základe tejto skutočnosti súd nevidel dôvod, aby navrhovateľovi

nepriznal náhradu mzdy za obdobie presahujúce dobu 9 mesiacov. Taktiež zo strany odporcu nebol
uvedený žiadny konkrétny dôvod, pre ktorý by mal súd náhradu mzdy nepriznať.V časti, v ktorej súd návrh zamietol, že pracovný pomer trvá, vychádzal z toho dôvodu, že samotný
navrhovateľ súdu v konaní potvrdil, že od 1. 3. 2008 je zamestnaný a preto by nebolo spravodlivé
zaviazať odporcu, aby ho naďalej zamestnával.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).