Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010455
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817010455.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredseduJUDr.DušanaKrč-ŠeberuasudcovJUDr.Michala
Antalu a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému F. N. pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., prejednal dňa 22. mája 2019 na verejnom zasadnutí odvolanie prokurátora
Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.3T/88/2017 zo dňa 14.
septembra 2018, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.3T/88/2017 zo dňa 14. septembra 2018, bol obžalovaný
F. N. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

-dňa 14.11.2016 v čase okolo 18.26 hod. v HM S. v F., na A. ulici č. X, si prisvojil cudzie veci tým, že sa

ich zmocnil, tak, že si na predajnej ploche postupne vkladal pod oblečenie tovar - polooštiepok údený v
hodnote 1,39 eur, dve Karička črievko Maxi 140 g v hodnote po 0,99 eur, tri konzervy tuniak Isabel 80 g
v hodnote 3,69 eur, spišskú klobásu 0,264 kg v hodnote 0,77 eur, ktorý následne pri pokladni nepriznal a
neuhradil a prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spôsobil škodu spoločnosti S. X. SR, a.s.,
O. námestie I/A, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, vo výške 7,83 eur, a to napriek tomu, že bol za obdobný
čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch právoplatne postihnutý a to konkrétne dňa 31.10.2016 za

priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 Zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola blokom na pokutu
nezaplatenú na mieste č. 13021099 uložená pokuta vo výške 20,-Eur.

Za tento trestný čin bol obžalovaný F. N. odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36
písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace, výkon
ktorého mu bol podmienečne odložený podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona na

skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. Zároveň mu okresný súd podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona s použitím § 74 ods. 1 Tr. zákona uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko proti nemu prokurátor podal
v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodu, že súdom uložené ochranné liečenie ambulantnou formou
považuje za nedostatočné k náprave obžalovaného, ako aj k účinnej ochrane spoločnosti. Poukázal na

správu Centra sociálnych služieb W. zo dňa 26.09.2018 (ktorú priložil k písomnému odvolaniu), z ktorej
vyplýva, že obžalovaný sa v zariadení neadaptoval, často narúšal spolunažívanie a obžalovaný je v
tomto zariadení len dočasne umiestnený z dôvodu, že po prepustení zo zariadenia nemá kde bývať,
nakoľko jeho súrodenci ako aj opatrovník odmietli prijať obžalovaného do svojej domácnosti z dôvodu
obavy z nezvládnutia obžalovaného v domácom prostredí. Obžalovaný má byť nekontrolovateľný,
konfliktný a agresívny. Poukázal tiež na skutočnosť, že závery znalca majú len odporúčací charakter

a súd môže rozhodnúť aj o uložení inej formy ochranného liečenia. Má tak za to, že v danom prípade
aj s poukazom na vyjadrenie samotného zariadenia, v ktorom sa v súčasnosti nachádza, je dôvodné,aby bolo obžalovanému nariadené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, nakoľko je podľa
prokurátora prvoradou úlohou ochrániť spoločnosť pred možnými útokmi zo strany obžalovaného. Má
za to, že závery znaleckého posudku sú v rozpore so správou Centra sociálnych služieb- W., z ktorého

jednoznačne vyplýva, že obžalovaný nie je pod neustálym dozorom a jeho správanie nezvládajú. Je
preto vysoko pravdepodobné, že po prepustení zo zariadenia, kde bude umiestený iba do 31.12.2018
nebude akokoľvek kontrolovaný stav obžalovaného, čo by jednoznačne mohlo viesť k ohrozeniu
spoločnosti. Na základe vyššie uvedeného, preto navrhol odvolaciemu súdu aby podľa § 321 ods. 1
písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o uloženom ochrannom

psychiatrickom liečení ambulantnou formou a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému podľa
§ 73 písm. a/ Tr. zákona ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Kpísomnémuvyjadreniuprokurátorasaobžalovanýaanijehoobhajcadokonaniaverejnéhozasadnutia
krajského súdu písomne nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol rozhodnúť v súlade s
konečným návrhom odvolania okresnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného F. N. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolanie prokurátora
krajský súd ako nedôvodné zamietol, z dôvodu, že je potrebné prihliadnuť najmä na závery znaleckého

dokazovania, ktoré bolo v tomto konaní vykonané.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu bolo spolu so
spisom predložené dňa 03.12.2018, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.
por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné

zasadnutie dňa 22. mája 2019. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku o uloženom ochrannom
liečení ambulantnou formou, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným
postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutého výroku rozsudku, z odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne
námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Pri splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výroku o vine, ktorý nebol a ani nemohol byť
napadnutý odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktoréhosprávnosťodvolacísúdnemohol

preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 74 ods. 1 Tr.
zák. uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, pretože v takejto forme
uložené ochranné psychiatrické liečenie obžalovanému je vecne správne a zákonné.

Odvolací súd rovnako ako okresný súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou MUDr. Máriou

Majzlánovou zistil, že v čase spáchania trestnej činnosti aj v súčasnosti obžalovaný trpí Syndrómom
závislosti na alkohole v terminálnom štádiu v kombinácii so zneužívaním anxiolytík, psychostimulancií, v
komorbidite s organickou poruchou osobnosti, s prejavmi depravácie (morálneho a sociálneho úpadku)
a rozumovej deteriorácie (poškodenia). Podľa znalkyne je pobyt obžalovaného na slobode z dôvodu
uvedenej poruchy osobnosti s oslabenou schopnosťou racionálnej a vôľovej kontroly správania a

konania a nevypočítateľnosti počinov bez adekvátnej liečby, spolu so zamedzením prísunu alkoholu,
nebezpečný pre spoločnosť z hľadiska možnosti opätovného spáchania akéhokoľvek trestného činu. V
citovanom podanom znaleckom posudku znalkyňa na základe uvedených záverov síce navrhla nariadiť
obžalovanému ochrannú psychiatrickú liečbu ústavnou formou, avšak skutočnosť, že obžalovaný bol
umiestnený do domova sociálnych služieb, kde sa nevyskytlo ani raz nedodržanie liečby, kde abstinuje

od alkoholu a navštevuje psychiatra, považuje ochranné psychiatrické liečenie aj ambulantnou formou
za dôvodné a postačujúce.Na základe uvedeného, odvolací súd preto dospel k záveru, že prvostupňový súd správne rozhodol
o uložení ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou, nakoľko uloženie tohto druhu
ochranného liečenia obžalovanému, ktorý je umiestnený v Centrume sociálnych služieb- W., sa javí takto

pri vytvorených podmienkach ako dôvodné a dostačujúce s ohľadom na zmysel a význam ochranného
liečenia. Nakoľko účelom ochranného liečenia vo všeobecnosti je nielen ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov a činov inak trestných ale aj pozitívny dopad liečenia na ich ďalší život. Pokiaľ
za daných podmienok obžalovaný bude schopný a ochotný podrobovať sa ochrannému psychiatrickému
liečeniu ambulantným spôsobom a abstinovať od alkoholu, možno očakávať, že účel splní aj táto forma

ochranného liečenia.

Pokiaľ však dôjde v nasledujúcom období k vzniku podmienok Trestným zákonom vyžadovaných pre
zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia (ustanovenie § 74 ods. 1 Tr. zákona), nič nebráni tomu,
aby bolo o tejto zmene podľa ustanovení § 446 Tr. por. neskôr (aj po právoplatnosti tohto rozhodnutia)
rozhodnuté.

Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je dostatočne jasný,
zrozumiteľný, dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky

prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o uložení
ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou na podklade ním podaného odvolania, a preto
odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.