Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Štillová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/65/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212459
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717212459.2
Uznesenie
Okresný súd Martin v spore žalobcov: X/ S.. J. V., V.. XX.XX.XXXX, P. P. A. XXXX/XX, XXX XX I. a X/
S.. Q. X., I.. V., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXX/X, XXX XX P., obaja zastúpení: JUDr. Tomáš Zboja, advokát,
so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: S.. Ľ. Q., V.. XX.XX.XXXX,
P. Q. XXXX/XX, XXX XX B., o zriadenie vecného bremena, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie sa zastavuje.
II. Žiadnej zo strán sporu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalobcovi 1/ sa vracia časť zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 92,80 eur.
IV. Upravuje sa Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska
cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil žalobcovi 1/ sumu 92,80
eur ako časť zaplateného súdneho poplatku z podanej žaloby, na jeho adresu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2017 sa žalobcovia 1/ a 2/ voči žalovanému domáhali zriadenia
vecného bremena na nehnuteľnostiach bližšie špecifikovaných v podanej žalobe.
2. Podaním doručeným súdu dňa 20.05.2019 (č.l. 225) žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť
a žiadali konanie zastaviť z dôvodu, že uzatvorili mimosúdnu dohodu s tým, že žiaden z účastníkov
konania si nenárokuje náhradu trov konania. Spolu so späťvzatím predložili súdu aj mimosúdnu dohodu
- Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 17.05.2019.
3. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či
už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o
veci meritórne nerozhodol. V tomto prípade došlo k späťvzatiu žaloby po predbežnom prejednaní sporu,
súhlas žalovaného je v zmysle § 146 ods. 1 CSP potrebný. Pretože obsahom uzatvorenej kúpnej zmluvy
bol aj výslovný súhlas predávajúceho (žalovaného) so späťvzatím žaloby a teda jaj so zastavením
konania, súd konštatuje, že zákonné podmienky na zastavenie konania sú splnené. Preto súd konanie
v zmysle ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil.7. Podľa ust. § 256 od. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
8. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Pri zastavení sporového konania z dôvodu späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu pri rozhodovaní
o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných
stranách. Žalobcovia zobrali žalobu späť z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody. Procesné zavinenie
zastavenia konania je na strane žalobcov, preto nárok na náhradu trov konania patrí žalovanému.
Súčasťou dohody bola aj dohoda ohľadom náhrady trov konania, v ktorej sa strany sporu dohodli, že si
žiadna zo zúčastnených strán nerobí nárok na náhradu trov konania a zhodne vyjadrili súhlas s tým, aby
súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu účastníkovi konania. Preto súd o nároku na náhradu trov
konania rozhodol v znení mimosúdnej dohody podľa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods.
1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal. V zmysle uvedeného
preto súd nebude o výške náhrady trov podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodovať.
10. Dňa 17.01.2019 žalobca 1/ zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 eur.
12. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním žaloby,
návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie
zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie
odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz.
13. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok)
vracia krátený o 1%, najmenej však o sumu 6,70 eur.
14. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v §
3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu
odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému,
ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného
rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry
nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného
zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.
15. V danom prípade žalobca 1/ zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur. Vo veci sa
uskutočnilo dňa 12.11.2018 predbežné prejednanie sporu, pojednávanie sa vo veci nekonalo. V zmysle
citovaných zákonných ustanovení, nakoľko sú dané predpoklady pre vrátenie súdneho poplatku, súd
rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku, ktorý krátil o zákonné minimum, o 6,70 Eur, t.j.
na sumu 92,80 eur. Krátený súdny poplatok bude žalobcovi 1/ vrátený v tejto výške prostredníctvom
prevádzkovateľa systému evidencie poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.