Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40Csp/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116221109
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Dolníková Žabková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116221109.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou o spore žalobcu:
Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- staré mesto, právne
zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, s miestom výkonu činnosti Mýtna 48, 811 07 Bratislava- Staré
mesto, proti žalovanému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX Ž., zastúpený: K. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX Ž., o zaplatenie 1.876,03 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatení sumy 501,25 € spolu s úrokom z omeškania, vo výške 8,5% ročne,
zo sumy 1 876,03 € od 21.09.2013 do 20.04.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo
sumy 501,25€ od 21.04.2016 do zaplatenia, z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok, sa žalobou doručenou súdu dňa 18.08.2016 domáhal súdneho výroku,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.876,03 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne od 21.09.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom
dňa 11.04.2012 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 3350,40,- eur. Podľa zmluvy mal žalovaný splatiť pôžičku v pravidelných 48
mesačných splátkach vo výške 69,80,- eur. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil spolu sumu 845,17,-
eur. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť dlžnú sumu splácať riadne a včas, pôvodný žalovaný

ho listom zo dňa 12.09.2013 vyzval na okamžité splatenie všetkých dlžných splátok. Žalovaný si túto
povinnosť do dňa podania žaloby nesplnil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby je vo výške
1876,03,- eur. Žalobca žiada priznať aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalobca si
neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad. Ku dňu podania
žaloby mal žalovaný žalobcovi uhradiť sumu 2721,20 eur. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady,
ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške

0 eur.

3. Pôvodný žalobca k žalobe priložil zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 11.04.2012;
predžalobnú upomienku; prehľad splátok a úhrad; osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

4. Uznesením č.k. 40Csp/37/2016-35 zo dňa 27.04.2017 súd v zmysle ust. § 80 ods. 2 CSP pripustil

zmenu subjektu na strane žalobcu z právneho nástupcu pôvodného žalobcu na žalobcu uvedeného v
záhlaví tohto rozsudku.5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.12.2016, doručeným súdu dňa 27.12.2016, v
ktorom uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a v plnom rozsahu a vznáša námietku premlčania.

Žalobca už v úvode pôvodnej žaloby uvádza uzatvorenie zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 11.04.2012 na
základe, ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky v sume 3.350,40 eur, čo sa však
nezakladá na pravde, nakoľko schválená bola suma pôžičky v bode III. v žiadosti a zmluve o poskytnutí
pôžičky je vo výške 2000 eur (istina) a celkové náklady spotrebiteľa uvedené na sumu 1350,40 eur
(úrok). Z uvedeného vyplýva, že žalobca poskytol sumu 2000 eur a nie sumu 3350,40 eur. Žalobca

uvádza, že do podania žaloby žalovaný uhradil sumu vo výške 845,17 eur. Posledná úhrada splátky
zo strany žalovaného bola dňa 20.01.2013. Ako vyplýva aj z priloženého prehľadu splátok a úhrad
doručeného súdu žalobcom, uhradená suma žalobcovi vo výške spomínanej sumy 845,17 eur je v
pravomstĺpcizpravejstranyvýpisuoznačenýmako„úhrada“akončídňompripisovaniaplatiebzostrany
žalovaného odo dňa 20.01.2013. Z dôvodu, že sa omeškal s platbou viac ako troch splátok od dátumu
20.01.2013, žalobca mohol od žalovaného požadovať splatnosť pôžičky počnúc dňom 21.04.2013, a

tým uplatniť svoje právo po prvý krát v súlade so zákonom. Na tomto základe začala planúť trojročná
premlčacia lehota podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Premlčanie plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať prvý raz. To znamená odo dňa, keď veriteľ objektívne mohol vykonať všetky úkony potrebné
pre úspešné podanie žaloby. Je irelevantné, či tak urobil alebo nie. Dôležité je, že tak mohol urobiť.
Actio nata preto nastane vtedy, keď veriteľ mohol dlh zosplatniť, a nie vtedy, kedy splatnosť z jeho strany

skutočne nastala. Tým, že sa žalobca nedomáhal svojho nároku pred súdom odo dňa 21.04.2013 do
dňa 21.04.2016, stal sa dlh premlčaným dňom 22.04.2016. Žalobca podal žalobu na tunajší súd až dňa
18.08.2016, čo je 3 roky a 116 dní od začiatku premlčania podľa § 101zákona č. 40/1964 Zb., t.j. od
doby, kedy mohol svoj nárok uplatniť po prvý krát. Navyše, ak veriteľ môže žiadať o plnenie hneď po
vzniku dlhu a túto žiadosť môže vzhľadom na § 41 ods. 3 OSP urobiť formou žaloby, tak potom žalobu

možno podať hneď po vzniku dlhu. A ak možno podať žalobu, možno právo vykonať; premlčanie začne
plynúť. Spotrebiteľskými zmluvami sú také zmluvy, ktorých zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností niet
pochýb o tom, že sporom dotknutá zmluva uzatvorená účastníkmi konania je štandardnou formulárovou

spotrebiteľskou zmluvou. V konkrétnej zmluve sa nakoniec naschádzajú aj neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú neplatnosť zmluvy, čo má za následok, že poskytnutá
pôžička sa stáva bezúročnou a bez poplatkov. V konečnom dôsledku s poukazom na skutočnosť, že sa
jedná o pôžičku bezúročnú a bez poplatkov, tak v prípade, ak by dlh premlčaný nebol a žalobca by si
svoj nárok uplatnil včas, bola by výška nezaplatenej istiny vo výške 1.154,83 eur a nie 1.876,03 eur.

6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 12.07.2017, doručeným súdu dňa
17.07.2017, ktorým žalobu v časti o zaplatenie sumy 501,25 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,50%
ročne zo sumy 1.1876,03 eur od 21.09.2013 do 20.04.2016 a úroku z omeškania vo výške 0,5%
ročne zo sumy 501,25 eur od 21.04.2016 do zaplatenia vzal späť. Ďalej žalobca vo svojom podaní

zo dňa 12.07.2017, doručeným súdu dňa 17.07.2017 uviedol, že žalobcom uplatnená pohľadávka,
čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nezaplatenú časť úveru čo súdu preukázal predloženou
úverovou zmluvou a prehľadom platieb na úver, z ktorého je preukázaná kompletná platobná história
počas trvania úverového vzťahu. Žalovaný sa poskytnutý úver v sume 2.000 eur zaviazal zaplatiť formou
48 pravidelných mesačných splátok vo výške 69,80 eur splatných k 20. dňu v mesiaci podľa č. 6, bod

6.1, 6.2 a 6.4 VOP počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.05.2012 a poslednou 48.splátkou splatnou
dňa 20.04.2016. Celkovo sa žalovaný zaviazal zaplatiť na úhradu úveru sumu 3.350,40 eur. Žalovaný
zaplatil do začatia konania na úhradu úveru sumu 845,17 eur (celkovo 12 úverových splátok splatných
od prvej splátky splatnej dňa 20.05.2012 do 12. úverovej splátky splatnej dňa 20.04.2013 a splatných
od prvej splátky splatnej dňa 20.05.2012 do 12.úverovej splátky dňa 20.04.2013 a časť 13. Úverovej

splátky splatnej dňa 20.05.2013 v sume 7,57 eur, čo preukazuje predloženým prehľadom úhrad na úver.
Pri posúdení bezúročnosti žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou
2.000eur a sumou zaplatenou 845,17 eur, t.j. nárok na zaplatenie sumy 1.154,83 eur. Pri posúdení
bezúročnosti úveru hodnota úverovej splátky pri rozložení úveru 2.000 eur na zmluvne dohodnutých
48 splátok predstavuje sumu mesačnej splátky vo výške 41,66 eur. K predčasnému zosplatneniu úveru

v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka nedošlo, nakoľko zmluvné strany úverovej zmluvy si
nedojednali možnosť predčasného zosplatnenia úveru pre prípad neplnenia úverových splátok podľa
ust.§565Občianskehozákonníka.Konečnásplatnosťúverutaknastaladňa20.04.2016,t.j.splatnosťou
poslednej48.dohodnutejúverovejsplátkyajednotlivésplátkyamujúsamostatnýrežimpremlčaniapodľaich splatnosti. Konanie bolo začaté dňa 18.08.2016. Nepremlčané úverové splátky v hodnote 41,66 eur /
mesačná splátka pri posúdení bezúročnosti úveru sú tak splátky v poradí 16. úverovej splátky splatnej
dňa 20.08.2013 do poslednej 48. splátky splatnej dňa 20.04.2016, t.j. 33 úverových splátok á 41,66 eur,

spolu suma 1.374,78 eur. Na zaplatení sumy 1.374,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 1.374,78 eur od 21.04.2016 do zaplatenia, čo predstavuje nárok na zaplatenie neuhradených
úverových splátok od splátky splatnej dňa 20.08.2013 žalobca trvá.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.12.2017, na ktoré sa ustanovil žalovaný. Žalobca

podaním doručeným súdu dňa 15.12.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu
pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu hospodárnosti konania s úmyslom predísť navyšovaniu trov
konania a zotrval na podanom návrhu. Žalovaný prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne na
pojednávaní uviedol, že je presvedčený, že žalobca voči nemu použil neprijateľné zmluvné podmienky
a nečestný postup, a teda porušil viaceré ustanovenia príslušných právnych predpisov a súd by mal
aj bez návrhu sa zaoberať ustanoveniami § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a

posúdiť nárok žalobcu ako premlčaný podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Tu poukazuje na to, že
žalovaný prestal plniť splátky v januári 2013, o čom má súd doložené úhrady od právneho predchodcu
žalovaného. Následne splátky neuhrádzal a žalobca pristúpil 20.09.2013 k zosplatneniu celého úveru,
o čom svedčí aj upomienka od právneho predchodcu žalobcu. Pokiaľ veriteľ zosplatnil tieto dlhy v
septembri 2013, musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred septembrom 2013, pričom

premlčacia doba by sa mala začať počítať od platnosti splátky splatnej k 20.10.2013. Keď sa ale zoberie
do úvahy, že pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v kontexte s § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba
nie od zosplatnenia, ale zročnosťou nesplnenej splátky, táto nastala 20.02.2013. Vzhľadom na dĺžku
premlčacej doby 3 roky podľa § 101 Občianskeho zákonníka bol návrh podaný až 18.08.2016, teda až

po uplynutí premlčacej doby. To sme poukazovali na premlčanie. Ďalej má za to, že zmluva o úvere
nebola platne dojednaná. Pri podpise zmluvy nebol žalovaný informovaný, čo vlastne zmluva obsahuje.
Má za to, že takáto zmluva je neplatná. K samotnému vyjadreniu žalobcu zo dňa 12.07.2017, ktoré
bolo žalovanému doručené, popiera v ňom všetky tvrdenia žalobcu a uvádza, že toto vyjadrenie je jedna
veľká hŕstka nezmyslov. V tomto podanom žalobnom návrhu žalobca uviedol, že žalovaný dlží 1

876,03 eur, ale následne po vyjadrení žalovaného žalobca podával svoje vyjadrenie, kde sám uznáva,
že tento úver je bezúročný a žiada doplatiť už len sumu do istiny a poukazuje pri tom na neplatnosť
zosplatnenia úveru právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding. Tu by
chcel poukázať na § 40a Občianskeho zákonníka, kde je jasne uvedené, že neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju spôsobil. A to isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

dohoda účastníkov. Žalovaný sa teda neplatnosti tohto úkonu vôbec nedovoláva, takže zosplatnenie
je platný právny úkon, urobený právnym predchodcom žalobcu. V druhom rade by krátkou cestou do
spisu založil niekoľko písomností súdu, kde hneď na prvej listine je upomienka od spoločnosti CRIF
Collection Service, ktorá je z 01.03.2016 a kde je uvedené, že právny predchodca žalobcu postúpil už
zosplatnenú pohľadávku na túto spoločnosť, o čom neexistuje žiadny dôkaz, a preto má za to, že sa

porušil zákon o bankách, § 92 ods. 5 zákona 483/2001 Z. z., kde je jasne uvedené, že platné postúpenie
je až po oznámení veriteľa riadne dlžníkovi po lehote 90 dní od zosplatnenia úveru a je na to 15 dňová
lehota. Túto právny predchodca porušil, túto pohľadávku postúpil už vlastne v marci 2016, alebo možno
niekedy pred tým, nie je o tom žiadny doklad a následne podal žalobu na súd, preto má za to, že
právny predchodca žalobcu nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby a žiada aby súd

na základe týchto skutočností uvedených na dnešnom prednese žalobu zamietol, pretože postúpenie
pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia nebolo v súlade so zákonom.

8. V podaní zo dňa 29.03.2018, doručeným súdu dňa 04.04.2018 žalobca uviedol, že pokiaľ by sa aj
súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu zo dňa 12.07.2017 a uznal by úkon právneho predchodcu

žalobcu zo dňa 12.09.2013 v podobe predžalobnej upomienky ako úkon zosplatnenia zmluvného vzťahu
- podotýka, že akceptujúc predčasné zosplatnenie pohľadávky právnym úkonom zo dňa 12.09.2013,
v súlade s ust. § 103 druhá veta OZ v spojení s ust. § 565 OZ by začala odo dňa nasledujúceho po
splatnosti v poradí 16. splátky splatnej dňa 20.08.2013, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť
úveru listom zo dňa 12.09.2013 plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva ohľadom celého zvyšku

nesplateného zosplatneného úveru. Súdne konanie bolo začaté dňa 18.08.2016, t.j. pred uplynutím 3-
ročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť najskôr od 21.08.2013. Nie je pravda, že by nárok žalobcu
bol v celom rozsahu premlčaný. Čo sa týka vyjadrenia ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu v spore,
poukazuje žalobca na skutočnosť, že právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Žilina,bola dňa 27.04.2017 pripustená zmena strany sporu na strane žalobcu. Žalobca preto nevidí dôvod
opätovne preukazoval skutočnosť, ktorú súd už vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.04.2017 vyhodnotil ako
preukázanú, nakoľko pripustil vstup spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. do konania. V súvislosti

so zmienenou situáciou, odrážajúc sa od predchádzajúcich skúseností v prípadoch postúpených od
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. predpokladá, že pohľadávka bola spoločnosť Crif-Slovak
Credit bureau, s.r.o. daná na vymáhanie do mandátnej správy, s tým, že veriteľom pohľadávky ostala
naďalej spoločnosť Consumer Finance Holding, as.s. Spoločnosť Crif- Slovak Credit bureau, s.r.o. tak
pohľadávku plynúcu zo Zmluvy č. 6115673 vymáhala na účet a z poverenia nášho predchádzajúceho

veriteľa. Až následne bola formou Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.08.2016
pohľadávka reálne postúpená so všetkými právami z nej vyplývajúcimi, o čom už žalobca predložil
relevantné dôkazy v návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu spolu s jej prílohami. Žalobca
preto nevidí dôvod spochybňovať jeho postavenie v spore, nakoľko je vo veci preukázateľne plne aktívne
legitimovaný. Na žalobe v spojení s predloženými dôkazmi a vyjadreniami žalobcu trvá v plnom rozsahu.
Z dôvodu hospodárnosti konania navrhuje, aby súd vo veci rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho

zástupcu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.374,78 eur s úrokom z omeškania vo výške
8%ročnezosumy1.374,78eurod21.04.2016dozaplatenia,tovšetkovlehotedo3dníodnadobudnutia
právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

9. Žalovaný v podaní zo dňa 15.05.2018, doručeným súdu dňa 15.05.2018 uviedol, že na pojednávaní

19.12.2017, ako je zrejmé zo zápisnice z predmetného pojednávania, žalobca prostredníctvom
splnomocnenej zástupkyne uvádza, cituje: „Tu poukazujeme na to, že žalovaný prestal plniť splátky v
januári 2013, o čom má súd doložené úhrady od právneho predchodcu žalovaného. Následne splátky
neuhrádzal a žalobca pristúpil 20.09.2013 k zosplatneniu celého úveru, o čom svedčí aj upomienka od
právneho predchodcu žalobcu. Pokiaľ veriteľ zosplatnil tieto dlhy v septembri 2013, musel vychádzať

z nezaplatenia aspoň troch splátok pred septembrom 2013, pričom premlčacia doba by sa mala začať
počítať od platnosti splátky splatnej k 20.10.2013. Keď si ale zoberieme v úvahu, že pri zosplatnení
pôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v kontexte
s § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale zročnosťou
nesplnenej splátky, táto nastala 20.02.2013. Vzhľadom na dĺžku premlčacej doby 3 roky podľa § 101

Občianskeho zákonníka bol návrh podaný až 18.08.2016, teda až po uplynutí premlčacej doby.“ Vo
vyjadrení žalobca úvádza: „pokiaľ by sa aj súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu zo dňa 12.07.2017 a
uznal by úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 12.09.2013 v podobe predžalobnej upomienky ako
úkon zosplatnenia zmluvného vzťahu - podotýkame, že akceptujúc predčasné zosplatnenie pohľadávky
právnym úkonom zo dňa 12.09.2013, v súlade s ust. § 103 druhá veta OZ v spojení s ust. § 565 OZ

by začala odo dňa nasledujúceho po splatnosti v poradí 16. Splátky splatnej dňa 20.08.2013 ( v zmysle
článku 6.2 VOP sú splátky splatné vždy k 20. dňu v mesiaci), pre ktorú bola vyhlásená predčasná
splatnosť úveru listom zo dňa 12.09.2013 plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva ohľadom celého
zvyšku nesplateného zosplatneného úveru. Súdne konanie bolo začaté dňa 18.08.2016, t.j. pred
uplynutím 3- ročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť najskôr od 21.08.2013.“ Tieto tvrdenia žalobcu

žalovaný popiera, pretože posledná zaplatená splátka podľa výkazu úhrad, ktoré doložil žalobca je
január 2013 vo výške 45,30 eur. Hoci to žalobca popiera je to pre strany sporu nesporné. Ďalej uvádza,
že premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti v poradí 16. splátky splatnej
dňa 12.09.2013, no kto túto zásielku prebral je sporné, pretože žalovaný to nebol a je to zrejmé aj
z predloženej doručenky žalobcu. Nevie o čo išlo žalobcovi predložením predmetnej doručenky na

meno osoby, ktorá nie je predmetom konania, ale podľa názoru žalobcu porušil ustanovenie zákona
o ochrane osobných údajov. K ďalším tvrdeniam žalobcu, a to: „Z dôvodu hospodárnosti konania
navrhuje, aby súd vo veci rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1.374,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.374,78 eur
od 21.04.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a

nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia“ žalovaný uvádza, že žalobca týmto odsekom
žiada úrok z omeškania odo dňa 21.04.2016. Ako dospel tomuto dátumu sám žalobca? Z dôvodu,
že žalovaný sa omeškal s platbou viac ako troch splátok od dátumu 20.01.2013, žalobca mohol od
žalovaného požadovať splatnosť pôžičky počnúc dňom 21.04.2013, a tým uplatniť svoje právo po
prvýkrát v súlade so zákonom. Sám žalobca tak preukázal, že vedel o tom, že sa domáha na súde

premlčanej pohľadávky, len sa snaží zavádzať súd a žalovaného ako priemerného spotrebiteľa svojimi
meniacimi sa vyjadreniami. Na začiatku sa domáhal sumy 1876,03 eur, neskôr zobral žalobu späť v
časti o 501,25 eur, čiže sa domáhal sumy 1.374,78 eur.10.Súdvovecinariadilpojednávanienadeň19.02.2019,naktorésaustanovilžalovanýajehozástupca.
Na pojednávanie sa neustanovil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorí podaním zo dňa 29.03.2018
žiadali ospravedlniť neúčasť na pojednávaní a v celkom rozsahu zotrvali na žalobnom návrhu. Žalovaný

na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v doterajších podaniach a navrhol žalobu v
plnom rozsahu zamietnuť.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z predloženej zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 6115673 uzatvorenej dňa 11.04.2012 medzi právnym
predchodcom žalobcu spol. Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
(č.l. 3 spisu) vyplýva, že spol. Consumer Finance Holding a.s. na základe uzatvorenej zmluvy poskytla
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2000,- eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal splatiť v
pravidelných 48 mesačných splátkach vo výške 69,80,- eur, t.j. spolu sumu 3350,40,- eur.

13. Z predloženého prehľadu úhrad a splátok (č.l. 6 spisu) vyplýva, že žalovaný ku dňu podania žaloby
uhradil na daný záväzkový vzťah spolu sumu 845,17,- eur, pričom jeho dlh ku dňu podania žaloby bol
vo výške 1.876,03,- eur.

14. Listom zo dňa 26.09.2013 žalobca oznámil žalovanému, že vyhlásil okamžitú splatnosť úveru.

15. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.12.2011
do 31.12.2012, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. i/ cit. zákona, spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších

poplatkov.

17. Podľa ust. § 2 písm. a) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej
národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch

v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov].

18. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie b)

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a

poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj
náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak
spotrebiteľmusínavyšeuzavrieťzmluvuoposkytnutítakejtodoplnkovejslužby,abyzískalspotrebiteľský
úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru
podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo
variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l)

celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.19. Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

20. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len ako „OZ“), právo
sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

22. Podľa § 100 ods. 3 OZ, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na
iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

23. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24.Podľaust.§101OZ,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

26. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa ust. § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, §

145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti

dovolá.

28. K prvej vete výroku rozsudku súd uvádza nasledovné:

29. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

30. Podľa ust. 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

31. Podľa ust. 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

32. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby v časti zaplatenie sumy 501,25
€ spolu s úrokom z omeškania, vo výške 8,5% ročne, zo sumy 1 876,03 € od 21.09.2013 do 20.04.2016
a s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 501,25€ od 21.04.2016 do zaplatenia, súd
prvou vetou výroku tohto rozsudku rozhodol o zastavení konania o žalobe žalobcu v časti zaplatenie

sumy 501,25 € spolu s úrokom z omeškania, vo výške 8,5% ročne, zo sumy 1 876,03 € od 21.09.2013
do 20.04.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 501,25€ od 21.04.2016 do
zaplatenia.33. K druhej vete výroku rozsudku súd uvádza nasledovné:

34. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že

pri posudzovaní tohto prípadu je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným na základe predmetnej zmluvy o pôžičke sa aplikujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.

35. Žalobca sa v konaní žalobou v zmysle jeho ďalších podaní domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 1.374,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.374,78 eur od 21.04.2016
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalovaný vzniesol námietku premlčania (na premlčanie je
však povinný súd prihliadnuť aj ex offo v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa),
pričom súd dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný
platiť mesačne splátky vo výške 69,80 eur. Žalobca splatil sumu spolu vo výške 845,17 eur, ktorú sumu

žalobca tvrdil a vyplýva to tiež z prehľadu splátok. Táto suma podľa žalobcu predstavuje 12 mesačných
splátok a časť 13. vo výške 7,57 eur. 12x69,80+7,57=845,17 eur. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný
splatil 12 mesačných splátok a 13. -tou sa dostal do omeškania, tak podľa daného sa žalovaný dostal
do omeškania 13-tou splátkou, splatnou dňa 20.05.2013, nakoľko touto splátkou splatil len 7,57 eur.

36. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému
termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle
§103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak
niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnuté, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata
výhody splátok. V prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne

plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku
môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným
právnym úkonom. V posudzovanej veci došlo k tomuto uplatneniu práva s následkom zročnosti celého
dlhu listom zo dňa 26.09.2013, ktorým žalobca žalovanú vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorazovo.

37. Pokiaľ aj žalobca tvrdí, že zosplatnenie celého dlhu listom zo dňa 26.09.2013 bolo neplatné,
tak súd poznamenáva, že v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, neplatnosti sa nemôže
dovolávať, ten, kto ju spôsobil a nakoľko sa žalovaný výslovne neplatnosti nedovoláva, súd považuje
zosplatnenieúveruzostranyžalobcuzaplatné. Veriteľmáprávo,priporušovanípovinnosti,spočívajúcej

v nezaplatení niektorej zo splátok, žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
veriteľovi, ktoré právo vyplýva výlučne z ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Súd konštatuje, že ak
bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich
zročnosti. Ak veriteľ využije svoje právo vyplývajúce veriteľovi z ust. § 565 Občianskeho zákonníka a
oznámi dlžníkovi, že trvá na zaplatení celej pohľadávky tak, ako to bolo v danom prípade, keď veriteľ

vyzval listom zo dňa 26.09.2013 dlžníka na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo, potom
premlčacia doba v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Keďže veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka),
splatnosťou splátky splatnej 20.05.2013 začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie

celého zosplatneného dlhu. Pokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného zo
zmluvy o úvere uplatnil až návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 18.08.2016, je návrh
žalobcu premlčaný.

38. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v konaní vzniesla dôvodnú námietku premlčania, súd žalobu v celom

rozsahu zamietol, pričom sa už nezoberal opodstatnenosťou uplatnenej pohľadávky žalobcu.

39. K tretej vete výroku rozsudku súd uvádza nasledovné:

40. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.42. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Nakoľko bol v konaní plne úspešnou stranou žalovaný (súd konanie v časti zastavil a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol), prináleží žalovanému nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si však žalovaný
náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by jej doposiaľ nejaké trovy vznikli, súd
s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/ 544/2015 zo dňa
26.10.2016 rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.