Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118013123
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118013123.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Batisovej v trestnej veci proti obžalovaným F. L., nar. XX.XX.XXXX,
L. B., nar. XX.XX.XXXX, L. W., nar. XX.XX.XXXX a L. S., nar. XX.XX.XXXX pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona a iné, o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Trnava sp.zn. 9Tk/4/2018 zo dňa 15. februára 2019, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 18. júna 2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných F. L., nar. XX.XX.XXXX, a L. W., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava sp. zn. 9Tk/4/2018 zo dňa 15. februára 2019 uznal
obžalovaných F. L., L. B., L. S. za vinných z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172
odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písmeno b), písmeno i), písmeno j) Trestného zákona, obžalovaného L. W. uznal za vinného
z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno
d), odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b),
písmeno i), písmeno j) Trestného zákona, v bode 3/ samostatne a obžalovaného F. L. uznal za vinného
zozločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov,ichdržaniea
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

1/ Obžalovaní F. L., L. B., L. W. sa v roku 2014 spolčili ako organizovaná skupina pôsobiaca na
území Trnavského kraja, do ktorej sa začiatkom roku 2017 včlenil aj obžalovaný L. S. a ktorej cieľom
bolo koordinovanou činnosťou založenou na deľbe úloh získať finančný profit z predaja omamných a
psychotropných látok, za tým účelom minimálne od roku 2014 do dňa 28.11.2017 v Trnave a okolí

zadovažovali, prechovávali, distribuovali a obchodovali s metamfetamínom a rastlinami rodu Cannabis,
a to tak, že obžalovaný F. L. si od D. N. do dňa 10.04.2017 a následne od ďalších presne nezistených
osôb zadovažoval omamné a psychotropné látky, najmä metamfetamín a sušené rastliny rodu Cannabis
(konopa), ktoré následne predával alebo odovzdával za účelom ich ďalšieho predaja obžalovaným L. S.,
L. W. a L. B., ktorý obžalovaného F. L. tiež zatupoval pri distribúcii omamných a psychotropných látok v
prípade jeho vycestovania do zahraničia a ktorí následne tieto omamné a psychotropné látky predávali

konečným spotrebiteľom, a toobžalovaný L. B. L. B., V. N., L. G., L. F., U. W., R. B., J. Y. a ďalším osobám, obžalovaný L. W. C. B., P.
B., J. V., J. Y. a ďalším osobám, obžalovaný L. S. L. N., L. G., R. L. a ďalším osobám, pričom

a/obžalovanýF.L.vpresnenezistenomdniroku2014,najneskôrdňa26.07.2014,napresnenezistenom
mieste si zabezpečil a prechovával
- najmenej 34 ks ružových tabliet s celkovou hmotnosťou 9,752 g, s priemernou koncentráciou 28,2 %
hmotnostných 3,4-metyléndioxymetamfetamín (MDMA), obsahujúcich 2750 mg absolútneho MDMA, čo
zodpovedá 34 jednorazovým dávkam drogy v hodnote 102 Eur,

- zatavenú injekčnú striekačku s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 290 mg
s priemernou koncentráciou 67,4% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 195 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 5 obvykle jednorazovým dávkam drogy v hodnote 5,80 Eur,
uvedené psychotropné látky následne odovzdal obžalovanému L. W. v A. - M., na A. K., v záhradnej
chatke za účelom predaja na techno-párty festivale Bifri v Bratislave, pričom obžalovanému L. W. boli
uvedené látky nájdené a zaistené políciou dňa 26.07.2014 o 04.15 hod. v Bratislave, na hrádzi pri

vodnom diele Čunovo v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia EČ: TT641FE, obžalovaný L.
W. bol za uvedené konanie už právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
16.12.2014, sp. zn. 7T/103/2014,

b/obžalovanýF.L.vpresnenezistenomdniroku2016,najneskôrdňa01.06.2016,napresnenezistenom

mieste si zabezpečil a prechovával v A.-M., na A. K., v záhradnej chatke
- metamfetamín o hmotnosti 33 mg s priemernou koncentráciu 76,5 % hmotnostných metamfetamínu,
obsahujúci 25 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej jednej obvykle jednorazovej
dávke drogy v hodnote 1,32 Eur, ktorý v zatavenej injekčnej striekačke predal dňa 01.06.2016 T. G.,
- metamfetamín o hmotnosti 2,284 g s priemernou koncentráciu 76,7 % hmotnostných metamfetamínu,

obsahujúci 1752 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 44 obvykle jednorazovým
dávkam drogy v hodnote 91,36 Eur, ktorý v plastovom vrecúšku dňa 01.06.2016 predal obžalovanému
L. W.,
a následne obžalovaný L. W. takto zabezpečený metamfetamín o hmotnosti 2,284 g s priemernou
koncentráciu 76,7 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 1752 mg absolútneho metamfetamínu,

čo zodpovedá najmenej 44 obvykle jednorazovým dávkam drogy v hodnote 91,36 Eur, prechovával
u seba v plastovom vrecku až do 01.06.2016 do 01.05 hod., kedy v Trnave, na Trstínskej ceste,
približne 100 m od tabule s označením mesta Trnava smerom na Trnavu pri policajnej kontrole osobného
motorového vozidla zn. Škoda Fábia, EČ: TT641FE, v ktorom sa nachádzal ako spolujazdec, plastové
vrecko s metamfetamínom zahodil do trávnatého porastu vo vzdialenosti 8 m od vozidla,

c/ obžalovaný L. S. od presne nezisteného času až do dňa 28.11.2017 v A., na ulici V. K. XX, v byte
č. XX prechovával
- v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sušené rastliny rodu Cannabis (konopa) s hmotnosťou 136
mg, s priemernou koncentráciou THC 7,2 % hmotnostných, obsahujúce 10 mg THC, čo zodpovedá 1

obvykle jednorazovej dávke drogy v hodnote 1,36 Eur,
- v ďalšom plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sušené rastliny rodu Cannabis (konopa), s
hmotnosťou 215 mg, s priemernou koncentráciou THC 5,5 % hmotnostných, obsahujúce 12 mg THC,
čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej dávke drogy v hodnote 1,50 Eur,
- v zrezanej plastovej injekčnej striekačke biely kryštalický prášok s hmotnosťou 46 mg, s priemernou

koncentráciou 4,7% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 2 mg absolútneho metamfetamínu s
prímesou MSM (metylsulfonylmetán), čo je menej ako 1 obvykle jednorazová dávka drogy v hodnote
1,10 Eur,

pričom obžalovaný L. W. sa dopustil vyššie uvedeného konania napriek tomu, že už bol rozsudkom

Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.12.2014 sp. zn. 7T/103/2014, právoplatným a vykonateľným
dňa 16.12.2014, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného
zákona.

2/ Obžalovaný F. L. v presne nezistenom čase v mesiaci december 2017 na nezistenom mieste
si zabezpečil a prechovával bielu kryštalickú látku o hmotnosti najmenej 133 mg, s priemernou
koncentráciou 68,4 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcu 91 mg absolútneho metamfetamínu,čo zodpovedá 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy v hodnote 5,33 Eur, ktorú následne koncom
mesiaca december 2017 v A., na ulici F. č. XXX/XX predal obžalovanému L. W..

3/ obžalovaný L. W. v presne nezistenom dni v mesiaci december 2017 v A. na ulici F. č. XXX/XX si od
obžalovaného F. L. zadovážil a až do dňa 29.12.2017 prechovával u seba v A. biely kryštalický materiál
s hmotnosťou najmenej 133 mg, s priemernou koncentráciou 68,4 % hmotnostných metamfetamínu,
obsahujúci 91 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy v
hodnote 5,33 Eur, a to za účelom ďalšieho predaja, ktorý dňa 29.12.2017 vydal polícii pri jeho zadržaní v

Trnave na ulici Okružnej, pričom obžalovaný L. W. sa dopustil vyššie uvedeného skutku napriek tomu, že
už bol rozsudkom Okresného súdu v Bratislave V zo dňa 16.12.2014 sp. zn. 7T/103/2014, právoplatným
a vykonateľným dňa 16.12.2014, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c),
písmeno d) Trestného zákona.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému F. L. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s
použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)
rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovaného F. L. pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci,
a to digitálnej váhy.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci
- finančných prostriedkov vo výške 710,- Eur.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému

F. L. ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky, pričom rozhodol, že podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je
obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
• oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
• osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v obvode miesta svojho bydliska,

• vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Okresný súd uložil obžalovanému L. B. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l)
Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovaného L. B. pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci,

a to kapsičky, zapaľovaču, kovovej fajky, kovových sitiek, kovového nadstavcu, plastovej drvičky, PET
fľaše s plastovým uzáverom a kovovým nadstavcom, plastovej krabičky so zápalkou, kovovej fajky.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému
L. B. ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky, pričom rozhodol, že podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je

obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
• oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
• osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v obvode miesta svojho bydliska,
• vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému L. B. ochranné
psychiatrické protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.Okresný súd uložil obžalovanému L. W. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm.
l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovaného L. W. pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci,

a to kovovej nádoby v tvare kontajnera a kovovej lyžice.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému
L. W. ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky, pričom rozhodol, že podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je
obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
• oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,

• osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v obvode miesta svojho bydliska,
• vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Okresný súd uložil obžalovanému L. S. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l)

Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovaného L. S. pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a
toplastovéhovreckaanespotrebovanéhomateriálu,Wifiroutera,plastovéhovreckasnespotrebovaným
materiálom, plastového vrecka /stopa č. 28/ a plastového vrecka /stopa č. 31/.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému
L. S. ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky, pričom rozhodol, že podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je
obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
• oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,

• osobne sa hlásiť jedenkrát v kalendárnom mesiaci u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v obvode miesta svojho bydliska,
• vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 2031-2038 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaní na hlavnom pojednávaní po zákonnom
poučení podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku učinili vyhlásenie, že sú vinní zo spáchania skutkov
uvedených v prednesenej obžalobe. Po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 odsek 5
Trestného poriadku a vzhľadom aj na stanovisko prokurátora, vyhlásenie obžalovaných okresný súd

uznesením v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu, v akom sa obžalovaní doznali k žalovanej trestnej činnosti sa nevykoná a vykoná sa
dokazovanie len k výroku o treste a ochrannom opatrení.

Okresný súd konanie obžalovaných F. L., L. B., L. S. v bode 1/ kvalifikoval ako obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného
zákonaspoukazomnaustanovenie§138písmenob),písmenoi),písmenoj)Trestnéhozákona,pretože
obvinený svojim úmyselným konaním neoprávnene predali, zadovážili, prechovávali po akúkoľvek
dobu omamnú a psychotropnú látku, čin spáchali závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

organizovanou skupinou, na viacerých osobách.

Okresný súd konanie obžalovaného L. W. v bode 1/ a 3/ kvalifikoval ako pokračujúci obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie aobchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno c)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b), písmeno i), písmeno j) Trestného
zákona, v bode 3/ samostatne, pretože obvinený svojim úmyselným konaním neoprávnene predal,

zadovážil, prechovával po akúkoľvek dobu omamnú alebo psychotropnú látku, a už bol za taký čin
odsúdený, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, organizovanou skupinou, na
viacerých osobách, v bode 3/ samostatným konaním.

Okresný súd konanie obžalovaného F. L. v bode 2/ obžaloby kvalifikoval ako zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona pretože obvinený svojim úmyselným konaním
neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku.

Pri určovaní výmery trestu u obžalovaného F. L. okresný súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť

zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, a to z
dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, keď súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil, keďže aplikácia priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. h) Trestného zákona je vylúčená v prípade aplikácie asperačnej zásady podľa § 41 ods.

2 Trestného zákona. Z dôvodu, že obžalovaný sa odpustil viacerých trestných činov vo viacčinnom
súbehu, v jednom prípade obzvlášť závažného zločinu a v druhom prípade zločinu okresný súd s
poukazom na aplikáciu § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšil hornú sadzbu trestu odňatia slobody o 1/3.
Z dôvodu vyhlásenia o vine obžalovaného a jeho prijatia súdom, okresný súd v prípade obžalovaného
skúmal splnenie zákonných podmienok na analogickú aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, t.

j.mimoriadnehozníženiatrestuodňatiaslobodypoddolnúhranicutrestnejsadzbytrestuodňatiaslobody
v súlade s § 39 ods. 4 Trestného zákona. V tomto prípade bolo pri určení výmery trestu zohľadnil, že
v prípade obžalovaného sa nejednalo o recidívu k drogovej trestnej činnosti. Z odpisu registra trestov
vyplýva, že bol doposiaľ dvakrát odsúdený, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol
odsúdený.

Pri určovaní výmery trestu u obžalovaného L. B. okresný súd dospel k záveru, že nie je potrebné
upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, a to z dôvodu vyrovnaného pomeru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne

oľutoval a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že už bol odsúdený (OS
Trnava sp. zn. 0T/37/2016). Z dôvodu vyhlásenia o vine obžalovaného a jeho prijatia súdom, súd v
prípade obžalovaného skúmal splnenie zákonných podmienok na analogickú aplikáciu § 39 ods. 2 písm.
d) Trestného zákona, t. j. mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej
sadzby trestu odňatia slobody v súlade s § 39 ods. 4 Trestného zákona. Z odpisu registra trestov vyplýva,

že bol doposiaľ trikrát odsúdený, pričom v prvých dvoch prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol
odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.02.2016, sp.
zn. 0T/37/2016 pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.

Pri určovaní výmery trestu u obžalovaného L. W. dospel okresný súd k záveru, že je potrebné upraviť

zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, a to z
dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, keď súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, a to že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Podľa názoru súdu

nie je u obžalovaného daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, nakoľko táto
sa čiastočne prekrýva s už priznanou poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona,
pričom samotný výrok o vine nemá podklad vo výpovedi obžalovaného, ale vo vyhláseniach o vine
všetkých obžalovaných. Z dôvodu vyhlásenia o vine obžalovaného a jeho prijatia súdom, súd v prípade
obžalovaného skúmal splnenie zákonných podmienok na analogickú aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d)

Trestného zákona, t. j. mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby
trestu odňatia slobody v súlade s § 39 ods. 4 Trestného zákona. u obžalovaného sa ako u jediného
jednalo o recidívu k drogovej trestnej činnosti. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol
doposiaľ dvakrát odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.12.2014, sp. zn.7T/103/2014 pre trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov a rozsudkom Okresného
súdu Trnava zo dňa 04.09.2018, sp. zn. 1T/105/2018 pre trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.

d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov v ústave na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.12.2014, sp. zn. 7T/103/2014.

Pri určovaní výmery trestu u obžalovaného L. S. dospel okresný súd k záveru, že nie je potrebné

upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, a to z dôvodu vyrovnaného pomeru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že už bol odsúdený (OS
Trnava sp. zn. 24T/5/2015). Z dôvodu vyhlásenia o vine obžalovaného a jeho prijatia súdom, súd
v prípade obžalovaného skúmal splnenie zákonných podmienok na analogickú aplikáciu § 39 ods.

2 písm. d) Trestného zákona, t. j. mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby trestu odňatia slobody v súlade s § 39 ods. 4 Trestného zákona. V tomto prípade bolo
pri určení výmery trestu nevyhnutné zohľadniť, že v prípade obžalovaného sa nejednalo o recidívu
k drogovej trestnej činnosti. Z odpisu registra trestov vyplýva, že bol doposiaľ štyrikrát odsúdený,
naposledy rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.05.2015 sp. zn. 24T/5/2015 podľa § 289 ods.

3 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace nepodmienečne so
zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu na dobu 2 roky.

Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania

trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osoby
obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote zahlásili do zápisnice odvolania obžalovaný F. L. po
porade s obhajcom čo do výroku o treste (č. l. 2011 spisu) a obžalovaný L. W. po porade s obhajcom

čo do výroku o treste (č. l. 2011).

Prokurátor okresnej prokuratúry odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal.

Odvolanie obžalovaného F. L. písomne odôvodnil jeho obhajca (č. l. 2082 spisu).

Odvolanie obžalovaného L. W. písomne odôvodnil jeho obhajca (č. l. 2078-2080 spisu).

Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania vo vzťahu k
obžalovaným F. L., L. B., L. S. a vo vzťahu k L. W. sa nevyjadril.

Obhajca obžalovaného F. L. v odôvodnení odvolania uviedol, že obžalovaný odvolaním napadol výrok
o treste v časti trestu prepadnutia veci, konkrétne 710 Eur. Poukazuje na skutočnosť, že túto sumu mal
obžalovaný požičanú od matky a rozhodne nepochádzala z trestnej činnosti a súd svoje rozhodnutie v
tejto časti založil len na predpoklade, ktorý nie je podložený žiadnym procesne vykonaným dôkazom.

Obhajca poukázal na uznesenie NS SR č. k. 3To 4/2010 zo dňa 02.06.2010 ohľadom aplikácie zásady
voľného hodnotenia dôkazov. Na základe uvedeného preto obžalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil súdu prvého stupňa, aby ju potrebnom rozsahu znova
prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného L. W. namietal skutočnosť, že obžalovanému určil okresný súd neprimerane
prísny trest, a to vzhľadom na celkové okolnosti prípadu a jeho osobu. Nedostatočne zohľadnil jeho
priznanie už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, vo forme vyhlásenia viny a
jeho spoluprácu s políciou, na usvedčovaní ostatných členov organizovanej skupiny. Poukazuje na
skutočnosť, že ako jediný z obvinených sa rozhodol dobrovoľne spolupracovať s vyšetrovateľom. Podľa

obhajoby okresný súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, teda
že prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, čo by odôvodňovalo postup podľa §
39 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, o mimoriadnom znížení trestu a nie postup podľa § 39 ods. 2
písm. d) Trestného zákona. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudokokresného súdu zrušil a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov so zaradením
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného L. W., obhajcov oboch
obžalovaných, prokurátora krajskej prokuratúry a v neprítomnosti obžalovaného F. L..

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolania oboch obžalovaných zamietnuť.

Obhajca obžalovaného F. L. - JUDr. Gavalec sa pridržiaval písomne podaného odvolania zo dňa
07.05.2019 a poukázal na to, že v spise sa nenachádza ani jeden dôkaz, ktorý poukazoval na to, že
peniaze pochádzajú z trestnej činnosti.

Obhajkyňa obžalovaného L. W. - JUDr. Janušková sa pridržiavala písomne podaného odvolania tak, ako
bolo podané a zdôraznila, že obžalovaný svojim postojom v prejednávanej veci jednak v prípravnom
konaní ako aj v konaní pred súdom splnil podmienku na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. o/ Trestného zákona a vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností tak ako by mali byť podľa
názoru obhajoby priznané, by prichádzalo do úvahy aj uplatnenie mimoriadneho zníženia trestu podľa

§ 39 Trestného zákona a to až na zákonom stanovenú minimálnu hranicu, preto navrhla rozhodnúť v
zmysle podaného odvolania.

Obžalovaný L. W. vyhlásil, že spolupracuje s NAKA aj naďalej v iných trestných veciach, a jeho postoj
k trestnej činnosti je už minulosť a je mu ľúto čo spravil.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd

rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací postupom uvedeným v ust. § 317 odsek 1 Trestného poriadku
preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaných nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že :

• prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal dňa 06.12.2018 na Okresnom súde Trnava obžalobu
na obvinených F. L., L. B., L. W. a L. S. pre skutky právne kvalifikované ako obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona a iné,

• okresný súd vo veci určil termín hlavného pojednávania na 15.02.2019, na ktorom obžalovaní po

poučení podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že sa cítia byť vinní zo spáchania
skutkov uvedených v prednesenej obžalobe a okresný súd so súhlasom prokurátora vyhlásenie
obžalovaných prijal.

Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný

zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/,
písm. g/, písm. h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdomprijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. c/.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 7. 2. 2017 sp. zn. 2Tdo/5/2011 (zverejnené v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. R 36/2012) výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie, ktorý
bol vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b)
Trestného poriadku alebo podľa § 257 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní,

nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania
o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Tr. por. analogicky použitím
ustanovenia § 334 odsek 4 Tr. por. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 odsek 3 písm. c), d), f), g),
h) Tr. por. vyjadruje obžalovaný svoju vôľu prijať vinu za skutok spáchaný výrokom obžaloby a zároveň
aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad rovnako, ako pri dohode o vine a treste (§ 333 odsek 3, § 343
odsek 1, odsek 4 Tr. por.).

Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného
výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie pri prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa §
357 odsek 1 písm. b) Trestného poriadku, preto výrok o vine u obžalovaného odvolací súd neskúmal
z hľadiska jeho zákonnosti a dôvodnosti. Proti výroku o vine v tomto prípade odvolanie ako opravný

prostriedok nie je prípustné.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby
vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne

sa dopracoval k správnemu rozhodnutiu.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, vychádza zo
skutkového stavu ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, preto krajský súd nemá proti nemu
podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje a v

podrobnostiach na ne odkazuje.

K napadnutému rozsudku všeobecne

Podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku

5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej
trestnej činnosti.

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď poučil obžalovaných o
ich práve urobiť vyhlásenie, že sú vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených
v obžalobe v zmysle § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku a zároveň ich poučil o následkoch
vyhlásenia podľa odseku 1/ písm. b/, písm. c/ a to v rozsahu podľa odseku 5/ a 8/ a to v zmysle
§ 257 odsek 2 Trestného poriadku a možnosti vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 4 Trestného

poriadku, pričom bola poskytnutá možnosť obžalovaného poradiť sa s obhajcom pred uskutočnením
vyhlásenia a to v zmysle § 257 odsek 3 Trestného poriadku. Okresný súd nepochybil ani vtedy, keď po
vyhlásení obžalovaných že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v prednesenej obžalobe, položil
obžalovaným otázky v zmysle § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. g/, písm. h/ Trestného
poriadku v spojení s § 257 odsek 5 Trestného poriadku pričom obžalovaní na všetky položené otázky

odpovedali áno. Odvolací súd ustálil, že postup okresného súdu po vyjadrení prokurátora, ktorý navrhol
prijať vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní bol správny, keď prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní
a to v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie iba ohľadom výroku o treste a
to v zmysle § 257 odsek 8 Trestného poriadku.

K trestu :

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že
mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadnyživot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od spáchania trestných činov ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti
ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti
najavo, že konanie za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiadúce. Varuje ich pred páchaním

trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vytvára z jednoty
individuálnej a generálnej prevencie trestu pričom iba tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú.
Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému
pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako aj na ostatných členov spoločnosti. Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda

obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu a to tak právne ako
aj eticky (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.06.2015 sp. zn. 2Tost/19/2015).

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle

dokazovanie, správne vyhodnotil osoby obžalovaných, ich povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.
Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil na základe akých myšlienkových postupov dospel
k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval u obžalovaného
F. L. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal

k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil, keďže
aplikácia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona je vylúčená v prípade aplikácie
asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Zároveň správne okresný súd s poukazom na
aplikáciu § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšil hornú sadzbu trestu odňatia slobody o 1/3.

Okresný súd ďalej správne aplikoval u obžalovaného L. W. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, a to že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Podľa názoru
okresného súdu nie je u obžalovaného daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. o) Trestného

zákona, nakoľko táto sa čiastočne prekrýva s už priznanou poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm.
n) Trestného zákona, pričom samotný výrok o vine nemá podklad vo výpovedi obžalovaného, ale vo
vyhláseniach o vine všetkých obžalovaných.

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene

c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
d) prechováva po akúkoľvek dobu,
omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
c) závažnejším spôsobom konania,Podľa § 138 Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

b) po dlhší čas,
i) organizovanou skupinou, alebo
j) na viacerých osobách.

Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov

a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno
v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.

Podľa § 39 odsek 2 písm. d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby

ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu, alebo

Podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a

v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona teda v situácii vopred odhadnutého trestu

možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu
ad minori ad major (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1
písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku (po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bol
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (stanovisko

44 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR o rozhodnutí súdu SR 5/2017).

Odvolací súd dodáva, že nakoľko obžalovaný F. L. odvolaním napadol výrok o treste v časti trestu
prepadnutia veci, konkrétne finančnej čiastky 710 Eur, odvolací súd sa výrokom o treste podrobnejšie
nezaoberal.

U obžalovaného L. W. odvolací súd dodáva, že trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 172 odsek 2
Trestného zákona je 10 až 15 rokov. Pri použití § 38 odsek 3 Trestného zákona prišlo k úprave trestnej
sadzby na 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace. Pri použití § 39 ods. 4 Trestného zákona prišlo k úprave
trestnej sadzby zníženej o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 6

rokov a 8 mesiacov.

Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému F. L. uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 7 rokov, a zároveň mu uložil trest prepadnutia veci digitálnej váhy a peňažných
prostriedkov vo výške 710,- Eur. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že nakoľko

boli u obžalovaného zaistené vecné dôkazy - digitálna váha a finančný hotovosť vo výške 710,- Eur
a predmetná trestná činnosť sa vyznačuje určitými výdavkami a následnými príjmami, takže v prípade
obžalovaného je možné bez pochybností konštatovať, že tieto peniaze boli určené na drogovú trestnú
činnosť alebo ako odmena za jej páchanie, a preto okresný súd správne a v súlade s § 60 ods. 1 písm.
a), písm. c) Trestného zákona uložil obžalovanému trest ich prepadnutia s tým, že ich vlastníkom sa

stáva štát.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona, súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného
stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosťtrestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia
budejehonápravalepšiezaručená.Taktomôžedoústavunavýkontrestuminimálnehostupňastráženia
zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo

výkonetrestuzaúmyselnýprečin.Nemôževšakdoústavunavýkontrestusminimálnymalebostredným
stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo
páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť
rokov.

Okresnýsúdobžalovanýmuložilprimeranétrestyodňatiaslobody,preúčelyktorýchichzaradildoústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia pri aplikácii ustanovenia § 48 ods. 4 Trestného zákona.
Krajský súd poukazuje na analogickú aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení o dohode o vine a treste.
Z toho dôvodu nebolo potrebné zaradiť obžalovaných do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
maximálnym stupňom stráženia len s poukazom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti - obzvlášť
závažnýzločin.Vzhľadomnadoterajšíživotobžalovaných,naprostredievktoromžijú,okolnostiprípadu,

miera uvedomenia si závažnosti a protiprávnosti svojho konania, skutočnosti, že obžalovaný L. doposiaľ
nebol vo výkone trestu odňatia slobody a obžalovaný W. síce je vo výkone trestu odňatia slobody,
avšak vzhľadom na jeho postoj k protiprávnej činnosti je zhodne ako okresný súd aj odvolací súd na
základeuvedenéhotohonázoru,žeúčeltrestunaplníajzaradenieobžalovanýchnavýkontrestuodňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a preto je aplikácia

ustanovenia § 48 ods. 4 Trestného zákona správna.

K dôvodom odvolania

Podľa obsahu odvolania obžalovaného F. L. podaného prostredníctvom obhajcu je zrejmé, že odvolanie

smeruje proti výroku o treste v časti trestu prepadnutia veci, konkrétne 710 Eur. Obžalovaný poukazuje
na skutočnosť, že túto sumu mal požičanú od matky a rozhodne nepochádzala z trestnej činnosti a
okresný súd svoje rozhodnutie v tejto časti založil len na predpoklade, ktorý nie je podložený žiadnym
procesne vykonaným dôkazom. K vyjadreniu obžalovaného, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
obžalovaný sa dlhodobo venoval drogovej trestnej činnosti, a táto bola primárnym zdrojom jeho príjmu.

Predmetná trestná činnosť sa vyznačuje určitými výdavkami a príjmami. V prípade obžalovaného je na
základe uvedeného možné bez pochybností konštatovať, že tieto zdroje by mali byť prioritne použité
na drogovú trestnú činnosť alebo ako odmena za jej páchanie. Žiadnym spôsobom nebola vyvrátená
obrana obžalovaného o pôvode týchto peňazí. Za daného skutkového stavu možno jednoznačne ustáliť,
že zaistené finančné prostriedky patrili výlučne obžalovanému, a že pochádzali z trestnej činnosti.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že protiprávneho konania sa dopustil zo zištného motívu, kedy
neoprávnene predal, zadovážil a prechovával psychotropnú látku, a preto neobstojí tvrdenie obhajoby,
žesiobžalovanýtietofinančnéprostriedkypožičalodmatky.Krajskýsúddodáva,žeajvprípade,akbysi
obžalovaný predmetnú finančnú hotovosť požičal od svojej matky, mal ju fakticky vo svojej držbe a mohol
s ňou nakladať akokoľvek. Krajský súd sa s touto námietkou obhajoby nestotožnil. Okresný súd správne

a logicky zdôvodnil, prečo takúto obranu obžalovaného považoval za vyvrátenú, keďže obžalovaný sa
dopustil skutku zo zištného motívu, kedy neoprávnene predával psychotropné látky, a preto peňažné
prostriedky vo výške 710 Eur, ktoré boli u neho zaistené pochádzajú s ohľadom na charakter spáchanej
protiprávnej činnosti z trestnej činnosti. Z uvedených dôvodov odvolanie obžalovaného v tejto časti
vyhodnotil ako nedôvodné.

ObhajcaobžalovanéhoL.W.vdôvodochodvolaniapoukazujenato,žeobžalovanémuurčilneprimerane
prísny trest, a to vzhľadom na celkové okolnosti prípadu a jeho osobu. Poukazuje na skutočnosť, že ako
jediný z obvinených sa rozhodol dobrovoľne spolupracovať s vyšetrovateľom. Podľa obhajoby okresný
súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, teda že prispel k odhaleniu

alebo usvedčeniu organizovanej skupiny.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že u obžalovaného nie je daná poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, nakoľko táto sa čiastočne prekrýva s už priznanou
poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, pričom samotný výrok o vine nemá

podklad vo výpovedi obžalovaného, ale vo vyhláseniach o vine všetkých obžalovaných. Krajský súd k
tejto skutočnosti konštatuje, že pri výsluchu obžalovaného (v tom štádiu konania obvineného) zo dňa
30.12.2017 sa obvinený nevyjadril k osobám ostatných obvinených a ani ich neusvedčil. Obžalovaný
(obvinený) L. W. až na výsluchu konanom dňa 13.06.2018 usvedčil ostatných spoluobvinených z trestnejčinnosti, teda až po tom, čo bolo voči všetkým osobám obžalovaných vznesené obvinenie (uznesenie
o vznesení obvinenia zo dňa 29.11.2017). Teda zhodne ako súd prvého stupňa aj odvolací súd je
toho názoru, že obžalovaný neprispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, ale dá

sa konštatovať, že takýmto konaním napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní
trestnej činnosti. Obhajoba ďalej poukazovala, že priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. o)
Trestného zákona by odôvodňovalo postup podľa § 39 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, o mimoriadnom
znížení trestu a nie postup podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

Krajský súd k argumentu obhajoby dodáva, že okolnosťami prípadu ako to má na mysli ustanovenie §
39 ods.1 Trestného zákona, sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru
a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Okolnosti prípadu alebo pomery
páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej
trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. V podstate ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu

páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný síce napomáhal orgánom činným v trestnom
konaní pri objasňovaní trestnej činnosti, avšak nemožno neprihliadať na skutočnosť, že obžalovaný sa
dopustil vyššie uvedeného konania napriek tomu, že už bol za zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi odsúdený, teda bol

v minulosti už dvakrát odsúdený pre drogovú trestnú činnosť, v jeho prípade trestnú činnosť rovnakého
charakteru. Argumentácia obhajoby, že trest je neprimerane prísny s poukázaním na drogovú minulosť
obžalovaného nie je preto dôvodnou. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa vyhodnotil nesplnenie
podmienok k mimoriadnemu zníženiu trestu za aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona a považuje uloženú výmeru trestu odňatia slobody na 6 rokov a 8 mesiacov s použitím § 39

ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona za zákonu zodpovedajúcu a primeranú k všetkým zisteným
okolnostiam prípadu.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolania obžalovaných podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.