Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2009

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/81/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708211769
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2009:6708211769.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa N.
L. C., so sídlom Z., T.G. M. XX,. IČO: XX. XXX. XXX, zastúpený U. & P., s. r. o., so sídlom Z., N.. S. XX,.
proti odporkyni I.. V. P., C.., nar. XX.. XX.. XXXX,. trvale bytom Z., J. XXXX/X,. zastúpená D.. J.. Ľ. F.,
C.., advokátom so sídlom B., K. X,. o zaplatenie sumy 446,03 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 160,53 Eur spolu s 8,5 %-tným úrokom z omeškania ročne od 13. 10.

2008 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny vo výške 285,50 Eur spolu s 8,5 %-
tným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 13. 10. 2008 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd r o z h o d n e v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. a to po právoplatnosti tohto

rozsudku osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 24. 10. 2008 domáhal, aby
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 13.437,- Sk (446,03 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 13. 10. 2008 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa pracuje u navrhovateľa ako samostatná vedecká pracovníčka.
Dňa 29. 11. 2005 jej bol zo strany právneho predchodcu navrhovateľa - L. V. Ú. zverený mobilný telefón

zn. N. XXXX. pod inv.č. XXXX/XX. v hodnote 13.437,- Sk. Podľa oznámenia odporkyne dňa 26. 10. 2006
jej bol z kancelárie č. XXX. odcudzený tento mobilný telefón. Podľa správy Obvodného oddelenia PZ Z.,
uvedená vec bola z dôvodu nezistenia páchateľa dňa 15. 11. 2006 uložená v zmysle § 60 ods. 1 písm.
b) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
S poukázaním na § 185 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov,
ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na
základe písomného potvrdenia. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá

za škodu, je povinný nahradil zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni
uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Podľa
§ 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie okrem
prípadov uvedených v § 182 a 185. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd rozhodol
tak, ako je vyššie uvedené.

Súd vo veci vydal dňa 17. 3. 2009 pod sp.zn. 27Ro 259/2008-13 platobný rozkaz, ktorým zaviazal
odporkyňu na zaplatenie vyššie uvedených súm. Proti tomuto platobnému rozkazu odporkyňa podala
riadne a včas odpor s odôvodnením: V zmysle tohto odporu poukazuje na to, že dňa 29. 11. 2005 jej bolzo strany predchodcu navrhovateľa (L. V. Ú. Z.) zverený mobilný telefón zn. N. XXXX. pod inv.č. XXXX/
XX.. Tento mobil jej bol odcudzený dňa 26. 10. 2006 niekedy medzi 8.30 hod. až 10.00 hod. V. Ú. má
samostatnú vrátnicu, kde sa nachádzajú jedna alebo dve osoby, ktoré monitorujú príchody a odchody

osôb a vyzvú ich, aby sa zapísali do knihy. Podľa pracovného poriadku je zamestnanec povinný pri
odchode z pracoviska odovzdať kľúč na vrátnicu. To znamená, že nie pri každom opustení kancelárie
napr. kvôli tomu, že si ide zobrať odborné materiály ku kolegom, vykonáva hygienickú potrebu, musí
zamknúť dvere. Kancelária je na treťom poschodí a bolo by nezmyselné, aby po odchode z kancelárie
neustále zamestnanec schádzal najskôr na vrátnicu. Zo strany zamestnávateľa nedošlo k upozorneniu

o zaslaní výzvy na zaplatenie kúpnej ceny zo dňa 24. 9. 2008 a to aj napriek tomu, že som nečinnosť
zodpovedných zamestnancov riešila upozornením cestou sťažnosti na postup škodovej komisie. Na
základe týchto skutočností podávam odpor z týchto dôvodov: 1. navrhovateľ nesprávne posúdil miesto
odcudzenia mobilného telefónu, 2. nepreukázal, že k odcudzeniu mobilného telefónu došlo odporcovým
zavinením ani nedbanlivosťou, 3. nepreukázal, že k odcudzeniu mobilného telefónu došlo stratou
spôsobenou zamestnancom, 4. nedostatok pasívnej legitimácie zo strany odporcu. Podľa odporkyne

Zákonník práce nedefinuje čo sa pokladá za pracovisko. Tvrdenie navrhovateľa, že pracoviskom možno
pokladať len kanceláriu v budove výlučne pre potreby navrhovateľa, je nemožné a neuskutočniteľné.
Povaha tejto práce spočíva vo vedeckej činnosti, pri ktorej musí mať zamestnanec priamy prístup k
ostatným spolupracovníkom. Nie je možné, aby odporca keď odchádza zo svojej kancelárie dôkladne
zabezpečil a vylúčil vstup inej osoby do kancelárie. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom

zabezpečiť také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy. Zo skutkového stavu
vyplýva, že navrhovateľ nedokázal určiť, kto a ako odcudzil predmetný mobilný telefón. Tiež treba
poukázať na to, že v odpovedi na moju sťažnosť mne vyčítali, že som nemala telefón v uzamknutom
stole. Môj kancelársky stôl je 29 ročný a bol vyradený, pričom mi nedovolili zakúpiť si nový stôl. Taktiež
navrhovanásumanazaplatenievychádzazpôvodnejkúpnejcenyaniezceny,ktorúmalmobilnýtelefón

v čase jeho odcudzenia.

Súd na základe písomného návrhu právneho zástupcu navrhovateľa, doručeného súdu dňa 28. 9. 2009
na čiastočné späťvzatie návrhu, konanie v časti o zaplatenie sumy 160,53 Eur zastavil s tým, že po tomto
čiastočnom zastavení sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 285,50 Eur aj s príslušenstvom. Svoj

návrh na čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že pri vypracovaní návrhu na vydanie
platobného rozkazu došlo omylom k chybe, keď žiadali od odporkyne zaplatenie celej nadobúdacej
ceny mobilného telefónu, neberúc do úvahy amortizáciu tohto telefónu. Na základe znaleckého posudku
č. XX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou F. I., s. r. o., P. bolo zistené, že zostatková cena mobilného
telefónu je vo výške 285,50 Eur. Na základe tejto skutočnosti berieme v časti o zaplatenie sumy 160,53

Eur aj s príslušenstvom späť.

Súd na základe vypracovaného znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovného znalcom - F. I., s. r. o.,
so sídlom P., B. B. X zistil, že predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty mobilného telefónu ku
dňu 26. 10. 2006, t.j. ku dňu jeho odcudzenia. Na základe vypracovaného znaleckého posudku, podľa

č.l. 11 tohto posudku, uvedená zostatková suma ku dňu 26. 10. 2006 bola vo výške 285,50 Eur.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Súd na základe vyššie uvedenej skutočnosti konanie o zaplatenie sumy vo výške 160,53 Eur zastavil.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe Výdajky (č.l. 3 spisu) je uvedené, že firma: L. V. Ú., T.G. M. XX, Z., vydala odporkyni dňa 29.
11. 2005 aj mobilný telefón zn. N. XXXX. Cena za jednotku je 13.436,97 Sk bez DPH.

Na základe Osobnej karty na zverené predmety ku dňu 10. 11. 2006 bolo zistené, že odporkyňa mala
okrem iných ako zverený predmet aj N. XXXX. Podpísaná je V. P.. Hore v záhlaví je uvedené: N. L. C. Z..

Súd z odpovede Obvodného oddelenia policajného zboru vo Z. zo dňa 17. 12. 2007 pod č. ORP-P-
XXXX/OBV-XXXX zistil, že: V priestupkovej veci oznámenej dňa 26. 10. 2006, kde sa jedná o priestupoktýkajúcisakrádežeMTzn.N.,bolaveczdôvodunezisteniapáchateľadňa15.11.2006uloženávzmysle
§ 60 ods. 1 písm. b) Zákona č. 372/1990 Zb., nakoľko sa do dnešného dňa nepodarilo zistiť páchateľa.

SúdzoznámeniaObvodnéhooddeleniapolicajnéhozboruvoZ.zodňa15.10.2008zistil,že:Nazáklade
Vašej žiadosti Vám oznamujeme, že dňa 26. 10. 2006 v čase o 12.00 hod. oznámila na tunajšom OO PZ
I.. V. P., C.., že dňa 26. 10. 2006 v dobe od 7.00 hod. do 8.30 hod. neznámy páchateľ z neuzamknutej
kancelárie na X. poschodí L. V. Ú. vo Z. z pracovného stola ukradol služobný mobilný telefón zn. N.
XXXX.Nakoľkosavykonanýmšetrenímnepodarilozistiťosobupáchateľauvedenéhoskutku,priestupok

proti majetku bol dňa 15. 11. 2006 uložený.

Na základe výzvy navrhovateľa zaslaného odporkyni zo dňa 24. 9. 2008 bolo zistené, že navrhovateľ
vyzval odporkyňu, že: „Vzhľadom na to, že ste oznámili stratu mobilného telefónu zn. N. XXXX a po
uskutočnenom šetrení škodová komisia vyčíslila škodu na 13.437,- Sk, Vás žiadame, aby ste túto do
10 dní uhradili.“

Na základe Protokolu o škode zo dňa 26. 10. 2006, kde v hlavičke je uvedené: N. L. C., Ú.: O. L. P., E.
A. M. L. Z. bolo zistené, že dňa 26. 10. 2006 sa stala škoda v kancelárii č. XXX, druhom a rozsahom
škody bola krádež mobilu zn. N. XXXX. Škodu zistila I.. V. P., C.. Za škodu zodpovedá I.. V. P., C..

Z výpisu zo zápisnice z rokovania škodovej komisie zo dňa 16. 4. 2008 bolo stanovisko komisie také,
že navrhuje, aby I.. V. P., C.. nahradila v plnom rozsahu výšku škody (§ 185 a 186 Zákonníka práce) z
dôvodu, že si nezabezpečila uzamknutie kancelárie.

Súd zo sťažnosti na postup škodovej komisie, zaslanej odporkyňou navrhovateľovi zistil, že odporkyňa

podala sťažnosť podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku, pričom N. L. C. má v trestnom konaní krádeže
služobnej veci postavenie poškodeného. N. L. C. od krádeže mobilného telefónu neuplatnilo žiadne
nároky na vykonanie dôkazov a nepreštudovalo spis ku krádeži, ani sa nevyjadrilo k vykonaným
dôkazom. Na základe tohto pracovníci N. L. C. nevykonali všetky kroky k úspešnému ukončeniu
trestného konania a preto nenáleží teraz škodovej komisii, aby zodpovednosť za túto škodu presunuli

na mňa. Krádež musel spáchať zamestnanec alebo osoba, ktorá bola zaevidovaná na vrátnici.

Súd z oznámenia o vybavení sťažnosti, vydaného navrhovateľom, adresovaného odporkyni zistil, že
skutočnosť, že N. L. C. neuplatnilo žiadne nároky na vykonanie dôkazov, nepreštudovalo spis ku
krádeži a nenazrelo do spisov, považuje za neopodstatnené, nakoľko škodová komisia N. L. C. po

doručení od OO PZ Z. si spis preštudovala a zaujala stanovisko, že došlo k porušeniu článku 11
ods. 1 písm. p) a q) platného pracovného poriadku. Vo veci sťažnosti, že zodpovední pracovníci
nespolupracovali a neprispeli k úspešnému ukončeniu trestného stíhania, považujeme tento bod
sťažnosti za neopodstatnený, pretože zamestnankyňa oddelenia hospodárskej správy, pani M. K., ktorá
skončila pracovný pomer 31. 8. 2007, už tu nepracuje a preto sa nedá posúdiť, či mohla prispieť k

úspešnému skončeniu trestného konania. Zároveň však v zázname od OO PZ Z. je uvedené, že boli
zaslané i dožiadania o monitorovanie ukradnutého mobilného telefónu na mobilných operátorov O. a
T., pričom odpovede boli negatívne. Vo veci sťažnosti, že máme stálu službu na vrátnici a že krádež
musela vykonať osoba, ktorá tam mala byť zapísaná, resp. zamestnanec N. L. C. uvádzajú, že v
čase šetrenia nebolo možné zistiť, kto bol v ten deň zapísaný v knihe evidencie návštev na vrátnici,

nakoľko táto nepodlieha archivácii. Taktiež odmietate zodpovednosť za vzniknutú škodu, nakoľko Vašim
pracoviskom nie je len kancelária č. XXX, ale aj N. L. C. na M. XX vo Z.. Prešetrením tejto časti
sťažnosti bolo zistené, že podľa § 185 bod 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá za stratu
nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ
zveril na základe písomného potvrdenia, v tomto predmetom prípade sa jedná o inventárnu kartu, kde

je potvrdené, že ukradnutý mobilný telefón Vám bol zverený do užívania. Podľa § 185 sa uvádza, že
predmety zverené na písomné potvrdenie musí mať zamestnanec vo svojej osobnej dispozícii, t.j. musí
mať vytvorené podmienky na ich zabezpečenie pred stratou v čase svojej neprítomnosti na pracovisku.
Takáto podmienka je splnená a zabezpečená i písacím stolom na uzamknutie. V prípade opustenia
pracoviska i krátkodobého, ste mali predmetnú vec zabezpečiť pred náhodnou stratou (o to viac, že v

tom čase, ako ste sama pri ústnom prejednaní preukázali, sa v budove pohybovali cudzí zamestnanci,
ktorí prerábali kancelárske priestory). Vo veci neskorého prerokovania a uzatvorenia tejto veci ktoré
uvádza, toto bolo zapríčinené nekompletným spisom na spoľahlivé objasnenie skutkového stavu.Súd z písomného vyjadrenia navrhovateľa (č.l. 79 spisu) zistil, že: V zmysle platných právnych predpisov
v oblasti pracovnoprávnych vzťahov sa výkon pracovnej činnosti posudzuje podľa ustanovení Zákonníka
práce, pričom poukazujeme na tú skutočnosť, že za pracovisko treba považovať určitý priestor, v ktorom

má zamestnanec vykonávať prácu vrámci organizačnej jednotky. Odporkyňa zodpovedá za stratu
mobilného telefónu podľa § 185 ods. 1 Zákonníka práce. Podmienkou tejto zodpovednosti je platný
pracovný pomer. Predpokladom založenia zodpovednosti je škoda vo forme straty zvereného predmetu
a písomné potvrdenie o jeho prevzatí. Tvrdenie odporkyne že nie je pasívne legitimovaná, neobstojí,
nakoľko došlo u odporkyni k strate mobilného telefónu, ktorý osobne prevzala a teda zodpovedá za jeho

stratu.

Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporkyne zistil, že podľa nich odporkyňa pracovala
na N. L. C. podľa platnej pracovnej zmluvy, v ktorej bolo jej miesto výkonu práce určené ako L. V. Ú. vo
Z. so sídlom T.G. M. XX. V zmysle článku III. bod 9 písm. b), ústav je samostatná organizačná jednotka
bez právnej subjektivity systémovo zabezpečujúca a zastrešujúca komplexnú odbornú aktivitu resp.

viacero aktivít. Má delegované právomoci a kompetencie v rozsahu určenom štatutárnym orgánom. V
článku XI. písm. n) organizačného poriadku, povinnosťou každého zamestnanca je pred odchodom z
pracoviska služobné pomôcky a zverené predmety uschovať a zabezpečiť proti zneužitiu, pozatvárať
okná, uzamknúť dvere a kľúč odovzdať na vrátnici, alebo na zamestnávateľom určenom mieste. Podľa
písm. p) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú.

Podľa písm. q) riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zamestnávateľ zveril a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím. Škodová komisia je povinná dôsledne objasniť
skutkový stav a právny stav škodového prípadu najmä z hľadiska protiprávneho konania, zavinenia
alebo opomenutia príčiny, podmienky a okolnosti škody. Škodová komisia prerokuje výšku požadovanej
škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa preukázalo, že

zamestnanec za vzniknutú škodu zodpovedá. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe
jej úhrady, s výnimkou škody nepresahujúcej 1.000,- Sk, je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
s príslušným odborovým orgánom. Taktiež v tomto vyjadrení právny zástupca odporkyne poukazuje na
pracovný poriadok, ktorý bol prijatý zamestnávateľom, ďalej na postup škodovej komisie a prerokovanie
náhrady škody so zamestnávateľom.

Taktiež poukazuje aj na šikanózne a diskriminačné konanie navrhovateľa voči odporkyni s tým, že
odporkyni sú známe prípady, kedy navrhovateľ od zamestnancov, ktorí mu spôsobili škodu, nevymáhal
takto spôsobenú škodu a teda v tomto vidí rozdielny prístup.

Súd z ústneho vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa zistil, že oni sa pridržiavajú svojho návrhu a

žiadajú, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie súm tak, ako to bolo písomne podané.

Súd z ústneho vyjadrenia právneho zástupcu odporkyne zistil, že tento sa taktiež pridržiava svojich
písomných vyjadrení a žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. Podľa nich zamestnávateľ nedokázal
zabezpečiť odporkyni dostatočný priestor alebo možnosť predísť k odcudzeniu mobilného telefónu.

Zároveň taktiež žiadajú priznať aj trovy konania.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo
právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne

ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a

185.

Podľa § 185 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných
pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe
písomného potvrdenia.

Podľa § 185 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa
preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.Podľa § 188 Zákonníka práce, pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody,

za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce, požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady
s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 33,19 eura je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že návrh navrhovateľa po späťvzatí časti návrhu je

dôvodný. Predovšetkým súd musí poukázať na tie skutočnosti, že predpokladmi vzniku zodpovednosti
za škodu, ktoré sú dané Zákonníkom práce, boli v tomto prípade naplnené a teda že zodpovednosť
odporkyne za zverený predmet v zmysle § 179 ods. 1 a § 185 ods. 1 Zákonníka práce bola preukázaná.
Predpokladom zodpovednosti za škodu je, že bolo preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou
bol pracovno-právny vzťah na základe pracovnej zmluvy a že odporkyňa u navrhovateľa pracovala, čo

nebolomedziúčastníkmitohtokonaniasporné.Ďalšímpredpokladomzodpovednostizaškoduješkodná
udalosť, ktorá nastala tým, že bol odcudzený odporkyni mobilný telefón, ktorý jej bol zverený na základe
písomného potvrdenia a to tým spôsobom, že dňa 26. 10. 2006 bol odporkyni z neuzamknutej kancelárie
odcudzený.Nazákladeuvedenejškodovejudalostidošlokexistenciiškody,ktorásavzmysleZákonníka
práce chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, t.j. v tomto prípade navrhovateľa

a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Výšku škody súd ustálil na základe
navrhovateľom predloženého znaleckého posudku a to výške 285,50 Eur.
Taktiež v tomto konaní nebolo sporné, že na uvedené konanie súd aplikuje § 185 ods. 1 Zákonníka
práce a to, že uvedený predmet bol odporkyni zverený na základe písomného potvrdenia, čo mal súd
preukázané z predloženej osobnej karty na zverené predmety (č.l. 4 spisu).

Čo sa týka námietok odporkyne, že ona za stratu tohto zvereného predmetu nemohla z dôvodu, že
zamestnávateľ jej nevytvoril také pracovné podmienky, na základe ktorých by mohla takejto strate, teda
krádeži zabrániť, súd považuje uvedené tvrdenie len za účelové a podľa súdu odporkyňa mala vytvorené
podmienky, aby ku škode, ktorá nastala krádežou tohto telefónu, nedošlo. Tá skutočnosť, že odporkyňa

poukazuje, že v kancelárii nemala uzamykateľnú skrinku, resp. stôl s uzamykateľnou skrinkou neobstojí,
pretože mohla kedykoľvek v prípade ak opúšťala kanceláriu, túto kanceláriu zamknúť a týmto zabrániť,
aby iné osoby do tejto kancelárie nešli. Taktiež však súd, čo považuje za najdôležitejšie v tomto konaní,
musí poukázať na to, že škoda vznikla stratou mobilného telefónu, t.j. jeho krádežou, pričom mobilný
telefón svojim charakterom už z jeho názvu je prístrojom, ktorý nie je takého charakteru, že by ho

odporkyňa nemohla mať pri sebe. Preto ak odporkyňa opúšťala miestnosť, nič jej nebránilo v tom, aby
si tento mobilný telefón zobrala so sebou, čím by zabránila jeho krádeži. Preto podľa súdu námietky o
tom, že jej neboli vytvorené podmienky na to, aby ku krádeži nedošlo, súd nezobral do úvahy.

Ďalšiu skutočnosť, ktorú odporkyňa v tomto konaní namietala, že škodová komisia podľa nej

nepostupovala v súlade s pracovným poriadkom a ostatnými predpismi, najmä to, že mala komisia
uvedenú škodnú udalosť prejednať v lehote jedného mesiaca, súd s poukazom na § 17 ods. 1
Zákonníka práce poukazuje na to, že takéto neprejednanie škodovej udalosti nemá za následok zánik
zodpovednosti odporkyne voči navrhovateľovi, pričom ide skôr o poriadkovú lehotu. Jej nedodržanie nie
je v zákone, ani v iných predpisoch výslovne sankcionované tým spôsobom, že v prípade ak by nebola

dodržaná takáto lehota, tak by nárok navrhovateľa na náhradu škody zanikol.

Čo sa týka námietky diskriminácie, ktorú vzniesla právna zástupkyňa odporkyne v tom zmysle, že
navrhovateľ od iných zamestnancov nevymáhal v prípade spôsobenia škody túto škodu, súd uvedené
považuje taktiež za bezpredmetné, pretože v súčasnosti zákon neprikazuje zamestnávateľovi, že musí

vymáhať túto škodu a taktiež súd poukazuje na tú skutočnosť, že uvedené právo vymáhať v prípade
vzniku škody zamestnávateľom od zamestnanca, je možné aj po dlhšej dobe, teda nemusí to urobiť
okamžite, pričom ani u odporkyne tiež nedošlo k uplatneniu škody bezprostredne po jej spôsobení, ale
až po viac ako dvoch rokoch.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Čo sa týka úrokov z omeškania, súd tu postupoval v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s
tým, že v prípade ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka aj
úroky z omeškania. Súd čo sa týka samotnej výšky úrokov z omeškania, tu poukazuje, že výška úrokov

z omeškania bola uplatnená vo výške 8,5 % ročne s tým, že uvedená výška je v súlade s §
3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Čo sa týka uplatnenia, odkedy sa odporkyňa dostala do omeškania,
navrhovateľ si túto lehotu uplatňoval od uplynutia lehoty uvedenej vo výzve zo dňa 24. 9. 2008, v ktorej
sa uvádza, aby mu odporkyňa uhradila túto škodu do 10 dní odo dňa prevzatia tejto výzvy.

Súd o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10) bol odvolacím súdom schválený zmierb) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).