Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 48Sa/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200260
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200260.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne: MUDr.

P. E., dátum narodenia XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpenej
Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO : 36 865
281, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 39683-2/2018-BA zo 7. augusta 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie číslo: 39683-2/2018-BA zo 7.
augusta 2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta číslo: 700-0610097718-GC04/18 zo
16. januára 2018 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa pobočka Galanta (ďalej aj ako „orgán verejnej správny nižšieho stupňa“)
rozhodnutím číslo : 700-0610097718-GC04/18 zo dňa 16.01.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“), § 152a a § 178

ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísal žalobkyni
za obdobie február 2007, marce 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september
2007, október 2007, november 2007 a december 2007 poistné na nemocenské poistenie v sume 275,50
eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1 319,62 eur,
poistné na invalidné poistenie v sume 440,02 eur a poistené do rezervného fondu solidarity v sume
348,31 eur, t.j. v celkovej výške 2 383,45 eur.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta vydala
svoje rozhodnutie po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia zo dňa 23. februára 2017, ktorým žalobkyni
predpísala poistné za obdobie 02/2017-06/2008 v celkovej sume 3 460,23 eur. Dôvodom zrušenia
prechádzajúceho rozhodnutia a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie rozhodnutím žalovanej
č. 34538-3/2017-BA zo dňa 16.novembra 2017 bola skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí na poistné
nebol zohľadnený súbeh poistení, ktorý znížil vymeriavací základ pred odvod poistného z postavenia
SZČO z dôvodu súčasného vykonávania činností zamestnanca a SZČO za obdobie máj 2017.

3. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta poukázala na to, že žalobkyňa dňa 31.mája 2006
predložila rozhodnutie TSK č. TA/2006/2346, ktorým jej bolo dňom 31.05.2006 zrušené povolenie
prevádzkovať zdravotnícke zariadenie špecializovanej ambulancie v odbore dermatovenerológia zdôvodu transformácie fyzickej osoby na právnickú osobu. Tiež poukázala na to, že žalobkyňa podala
odhlášku z povinného poistenia ku dňu 30.05.2006. Dôvodila, že z údajov, ktoré jej poskytla Slovenská
lekárska komora v elektronickej forme zistila, že žalobkyňa mala aj po dátume 30.05.2006 platnú

licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0203/05, pri ktorej vzniká lekárovi povinnosť
registrácie na daňovom úrade do 30 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o vydaní
licencie, pričom z príjmov z tejto činnosti sa odvádzajú dane a platia odvody. V tejto súvislosti ďalej
poukázalanato,žekeďžežalobkyňabolanaďalejdržiteľkoulicencienavýkonsamostatnejzdravotníckej
praxe a na základe údajov, ktoré poskytlo Finančné riaditeľstvo SR bolo zistené, že jej príjem z

podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol za rok 2004 vo výške 986 975,00 SKK, t.j. vyšší
ako zákonom stanovená suma pre rok 2004, za rok 2005 vo výške 1 472 357,00 SKK, t.j. vyšší ako
zákonom stanovená suma pre rok 2005 a za rok 2006 vo výške 743 782,00 SKK, t.j. vyšší ako zákonom
stanovená výška pre rok 2006 mala za to, že žalobkyňa bola povinná odvádzať poistné za obdobie od
06/2006 - 06/2008, do dňa ukončenia registrácie podľa § 49a zákona o dani z príjmov a § 67 daňového
poriadku.

4. S poukazom na kontrolu odvodu poistného a príspevkov Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta zistila,
že poistné a príspevky žalobkyňa neodviedla vôbec za mesiace február 2007 až december 2007 a preto
uzavrela, že žalobkyňa porušila ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c)
zákona č. 461/2003 Z. z., § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z.

z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1,
§ 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012.

5. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta podala žalobkyňa prostredníctvom svojho
splnomocneného právneho zástupcu odvolanie, ktorým vzniesla s poukazom na ustanovenie § 147 ods.

1 zákona o sociálnom poistení námietku premlčania dôvodiac tým, že posledná platba predpísaného
poistného je za mesiac december 2007 s tým, že toto poistné bolo splatné dňa 08.01.2008, pričom
napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 16.01.2018 (doručené dňa 26.01.2018). Ďalej žalobkyňa v
odvolaní s poukazom na § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení platného do 31.5.2006 a § 5 písm. b)
a c) zákona o sociálnom poistení dôvodila, že jej oprávnenie ako samostatne zárobkovo činnej osoby na

prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, z ktorej bol Sociálnou poisťovňou zistený príjem za rok 2006
vo výške 743 782 SKK je výlučným príjmom za prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, na základe
rozhodnutia vydaného Krajským úradom v Trnave zo dňa 09.09.1997, ktoré bolo zrušené (zaniklo)
31.5.2006, pričom deň zániku tohto povolenia je vždy zároveň aj dňom zániku povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia doplniac, že jej príjem za rok 2006 nebol v žiadnej časti dosiahnutý v súvislosti

s výkonom zdravotníckej praxe, na základe licencie L1A/TT/0203/05. S poukazom na dôvody odvolania
navrhla odvolaciemu orgánu, aby konanie zastavil, nakoľko odpadol dôvod na ďalšie pokračovanie v
konaní alebo, aby napadnuté rozhodnutie zrušil.

6. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k vzneseniu námietky premlčania s

poukazom na ustanovenia § 147 ods. 1 ods. 2 a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom
od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 uviedla, že účastníčka konania si splnila povinnosť upravenú
v § 228 ods. 3 dňa 6. októbra 1997 s dátumom vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom
zabezpečení dňa 9. septembra 1997. Dôvodila, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta uplatnila
pohľadávku na poistnom za obdobie február 2007 až december 2007 voči účastníčke konania prvýkrát

rozhodnutím č. 700-0610415917-GC04/17 z 23. februára 2017, pričom poistné za mesiac február 2007
bolo splatné 8. marca 2007, čo znamená, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta si prvýkrát uplatnila
svoju pohľadávku dňa 23.2.2017, t.j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty, preto poistné za
obdobie od február 2007 - december 2007 nie je premlčané.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovanej vrátane prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta a vrátenia veci
na ďalšie konanie a to z dôvodu, že tieto rozhodnutia súd nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu, že došlo k podstatnémuporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia a že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

8. Žalobkyňa s odkazom na § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2006 a §
5 písm. b) a c) citovaného zákona poukázala na to, že žalovaná ako rozhodujúce dôvody napadnutého
rozhodnutia uviedla, že bola v danom čase držiteľom licencie č. L1A/TT/0203/05 na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe s tým, že uvedená licencia jej zakladala právne postavenie samostatne zárobkovo
činnej osoby na účely sociálneho poistenia a preto bola povinná hradiť poistné podľa zákona č. 461/2003

Z. z., pričom sa vôbec nezaoberala skutočnosťou, že okrem tejto licencie bola držiteľkou aj licencie
č. L1C/TT/0203/05, ktorá jej umožňovala prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a dosahovanie
zdaniteľných príjmov. Poukázala na to, že žalovanou zistený príjem za rok 2006 vo výške 743 782
SKK (24 689,04 eur) je výlučným príjmom za prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, na základe
rozhodnutia vydaného Krajským úradom v Trnave zo dňa 09.09.1997, ktoré bolo zrušené (zaniklo)
31.05.2006dodajúc,žedeňzánikutohtopovoleniajezároveňajdňomzánikupovinnéhonemocenského

a dôchodkového poistenia. Z uvedeného preto vyplýva, že jej príjem za rok 2006 nebol dosiahnutý
v súvislosti s výkonom zdravotníckej praxe na základe licencie č. L1A//0203/05 a preto tento príjem
nemohol byť príjmom rozhodujúcim na posúdenie vzniku povinného nemocenského a povinného
dôchodkového poistenia a následne vymeriavacím základom pre predpísanie poistného žalovanou vo
výške 2 383,45 eur.

9. Žalobkyňa vychádzajúc z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vzniesla námietku
premlčania voči právu predpísať poistné za obdobie r. 2007 dôvodiac tým, že posledná platba
predpísaného poistného za mesiac december 2007, bola splatná dňa 08.01.2018, pričom prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané dňa 16.01.2018 (doručené 26.01.2018). Nesúhlasila s tvrdením žalovanej

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že pre posúdenie premlčania práva predpísať
poistné podľa § 147 ods. 1 zákona je rozhodujúci dátum vydania rozhodnutia, ktorým si Sociálna
poisťovňa uplatňuje svoju pohľadávku prvýkrát a teda, že postačuje v lehote 10 rokov odo dňa splatnosti
vydať neprávoplatné rozhodnutie. Mala za to, že z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
vyplýva, že rozhodujúci dátum pre posúdenie stihnutia práva predpísania poistného v premlčacej dobe

je deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým Sociálna poisťovňa predpísala poistné. Rovnako poukázala
na to, že zrušené rozhodnutie č. 700-0610415917-GC04/17 nevyvoláva účinky predpísania poistného
na zastavenie behu premlčania s tým, že by Sociálna poisťovňa mala do budúcnosti neobmedzený
čas na predpísanie poistného, pričom svoj právny názor podporila aj rozsudkom Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018. Z uvedeného dôvodu mala za to, že v čase vydania

napadnutého rozhodnutia, ktoré jej bolo doručené dňa 09.08.2018 bolo právo Sociálnej poisťovne
predpísať poistné za rok 2007 premlčané v celom rozsahu. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že
Sociálna poisťovňa je pri vydávaní rozhodnutia, ktorým predpisuje poistné povinná z úradnej povinnosti
skúmať, či právo predpísať poistné nezaniklo v dôsledku márneho uplynutia času - 10 ročnej premlčacej
doby (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžs/43/2013).

10. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí, okrem konštatovania o správnosti
prvostupňového rozhodnutia, neuviedla žiadne úvahy ohľadom hodnotenia dokazovania vo vzťahu k
dosiahnutiu príjmov z licencie č. L1A/TT/0203/05 a dňu vzniku povinných poistení v zmysle zákona
o sociálnom poistení a vyporiadaní sa s námietkou premlčania. Poukázala na to, že z odôvodnenia

prvostupňového rozhodnutia a rovnako tiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa prakticky
nedá zistiť správna úvaha (riadne vysporiadanie sa s námietkami), pričom práve vysporiadanie sa s
uvedenými otázkami považuje za nevyhnutnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým
sa predpisuje poistné, a ak ich takéto rozhodnutie neobsahuje, trpí vadou nedostatku dôvodov a
nepreskúmateľnosti, čo znamená, že je nezákonné. Žalobkyňa podala návrh na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe.

11. Žalobkyňa súčasne požiadala správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie (§ 182 ods. 1 písm.
g/ Správneho súdneho poriadku).

III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobkyne, duplika žalovanej

12. Žalovaná navrhla správnemu súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dôvodila, že žalobkyňa bola
držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ju oprávňovala navýkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod dva zákona o sociálnom poistení
v znení účinnom do 31.12.2010 aj po 31. máji 2006, kedy došlo k zrušeniu povolenia na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti. Preto žalobkyni dňom 31. mája 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 310/2006 Z. z. S poukazom na uvedené mala za to, že žalobkyňa aj po 31. máji 2006 spĺňala
právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej do 31.12.2010, t.j. bola držiteľkou
oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 578/2004 Z. z.) a zároveň jej ako samostatne
zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože

v rozhodujúcom období jej príjmy presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. Za
irelevantnépovažovalavyjadreniežalobkyne,ženazákladelicencienavýkonsamostatnejzdravotníckej
praxe nevykonávala zárobkovú činnosť, nakoľko zákon o sociálnom poistení presne vymedzuje, ktorá
fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej
osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

13. K námietke týkajúcej sa premlčania práva predpísať poistné za obdobie február 2007 až
december 2007 žalovaná uviedla, že pre plynutie premlčacej lehoty nemôže mať význam dátum
vydania druhostupňového rozhodnutia, resp. dátum nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia,
pretože týmto rozhodnutím odvolací orgán „len“ preskúmava zákonnosť prvostupňového rozhodnutia,

resp. dôvodnosť vznesenej námietky premlčania podľa právneho stavu platného v deň vydania
prvostupňového rozhodnutia. Zároveň dodala, že týmto rozhodnutím si neuplatňuje svoj nárok, pretože
predpísať poistné (t.j. uplatniť právny nárok) je v zmysle § 178 ods. 1 ôsmy bod zákona o sociálnom
poistení oprávnená len pobočka Sociálnej poisťovne. V súvislosti s uvedeným záverom poukázala na
odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018. Ďalej dôvodila,

že z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právo predpísať poistné sa
premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak zákon neustanovuje inak. Poistné za mesiac február
2007 bolo splatné dňa 8. marca 2007 t.j. desaťročná premlčacia lehota uplynula dňa 8. marca 2017,
pričom Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodla vo veci predpísania dlžnej sumy poistného okrem
iného aj za obdobie február 2007 až december 2007 rozhodnutím číslo : 700-0610415917-GC04/17 dňa

23. februára 2017, kedy v danej veci rozhodla prvýkrát a keďže v čase vydania rozhodnutia vo veci
predpísania poistného desaťročná premlčacia lehota ešte neuplynula, námietku premlčania vznesenú
žalobkyňou nemohla uznať. K námietke premlčania ešte záverom dodala, že podľa jej právneho názoru,
napremlčaniesaneprihliadazúradnejpovinnosti,alepremlčaniaprávat.j.premlčanianárokunaplnenie
sa môže povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania a až dôsledkom úspešného

uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu, premlčaný nárok Sociálnej poisťovne
zaniká dodajúc, že námietku premlčania je možné vzniesť len do právoplatného ukončenia konania.

14. Žalobkyňa v replike skonštatovala, že žalovaná si nesprávne a účelovo vykladá ustanovenie §
147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keď uvádza, že pre včasné uplatnenie práva predpísať

poistné v premlčacej dobe je potrebné „len“ predpísať poistné v neprávoplatnom rozhodnutí, pričom
sa vôbec nezaoberá otázkou právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorá je, podľa jej názoru,
rozhodujúca pre posúdenie premlčania práva žalovanej na predpísanie poistného, nakoľko až dňom
právoplatnosti v zmysle všeobecných právnych predpisov možno pokladať rozhodnutie za záväzné,
a po uplynutí paričnej lehoty aj vykonateľné. V tejto súvislosti doplnila, že predpísanie poistného

prvostupňovým rozhodnutím, ktoré nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť nie je záväzné pre
osobu, ku ktorej smeruje, ale naopak zaväzuje len orgán verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydal,
a ktorý zároveň považuje predmetné rozhodnutie za správne a zákonné. Rovnako nesúhlasila s
konštatovaním žalovanej, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti s tým, že premlčania
práva sa môže povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania, pričom argumentovala

odôvodnením rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Szs/43/2017. Žalobkyňa
tiež skonštatovala, že 10 ročná premlčacia (prekluzívna) doba je dostatočne dlhý časový úsek na to,
aby Sociálna poisťovňa ako orgán verejnej správy vydal právoplatné rozhodnutie, ktorým by predpísal
poistné doplniac, že sa žiadnym spôsobom nepokúsila o vyhnutie predpísaniu poistného, iba využila
svoje zákonom garantované právo odvolať sa voči prvostupňovému rozhodnutiu, nakoľko ho považuje

za nesprávne a nezákonné. S poukazom na uvedené sa preto domnieva, že právo žalovanej predpísať
poistné je v danom prípade v celom rozsahu premlčané. Vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského
a povinného dôchodkového poistenia zopakovala, že v rozhodujúcom období bola držiteľkou dvoch
licencií, a to licencie L1A/TT0203/05 slúžiacej na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a licencieL1C/TT/0203/05 umožňujúcej prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, pričom zdaniteľný príjem,
ktorý zistila Sociálna poisťovňa za rok 2006 bol výlučne príjmom za prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, na základe rozhodnutia vydaného Krajským úradom v Trnave zo dňa 09.09.1997, ktoré bolo

zrušené 31.5.2006, pričom deň zániku tohto povolenia je vždy aj dňom zániku povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia.

15. Žalovaná dupliku nepodala, vyjadrenie žalobkyne jej bolo doručené dňa 21. novembra 2018.

IV. Relevantná právna úprava

16. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. poistné na
nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

17. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. poistné na

starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

18. Podľa § 128 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. poistné na
invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba.

19. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. poistné do
rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

20. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe

alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.

21. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej

len "príspevky") platí, ak tento zákon neustanovuje inak, samostatne zárobkovo činná osoba povinne
dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení.

22. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo
dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, povolenie splátok dlžných súm príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie, premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky
na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné

dôchodkové sporenie, odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie platia
§ 144 až 151 rovnako.

24. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,

príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok
dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

25. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť
sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení

a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom

26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu

žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v
rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh
administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval včase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods.
1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 11. marca 2019 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

27. Správny súd konal podľa § 114 SSP v neprítomnosti žalovanej, ktorá bola na pojednávanie riadne
predvolaná (§ 108 ods. 2 SSP), pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnila
elektronicky dňa 8. marca 2019 a súhlasila, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti.

28. Správny súd uznesením č. k. 48Sa/20/2018-64 z 21. novembra 2018 priznal správnej žalobe

odkladný účinok.

29. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej
žaloby, pričom poukázal na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého
právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. V tejto
súvislostipoukázalnato,žezákonosociálnompoisteníupravujeiba3situácie,priktorýchsapremlčacia

lehota prerušuje, konkrétne ide o ustanovenie § 193 ods. 6, § 236 ods. 3 a § 237 ods. 2, čo znamená, že
zákon nespája so začatím konania následky prerušenia premlčacej lehoty, a tieto následky nespája ani s
vydanímprvostupňovéhorozhodnutia.Taktiežpoukázalnaanalógiuvsprávnomtrestaní,kdejeustálená
rozhodovacia prax správnych súdov, že v rámci premlčacej lehoty musí byť vydané rozhodnutie, ktoré je
právoplatné, pričom nevidel dôvod na to, aby neschopnosť štátu rozhodnúť v rámci 10 ročnej premlčacej

lehoty znášal účastník konania. Zastal názor, že v prípade, ak v rámci premlčacej lehoty nie je vydané
právoplatné rozhodnutie, právo predpísať poistné zaniká, pričom nie je potrebné, aby účastník konania
vzniesol námietku premlčania doplniac, že žalobkyňa námietku premlčania vzniesla tak v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v správnej žalobe. S poukazom na uvedené navrhol, aby správny
súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

pobočka Galanta a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

30. Správny súd sa v prvom rade venoval námietkam, ktorými žalobkyňa poukazovala na skutočnosť,
že jej po 31. máji 2006 nemohlo vzniknúť (ani trvať) povinné nemocenské a povinné dôchodkové

poistenie a to do 30.06.2008, nakoľko mala žalovaná na danú vec aplikovať prednostne ustanovenie §
21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení s tým, že z licencie L1A/TT/0203/05 žalobkyňa nedosahovala
žiaden príjem, ktorý by následne viedol k vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového
poistenia SZČO.

31. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Galanta vyzvala žalobkyňu dňa 10. novembra 2016 na splnenie ohlasovacej povinnosti, pričom v rámci
tejto výzvy jej oznámila zistené skutočnosti, konkrétne, že zistila, že žalobkyňa je naďalej držiteľkou
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a taktiež, že bolo zistené, že jej príjem za rok 2006
presiahol zákonom stanovenú výšku a preto uzavrela, že registrácia SZČO bola odhlásená nesprávne

ku dňu 31.5.2006, pričom treba opraviť dobu poistenia do dňa 30.06.2008. Z uvedeného dôvodu vyzvala
žalobkyňu, aby v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy podala odhlášku ku dňu 30.06.2008 s tým,
že ju súčasne upozornila, že ak zákonom ustanovenú povinnosť v určenej lehote nesplní, pristúpi k
vydaniu rozhodnutia o nezániku poistenia ku dňu 31.05.2006. Tejto výzve žalobkyňa vyhovela a dňa
16.02.2017doručilaSociálnejpoisťovni,pobočkaGalantaodhlášku,vktorejuviedla,žepoisteniezaniklo

dňa 30.06.2008.

32. Vychádzajúc z bodu 31 zastáva správny súd názor, že opravou registračného listu SZČO, ktorú
žalobkyňa vykonala dňa 16.02.2017 nebolo potrebné postupom podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom
poistenírozhodovaťonezánikupoisteniakudňu31.05.2006,nakoľkotýmtoprávnymúkonomžalobkyne

nebol v danej veci sporný zánik poistenia. V danom prípade je potrebné z pohľadu žalobných bodov
zdôrazniť, že predmetom správneho súdneho konania nie je rozhodnutie o zániku poistenia, ale
rozhodnutie, ktorým bolo na základe opravy pôvodne predloženého registračného listu FO predpísané
poistné za obdobie február 2007 až december 2007 a preto žalobné body týkajúce sa otázky zániku
poistenia už nie sú relevantné. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by bola otázka zániku poistenia

sporná, na vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného by nebol daný právny základ a rozhodnutie
o predpísaní poisteného by bolo predčasné. Správny súd vychádzajúc z registračného listu FO
predloženého Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta dňa 16.02.2017 preto ustálil, že žalobkyni zaniklo
poistenie dňa 30.06.2008. Správny súd však súčasne dodáva, že vzhľadom na to, že žalobkyňa si dňa30. mája 2006 splnila svoju zákonnú povinnosť, ktorá jej vyplýva z ustanovenia § 228 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, oprava zániku poistenia nemala vplyv na plynutie premlčacej lehoty (§ 228 ods. 3
v spojení s § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).

33. Následne správny súd posudzoval dôvodnosť námietky, ktorou žalobkyňa poukazovala na to,
že právo predpísať poistné je v danom prípade, s poukazom na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, premlčané. Z prílohy pripojenej k prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že
splatnosť poistného a príspevkov za december 2007 (ktorý bol posledným mesiacom, ktorého sa

rozhodnutie týka) bola určená na deň 8. januára 2008, teda premlčacia lehota na predpísanie poistného
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia uplynula 8. januára 2018. Z obsahu administratívneho spisu má
správny súd preukázané, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 16. januára 2018 a napadnuté
rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 9. augusta 2018. Správny súd sa nestotožňuje s
argumentáciou žalovanej, že na odvrátenie účinkov premlčania postačuje, aby právo na poistné bolo zo
strany žalovanej uplatnené prvýkrát v rámci premlčacej lehoty, teda v danom prípade dňa 23.2.2017,

v ktorý deň bolo vydané predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, následne žalovanou zrušené a
vrátené na ďalšie konanie. Na prijatie uvedeného záveru žalovanej nie je zákonný podklad, nakoľko
zákon o sociálnom poistení nespája so začatím administratívneho konania spočívanie premlčacej
lehoty, pričom ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpokladá aj situácie, pri
ktorých dochádza k prerušeniu premlčacej lehoty, napríklad § 193 ods. 6 alebo § 236 ods. 2 zákona.

Žalovaná na podporu svojho právneho názoru odkazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018, ktorý však neriešil obdobnú situáciu. V prípade,
ktorý posudzoval najvyšší súd sa nejednalo o situáciu, že už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané
po uplynutí premlčacej lehoty (tak ako v posudzovanom prípade) a taktiež nebolo predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie, vydané v rámci premlčacej lehoty, zrušené. Z uvedeného dôvodu je citované

rozhodnutie najvyššieho súdu na daný prípad neaplikovateľné. Relevantnou skutočnosťou v prípade
žalobkyneje,žeuž prvostupňovérozhodnutiebolovydanépouplynutípremlčacejlehoty,t.j.po8.januári
2018, pričom skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta vydala predchádzajúce rozhodnutie
v rámci premlčacej lehoty, je vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania bezpredmetná.

34. Správny súd má vedomosť o dvojkoľajnosti právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky týkajúceho sa otázky, či na odvrátenie premlčania práva postačuje predpísanie penálov
(poistného) najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty, inak povedané na zachovanie práva predpísať
poistné postačuje vydanie prvostupňového rozhodnutia v posledný deň premlčacej lehoty (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018) alebo či je potrebná právoplatnosť

rozhodnutia, ktorým je poistné predpísané (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016
z 25. januára 2018). Napriek tomu, že v danom prípade sa uplynutie premlčacej lehoty neviazalo
na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia (už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí
premlčacej lehoty) správny súd uvádza, že sa v otázke uplynutia premlčacej lehoty prikláňa k právnemu
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa

25. januára 2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „Penále musí sociálna poisťovňa predpísať
v lehote stanovenej zákonom právoplatne a teda nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné
rozhodnutie o predpísaní penále. Zákon o sociálnom poistení pracuje s pojmom predpísanie poistného,
nie uplatnenie práva na poistné, preto je potrebné vykonaním práva v danej veci rozumieť rozhodnutie
o predpísaní penále, ktoré je právoplatné.“

35. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd námietku žalobkyne, ktorou poukazovala na
skutočnosť, že právo predpísať poistné je v danom prípade premlčané vyhodnotil za dôvodnú. Uplynutie
premlčacej lehoty spôsobuje, že v prípade žalobkyne už nie je možné zákonom aprobovaným spôsobom
poistné predpísať.

36. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení má správny súd za to,
že vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaná vec nesprávne právne posúdila a preto je namieste
rozhodnutie žalovanej vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení
s § 191 ods. 3 SSP a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátiť na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni,

pobočka Galanta. V ďalšom konaní z dôvodu premlčania práva predpísať poistné (§ 147 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení) v podstate prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z. z., teda zastavenie konania.37. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku (body 32 až 36), je orgán
verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

38. V správnom súdnom konaní úspešnej žalobkyni priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§
175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca

od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.