Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211827
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316211827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: V. banka W., a.s., Z. XX, G., proti
žalovanému: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, Z. o zaplatenie 3 816,16 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 10Csp/173/2016-72 z 24.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. čo do splatnosti priznanej sumy a príslušenstva a čo do výroku o
trovách konania rozsudok zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

· Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 120,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 3 120,42 eur od 25.11.2016 do zaplatenia.

· Súd p o v o ľ u j e žalovanému žalovanú sumu a úrok z omeškania splácať v mesačných splátkach

po 100 eur vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu od právoplatnosti tohto rozsudku.

· Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

· V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

· P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 55,68%.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 2, § 53
ods. 1, ods. 4, § 54 ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, ods.
2, § 11 ods. 2 písm. b/ zák. č. 129/2010Z.z., § 3 nar. vlády SR č. 87/1995Z.z. Výrok o trovách konania
ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX. úverovú zmluvu č. XXXXXX,

ktorú s poukazom na zákon o ochrane spotrebiteľa a smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.4. Na základe nej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.000,-eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splatiť v 108 anuitných splátkach vo výške 70,31 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti 15,9 %
ročne a Y. vo výške 18,42%. Termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň 23.09.2015 a splatnosť

úveru na deň 23.09.2024. Žalovaný prestal uhrádzať dohodnuté splátky riadne a včas, v dôsledku čoho
žalobca pristúpil dňa 24.11.2016 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

5. Preskúmaním zmluvy prvoinštančný súd zistil, že neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. a to: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a preto je táto
zmluva v zmysle ustanovení § 11 ods. 2, písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov.
Bolo preukázané, že poskytnutý úver bol vo výške 4.000 eur. Celkovo uhradil žalovaný sumu 759,58 eur.
Keďže ide o úver bez úrokov a bez poplatkov, nemá žalobca nárok ani na úhradu poplatku za poskytnutie
úveru vo výške 120 eur. Neuhradená istina tak predstavuje sumu 4.000 eur - 759,58 eur - 120 eur = 3

120,42 eur. Keďže úver je bez úrokov a bez poplatkov súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu
3.120,42 eur. Súčasne bol žalobcovi priznaný i úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
úveru t.j. od 25.11.2016.
6. Žalovaný požiadal súd o úhradu dlžnej sumy v mesačných splátkach po 100 eur mesačne.
Prvoinštančný súd jeho žiadosti vyhovel a povolil mu mesačné splátky po 100 eur od právoplatnosti

rozsudku s tým, že nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

7. Proti tomuto rozsudku, čo do zamietavej časti, čo do povolenia splácania dlhu v splátkach, a
čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Jeho

odvolacie námietky možno zhrnúť do nasledovných rovín: (i) námietka, že výška, počet a termíny
splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
obchodné podmienky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Poplatky a ich výška je
uvedená v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou obchodných podmienok. Na podporu svojich

argumentov poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, č.k. 12Co/149/2016-60 z 15.02.2017,
Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 6Co/68/2017-46 z 28.02.2017, 6Co/84/2017 - 57 z 28.03.2017,
6Co/310/2017-109 z 14.08.2017, Krajského súdu v Prešove, č.k. 9Co/68/2017-76 z 24.10.2017,
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 16Co/433/2016-122 z 20.09.2017, informáciu odboru ochrany
finančných spotrebiteľov NBS z 18.04.2017 a ako aj na rozsudok SD EÚ č. C - 42/15; (ii) názor, že

povolenie splácania dlhu v splátkach vzhľadom na výšku splátky a výšku celého dlhu je nespravodlivým,
výrazne zvýhodňujúcim žalovaného. V tomto poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline,
č.k. 11Co/91/2017-138 z 16.05.2017, č.k. 7Co/154/2017-223 z 13.09.2017, č.k. 7Co/33/2017-62 z
22.02.2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 15Co/185/2017-136 z 27.09.2017 a Krajského súdu
v Trnave, č.k. 24Co/322/2016-85 z 01.03.2017, č.k. 23Co/498/2016-72 z 15.05.2017. Navrhol rozsudok

v ním napadnutej časti zmeniť a jeho žalobnému návrhu vyhovieť v plnom rozsahu a priznať mu náhradu
trov konania.

8. Žalovaný sa ku podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.11.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je iba z časti dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový

stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
12. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010).

13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne čo do merita veci posúdil.
Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti
tomuvpriebehuodvolaciehokonaniažalobcačodomeritavecinepredostrelrelevantnýargumentmajúci
súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie.

14. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu čo do merita veci, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo
na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu,
teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k

porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho
súdutotižpostupovalvsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismiamajúcnapamätizákladné
právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

15. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti

s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nasledovné.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) [aktuálne písm. l)] zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

17. V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) [aktuálne písm. l)] zákona č. 129/2010 Z.
z. a rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Z. D. W., a.s. a S. O. odvolací súd poukazuje

na priamy účinok smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka
vymedzeniapodmienok,zaktorýchvnútroštátneorgánymôžuurčitúnormuprávaÚnieaplikovaťpriamo,
bezprostredne, na prípad, ktorý riešia.

18. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v

spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci.

19. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako
subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.20. Problém nastal v súvislosti s pochybnosťami, kde sú hranice nepriameho účinku smernice. Súd
totiž na jednej strane má za cieľ v zmysle rozsudku C-42/15 dosiahnuť plný účinok smernice pri využití
všetkých aplikačných metód a ustanovení celého právneho poriadku, no na druhej strane existujú obavy,

aby nedošlo v sporoch medzi jednotlivcami k aplikácii nepriameho účinku smernice contra legem a
navyše aj proti princípom súkromného práva, akým je aj princíp právnej istoty.

21. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože
sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a

len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok
úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti
vstupných údajov pre výpočet RPMN.

22. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) [aktuálne písm. l)]
ZoSÚ cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške,

počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v
citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí
uvedených pod písm. k) [aktuálne písm. l)] § 9 odsek 2 ZoSÚ a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od
vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku platný a účinný.

23. Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia
zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov a
iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom na
uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase smernica Rady 87/102/
EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu.

24. Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES
z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských
úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov
podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

25. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či
neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN), (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri

niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina ) a pod.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.

Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

27. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2
písm. k) [aktuálne písm. l)] uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo
aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny
splátok sa viažu ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k
úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny,

ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere,
ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu (č. l. 5 spisu) obsahovala len výšku, počet a termíny anuitnej
splátky, a to v sume 131,72 Eur v počte 120 splátok s dátumom splatnosti na 10. deň v mesiaci.28. Súd odkazuje aj na odôvodnenia 9, 19, 30, 31 a 47 smernice 2008/48/ES: „(9) Úplná harmonizácia
je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná
úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali

mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice.
Takéto obmedzenie by sa však malo uplatňovať len na ustanovenia harmonizované touto smernicou.
Ak neexistujú takéto harmonizované ustanovenia, členské štáty by mali mať možnosť zachovať alebo
zaviesť vnútroštátne právne predpisy… (19) Na to, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe
úplnej znalosti veci, mali by sa im pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o

podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o ich povinnostiach, ktoré si spotrebiteľ môže vziať so
sebou zvážiť… (30) Táto smernica neupravuje otázky zmluvného práva, ktoré sa týkajú platnosti zmlúv
o úvere. Členské štáty preto môžu v tejto oblasti zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré
sú v súlade s právom Spoločenstva. Členské štáty môžu upraviť právny režim, ktorým sa riadi ponuka
na uzatvorenie zmluvy o úvere, najmä to, kedy sa má predložiť, a obdobie, počas ktorého je záväzná
pre veriteľa. Ak sa takáto ponuka predloží zároveň s informáciami, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s

touto smernicou pred uzavretím zmluvy, mala by sa, tak ako akékoľvek ďalšie doplňujúce informácie,
ktoré môže veriteľ chcieť spotrebiteľovi poskytnúť, predložiť v osobitnom dokumente, ktorý môže byť
pripojený k štandardným európskym informáciám o spotrebiteľskom úvere. (31) Zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú. (47) Členské štáty by mali

ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých
podľa tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Aj keď výber sankcií ostáva v právomoci členských
štátov, ustanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

29. V zmysle článku 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy“: „Účelom tejto smernice je

harmonizovať určité aspekty zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov,
ktoré sa týkajú zmlúv o spotrebiteľskom úvere.“

30.Článok10rovnakejsmernice,nazývaný„Informácie,ktorémáobsahovaťzmluvaoúvere“,stanovuje:
ods. 2 Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: g) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú

čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto miery; h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia; v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou
určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a

kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením
amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné
náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť,
amortizačnátabuľkazrozumiteľneastručneuvádza,žeúdajevnejuvedenébudúplatnélendonajbližšej

zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere; j) ak sa
poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, výpis, ktorý uvádza lehoty a podmienky splácania
úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov; k) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, pokiaľ otvorenie
účtu nie je dobrovoľné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné

transakcie a čerpanie a akýmikoľvek inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere a podmienkami,
za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť; u) prípadne iné zmluvné podmienky; ods. 3. Keď sa uplatňuje
odsek 2 písm. i), veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to
bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. ods. 4. V prípade zmluvy o úvere, na
základe ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru,

ale sa v období a za podmienok ustanovených v zmluve o úvere alebo v doplnkovej zmluve použijú
na vytvorenie istiny, informácie podľa odseku 2 musia zahŕňať zrozumiteľný a stručný údaj o tom, že
takáto zmluva o úvere nezaručuje splatenie celkovej výšky úveru čerpaného na jej základe, ak sa takáto
záruka neposkytne.

31. Článok 22 tejto smernice s názvom „Harmonizácia a záväzný charakter tejto smernice“ znie: „Keďže
táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo
svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“.32. Príloha II smernice 2008/48 obsahujúca „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“
uvádza vo svojom bode 2 s názvom „Opis hlavných vlastností úverového produktu“ položku s názvom
„Splátky a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky poukazovať“. Tejto položke zodpovedá tento

opis: „Budete musieť zaplatiť: [Výška, počet a frekvencia splátok, ktoré zaplatí spotrebiteľ] Úrok a/alebo
poplatky sa budú splácať takto:…“

33. Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolací súd poukazuje aj na príspevok
doc. X.. X., V..: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať sudca rozhodujúci konkrétny spor.

Aktotižzistí,ženeuvedeniekonkrétnejnáležitostivzmluveospotrebiteľskomúverebymalobyťvzmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom nároku veriteľa na úrok a poplatky, ale súčasne
dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na
možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku, tak vlastne narazil na rozpor medzi vnútroštátnou
právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma práva Únie má v tomto prípade podobu smernice,
vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy

účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť len prostredníctvom nepriameho účinku smernice, čo
znamená pokúsiť sa o taký výklad zákona č. 129/2010, ktorým sa rozpor odstráni. Domnievam sa
však, že v tomto prípade by sudca narazil na jednu z hraníc povinnosti eurokonformného výkladu
vnútroštátneho práva, ktorou je zákaz výkladu contra legem. Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou
metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez

poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo by už podľa môjho názoru o výklad práva,
ale o sudcovskú tvorbu práva.“

34. Odvolací súd rovnako odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015:
„Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok,

výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín
konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi
preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a
odporujúcačestnejobchodnejpraxi.Nesúhlasilstvrdenímžalobcu,žeuvedenéinformácieboliobsahom
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť

zmluvy. Považoval za neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky
a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou
a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný
súhlas druhej zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru
len na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou
úveru. Odvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods.
1 O.s.p. po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo
vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby

sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu
so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výrokunapadnutéhorozsudku.Senátodvolaciehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejveci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov

známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza.“

35. Odvolací súd odkazuje aj na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o (ďalej aj ,,sporné pravidlo“)

obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok úrokov a
poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá taký výklad
sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny
splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS SR z

28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa
zákona č.258/2001 Zz. rozsudok NS SR vo veci 7Cdo/128/2016). Uvedené zákonné pravidlo sa
deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z. z. vykonanou zákonom č.
279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Do
nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi
súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten

by: odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem, odporoval by princípu právnej istoty,
nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ
za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné
pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru
než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o
splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť
v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica
taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10
ods.1 písm.j/, príloha II., 2.).

36. V kontexte uvedeného ako aj so zreteľom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
Cdo 155/2011 zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie
kasačného rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie,
než je tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej

záväznosti rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa
(ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy
a začne s judikátom zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za
nezmeneného skutkového stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia
najvyššieho súdu. V konaní nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je

právny názor najvyššieho súdu správny, fundovaný či úplný.“ odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej
istoty prevažuje, smernica nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy
účinok smernice nemožno použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou
praxou súdov je potrebné vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

37. Záverom odvolací súd poznamenáva, že sporný vzťah prima facie nie je úverom (príležitosť čerpania
prostriedkov), kedy má poplatok (120,- eur) logiku (za rezerváciu peňazí). Evidentne ide o pôžičku a je
zrejmé, že poplatok je nespravodlivý a predstavuje dôvod navyše k záveru o negatívnom dopade na
výpočetRPMN.Účelomúveruboloreálneposkytnutiepeňazínaúhradudlhov.Nešlolenokonsenzuálny

kontrakt. 120,- eurový poplatok tak participoval (tiež) na nesprávnom RPMN, a tým aj na závere o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (obdobne aj KS PO, sp.zn. 6Co/158/2017 z 25.09.2018).

38. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti v merite veci ako vecne

správny potvrdil.

39. Pokiaľ ide o povolenie splácania dlhu v splátkach. Tu prvoinštančný súd rozhodol iba na základe
bianko žiadosti žalovaného, teda bez toho, aby svoje rozhodnutie podložil všetkými potrebnými
skutočnosťami, ktoré by presvedčivo zdôvodnili jeho záver, že vzhľadom na povahu prejednávaného

sporu, na povinný nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť
v splátkach. K významným hľadiskám v tomto smere patrí predovšetkým výška priznaného plnenia,
platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu
domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie
v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v tomto spore pre

žalobcu príliš ťaživé. Je potrebné prihliadať nie len na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu
(pozri napr. R 87/1966 a R 117/1967).

40. Preto bolo potom potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a v súvisiacom výroku o trovách
konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.41. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie sa opätovne zaoberať otázkou možného povolenia splácania
dlhu žalovanému v splátkach v intenciách naznačených odvolacím súdom, o nej nanovo rozhodnúť, a
samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

42. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).