Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117215273
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117215273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: K. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. X, okres S., o zaplatenie 554,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17Csp/124/2017 - 77, zo dňa 14. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách
konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 554,70
eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet žalobcu vedený v Prima
banke Slovensko, a.s., č. účtu N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Súd návrh žalobcu vo zvyšku
zamieta. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 554,70 eur a

zaplatenia úroku vo výške 28 % ročne v zmysle VOP za nepovolené prečerpanie od XX.XX.XXXX až
do zaplatenia, t.j. po internej účtovnej transakcii, ktorou žalobca debetný zostatok na účte žalovaného
previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. s príslušenstvom.

3. Súd vo veci rozhodol podľa ust. § 297 písm. b) CSP, čiže bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1000,00 eur.

4. Žalovaný sa napriek písomnej výzve súdu zo dňa 07.08.2017, ktorá mu bola doručená 17.09.2017,
k doručenému žalobnému návrhu vrátane príloh v súdom uloženej lehote 15 dní nevyjadril. V konaní
zostal nečinný, žalobcom tvrdené skutočnosti nerozporoval.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX
Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. XXXXXXXXXX (ďalej Zmluva).

Predmetom Zmluvy bolo zriadenie a vedenie bežného účtu pre žalovaného na dobu neurčitú, vydanie
platobnej karty S. - S., s denným limitom 1000,00 eur. Zmluvu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú
podľa§52Občianskehozákonníka,ktorásariadiajustanoveniami§708anasl.Obchodnéhozákonníka
o bežnom účte.. Z predložených výpisov z účtu mal súd preukázané, že na účte sa žalovaný dostal donepovoleného debetu vo výške 554,70 eur. Súd v zmysle § 151 ods. 1 CSP považoval nezaplatenie
tejto sumy za nesporné a preto v tejto časti žalobe vyhovel.

6. Nárok žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne z nepovoleného prečerpania od XX.XX.XXXX
až do zaplatenia súd zamietol. Veriteľ prevodom na pohľadávkový účet banky navodil stav splatnosti
dlhu, odkedy veriteľovi je možné priznať iba úrok z omeškania z dlžnej sumy. Dňa XX.XX.XXXX žalobca
vykonal internú účtovnú transakciu a debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný
pohľadávkový účet.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP, žalovaný mal vo veci
úspech, súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči výroku, ktorým súd žalobu vo
zvyšku zamietol. Tým je zároveň dotknutý aj závislý výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací

súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel a aby žalobcovi priznal plnú
náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že úrok patrí veriteľovi len do splatnosti dlhu. Súd
nemal dôvod odchýliť sa od ustanovení Obchodného zákonníka § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, v ich

zmysle povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia peňažných prostriedkov a vzhľadom na
dispozitívnosť ustanovenia si strany môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej
má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne. Pri omeškaní dlžníka s vrátením peňažných
prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka). Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje špecifický prípad

odstúpenia od zmluvy veriteľom, toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc (od počiatku), a
naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy
nezaniká. Taktiež tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. K uplatniteľnosti
úrokov a úrokov z omeškania popri sebe poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov napr. NS ČR v
rozhodnutí č. k. 33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.08.2014, rozhodnutie KS Žilina č. k. 11Co/12/2017-90 zo

dňa 31.01.2017.

10. Pokiaľ okresný súd v danom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie NS SR 4 Obo 143/98, predmetné
rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a samotné konštatovanie NS SR, aké skutočnosti má súd
prvej inštancie skúmať nemožno považovať za záväzný právny názor NS. Navyše konštatovanie súdu

v znení „....dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok).
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.“ je vytrhnuté z kontextu a nie je
možné ho paušálne uplatňovať vo všetkých konaniach, v ktorých si veritelia uplatňujú svoje nároky z
poskytnutých peňažných prostriedkov. Uvedené konštatovanie NS je len súčasťou inštrukcie pre súd
prvej inštancie, ktorému NS vec vrátil, ako má v danej veci postupovať. A pokiaľ okresný súd odkazuje

na uznesenie ÚS SR IV. ÚS 476/2012 s tým, že má ísť o rozhodnutie potvrdzujúce právny názor súdu
na úroky po zosplatnení, z petitu rozhodnutia ÚS je zrejmé, že Ústavný súd sa nielenže nevyjadril k
meritu odvolania, t.j. k úrokom po zosplatnení, ale tak ani nemohol urobiť.

11. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu nebolo podané.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného
súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu
poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti je vecne správne a odvolací súd ho potvrdil.
Odvolací súd námietky žalovaného uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné.15. Vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozsudku okresného súdu žalobcom sa odvolací súd v
celomrozsahustotožňujesnázoromokresnéhosúdu,žedohodnutézmluvnépodmienkysposkytnutých

peňažných prostriedkov (úveru) patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Tak ako uviedol súd prvej
inštancie, po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté
úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Tento názor okresného súdu je prijatý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Okresný súd v tomto smere
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 a uznesenie NS SR sp.zn.

4Obo 143/98 a uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, ktoré je
založené na výklade záveru, že je ústavne akceptovateľné, že po zosplatnení úveru nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania, a nie už úrokov z úveru. Námietky žalobcu vznesené vo vzťahu k týmto
rozhodnutiam nie sú opodstatnené a pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na opačný prístup Krajského
súduvŽiline,sp.zn.11Co/12/2017,ideonázorodlišný,ktorýnekorešpondujesustálenourozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít, tak ako to predpokladá Čl. 2 ods. 2 CSP.

16. Odvolací súd tiež poukazuje na závery odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR publikované
pod R59/1998, z ktorého taktiež vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba

úroky z omeškania.

17. Odvolací súd dodáva. Jednorázovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo
vrátiť sumu požičaných peňažných prostriedkov (§ 563 Občianskeho zákonníka), avšak navýšenú
o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o

protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením. S protiprávnym stavom
sa spájajú sankcie, pretože spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením zosplatnenej sumy. S protiprávnym
stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú so stavom lege artis, a teda stavom
oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Pokiaľ existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len

v právne súladom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlna od zákona,
čo zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne ust. § 53 ods. 1
a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám
len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1990 Z. z.

18. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu v odvolaní ohľadom aplikácie ustanovenia § 503 Obchodného
zákonníka odvolací súd uvádza, že v zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť
úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Obchodný zákonník upravuje,
že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie

„záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expressis
verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta § 503 citovaného prvého odseku, keď splatnosť úrokov nastáva
„v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie „v čase, keď dlžník
vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov. Citované ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka
je koncipované jednoznačne a nepripúšťa iný výklad. Naviac ust. § 503 ods. 3, upravuje otázku

splácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Odvolací súd sa
nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, pretože citované ustanovenie upravuje iba splatnosť úrokov v
prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka a Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje
vustanoveniach§503ods.1,2,ktoréveliteľaoprávňujúnariadneúrokylendomomentuvznikuzáväzku
vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia.

19. Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v zamietavej časti, ktorá bola napadnutá odvolaním
žalobcu považuje za vecne správny, a preto v tomto rozsahu rozsudok okresného súd potvrdil, spolu s
nadväzujúcim výrokom rozsudku okresného súdu o trovách konania.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto
by žalovanému patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko
však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby ovýške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací
súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp.

zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senát 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).