Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/438/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201576
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6415201576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a
členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobkyne: Marianny
Kaločaiovej, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: Mesto Žiar nad Hronom, štátny občan SR, zast.
Advokátskou kanceláriou Špireková & Partners s.r.o., Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, T.: XXXXXXXX, o určenie

neplatnosti časti zmluvy o úvere, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 7C/27/2015-39 zo dňa 09. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/27/2015-39 zo dňa 09. 06. 2015 vo výroku,
ktorým žalovaného zaviazal uhradiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 €, do
3 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia
(V. výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (VI. výrok), z r u š u j e a vec v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. V ostatnej odvolaním napadnutej časti (I., II., III. a IV. výrok) sa rozsudok okresného súp o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) rozhodol tak, že určil, že dohoda o vyplnení zmenky pod číslom XXXXXXXXX uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 20. 09. 2012 je neplatná (I. výrok). Súd prvej inštancie určil, že
rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 20. 09. 2012 je neplatná (II.

výrok). Súd prvej inštancie určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 20. 09. 2012
pod číslom XXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov
(III. výrok). Súd prvej inštancie určil, že zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere zo dňa 20.
09. 2012 pod číslom XXXXXXXXX uvedené vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorých
obsahom je záväzok žalobkyni uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu sú neprijateľné, neplatné (IV. výrok).
Žalovaného zaviazal uhradiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 €, do 3 dní
odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia (V.

výrok). Žalovaného zaviazal uhradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 218,76 €, na účet
právneho zástupcu žalobkyni Advokátskej kancelárie Špireková & Partners s.r.o., T.: XX XXX XXX,
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, pod následkom výkonu
rozhodnutia (VI. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru,

že návrh žalobkyne je dôvodný, a preto mu vyhovel. Je nepochybné, že uvedený zmluvný vzťah je
vzťahom spotrebiteľským, nakoľko na jednej strane vystupuje osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti, resp. podnikateľskej činnosti a na druhej strane osoba, ktorá koná v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a poskytuje za týmto účelom úvery. Zmluva
bola pripravená vopred na formulári bez možnosti žalobkyne ako spotrebiteľa zasiahnuť do znenia jej
obsahu,t.j.dovzájomnýchprávapovinnostíúčastníkovzmluvy.Súdprvejinštanciepretoexoffopodrobil

daný zmluvný vzťah prieskumu a zisťoval, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

3. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou žalovaného, ktorý namietal prekážku res
iudicata. Súd prvej inštancie uviedol, že otázkou, či môže byť právoplatný a vykonateľný rozsudok
rozhodcovského súdu prekážkou veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca

domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení z 29. 01. 2015, sp. zn. 3Cdo 27/2011. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru,
že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy, môže
predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha
určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy,
ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo

doložky, pretože iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie
rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súd prvej
inštancie bol toho názoru, že uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu je aplikovateľné aj v súdenej veci
a bol tiež toho názoru, že rozhodcovská doložka medzi účastníkmi pri uzatváraní zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX dňa 20. 09. 2012 nebola platne uzavretá z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná

forma. V texte zmluvy o úvere je síce vyhlásenie žalobkyne ako dlžníka, že súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sa zaväzuje dodržiavať, ale všeobecné podmienky, v ktorých je
v článku 13 predformulovaná dohoda o tom, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere budú riešené
pred rozhodcovským súdom, nie sú podpísané účastníkmi zmluvy o úvere. Nedostatok podpisu na
všeobecných podmienkach obsahujúcich rozhodcovskú doložku vyhodnotil už Najvyšší súd Slovenskej

republiky v uznesení z 30. 11. 2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010 tak, že rozhodcovská doložka nebola
platne uzavretá. Súd prvej inštancie konštatoval, že bez platne uzavretej rozhodcovskej doložky alebo
rozhodcovskej zmluvy nie je možné rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 10283/2014, považovať za rozhodcovský rozsudok s účinkami
právoplatného rozsudku súdu a z tohto dôvodu ani nezakladá pre prejednávanú vec prekážku veci

rozsúdenej.

4. K II. výroku súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalobkyňa nebola náležite poučená o rozhodcovskom konaní. Ako vyplynulo z rozhodcovskej doložky,
v danom prípade skutočne išlo o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala možnosť individuálne

dohodnúť obsah zmluvy. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil žalobkyni
význam rozhodcovskej zmluvy, nevysvetlil jej, čo je to rozhodcovské konanie. Okrem iného, podmienka,
ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky pretrvávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne
jurisdikciisúdu,ktorýmôžebyťďalekoodmiestajehotrvaléhobydliska.Tomupodľasúduprvejinštancie

sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými prostriedkami,
ako je tomu v tomto prípade, by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť
prekážkou na právnu nápravu alebo ochranu. Neobstojí ani námietka žalovaného, že žalobkyňa sa pred
rozhodcovským súdom mohla brániť. Súd prvej inštancie považoval takúto námietku za nedôvodnú.
Ak zmluvná podmienka, ktorá umožňuje vedenie ústneho konania pred rozhodcovským súdom na

neprijateľnom mieste spotrebiteľovi nadmerne sťažuje uplatnenie jeho práv, a o to viac sťažuje takýto
prístup k súdu zmluvná podmienka o rozhodcovskom konaní, ktorá zavádza písomné konanie. Písomné
konanie pred rozhodcom oproti ústnemu konania robí rozhodcovský súd spotrebiteľovi ešte viac
vzdialenejším. Preto súd prvej inštancie určil, že rozhodcovská zmluva spadá do kategórie podmienok,
ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie a preto na

základetýchtoskutočnostínávrhuvyhovelaurčil,žerozhodcovskázmluvauzatvorenámedziúčastníkmi
konania je neplatná.

5. K I. výroku súd prvej inštancie uviedol, že vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v bode 12
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku

dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku jej úročenia, ako jednu
z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Aj napriek nepredloženiu zmenky
bol súd prvej inštancie toho názoru, že týmto sa dlžník, ako vystaviteľ zmenky zaviazal veriteľovi akoremitentovi zaplatiť okrem zmenkovej sumy aj denný zmenkový úrok, a tiež poplatky, náklady a iné a toto
si následne žalovaný môže požadovať uplatnením platnej zmenky na súde aj po skončení predmetného
konania. V kontexte posudzovaného právneho vzťahu súd prvej inštancie považoval toto zmluvné

dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za také, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods.
4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

6. K III. výroku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa žalovanému celkovo zaplatila na jeho účet sumu

365 €, to znamená že o sumu 165 € viac, ako jej bol poskytnutý úver. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka
je právny úkon neplatný, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu s tým, že podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. j) zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedenú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov. Predmetná úverová zmluva takýto údaj neobsahovala. Zákonným následkom absencie
zákonných náležitostí je podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ten, že poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe týchto skutočností rozhodol súd prvej inštancie
tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

7. K IV. výroku súd prvej inštancie uviedol, že výška zmluvnej pokuty obsiahnutá vo Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru bola stanovená pevnou sumou na čiastku 312 € za porušenie hociktorej
povinnosti uvedenej v bode 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Takéto dojednanie nie
je možné označiť za individuálne umožňujúce žalobkyni ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a okruh
povinností, na porušenie ktorých sa zmluvná pokuta mala vzťahovať. Obsah zmluvy bol dopredu

daný a žalobkyňa ju mohla prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Súd prvej inštancie konštatoval,
že nie každé porušenie povinností je rovnakej intenzity a významu. Je napr. rozdiel medzi tým, či k
porušeniu povinností dôjde na začiatku zmluvného vzťahu alebo na jeho konci. Môže nastať situácia,
že žalovaný uplatní rovnakú zmluvnú pokutu v prípade účastníka, ktorý sa dostane do omeškania na
začiatkuexistenciezmluvnéhovzťahuarovnakúpokutuuspotrebiteľa,ktorýporušípovinnosťtesnepred

ukončením doby viazanosti. Takto koncipovaná zmluvná pokuta nemôže obstáť v rámci súdnej kontroly
neprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchsozreteľomnapovahu,obsahavšetkyosobitosti
právneho vzťahu. Podmienky, za akých žalovaný dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách
týmto poškodzujú spotrebiteľa. Predmetná zmluvná pokuta podľa názoru súdu prvej inštancie nielenže
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany-

spotrebiteľa, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným
produktom na trhu. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute už bolo v iných rozhodnutiach súdov vyhlásené
za neplatnú zmluvnú podmienku a po vyhlásení týchto zmluvných podmienok za neplatné nebola
účastníkovi zmluvy priznaná zmluvná pokuta.

8. K V. výroku súd prvej inštancie uviedol, že keďže žalobkyňa uplatnila voči žalovanému aj právo
na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, tak považoval súd
prvej inštancie vzhľadom na intenzitu zásahu do práv žalobkyne, ako spotrebiteľa, primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1.000 €. Preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni dané finančné
zadosťučinenie.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskysúdnyporiadok,vsúladesktorýmpriznalžalobkyniakoúspešnejstranenáhradutrovkonania
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 218,76 €, tak ako ich rozpísal právny zástupca
žalobkyne, teda za 3 úkony právnej pomoci.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolateľ konštatoval, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) tým, že súd prvej inštancie rozsudok

nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie, súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.11. V časti odvolania s názvom ,,K nepreskúmateľnosti rozhodnutia“ žalovaný uviedol, že v odôvodnení
rozhodnutia súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako

vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.
Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťažnosť č. XXXXX/XX) a Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004, sp. zn. I ÚS 226/03) treba za

porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom
práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa
vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť
sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležíte skutkovo aj právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov

12. V ďalšej časti odvolania s názvom ,,Res iudicata“ žalovaný poukázal na neodstrániteľnú prekážku
konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas
ktorejkoľvek časti konania. Podľa žalovaného o platnosti jednotlivých častí zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXX (teda či zmluva je bezúročná a bez poplatkov alebo nie) už bolo rozhodnuté dňa
27.11.2014, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, T.: XX XXX XXX, zapísanej v Obchodnom registri OS Bratislava
I, oddiel: Sa, vložka č. 3530/B, sp. zn. SR 10283/14, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
Žalovaný po citácii znenia § 161 ods. 1, 3 CSP uviedol, že z uvedeného vyplýva, že ak sa v konaní

vyskytnú neodstrániteľné nedostatky konania, súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť, ale musí konanie
zastaviť v akomkoľvek štádiu konania. Teda uvedené ustanovenie súdu ukladá skúmať podmienky
konania v trvaní celého konania. Medzi neodstrániteľné nedostatky v konaní sa okrem iného považuje
aj res iudicata. Po citácii znenia § 230 CSP uviedol, že nie je pritom rozhodujúce, že skoršie rozhodnutie
je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov a

uviedol, že jeho argumentáciu týkajúcu sa res iudicata podporuje aj komunitárne a medzinárodné právo.
Z rozhodcovského rozsudku je podľa žalovaného jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu
ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe mu priznal mu voči žalobcovi plnenie.

13. V III. časti odvolania žalovaný poukázal na znenie ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Podľa žalovaného je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi
žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo

súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od žalobcu, aby spory so
žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takýto právny názor vyslovil v uznesení aj Krajský
súd v Bratislave sp. zn. XXNcc/XX/XXXX zo dňa 30. 05. 2011. Žalobca má teda kedykoľvek právo
slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. V danom prípade má rozhodcovské
konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov

nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej
sa spotrebiteľských úverov (ust. § 4 ods. 2 písm. r/ pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch,
ako aj aktuálne účinné ust. § 9 ods. 2 písm. v/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov - zák. č. 129/2010). Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálnej účinnej smernice
č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný

postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Taktiež prípustnosť
rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č.
98/257/ES. Legitimita a legalita rozhodcovského rozsudku na základe rozhodcovskej doložky, ktorej
účastníkom bol žalovaný bola priznaná právoplatným uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.
mája 2011 č. k. 7Cob/43/2010.

14. Na záver žalovaný uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné
vykladať reštriktívne. Teda súd podľa názoru žalovaného pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia musí zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majúvplyv na konkrétny prípad. Nie je vylúčené, aby súd po zvážení všetkých okolností aj napriek úspechu
v konaní odmietol finančné zadosťučinenie priznať. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,

ktorývyžadujeposkytnutievyššiehostupňaochrany,nielendeklaráciuporušenia.Nemožnotedahovoriť
ani o opätovnom sankcionovaní žalobcu tým, že mu finančné zadosťučinenie nebolo priznané. Je
nanajvýšotázne,čijeprávneprípustnépriznaťprávnuochranutomu,ktosámprávoporušuje.Žalobkyňa
nijakým relevantným spôsobom neodôvodnila vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žalovaný
mal za to, že žalobkyni finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný

dôvod na jeho priznanie. Žalobkyni žiadna ujma nevznikla. Vyčísľovať nemajetkovú ujmu s ohľadom na
majetkovú ujmu nie je možné. Žalovaný priznaný nárok považoval za neprimeranú ochranu spotrebiteľa,
čo spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez
akéhokoľvekprávnehodôvodu,vdôsledkučohojehruboporušovanéprávonaspravodlivýsúdnyproces
ako i nevyváženosť práv a povinností, ku ktorým sa dlžník v dôsledku zmluvy o úvere zaviazal.

15. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 04.07.2017 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní označil výroky,
do ktorých smeruje jeho odvolanie, nakoľko okresnému súdu nebolo z daného podania zrejmé či sa
jednalo o odvolanie v plnom rozsahu, t.j. do všetkých výrokov, alebo len do niektorých z nich. Podaním zo
dňa 18.7.2017 žalovaný oznámil súd prvej inštancie, že dňa 29.05.2017 napadol rozsudok Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7C/27/2015-39 zo dňa 09.06.2015 v celom rozsahu.

16. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila, pričom mala za to, že súd prvej inštancie vec správne
posúdil, správne zhodnotil tak skutkový ako i právny stav. Nebol podľa nej dôvod pre ktorý by žalovaný
a rovnako aj odvolací súd nemal súhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného postupu a pojatej aj do obsiahleho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Okresný

súd vykonal v konaní dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej
zodpovednosti za účelom zistenia skutkového stavu. Rozhodnutie okresného súdu tak vychádza zo
správneho skutkového a právneho záveru, preto odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Z dôvodov
uvedených vyššie žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako
vecne správny potvrdil a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania.

17. Žalovaný sa odvolaniu žalobkyne vyjadril, pričom mal za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým
relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojho odvolania zo dňa 29.05.2017, na ktorom trval v
celom jeho rozsahu. Nakoľko žalobkyňa podľa neho vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne ďalšie
skutočnosti, žalovaný považoval svoje odvolanie za dostačujúce. Vzhľadom na uvedené žalovaný

navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň žalovaný žiadal úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho
konania.

18. Odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu bol vydaný ešte za účinnosti zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“), avšak odvolanie žalobcu voči nemu bolo
podanédňa30.05.2017(podanieobsahujúcepredmetnéodvolaniepodlovtentodeňpodanénapošte).
Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia

vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP,
bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

19. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 CSP, preskúmal
vecbezpotrebynariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSP(acontrario)lenvrozsahu
odvolania žalovaného podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v V. výroku, ktorým žalovaného zaviazal uhradiť žalobkyni primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 €, do 3 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia a v súvisiacom výroku o trovách konania (VI. výrok)
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil s tým, že podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie naďalšie konanie. V ostatnej časti (I., II., III. a IV. výrok) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1
CSP potvrdil.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

22. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

23. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd

vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby

naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

24. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací
súd zistil, že odôvodnenie V. výroku nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

v zmysle § 220 ods. 2 CSP, lebo výška priznanej náhrady primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 1000 € nie je preskúmateľná. Odvolací súd nespochybňuje základ nároku žalobkyne na primerané
finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V
tejto časti odvolací súd nepovažoval uplatnené námietky vznesené žalovaným za dôvodné. V zmysle
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa vyplýva splnenie predpokladu na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia pri uplatnenom porušení práva alebo povinnosti ustanovenej
nielen samotným zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ale aj osobitnými predpismi.

25.Zobsahuodôvodneniapriznanejvýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavšakniejezrejmé,z
akých zistených skutkových okolností súd vychádzal, keď konštatoval, že vzhľadom na intenzitu zásahu

do práv žalobkyne, ako spotrebiteľa, považoval primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €
(žalobkyňa navyše čerpala úver len vo výške 200 €, pričom spolu s poplatkami mala vrátiť 396 €). Z
odôvodnenia nevyplýva, akými právnymi úvahami sa súd riadil, keď v celom rozsahu vyhovel návrh
žalobkyni. V tejto časti preto odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, a preto
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd

žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1000
€ (V. výrok) ako aj súvisiacom VI. výroku o trovách konania, zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

26. Z hľadiska výšky priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia musí odôvodnenie

priznanej výšky byť presvedčivé, lebo výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona
č. 250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná.
Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej, resp. hroziacej ujmy, okolností tak na
strane žalobkyne ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobkyne. Inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na

kompenzáciu jej majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a
odradzujúceho prostriedku ochrany.27. V ďalšom konaní preto bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať výškou uplatneného
primeraného finančného zadosťučinenia, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo
požiadavkám vyjadreným v ust. § 220 ods. 2 CSP.

28. Čo sa týka odvolacích námietok žalovaného smerujúcich do ostatných výrokoch rozhodnutia
odvolací súd uvádza, že:

29. Odvolací súd na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcej sa prekážky res iudicata poukazuje na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29. 01.2015, ktorý sa
zaoberal otázkou, či môže byť právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu prekážkou
veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa navrhovateľ (žalobca) domáha určenia, že
spotrebiteľskázmluvajeneplatná.Najvyššísúdvtomtorozhodnutívysvetlil,žeoprávneniesúduskúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu
vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však spotrebou vyriešiť otázku, či a aké právne

účinkymávydanýrozhodcovskýrozsudok.Priposudzovaní,čivobčianskomsúdnomkonanípredložený
rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu, môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy
nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský
rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí

dospel k záveru, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej
zmluvy,môžepredstavovaťprekážkuvecirozsúdenejpreobčianskesúdnekonanie,vktoromsažalobca
domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený len
vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, pretože iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá

oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

30. Taktiež je potrebné poukázať na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 6/2012,
6MCdo/9/2012, 6MCdo/14/2012, v ktorých uzneseniach Najvyšší súd SR konštatoval: „V prípade,
ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho

vydanie, považuje právna teória a súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt),
teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj
rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje.
Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť
prekážku res iudicata“.

31. Tak isto Ústavný súd SR sa v uznesení sp. zn. I. ÚS 25/2014-11 zaoberal aj otázkou prekážky
rozsúdenej veci a uviedol: „žalovanému 2/ treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie. Nie však rozsudok
založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke“.

32. K odvolacej námietke týkajúcej sa rozhodcovskej doložky odvolací súd uvádza, že v prejednávanej
veci je rozhodcovská doložka koncipovaná v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v jej
záverečných ustanoveniach písaná minimálnou veľkosťou písma, ktoré je ťažko čitateľné a samotná
rozhodcovská doložka je včlenená medzi ostatný text všeobecných podmienok poskytnutia úveru

a je koncipovaná spôsobom, pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže
ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu. Skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke je uvedená aj
alternatíva, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej doložky teda síce neodporuje doslovnému zneniu ustanovenia
smernice Rady č. XX/XX/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(prílohy tejto smernice ods. 1 písm. q)), aj neskôr prijatému ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, t. j.
zákon obchádza. Pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej
doložky osobitý, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch účastníkov. Rozhodcovské konanie je dohodnuté ako jediný spôsob riešenia

sporu, iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické
až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou
stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutiesporu rozhodcom. Aj z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských
zmlúv je to výlučne dodávateľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie. V prípade, že si veriteľ vynúti
od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do VPPÚ)

nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť kto s konečnou
platnosťou ich spor rozhodne. Uvedené ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto je nevyhnutné vyhodnotiť ho ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, tak ako to vyhodnotil súd prvej inštancie. Rozhodcovská doložka tvoriaca neprijateľnú
zmluvnú podmienku je tak s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Pokiaľ vo

veci rozhodol rozhodcovský súd na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, rozhodol orgán, ktorého
právomoc vo veci konať a rozhodnúť nebola daná, a preto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol výsledkom
takéhoto rozhodovacieho procesu je nulitným právnym aktom a nemôže predstavovať prekážku veci
rozsúdenej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa res iudicata
a rozhodcovskej doložky vyhodnotil ako nedôvodné a neopodstatnené.

33. Na základe uvedeného krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie v ostatnej
odvolaním napadnutej časti (I., II., III. a IV. výrok) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396

ods.3 CSP).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).