Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200248
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: W. V., nar.

XX.XX.XXXX, D. štátnej príslušnosti, v súčasnosti pobytom G. P. M. L. E., Slovenská republika, číslo
cestovného dokladu č. XXXXXXXXX s platnosťou do 29.06.2026, zastúpený Ligou za ľudské práva,
občianske združenie, so sídlom Baštová 5 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 09.04.2019 o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-241-13/2018-Ž zo 26.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-241-13/2018-Ž z 26.02.2019 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“) v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v
zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol mu doplnkovú ochranu. V odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že cudzinec W. V. po príchode na územie SR dňa 17.11.2018

pred pracovníkmi M. S. G. Y. požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území
SR z dôvodu, že tu chce pracovať. Nechce sa vrátiť do svojej krajiny, lebo tam nedostáva zaplatené
za svoju prácu.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uvádza, že v prípade žalobcu správny orgán
nezistil žiadne prvky, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovanie v zmysle zákona
o azyle. „V jeho prípade nebolo preukázané, že by počas jeho pobytu v D. bolo voči nemu použité

akékoľvek násilie, trest alebo trestné stíhanie, ktoré by znamenalo vážne porušenie jeho základných
ľudských práv. Toto potvrdil aj vlastnou výpoveďou, podľa ktorej v D. nebol nikdy trestné stíhaný a taktiež
tam nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi. Napriek tomu z krajiny pôvodu odišiel a na území SR
požiadal o medzinárodnú ochranu.“

3. Správny orgán dospel v správnom konaní taktiež k záveru, že žalovaný by v prípade nedobrovoľného
návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. ü zákona o azyle

a preto ani nie je dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Za účelom posúdenia žiadosti
žalobcu boli v konaní využité informácie z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Č.p.: MU-
ODZS-2018/000641-002 zo 07.12.2018 a iných verejne dostupných zdrojov. Vzhľadom na to, že žalobcanesplnil podmienky ustanovené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle, žalovaný mu neudelil
azyl a neposkytol mu doplnkovú ochrana na území SR.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

4. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci
azylu podľa štvrtej hlavy, tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)

s nasledujúceho dôvodu.

5. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
v časti o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle.

6. V žalobe právna zástupkyňa uviedla:

„Dňa 19. 3. 2019 som žalobcovi a jeho manželke, pani K. D., oznámila, že v ich veciach Migračný úrad
vydal dve rozhodnutia, ktorými im neudelil azyl, ani neposkytol doplnkovú ochranu.“
„Takisto som mu poradila možnosť získať v Slovenskej republike pracovné povolenie, a teda prechodný
pobyt za účelom zamestnania. S tým žalobca a jeho manželka dňa 19. 3. 2019 súhlasili.“
„Avšak dňa 25. 3. 2019 som prostredníctvom sociálnych pracovníkov G. P. M. L. E. obdržala telefonát

žalobcu o tom, že sa jeho stav po právnej konzultácii so mnou zhoršil, na základe čoho navštívil
ambulanciu psychiatričky C.. C. V., a poskytol mi lekársku správu z tohto vyšetrenia“
„Ako vyplýva z priloženej lekárskej správy C.. V. zo dňa 20. 3. 2019, žalobcovi bol diagnostikovaný iný
sekundárny G., ako aj G. K. G.. Na základe tejto správy, ako aj telefonátu žalobcu, ktorým sa dožadoval
toho, aby mohol ostať v pobytovom tábore Migračného úradu so svojou manželkou, sme sa rozhodli

podať správnu žalobu voči rozhodnutiu žalovaného neudeliť mu azyl z humanitných dôvodov podľa §
9 zákona o azyle.“

7. V ďalšej časti žaloby právna zástupkyňa žalobcu uvádza, že „Sme si vedomí skutočnosti, že žalobca
počas celého trvania azylového konania žalovanému neindikoval skutočnosť, že ide o osobu s duševnou

poruchou. Vzhľadom na to, že ide o osobu s psychiatrickými (resp. neurologickými) diagnózami, u
ktorého bolo vykonané jediné psychiatrické vyšetrenie, nemôžeme s určitosťou túto skutočnosť pripísať
na jeho ťarchu. Pravdaže nemožno ani žalovanému vyčítať, že neposudzoval možnosť udelenia azylu
z humanitných dôvodov, keďže o ten žalobca nežiadal, a navyše žalovanému neboli známe žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali čo i len skúmanie splnenia podmienok pre jeho udelenie. Avšak, v

tejto súvislosti upozorňujeme správny súd na ustanovenie § 206 ods. 4 Správneho súdneho poriadku,
podľa ktorého „pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho
rozhodnutia". Máme za to, že na základe tohto ustanovenia je povinnosťou správneho súdu preskúmať
možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, na základe v súčasnosti
dostupných podkladov, medzi ktoré nepochybne patrí aj lekárska správa C.. V. zo dňa 20.3. 2019.“

8. Ďalej v žalobe právna zástupkyňa citovala rozsudok kasačného súdu sp. zn. 10Sžak/9/2018 zo dňa
28.08.2018 a Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európv č. R(80)2 o vykonávaní právomoci voľnej
úvahy.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada Krajský súd v Košiciach, aby ako správny súd
rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec sa vrátil žalovanému na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

10. Na základe výzvy súdu sa k podanej správnej žalobe vyjadril žalovaný. K námietkam právnej

zástupkyne žalobcu uviedol: „Ak by menovaný o takýto druh azylu aj požiadal, je na žalovanom, či takýto
azyl žiadateľovi udelí alebo nie, nakoľko podľa zákona o azyle žiadateľ na jeho udelenie nemá právny
nárok a je len na úvahe žalovaného, či dôvody, ktoré žiadateľ uviedol, sú takého charakteru, na základe
ktorých by mu podľa § 9 zákona o azyle tento udelil. Ak by sa aj žalobca o svojom zdravotnom stave
zmienil, žalovaný by pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal taktiež zo všeobecne dostupných

informácií o zdravotnej starostlivosti poskytovanej v D., na základe ktorých možno žalobcovi poskytnúť
primeranú zdravotnú, resp. liečebnú starostlivosť priamo v krajine jeho pôvodu. K otázke udelenia azylu
z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je teda potrebné uviesť, že na udelenia azylu z
humanitných dôvodov podľa zákona o azyle žiadateľ nemá právny nárok (ministerstvo môže udeliťazyl z humanitných dôvodov v prípade, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8 cit. zákona). To,
či migračný úrad udelí, resp. neudelí azyl z tohto dôvodu, závisí iba od uváženia správneho orgánu.
Napokon právna zástupkyňa, a ani žalobca však v správnej žalobe ani netvrdili, že by žalobcovi

vzhľadom na jeho novoobjavené zdravotné problémy mala byť v krajine jeho pôvodu odmietnutá
zdravotná starostlivosť. V tejto súvislosti by chcel žalovaný poukázať na možnosť žalobcu riešiť si svoje
zdravotné ťažkosti v krajine svojho pôvodu a zdôrazňujeme, že účelom azylu z humanitných dôvodov
vo všeobecnosti určite nie je riešiť akékoľvek zdravotné problémy cudzincov, ktorí o to požiadajú.“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol správnu

žalobu.

III. Právny názor správneho súdu

11. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa

právnych procesných podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/
SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

12. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho
spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca vyhlásením zo dňa 17.11.2018 požiadal o udelenie
azylu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-241-13/2018-Ž zo
26.02.2019,atovčasti,vktorejsažalovanýpodľa§13ods.1zákonaoazylerozhodolneudeliťžalobcovi

azyl.

13. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o azyle“), Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v §
8 alebo § 10.

14. Podľa § 8 zákona o azyle Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v

krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

15. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý
postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v

1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,

5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

16. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania

alebo vážneho bezprávia
1. štát,
2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho
územia, alebo
3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo

ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

17. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym
bezprávím1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia

počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

18. Podľa § 19a (posúdenie žiadosti o udelenie azylu) ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle,
Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom
a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o

udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť
subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

19. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára:

20. Konanie o udelenie azylu je na území Slovenskej republiky upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu
nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu
a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa,
náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a

slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o
udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle §
2 písm. d) zákona o azyle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z
prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode
z krajiny pôvodu.

21. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol
o neudelení azylu žalobcu ako žiadateľovi, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 8 zákona o
azyle, konkrétne že nebol vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp.
neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania

určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa,
že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona
o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru.

22. Preukazovanie existencie opodstatnených obáv z prenasledovania tak, ako ich definuje § 8

zákona o azyle, je predmetom dokazovania správneho orgánu, ktorý musí vyhodnotiť všetky relevantné
skutočnosti, aby objektívne zistil skutočný stav vecí. V prvom rade je potrebné akcentovať, že správny
orgán nevykonával dokazovanie v tom smere, aby skúmal možnosť udelenia azylu z humanitných
dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, preto správnemu orgánu nemožno nič v tomto ohľade vytknúť.

23.Právnazástupkyňažalobcusavžalobedomnieva,žesprávnysúdbymalzohľadniťskutkovúsituáciu
(zdravotný stav) ohľadom žalobcu a to tak, aby zrušil preskúmavané rozhodnutie z dôvodu: „Máme za
to, že na základe tohto ustanovenia (pozn. § 206 ods. 4 SSP) je povinnosťou správneho súdu preskúmať
možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, na základe v súčasnosti
dostupných podkladov, medzi ktoré nepochybne patrí aj lekárska správa C.. V. zo dňa 20.3. 2019.“

24.Kvyššieuvedenémusúduvádza,žesprávnysúdnevediedokazovaniekzisteniunovéhoskutkového
stavu, ale k tomu, či bol správne zistený skutkový stav správnym orgánom. Správny súd by nemal pri
dokazovaní naprávať procesnú pasivitu účastníkov správneho konania.

25. Právna zástupkyňa žalobcu v žalobe uviedla, že dňa 19.03.2019 komunikovala so žalobcom a jeho
manželkou, kde im oznámila, že v ich veciach Migračný úrad vydal dve rozhodnutia, ktorými im neudelil
azyl, ani neposkytol doplnkovú ochranu. Následne na druhý deň sa im náhle zhoršil zdravotný stav, na
základe čoho navštívili ambulanciu psychiatričky C.. C. V., kde bol žalobcovi ihneď diagnostikovaný iný
sekundárny G., ako aj G. K. G. (v priebehu jedného dňa bola diagnostikovaná psychiatrická choroba).

Následne sa rozhodla podať správnu žalobu práve na tom skutkovom základe, že duševné ochorenie je
skutočnosťou zakladajúcou zvýšenú zraniteľnosť žiadateľa o azyl a má byť dôvodom na udelenie azylu
z humanitných dôvodov, pričom na podporu svojho tvrdenia uviedla rozhodnutie Najvyššieho súdu SRsp. zn. 10Sžak/9/2018 zo dňa 28 . 8 . 2018, ktorý pojednáva o aplikácii diagnostikovaného depresívneho
syndrómu ako dôvod udelenie azylu v zmysle § 9 zákona o azyle.

26. Vo vyššie naznačenom kontexte súd vyhodnotil správanie a tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu a
aj samotného žalobcu a dospel k záveru, že je nedôveryhodné. Ako sama právna zástupkyňa žalobcu
v žalobe uvádza, nie je možné na základe jediného zdravotného vyšetrenia určiť, že je tu dôvod na
udelenie azylu v zmysle § 9 zákona o azyle v tých okolnostiach, ktoré predchádzali takémuto vyšetreniu.

27. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré
uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné
dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd
nepovažuje za dôvodné. Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalovaného na základe
náležite zisteného skutkového stavu, keď žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle §
8 zákona o azyle. Zároveň však správny súd konštatuje, že nie je dôvod na rušenie preskúmavaného

rozhodnutia žalovaného len preto, aby správny orgán zopakoval dokazovanie v tom smere, či je
diagnostikovaná choroba žalobcu dôvodom na udelenie azylu v zmysle § 9 zákona o azyle.

28. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu

konania o jeho žiadosti o udelenie azylu uviedol. Zo zákonnej úpravy nemožno vyvodiť povinnosť,
aby si žalovaný domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žalobcom neuplatnené a
následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Správny súd mal za to, že žalovaný
pri zisťovaní skutkového stavu postupoval dôsledne, starostlivo, obstaral dostatok informácii o krajine
pôvodu žalobcu, jeho tvrdenia následne s týmito informáciami porovnal a mohol tak učiniť objektívny

a správny záver.

29. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu
podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nie je dôvodná.

30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že
účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.