Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 21Er/1685/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710218231
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Výboch
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6710218231.2

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Zvolen, IČO: 30 807 484, so sídlom vo Zvolene, Š. Moyzesa 1369/52, proti povinnému H.
Š., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. R., R. Č.. XXX, vedenej pod spisovou značkou Ex 1741/2010 súdnym
exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom, Exekútorský úrad so sídlom vo Topoľčanoch, Stummerova 1553,
na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.362,80 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Júliusovi Rosinovi trovy exekúcie v
sume 58,19 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd poverením zo dňa 01.12.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Zvolen
č. k. 7018-2510524410-GC04/10 zo dňa 21.09.2010.

2. Dňa 02.11.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

3. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ako „Exekučný
poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného
zákona.

4. Podľa § 167 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), návrh na vyhlásenie konkurzu

podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.

5. Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz.
Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom
vestníku.

6. Podľa § 167f ods. 2 veta prvá zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o
dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka,
ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak
(§ 166b a 166c), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým

kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnymmesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len
"rozhodujúci deň").

8. Z Obchodného vestníka súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
5OdK/240/2018 zo dňa 04.07.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 132/2018 zo dňa
11.07.2018, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka H. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XXX, R., ktorý je
povinným v predmetnej exekučnej veci.

9. Na základe uvedenej skutočnosti súd podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods.
2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii exekúciu zastavil.

10. Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

11. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

13. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy
exekúcie znáša oprávnený. Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 14 a § 15 vyhlášky MS SR
č.288/1995 Z.z.(ďalej len vyhláška) uplatnil právo na odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti spolu za 14 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Súdny exekútor si však uplatnil odmenu

za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2 x, odmenu za doručenie exekučného príkazu 6 x,
odmenuzadoručenieupovedomeniaospôsobevykonaniaexekúcie -zriadenímexekučnéhozáložného
práva 2 x a odmenu za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie - zrážkami zo
mzdy 2 x, vyhláška však v ustanovení § 15 ods. 1 písm. c), d) a e) hovorí, že paušálnou sumou sa
odmeňuje doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, resp. doručenie

upovedomenia o spôsobe exekúcie, avšak nehovorí o tom, že paušálnou sumou sa odmeňuje každé
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé doručenie exekučného príkazu, či každé doručenie
upovedomenia o spôsobe exekúcie. Preto súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie len 1 x, odmenu za doručenie exekučného príkazu len 1x a odmenu
za doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie rovnako len 1x. Súd teda vychádzal z toho, že

súdny exekútor účelne vykonal v predmetnej veci 5 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Keďže
výška odmeny vypočítaná podľa jednotlivých vykonaných úkonov exekučnej činnosti bola nižšia ako
minimálnapaušálnasumaodmenypodľa§14ods.1vyhlášky,súdpriznalsúdnemuexekútoroviodmenu
v minimálnej paušálnej výške 33,19 Eur.

14. Ďalej si súdny exekútor uplatnil odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti
podľa § 6 vyhlášky, a to spolu v sume 99,57 Eur za zriadenie exekučného záložného práva k 3
nehnuteľnostiam. Túto časť odmeny však súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko odmena pri
zastavení exekúcie sa určuje podľa § 14 až 16 vyhlášky. Pokiaľ ide o odmenu za zriadenie exekučných
záložných práv, tak zo systematického zaradenia ustanovenia § 6 v prvom oddiele druhého dielu

vyhlášky je zrejmé, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na odmenu za výkon exekučnej činnosti pri
exekúcii na peňažné plnenie. Avšak vecná pôsobnosť predmetného ustanovenia §6 na určenie odmeny
pri zastavení exekúcie nie je daná. Ustanovenie § 6 vyhlášky je totiž zaradené do druhého dielu, prvý
oddiel - odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie. Tretí oddiel, druhého dielu
citovanej vyhlášky obsahuje spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti, v ktorom

je osobitne upravená odmena súdneho exekútora pri vylúčení z vykonávania exekúcie a pri zastavení
exekúcie (v §§ 14 a 15).Vychádzajúc z takéhoto systematického zaradenia, súd má za to, že z ust.
§§ 4 až 6 citovanej vyhlášky zaradených do druhého dielu, prvý oddiel (ku ktorému patrí aj výpočet
odmeny za zriadenie exekučného záložného práva) pri výpočte odmeny exekútora je možné vychádzaťiba v prípade, ak došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky. Pri určovaní odmeny súdneho exekútora,
podľa tretieho oddielu nemožno vychádzať z ustanovení upravujúcich odmenu súdneho exekútora pri
vymožení pohľadávky, keďže ide o osobitnú úpravu pre prípad vylúčenia súdneho exekútora alebo pri

zastavení exekúcie. Takémuto výkladu nasvedčuje napríklad aj znenie § 16 citovanej vyhlášky, ktoré
osobitne upravuje postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade čiastočného zastavenia
exekúcie,keďodkazujena§5alebo§7až13.Tedavylučujepoužitie§6vyhlášky.(obdobnektomupozri
uznesenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.6CoE/100/2013zodňa29.11.2013auznesenieKrajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoE/37/2015 zo dňa 28.04.2015). Na základe uvedeného súd zastáva názor,

žeodmenusúdnemuexekútorovivzmysle§6vyhláškyprizastaveníexekúciepriznaťnemožno,pretože
počet nehnuteľností, na ktoré súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo, nie je kritériom pre určenie
odmeny pri rozhodovaní súdu o odmene súdneho exekútora jeho vylúčení z vykonávania exekúcie alebo
pri jej zastavení. Toto kritérium sa použije len pri určení odmeny za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii
na peňažné plnenie. Cieľom exekúcie je na prvom mieste uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo
najvyššej miere a v čo najkratšom čase, pričom ním rozhodne nie je maximalizácia odmeny súdneho

exekútora a tejto skutočnosti je potrebné podriadiť aj výklad jednotlivých ustanovení vyhlášky.

15. Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 22 vyhlášky MS SR č.288/1995 Z.z.(ďalej len
vyhláška) uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 28,10 Eur za poštovné. Uplatnenú
náhradu hotových výdavkov za poštovné súd súdnemu exekútorovi nepriznal v plnej výške, nakoľko

z predloženého exekučného spisu mal v čase svojho rozhodovania vynaloženie hotových výdavkov
na uvedený účel preukázané len 6 x originálmi doručeniek. Taktiež súd priznal súdnemu exekútorovi
náhradu hotových výdavkov za poštovné, ktoré nevyhnutne vzniknú v súvislosti so splnením zákonnej
povinnosti súdneho exekútora vyplývajúcej z ustanovenia § 60 ods. 2 Exekučného poriadku zaslať
konečné vyúčtovanie exekučného konania oprávnenému, povinnému a za vrátenie poverenia a zaslanie

konečného vyúčtovania exekučnému súdu. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových
výdavkov za poštovné v celkovej sume 15,30 Eur, pričom vychádzal z ceny jednej zásielky v sume
1,70 Eur. Vo zvyšnej časti súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné nepriznal,
nakoľko ich vynaloženie z predloženého exekučného spisu nemal preukázané žiadnymi doručenkami,
poštou vrátenými obálkami, podacími lístkami a ani podacími hárkami, preto súd vyloženie hotových

výdavkov na uvedený účel vo zvyšnej časti nemal preukázané. Súd priznal súdnemu exekútorovi 20%
DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov v sume 48,49 Eur, vo výške 9,70 Eur. Súd súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie spolu vo výške 58,19 Eur, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie
vydané, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na tunajšom súde. O sťažnosti rozhoduje súd prvej
inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení.

V sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe

treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.