Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Škrovanová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/28/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618202110
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2618202110.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobkyne: C. Š., nar.
XX.X.XXXX, bytom J., D. XXXX/X, zastúpená advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, AK Holíč, Námestie
sv. Martina 3A proti žalovaným v 1. rade: U. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, v 2. rade: A. J., nar.
X.X.XXXX, bytom B. XXX, v 3. rade: O. D., nar. X.X.XXXX, bytom A., D. X o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva takto
r o z h o d o l :
Podielové spoluvlastníctvo C. Š., rod. A.F., U. A., rod. D., A. J., rod. D. a O. D., rod. D. k nehnuteľnostiach
a to: pozemku - parcele registra „C“, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1007
m2 a rodinného domu súp.č. XXX stojaceho na parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X, zapísaným na LV
č. XXX, k.ú. a obec B., evidované Okresným úradom S., katastrálny odbor, sa ruší.
Súd nehnuteľnosti parcelu registra „C“, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1007
m2 a rodinný dom súp.č. XXX stojaci na parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXX,
k.ú. a obec B., evidované Okresným úradom S., katastrálny odbor prikazuje do výlučného vlastníctva
žalobkyne - C. Š., rod. A..
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej v 1.rade sumu vo výške 1 312,50 € z titulu náhrady za
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 z celku, a to do 40 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej v 2.rade sumu vo výške 1 312,50 € z titulu náhrady za
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 z celku, a to do 40 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v 3.rade sumu vo výške 984,38 € z titulu náhrady za
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/32 z celku, a to do 40 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.8.2018 domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území obce B., a to
k pozemku, parcele registra „C“, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1007 m2 a
rodinnému domu súp.č. 229 stojaceho na parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X, zapísaným na LV č. XXX,
k.ú. a obec B., evidované Okresným úradom S., katastrálny odbor (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).
Predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaných, pričom žalobkyňa
vlastní podiel vo veľkosti 85/96, žalované v 1. a 2. rade každá podiel vo veľkosti 1/24 a žalovaný v3. rade podiel vo veľkosti 1/32. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo sčasti na základe dedenia, sčasti
darovaním a sčasti kúpou, žalovaní nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely v dedičskom konaní. Jedná
sa o starší rodinný dom s pozemkom v katastri obce Dojč, v ktorom bývali pôvodne rodičia žalobkyne.
O rodinný dom sa stará výlučne žalobkyňa, ktorá hradí všetky náklady s ním spojené. Dom vyžaduje
opravy. Udržiavanie nehnuteľnosti je finančne náročné. Žalovaní nemajú záujem o plnenie si svojich
zákonných povinností. Žalobkyňa vyzývala žalovaných na plnenie si svojich povinností vyplývajúcich
pre nich zo spoluvlastníctva nehnuteľností, avšak títo na výzvy nereagovali. Žalovaný v 3. rade aj
súhlasil s prevodom svojho podielu, avšak požadoval neprimerane vysokú sumu. Okrem žalobkyne
sa žiaden zo spoluvlastníkov nepodieľa ani na úhrade dane z nehnuteľností. Preto žalobkyňa oslovila
všetkých žalovaných s návrhom na vyporiadanie spoluvlastníctva, avšak títo nereagovali. Prikázaním
nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne bude podľa žalobkyne zabezpečené zachovanie nehnuteľností,
nakoľko je jediná, ktorá si svoje povinnosti vyplývajúce zo spoluvlastníctva nehnuteľností plní. Keďže k
mimosúdnej dohode nedošlo, navrhla, aby v zmysle podanej žaloby rozhodol súd.
2. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.
3. Žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade sa na pojednávanie napriek riadne doručenému predvolaniu
nedostavili. Žalovaný v 3. rade bez ospravedlnenia. Žalovaná v 2. rade svoju neúčasť ospravedlnila
novou prácou, pričom v deň pojednávania mala pracovnú zmenu, no odročenie pojednávania z tohto
dôvodu nenavrhla. Keďže zároveň ani jeden zo žalovaných tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe
nenamietal, a tiež ani jeden zo žalovaných neprejavil záujem o iný spôsob vyporiadania, než aký
obsahoval žalobný petit, súd mal za to, že nič nebráni tomu, aby pojednávanie prebehlo v neprítomnosti
žalovaných v 2. a 3. rade a preto konal a rozhodoval len v prítomnosti žalobkyne, jej právnej zástupkyne
a žalovanej v 1. rade.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovanej v 1. rade, vyjadreniami právnej
zástupkyne žalobkyne, výpisom z LV č XXX, výzvami na mimosúdne doriešenie veci, znaleckým
posudkom Ing. S. T. č. XXX/XXXX a dokladmi preukazujúcimi výdavky spojené s predmetnými
nehnuteľnosťami a zistil tento skutkový stav veci:
5. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 85/96, pričom 1-icu
nadobudla darom od svojho otca, zvyšok nadobudla buď dedením alebo kúpou. O svojho otca sa cca 7
rokov pred jeho smrťou osobne starala, bývala s ním v spoločnej domácnosti. Od smrti otca platí všetky
nálady spojené s predmetnými nehnuteľnosťami výlučne žalobkyňa, čo doložila listinnými dôkazmi. Z
týchto je zrejmé, že žalobkyňa hradí poplatky za plyn 30 € mesačne a elektrinu 15 € mesačne, poistenie
predmetných nehnuteľností 47 € ročne a taktiež zaplatila daň z nehnuteľností za roky 2017, 2018, 2019.
Žalovaní sa na úhrade nákladov žiadnym spôsobom nepodieľajú. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti
neobýva, býva v Trenčíne v byte, ktorý jej kúpil jej syn, avšak pravidelne predmetné nehnuteľnosti
navštevuje a ak je potrebné niečo urobiť, hradí to výlučne ona.
6. Žalovaná v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1/24.
Potvrdila, že sa žalobkyňa o svojho otca (ktorý bol zároveň starým otcom žalovanej v 1. rade) starala,
uviedla, že starého otca ale navštevovala aj ona a jej sestra, žalovaná v 2. rade. Potvrdila, že žiadne
náklady spojené s predmetnými nehnuteľnosťami nehradí. Uviedla, že v čase, keď bola podpísaná
darovacia zmluva, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla od svojho otca veľkú časť predmetných
nehnuteľností, darca bol v stave, kedy sa už nevedel ani podpísať, trpel Alzheimerovou chorobou.
Uviedla tiež, že v minulosti prejavila záujem o odkúpenie podielov na predmetnej nehnuteľnosti,
vychádzajúc ale zo sumy 25 000 €, nebolo jej vyhovené.
7. Právna zástupkyňa poprela tvrdenie žalovanej v 1. rade o nevládnosti a stave darcu, uviedla, že bola
osobne prítomná pri podpise darovacej zmluvy na matrike, pracovníčka na matrike darcu, teda otca
žalobkyne, riadne poučila, čoho sa zmluva týka, darca tomu rozumel. Uviedla, že darca sa dobrovoľne
rozhodol darovať svoj podiel žalobkyni, nakoľko táto sa o neho osobne starala po dobu 7 rokov,
doopatrovala ho. Otec žalobkyne trpel miernou demenciou, avšak veľmi dobre si uvedomoval, akú
zmluvu podpisuje.8. Na otázku súdu na žalovanú v 1. rade ohľadom spochybňovania darovacej zmluvy, či v tomto smere
bolo zo strany žalovanej iniciované nejaké konanie, či zmluva bola napadnutá, žalovaná uviedla, že nie.
Taktiež nenavrhla v tomto smere žiadne dôkazy.
9. Z LV č. XXX pre okres S., obec a k.ú B. je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaných, pričom žalobkyňa vlastní podiel vo veľkosti 85/96, žalované
v 1. a 2. rade každá podiel vo veľkosti 1/24 a žalovaný v 3. rade podiel vo veľkosti 1/32. Z LV je tiež
zrejmé, že na spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade a žalovaného v 3. rade bol vydaný exekučný
príkaz na vykonanie exekúcie.
10. Zo znaleckého posudku Ing. S. T. č. XXX/XXXX zo dňa 8.6.2018 je zrejmé, že všeobecná hodnota
predmetných nehnuteľností je 31 500 €. Jedná sa pritom rodinný dom s pozemkom, vek objektu bol
miestnym zisťovaním a posúdením stavebnotechnického stavu zistený na 70 rokov (rok 1958).
11. Výzvami zo 4.7.2018, adresovanými žalovaným, mal súd preukázané, že žalobkyňa sa snažila riešiť
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdne.
12. Žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade tvrdenia žalobkyne nepopreli, žiadne dôkazy v konaní
nenavrhli.
13. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
14. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
15. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola podaná dôvodne, nakoľko k
dohode strán o zrušení podielového spoluvlastníctva neprišlo. Žalovaná strana nemala námietky proti
zrušeniu podielového spoluvlastníctva, preto súd vychádzal zo zhodnej vôle strán a spoluvlastníctvo k
predmetnému pozemku zrušil. U predmetných nehnuteľností neprichádza do úvahy reálne rozdelenie
podľa veľkosti podielov, naviac reálne rozdelenie nehnuteľností nenavrhla žiadna zo strán. Záujem
o prikázanie celej veci za náhradu v konaní prejavila len žalobkyňa, žalovaní voči tomu nevzniesli
námietky. Nenamietali ani voči žalobkyňou uvedenej cene nehnuteľností - vychádzajúcej zo znaleckého
posudku, ani proti sume predstavujúcej vyrovnacie podiely a nevzniesli námietky ani proti žalobkyňou
navrhnutej lehote splatnosti sumy predstavujúcej primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely.
Pokiaľ ide o spochybňovanie darovacej zmluvy, na základe ktorej nadobudla žalobkyňa časť
nehnuteľností od svojho otca, súd vychádzal z toho, že konanie o neplatnosť darovacej zmluvy sa
nevedie a nebolo zo strany žalovaných iniciované, neprišlo k podaniu vzájomnej žaloby a žalovaná v 1.
rade nenavrhla žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení. Preto súd vychádzal z aktuálneho stavu ku
dňu rozhodovania vo veci a teda z aktuálneho výpisu z LV týkajúceho sa predmetných nehnuteľností.
Súd zrušil spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko k mimosúdnej dohode napriek
snahe žalobkyne neprišlo. Žalobkyni, ktorá je väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a ktorá
prejavila o nehnuteľnosti ako jediná zo všetkých spoluvlastníkov v konaní záujem, prikázal predmetné
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, pričom žalobkyňu zaviazal na vyplatenie primeranej náhrady
ostatným spoluvlastníkom. Náhrada bola vypočítaná ako príslušný podiel z celkovej ceny nehnuteľností,
t.j.1/24z31500€=1312,50€a1/32z31500€=984,38€.Žalobebolotedavyhovenévcelomrozsahu.
16. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobkyňa bola vo veci plne
úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd uložil žalovaným povinnosť nahradiť
trovy konania spoločne a nerozdielne, pretože v danom prípade sa na strane žalovaných jedná o
nerozlučné procesné spoločenstvo. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.