Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 23, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/283/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112225211
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7112225211.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnom spore žalobcu: X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v X., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kasenčákom, so sídlom v Tepličke
nad Váhom, Tatranská 1111, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o zaplatenie 1.321,24 EUR s príslušenstvom
a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 506,74 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania od 21.7.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 24%.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 28.09.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.321,24
EURspolusúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročneod21.07.2012dozaplateniaatiežtrovkonania,
titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Zo žaloby vyplýva, že dňa 26.04.2010 sa začalo voči žalobcovi trestné stíhanie a v tento deň bolo
voči nemu vznesené obvinenie pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
s tým, že dňa 18.03.2011 vyšetrovateľ odoslal na Vojenskú obvodnú prokuratúru návrh na postúpenie
veci, pretože skutok nie je trestný čin, čomu aj prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove

vyhovel a dňa 12.08.2011 vydal uznesenie OPv 45/2010 o postúpení veci Obvodnému úradu, odboru
všeobecnej vnútornej správy v Košiciach. Predmetným uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť, bol
žalobca zbavený obvinenia z trestného činu a skutok bol priestupkovo riešený. Z tohto dôvodu si žalobca
uplatňuje náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia
advokátom v predmetnej trestnej veci vedenej Ministerstvom vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej
služby, odbor inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie pod ČVS: SKIS-23/IS-4-SV-2010 v celkovej
výške 1.321,24 EUR.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo 14.11.2012 poukázal na to, že nemožno paušálne
považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré vyústilo v právoplatný oslobodzujúci
rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnostidaného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie ako
aj základných zásad trestného konania, ktorý názor vyplýva aj z nálezu Ústavního soudu ČR sp.
zn. 3.US162/02. Uviedol, že vyšetrovateľ policajného zboru nemal inú zákonnú možnosť na postup

v predmetnej trestnej veci, a že konaním vyšetrovateľa nedošlo k žiadnemu porušeniu základných
zásad trestného konania podľa § 2 Trestného poriadku. Nakoľko v predmetnej veci nebolo zrušené
uznesenie vyšetrovateľa ako nezákonné nadriadeným orgánom zaujal názor, že nedošlo k žiadnemu
porušeniu zákonov zo strany policajných orgánov policajného zboru. V priebehu konania doplnil svoju
argumentáciu v súvislosti so skutočnosťou, že voči vznesenému obvineniu žalobca nepodal opravný

prostriedok, majúc súčasne za to, že neboli dané žiadne prípady vhodné osobitého zreteľa na to, aby
žalobca sťažnosť voči vznesenému obvineniu nepodal. Okrem toho spochybňoval tiež vyčíslenú výšku
náhradyškodyspoukazomnato,žetrebavychádzaťibaztrovúčelnevynaložených,tiežpoukázalnato,
že pri mnohých úkonoch advokát si trovy konania vyčíslil nesprávnym spôsobom a podobne. Vo vzťahu
k uplatňovanému úroku z omeškania zaujal stanovisko, že nakoľko Ministerstvo vnútra SR oznámilo, či
uznáva uplatnený nárok na základe žiadosti o predbežné prerokovanie až listom z 01.08.2012, ktorý bol

doručený zástupkyni žalobcu p. P. dňa 20.08.2012, až nasledujúcim dňom sa žalovaný mohol dostať s
prípadným nárokom na náhradu škody do omeškania.

5. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu SKIS-23/IS-4-SV-2010 súd zistil, že uznesením Ministerstva
vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie

ČVS: SKIS-23/IS-4-SV-2010 z 26.04.2010 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods.
1 Trestného poriadku poverený príslušník PZ začal stíhanie proti: 1) nstržm. X. a 2) J. za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. d) Trestného zákona (pokiaľ ide o obvineného v bode 1, pozn. súdu).

6.Zpredmetnéhovyšetrovaciehospisusúdďalejzistil,ževpredmetnejtrestnejvecižalobcasplnomocnil
JUDr. Jána Kasenčáka, advokáta na zastupovanie, na základe plnej moci zo dňa 26.04.2010.

7. V konaní nebola spornou skutočnosť, že žalobca voči uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal
opravný prostriedok.

8. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu súd zistil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia
kontrolyainšpekčnejslužby,odborinšpekčnejslužby,4.inšpekčnéoddeleniedňa18.03.2011podsp.zn.
ČVS: SKIS-23/IS-4-SV-2010 podalo návrh na postúpenie veci podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku na
obvinenýchX.aJ.,zktoréhoodôvodneniaokreminéhovyplýva:„Pozhodnotenívšetkýchtýchtofaktorov

mám za to, že v danom prípade nie je naplnená skutková podstata prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 340 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a
prečinu výtržníctva spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona ani iného trestného činu, ale mám za to, že v danom prípade sa môže jednať o priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a), písm. e) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, a teda navrhujem prokurátorovi Vojenskej obvodnej
prokuratúry v Prešove, aby vec v zmysle ust. § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpil správnemu
orgánu na prejednanie priestupku. Súčasne z uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry sp. zn. OPV
45/2010 zo dňa 12.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2011 vyplýva, že podľa § 214
ods. 1 Trestného poriadku bola postúpená vec obvineného 1. býv. nstržm. PZ X., 2. J., pretože výsledky

skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť
priestupkom.

9. Z listinného dokladu - Žiadosť o náhradu škody z 13.01.2012 (č. l. 132) vyplýva, že žalobca v
zastúpení matkou na základe plnej moci predmetným listom adresovaným Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky v súvislosti s predmetným trestným konaním si uplatnil náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 1.321,24 EUR,
bližšie vyšpecifikovanú v predmetnej žiadosti. Ako vyplýva z pečiatky adresáta o prijatí predmetnej
žiadosti, žiadosť došla adresátovi dňa 19.1.2012.

10. Z listinného dokladu - Plná moc na zastupovanie z 19.01.2012 súd zistil, že žalobca splnomocnil
P., nar. XX.XX.XXXX, najmä na konanie vo veci uplatňovania nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v
súvislosti s jeho trestnou vecou vedenou pod ČVS: SKIS-23/IS-4-SV-2010.11. Z listinného dokladu - list z 01.08.2012 vo veci „Predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody -
odpoveď“ (č. l. 55) súd zistil, že predmetným listom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky oznámilo
žalobcovi v zast. P., že žiadosť o predbežné prerokovanie o náhradu škody im bola postúpená od MS

SR; žiadosť považujú za nedôvodnú a nie je možné jej vyhovieť.

12. Žalobca vo svojej výpovedi zo dňa 16.1.2015 (č. l. 129) o. i. uviedol, že v rámci trestného stíhania si
zabezpečil obhajcu, a teda vynaložil určité náklady s touto obhajobou. K listinnému dokladu založenému
na č. l. 114 spisu - príjmový pokladničný doklad z 12.1.2012 uviedol, že potom, čo trestné konanie bolo

ukončené spôsobom ako sa vyjadril, mal možnosť vycestovať do zahraničia, avšak bol bez finančných
prostriedkov, preto sa so svojim advokátom dohodol, že odmena bude vyplatená a vôbec vyúčtovaná až
po jeho plánovanom návrate v januári 2012, čo sa aj zrealizovalo a o čom svedčí aj predmetný doklad.
Peniaze na základe vystaveného dokladu potom aj následne advokátovi vyplatil.

13. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním došlým súdu dňa

03.06.2015 zdôraznil ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného
stíhania, ktoré je skončené postúpením veci inému orgánu, ktoré treba hľadať nielen v ust. čl. 46 ods.
3 Ústavy SR, ale vo všeobecnej rovine, predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda
v princípoch materiálneho právneho štátu. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu,
ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou

orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže
zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do
základných práv. Príčinou nároku na náhradu škody je teda uznesenie o vznesení obvinenia a dôvodom
následku je snaha obvineného vyvrátiť obvinenie, pretože jeho dôsledkom môže byť odsúdenie v
trestnom konaní. Štát preto vždy ide do rizika, že po vznesení obvinenia sa toto obvinenie vyvráti.

Štát sa preto musí exkulpovať. Exkulpácia je vyvinenie sa z objektívnej zodpovednosti. V ďalšom
obšírnym spôsobom vyargumentoval, prečo v danom prípade sa nevyžaduje splnenie podmienky
podania opravného prostriedku - sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

14. Žalovaný argumentáciu žalobcu uvedenú vo vyjadrení z 28.05.2015 považoval za nedôvodnú.

Podotkol,žezákonvosvojom§6ods.2zákonač.514/2003Z.z.jasnestanovujepovinnosťpodaťriadny
opravný prostriedok proti „nezákonnému rozhodnutiu“, inak nemožno priznať právo na náhradu škody,
a teda zákon stanovuje výlučne podmienku podania riadneho opravného prostriedku, nestanovuje,
že tomuto opravnému prostriedku musí byť aj vyhovené. Napriek tomu mal za to, že sťažnosť voči
uzneseniu o vznesení obvinenia je účinným prostriedkom obrany proti uzneseniu o vznesení obvinenia,

nakoľko, ak ku jej podaniu nedôjde, navodzuje to dojem, že obvinený s vydaným uznesením o vznesení
obvinenia „súhlasí“, resp., že nemá voči nemu námietky, a teda uznesenie o vznesení obvinení
nadobudne právoplatnosť (obdobne aj v občianskom súdnom konaní, ak účastník, ktorý nebol v spore
úspešný, nepodá odvolanie, rozsudok nadobudne právoplatnosť a je ním viazaný, možno teda vyvodiť,
že aj keď nebol úspešný s vynesením rozsudku súhlasí). V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS

ČR z 26.08.2009 sp. zn. 31Cdo/3489/2007: „Priznanie náhrady škody nie je podmienené úspešnosťou
podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré sa neskôr stalo nezákonným. Pri splnení
ostatných zákonných predpokladov zákon podmieňuje nárok poškodeného na náhradu škody využitím
opravného prostriedku bez ohľadu na to, ako o ňom bolo rozhodnuté.“ Jediným zákonom akceptovaným
prípadom, kedy sa nevyžaduje podanie riadneho opravného prostriedku, je existencia prípadov hodných

osobitného zreteľa. Mal za to, že žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal existenciu takých
skutočností, ktoré by mohli byť kvalifikované ako prípady hodné osobitného zreteľa. Skutočnosť, že
žalobca mal v zmysle jeho tvrdení pracovnú ponuku v zahraničí neznamená, že nemohol podať sťažnosť
voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorej, v prípade jej podania, mohol prokurátor vyhovieť a teda by
sa celé trestné konanie skončilo oveľa skôr, čo bolo podľa jeho názoru, vzhľadom na skutkové okolnosti

daného prípadu pravdepodobné. Zároveň uviedol, že žalobca aj tak, ako vyplýva z vyšetrovacieho
spisu, odišiel do zahraničia v priebehu trestného konania. Na dôvažok poukázal aj na znenie uznesenia
ÚS SR I. ÚS 548/2012-13 zo dňa 07.11.2012, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyhodnotil
názor Krajského súdu v Bratislave ako plne akceptovateľný a korektný, keď Krajský súd v Bratislave
konštatoval, že napriek existencii ustálenej judikatúry je potrebné posudzovať zákonnosť či nezákonnosť

uzneseniaovzneseníobvineniavždyajsohľadomnaokolnostikonkrétnehoprípadu.Rovnakopoukázal
na tú skutočnosť, že v judikáte 4 M Cdo 15/2009 zo dňa 18.08.2010 je konštatované, že zastavenie
trestného stíhania má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť,
ale len v prípade, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. To sa v zmysledaného judikátu týka aj oslobodenia spod obžaloby. V predmetnej veci však nedošlo ku zastaveniu
trestného stíhania z daného dôvodu a ani ku oslobodeniu spod obžaloby, ale ku postúpeniu veci na
priestupkové konanie, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nešlo o trestný čin, ale

ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Uviedol, že žalobca bol v rámci priestupkového konania
uznaný vinným z priestupku proti verejnému poriadku a z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Rozkazom č. 2011/08474 zo dňa 14.11.2011 mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 99 EUR
s tým, že predmetný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2011 a žalobca pokutu uhradil v
splátkach s konečným dátumom dňa 16.04.2012. Z uvedeného je zrejmé, že skutok sa stal, avšak z

vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nedosahoval intenzitu trestného činu. Rozkaz nadobudol
právoplatnosť, žalobca ani voči nemu nepodal riadny opravný prostriedok, a teda možno vyvodiť, že
voči nemu nemal námietky. Z uvedených dôvodov mal za to, že okolnosti tohto prípadu odôvodňujú
dokonca aj to, že sa napriek konštantnej judikatúre na uznesenie o vznesení obvinenia nebude nazerať
ako na nezákonné, ale ako na zákonné a správne. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského
súdu Prešov sp. zn. 12Co/142/2014 z 25.08.2015 s odkazom na rozhodnutie II. ÚS 163/2013, pokiaľ ide

o citáciu konštatácie krajského súdu: „ Odvolací súd tu poukazuje na citované rozhodnutie Ústavného
súdu SR II. ÚS 163/2013-50, podľa ktorého uznesenie o vznesení obvinenia, na základe ktorého
boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani
konanie o sťažnosti proti uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce
zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku

konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. V danom prípade okresný súd... postúpil
vec Okresnému úradu Humenné...“. Preto mal za to, že nie je splnený ani prvý predpoklad vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia nezákonného rozhodnutia, voči ktorému bol podaný riadny
opravný prostriedok. V ďalšom opätovne vyslovil názor, že žalobca nepreukázal vznik škody a ani jej
výšku, a to ani po čiastočnom späťvzatí návrhu s poukazom na to, že z príjmového pokladničného

dokladu nie je možné zistiť príčinnú súvislosť medzi trestným stíhaním žalobcu a týmto dokladom,
nakoľko z neho nie je zrejmé, za akým účelom bola suma 1.321,24 EUR zaplatená; za nepreukázané
považoval všetky porady s klientom vrátane doby ich trvania, úkony zo dňa 26.10.2010 a z 03.02.2011
a v neposlednom rade opätovne poukázal na to, že obhajca žalobcu odmenu za jednotlivé úkony určil
v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov.

15. V predmetnom spore súd rozhodol rozsudkom zo dňa 4.12.2015 tak, že:
1) Nepripúšťa zmenu žaloby, pokiaľ ide o uplatňované príslušenstvo v podobe úroku z omeškania vo
výške 9 % ročne od 14.6.2012 do zaplatenia.
2) Konanie o zaplatenie sumy 391,27 EUR s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 21.7.2012 do

zaplatenia zastavuje.
3) Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
4) Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 857,58 EUR v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Proti predmetnému rozsudku v dôsledku podaného odvolania žalobcu, Krajský súd v Košiciach

uznesením zo dňa 30.5.2017 zrušil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Na základe uvedeného rozsudok prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť ohľadne prvého a
druhého výroku a ohľadne zvyšných výrokov, t.j. tretieho a štvrtého bol zrušený a v rozsahu zrušenia
bol vrátený na ďalšie konanie.

16. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.5.2017 vyplýva, že súd
prvej inštancie skutkové zistenia podradil pod správne hmotno-právne predpisy, ale nevyvodil z nich
správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Súd prvej inštancie správne
zohľadnil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi konania sporné, t.j. že trestné stíhanie bolo

začaté voči žalobcovi vznesením obvinenia pre prečin výtržníctva, voči ktorému uzneseniu žalobca
nepodal sťažnosť a ukončené bolo uznesením zo dňa 12.8.2011 tak, že žalobca bol zbavený obvinenia
z trestného činu a skutok bol postúpený na priestupkové riešenie. Zároveň správne poukázal na
všeobecnú charakteristiku náhrady škody podľa zákona č. 514/2013, ktorá má svoju oporu v článku 46
ods. 3 Ústavy SR, a ktorej základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi

verejnej moci sú: 1) existencia nezákonného rozhodnutia, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
bodom 1 a 2. V nadväznosti na uvedené potom súd prvej inštancie správne vo všeobecnosti poukázal
na základné zákonom stanovené podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a ktorými sú: 1)
existencia nezákonného rozhodnutia, 2) právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolozrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, 3) poškodený podal proti nezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok a 4) žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Súd prvej
inštancie sa správne vysporiadal aj s posúdením splnenia prvej a druhej z vyššie uvedených podmienok

v tomto konkrétnom prípade, t.j. otázkou splnenia podmienky existencie nezákonného rozhodnutia a
jehozrušenia(alebozmeny)prenezákonnosť,keďvychádzalzustálenejjudikatúry,ktorásystematickým
a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania, alebo
k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho,
že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Z bodu 16. odôvodnenia

tohto uznesenia vyplýva, že odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie vzťahujúcimi
sa na splnenie tretej podmienky. V prvom rade sa odvolací súd vysporiadal s otázkou, či splnenie tejto
podmienky je nevyhnutné vo všetkých prípadoch, teda či sa táto požiadavka vzťahuje aj na vyššie
uvedené prípady, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania, k oslobodeniu spod obžaloby, alebo k
postúpeniu veci inému orgánu, pri ktorých treba vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné
stíhanie proti nemu nemalo byť začaté (t.j. z výsledku trestného stíhania). Odvolací súd tu vychádzal

z úvahy, že tak ako ustálená súdna judikatúra postupne dospela k extenzívnemu výkladu vo vzťahu k
splneniu druhej z podmienok, t.j. že nevyžaduje aby právoplatné rozhodnutie o vznesení obvinenia (ako
rozhodnutiu, ktorým bola škoda spôsobená) bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom, je rovnako potrebné realizovať obdobným spôsobom rozšírený výklad aj pri posudzovaní
tretej podmienky pri týchto prípadoch posudzovaných podľa výsledku trestného stíhania. Z bodu 17.

odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného
ustanovenia, ale môže a musí sa od neho odchýliť v prípade, ak to vyžaduje história jeho vzniku,
systematickásúvislosťaleboniektorýzprincípov,ktorémajúsvojzákladvústavnekonformnomprávnom
poriadkuakocelku.ZohľadnilpritomzáveryÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvoveciIII.ÚS341/07v
zmysle ktorých súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade,

keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne
súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (na ktoré poukázal
aj žalobca v odvolaní). Z bodu 18. odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva: „ Výklad práva je proces, v
ktorom sa objasňujú jednotlivé normatívne slová a vety ako nositelia určitého normatívneho významu a
obsahu, že niečo je dovolené, prikázané alebo zakázané. Slovom, výkladom práva chápeme objasnenie

významu právnych noriem (Jozef Prusák: „Teória práva“, vydavateľské oddelenie PF UK, Bratislava
1999,str.296).Všeobecnýsúdsimetódyvýkladuurčujesám.Privýkladeprávnejnormyjealelimitovaný
ústavou. Je predovšetkým povinný zohľadňovať doslovný výklad, resp. použitie jazykového výkladu,
ale aj také metódy výkladu, ktoré objasnia účel a zmysel interpretovanej právnej normy, predovšetkým
logický a systematický výklad. Z toho vyplýva, že súd je síce viazaný doslovným znením zákona, ale v

prípade, že by tento prístup nepostačoval, musí súd pristúpiť k použitiu aj ďalších výkladových metód.
V procese interpretácie právnej normy sa súd niekedy nielen môže, ale aj musí odchýliť od doslovného
znenia použitej právnej normy, predovšetkým vtedy, ak to vyžaduje účel zákona alebo správne použitý
systematický výklad, ktorý umožňuje vnímať vykladanú právnu normu v systémových súvislostiach.
Takýtoprístupvšeobecnéhosúduvšakmusíbyťpodloženýracionálnouacelistvouargumentáciou,ktorá

nielen vylúči ľubovôľu vo výklade, ale súčasne zabezpečí aj účel a zmysel použitej právnej normy so
zreteľom na jej umiestnenie v určitom systéme alebo subsystéme právnych noriem tvoriacich právne
inštitúcie. Výkladom nemožno dať normatívnym slovám a vetám iný obsah než tieto v skutočnosti majú
alebo nahradiť ich obsah iným obsahom (rozs. NS SR 5Cdo171/2009).“ Odvolací súd preto právne
uzavrel, že je potrebné urobiť extenzívny výklad aj na posudzovanie splnenia tretej podmienky, t.j.

vo všetkých tých prípadoch ktoré boli zahrnuté do ust. § 6 prostredníctvom extenzívneho výkladu
(jedná sa o prípady, ktoré sú posudzované z pohľadu výsledku trestného konania), nie je možné
požadovať splnenie podmienky ustanovenej v § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. Z hľadiska priznania
nároku v danom prípade nie je rozhodujúcim to, či poškodená osoba využila alebo nevyužila opravné
prostriedky. Z bodu 22. odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že s prihliadnutím na uvedené

nebolo v tomto konkrétnom prípade potrebné, aby sa súd zaoberal otázkou splnenia tejto podmienky, t.j.
podania riadneho opravného prostriedku zo strany žalobcu a tiež nebolo potrebné ani skúmať existenciu
skutočností osvedčujúcich, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a súčasne preto nebola
ani povinnosťou žalobcu, aby preukázal skutočnosti odôvodňujúce výnimku z obligatórnej povinnosti
vyčerpania riadnych opravných prostriedkov. Vzhľadom na tieto nesprávne závery súdu prvej inštancie,

keďže súd prvej inštancie sa nezaoberal splnením, resp. nesplnením ďalších podmienok, ani výškou
náhrady škody, neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu predmetného rozhodnutia.
Po zrušení veci bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie (v zmysle návrhuúčastníkov konania) zamerané na posúdenie splnenia všetkých podmienok pre uplatnenie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 a zároveň zaoberať sa otázkou výšky náhrady škody.

17. Po vydaní zrušujúceho uznesenia odvolacím súdom, na pojednávaní konanom dňa 3.11.2017 súd
zhodnotil nesporné a sporné skutkové okolnosti a tiež vyjadril svoj predbežný právny názor.

18. Na pojednávaní konanom dňa 3.11.2017 žalovaný naďalej zotrval na svojom písomnom vyjadrení
z 28.10.2015, v ktorom sa vyjadril k uplatnenej výške škody a v tejto súvislosti navrhol opätovne sa

oboznámiť s vyšetrovacím spisom. Naďalej zotrval na spochybnení reálne vyplatenej vyčíslenej odmeny
vo výške 1.321,24 EUR s odôvodnením napr. tým, že žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že za skutok, pre
ktorý pôvodne bolo vznesené obvinenie, nebol žiadnym spôsobom potrestaný, čo však nie je pravda,
pretože vec bola postúpená na priestupkové konanie, v rámci ktorého mu bola uložená za skutok pokuta,
na základe čoho je nedôveryhodná samotná výpoveď žalobcu a taktiež pokladničný doklad znejúci na
danú sumu vyznieva nedôveryhodne, pokiaľ v priebehu konania zástupca žalobcu, ktorý ako identická

osoba zastupoval žalobcu tiež v predmetnej trestnej veci, neskôr upravil túto odmenu a ponížil ju na
sumu 929,97 EUR.

19. Žalovaný vo svojom písomnom podaní došlom súdu dňa 25.1.2018 uviedol, že rozporuje
uskutočnenie tých úkonov, ktoré nevyplývajú z vyšetrovacieho spisu, resp. pri ktorých nevyplýva účasť

obhajcu žalobcu, a to z dôvodu ich nepreukázania. Za nepreukázané považoval tiež všetky porady s
klientom, vrátane doby ich trvania. Ďalej úkony zo dňa 26.4.2010 označené ako Miklošovič- výsluch
druhého podozrivého a W.- výsluch tretieho podozrivého nie sú v príčinnej súvislosti s touto právnou
vecou. Obdobne namietal tiež úkon zo dňa 8.6.2010 označený ako výsluch obvineného J. a za
nepreukázané považoval tiež úkony zo dňa 26.10.2010 a 3.2.2011 označené ako oboznámenie sa s

výsledkami vyšetrovania. Okrem toho poukázal na právoplatné skončené konanie na Okresnom súde
Košice I sp. zn. 23C/53/2012, v ktorom konaní sa na rovnakom skutkovom a právnom základe domáhal
J. M. v zastúpení identického advokáta o zaplatenie náhrady škody vo výške 1.321,24 EUR s tým, že o
predmetnej žalobe rozhodol súd rozsudkom zo dňa 9.11.2015 tak, že žalobu zamietol, pričom rozsudok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.2.2016. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,

že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú
otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď, pričom diametrálne odlišná
rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej, alebo analogickej
skutkovej situácie, je ústavne neudržateľná.

20. Z listinného dokladu - rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 9.11.2015, sp. zn. 23C/53/2012
vyplýva, že na predmetnom rozsudku je vyznačená právoplatnosť dňa 16.2.2016, a že predmetným
rozsudkom v právnej veci žalobcu J. M. zastúpený JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom proti
žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR, súd konanie zastavil v časti o zaplatenie
392,03 EUR a žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie 929,97 EUR s príslušenstvom zamietol a

účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že žalobca
si v predmetnom spore uplatnil voči žalovanému náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na
skutkovom základe, že 24. apríla 2010 bolo proti nemu vznesené obvinenie, začalo sa trestné stíhanie
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona, ktoré viedlo Ministerstvo vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, pretože

ďalší podozrivý X. bol v čase spáchania skutku zaradený na oddelenie PZ Košice - Juh ako referent,
ten istý deň si žalobca zvolil obhajcu, ktorý mal vykonať úkony právnej služby celkom v počte 16 s tým,
že dňa 12.8.2011 bola uznesením OPR 45/2010 vec postúpená príslušnému orgánu s odôvodnením,
že skutok nie je trestným činom. Na základe toho žalobca bol zbavený obvinenia z trestného činu
a bol riešený v priestupkovom konaní. Z odôvodnenia zamietajúceho výroku predmetného rozsudku

vyplýva, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalovaný zodpovedá za škodu žalobcu. V
ďalšom súd popisuje dôvody, pre ktoré nebola podaná sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia so
záverom, že rozhodnutie advokáta nepodať sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia treba chápať
ako nepochopiteľné a predpoklad úspešného uplatnenia nárokov na náhradu trov trestného konania
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. absentuje. Za uvedenej zistenej situácie náhrada trov advokáta nepatrí.

V ďalšom vyjadril názor, že nie každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré nevyústi v právoplatný
odsudzujúci rozsudok možno považovať za nezákonné, a vždy je treba prihliadať na konkrétne okolnosti
prípadu, a právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesením obvinenia v trestnom konaní,
ktoré skončilo oslobodením dotyčnej osoby spod obžaloby, zastavením trestného stíhania, prípadnepostúpením veci na prejednanie inému orgánu, nie je právom vyplývajúcim priamo z ustanovení zákona
č. 514/2003 Z. z., nakoľko v uvedených prípadoch nedochádza k zrušeniu právoplatného uznesenia o
vznesení obvinenia a nie je tak splnená podmienka nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 zákona č.

514/2003 Z. z. Žalobca sa tak podľa súdu odvoláva nesprávne na nezákonnosť uznesenia o vznesení
obvinenia a na súdnu judikatúru.

21. Z listinného dokladu Príjmový pokladničný doklad č. 2/2012 z 12.1.2012 (č. l. 114 spisu) vyplýva, že
JUDr. Ján Kasenčák prijal od Karola Urbana 1.321,24 EUR ako odmenu za právne služby. Predmetný

doklad je opatrený podpisom príjemcu.

22. Na pojednávaní konanom dňa 3.11.2017 súd vyhovel návrhu žalovaného, podaného ešte v zmysle
podania zo 7.7.2014, ohľadne reálneho vyplatenia účtovanej odmeny a za týmto účelom vyzval
zástupcu žalobcu na predloženie originálu peňažného denníka, prípadne inej účtovnej knihy, z ktorej by
zaúčtovanie sumy 1.321,24 EUR malo vyplývať.

23. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.1.2018 k realizovanej výzve súdu v zmysle
predchádzajúceho navrhovaného dôkazu uviedol, že požadovaný dôkaz odmieta predložiť, pretože
v roku 2012 peňažný denník neviedol, pretože na vedenie peňažného denníka ani nebol povinný a
navyše, ak by aj peňažným denníkom disponoval, jeho predloženie mu zakazuje zákon o advokácii,

pretože jeho predložením by porušil povinnosť mlčanlivosti v súvislosti so zoznamom svojej klientely. K
rozporovanej príčinnej súvislosti so strany žalovaného uviedol, že pravdepodobne žalovaný tým myslí,
že ide o účet za nejaké iné právne služby, avšak pokiaľ žalovaný za prítomnosti žalobcu mal možnosť si
to nejakým spôsobom zistiť, žalobcu sa na túto skutočnosť neopýtal, a preto takéto namietanie považuje
za irelevantné. K namietanej existencii porád a podobne uviedol, že z vyšetrovacieho spisu sa dá presne

zistiť, kedy a v akom časovom rozsahu boli uskutočnené konkrétne úkony a podobne. K namietaniu, že
jeho účasť na výsluchu iných osôb bola zbytočná uviedol, že účasť obhajcu na úkonoch iných osôb v
danej trestnej veci je vždy povinnosťou obhajcu.

24. Súd sa oboznámil s obsahom vyšetrovacieho spisu OPV 45/2010, z ktorého zistil nasledovné:

- Na č. l. 8 až 10 vyšetrovacieho spisu sú založené plné moci z 26.4.2010, ktorými Karol Urban, Martin
Miklošovič a Michal Tupta splnomocnili JUDr. Jána Kasenčáka, advokáta na zastupovanie, najmä v
trestnej veci vedenej voči ich osobám na základe trestného oznámenia J. zo dňa 26.4.2010.
- Na č. l. 24 sa nachádza zápisnica o výsluchu zadržaného - podozrivého J. z 26.4.2010 (začiatok
výsluchu o 15:35 hod, výsluch skončený o 15:50 hod) s tým, že predmetného výsluchu sa zúčastnil tiež

JUDr. Ján Kasenčák, obhajca.
- Na č. l. 27 vyšetrovacieho spisu sa nachádza zápisnica o výsluchu zadržaného - podozrivého J.
z 26.4.2010 (začiatok výsluchu o 15:20 hod, výsluch skončený o 17:00 hod) s tým, že predmetného
výsluchu sa zúčastnil tiež JUDr. Ján Kasenčák, obhajca.
- Na č. l. 31 vyšetrovacieho spisu sa nachádza zápisnica o výsluchu zadržaného - podozrivého X.

z 26.4.2010 (začiatok výsluchu o 15:20 hod, výsluch skončený o 15:30 hod) s tým, že predmetného
výsluchu sa zúčastnil tiež JUDr. Ján Kasenčák, obhajca.
- Na č. l. 42 vyšetrovacieho spisu sa nachádza zápisnica o výsluchu obvineného J. zo dňa 8.6.2010 v
trvaní výsluchu od 14:15 hod do 15:46 hod., ktorého sa zúčastnil tiež JUDr. Ján Kasenčák, obhajca.
- Na č. l. 54 vyšetrovacieho spisu sa nachádza zápisnica o výsluchu obvineného X. zo dňa 9.6.2010 v

trvaní výsluchu od 13:00 hod do 15:45 hod.
- Na č. l. 69 vyšetrovacieho spisu sa nachádza zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného D. zo dňa
20.5.2010 v trvaní výsluchu od 10:00 hod do 11:50 hod.
- Na č. l. 86 vyšetrovacieho spisu sa nachádza zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného J. dňa
10.5.2010 v trvaní výsluchu od 11:00 hod do 15:16 hod.

- Na č. l. 104 vyšetrovacieho spisu sa nachádza zápisnica o výsluchu svedka J. z 8.6.2010 v trvaní
výsluchu od 11:35 hod do 13:15 hod.
- Z č. l. 153 vyšetrovacieho spisu vyplýva záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu z 5.5.2010 obhajcu
JUDr. Jána Kasenčáka.
- Z č. l. 175 vyšetrovacieho spisu vyplýva záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo

16.3.2011obhajcu JUDr. Ján Kasenčák.

25. Z listinného dokladu „Žiadosť o náhradu škody“ z 13.1.2012 ( č.l. 132 spisu ) vyplýva špecifikácia
úkonov právnej služby vykonaných zvoleným obhajcom v predmetnej trestnej veci nasledovne:- 26.4.2010 prevzatie a príprava vrátane prvej porady v trvaní 45 min. vo výške odmeny 60,11 EUR a
7,21 EUR režijný paušál,
- 26.4.2010 I. - výsluch podozrivého vo výške odmeny 60,11 EUR a 7,21 EUR režijný paušál,

- 26.4.2010 J. - výsluch druhého podozrivého vo výške odmeny 60,11 EUR a 7,21 EUR režijný paušál,
- 26.4.2010 W. - výsluch tretieho podozrivého vo výške 60,11 EUR a 7,21 EUR režijný paušál,
- 4.5.2010 príprava na výsluch v trvaní 3 hodín (ďalšia porada s klientom) vo výške odmeny 3 x 60,11
EUR a 7,21 EUR režijný paušál,
- 10.5.2010 výsluch E. v trvaní od 4:15 hod vo výške odmeny 3 x 60,11 EUR a 7,21 EUR,

- 11.5.2010 ďalšia porada s klientom po vykonaní výsluchu E. v trvaní 1:30 hod. vo výške odmeny 60,11
EUR a 7,21 EUR režijný paušál,
- 20.5.2010 výsluch E. v trvaní od 1:50 hod. vo výške odmeny 60,11 EUR a 7,21 EUR,
- 21.5.2010 ďalšia porada s klientom po vykonaní výsluchu E. v trvaní 1:15 hod. vo výške odmeny 60,11
EUR a 7,21 EUR režijný paušál,
- 8.6.2010 výsluch svedka W. v trvaní 1:40 hod. vo výške odmeny 60,11 EUR a 7,21 EUR režijný paušál,

- 8.6.2010 výsluch obvineného J. v trvaní 1:30 hod. vo výške odmeny 60,11 EUR a 7,21 EUR režijný
paušál,
- 8.6.2010 ďalšia porada s klientom po vykonaní výsluchu W. v trvaní 1 hod. vo výške odmeny 60,11
EUR a 7,21 EUR režijný paušál,
- 9.6.2010 výsluch I. v trvaní 1:45 hod. vo výške odmeny 60,11 EUR a 7,21 EUR režijný paušál,

- 26.10.2010 oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania vo výške odmeny 60,11 EUR a 7,21 EUR
režijný paušál,
- 3.2.2011 oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania vo výške odmeny 61,75 EUR a 7,41 EUR režijný
paušál a
- 16.3.2011 záverečné preštudovanie spisu v trvaní 1 a pol hod. vo výške 61,75 EUR + 7,41 EUR režijný

paušál, t.j. celkovo 1.321,24 EUR.

26. Z čiastočného späťvzatia žalobcu došlého súdu dňa 25.4.2014, ktorého súčasťou je tiež špecifikácia
úkonov obhajcu v trestnej veci (č. l. 96 spisu), vyplýva, že jednotlivé úkony v trestnej veci boli
vyšpecifikované nasledovne:

- dňa 26.4.2010 prevzatie a príprava vrátane prvej porady vo výške odmeny 60,11 EUR a 7,21 EUR
režijný paušál,
- dňa 26.4.2010 I. - výsluch podozrivého v trvaní 45 minút, výška odmeny 60,11 EUR, režijný paušál
7,21 EUR, krátenie 80 %, konečná suma 53,87 EUR,
- dňa 26.4.2010 J. - výsluch druhého podozrivého v trvaní 45 minút, výška odmeny 60,11 EUR, režijný

paušál 7,21 EUR, krátenie 80 %, konečná suma 53,87 EUR,
- dňa 26.4.2010 W. - výsluch tretrieho podozrivého v trvaní 45 minút, výška odmeny 60,11 EUR, režijný
paušál 7,21 EUR, krátenie 80 %, konečná suma 53,87 EUR,
- dňa 5.5.2010 príprava na výsluch klienta (ďalšia porada s klientom) v trvaní 3 hod., výška odmeny 3x
60,11 EUR, režijný paušál 7,21 EUR,

- dňa 10.5.2010 výsluch E. v trvaní od 4:15 hod., výška odmeny 3 x 60,11 EUR, , režijný paušál 7,21
EUR, krátenie 80 %, konečná suma 53,87 EUR,
- dňa 12.5.2010 ďalšia porada s klientom po vykonaní výsluchu E. v trvaní 1:45 hod. vo výške odmeny
60,11 EUR, režijný paušál 7,21 EUR,
- dňa 20.5.2010 výsluch E. v trvaní od 1:50 hod, výška odmeny 60,11 EUR, režijný paušál 7,21 EUR,

krátenie 80 %, konečná suma 53,87 EUR,
- dňa 24.5.2010 ďalšia porada s klientom po vykonaní výsluchu E. v trvaní 1:30 hod. vo výške odmeny
60,11 EUR, režijný paušál 7,21 EUR,
- dňa 8.6.2010 výsluch svedka W. v trvaní 1:40 hod. vo výške odmeny 60,11 EUR, režijný paušál 7,21
EUR, krátenie 50 %, konečná suma 33,66 EUR,

- dňa 8.6.2010 výsluch obvineného J. v trvaní 1:30 hod., vo výške odmeny 60,11 EUR, režijný paušál
7,21 EUR, krátenie 50 %, konečná suma 33,66 EUR,
- dňa 8.6.2010 ďalšia porada s klientom po vykonaní výsluchu W. v trvaní 45 min. vo výške odmeny
60,11 EUr, režijný paušál 7,21 EUR,
- dňa 9.6.2010 výsluch I. v trvaní 1:45 hod. vo výške odmeny 60,11 EUR, režijný paušál 7,21 EUR,

krátenie 50 %, konečná suma 33,66 EUR,
- dňa 26.10.2010 oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania vo výške odmeny 60,11 EUR, režijný
paušál 7,21 EUR, krátenie 50 %, konečná suma 33,66 EUR,- dňa 3.2.2011 oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania vo výške odmeny 61,75 EUR, režijný paušál
7,41 EUR režijný paušál, krátenie 50 %, konečná suma 34,58 EUR a
- dňa 16.3.2011 záverečné preštudovanie spisu v trvaní 1,5 hod. vo výške odmeny 61,75 EUR, režijný

paušál 7,41 EUR režijný paušál, krátenie 50 %, konečná suma 34,58 EUR, t.j. celkovo po krátení 929,97
EUR.

27. Z listinného dokladu „Porada s klientom“ vo veci vedenej na inšpekcii MV SR ČVS: SKIS 23/IS-4-
SV-2010 z 3.5.2010 (č. l. 103 spisu) vyplýva začiatok porady 8:00, predmet porady: oboznámenie

s obsahom trestného spisu, príprava klienta na výsluch bez ohľadu na výsledok výsluchu ostatných
svedkov, ohliadka miesta činu; koniec porady 11:00.

28. Z listinného dokladu „Porada s klientom“ vo veci vedenej na inšpekcii MV SR ČVS: SKIS 23/IS-4-
SV-2010 z 10.5.2010 (č. l. 104 spisu) vyplýva začiatok porady 16:30, predmet porady: oboznámenie
s obsahom zápisnice o výsluchu J., ďalšia porada za účelom overenia tvrdení uvedených J., ohliadka

miesta činu; koniec porady 17:45.

29. Z listinného dokladu „Porada s klientom“ vo veci vedenej na inšpekcii MV SR ČVS: SKIS 23/IS-4-
SV-2010 z 20.5.2010 (č. l. 105 spisu) vyplýva, začiatok porady 13:30, predmet porady: oboznámenie
s obsahom zápisnice o výsluchu D., ďalšia porada za účelom overenia tvrdení uvedených D., ohliadka

miesta činu; koniec porady 15:00.

30. Z listinného dokladu „Porada s klientom“ vo veci vedenej na inšpekcii MV SR ČVS: SKIS 23/IS-4-
SV-2010 z 8.6.2010 (č. l. 106 spisu) vyplýva začiatok porady 17:00, oboznámenie s obsahom zápisnice
o výsluchu D., ďalšia porada za účelom overenia tvrdení uvedených D., ohliadka miesta činu; koniec

porady 17:45.

31. Z listinného dokladu „Pokyn k nahliadnutiu do vyšetrovacieho spisu“ (č. l. 107 spisu) vyplýva, že
žalobca adresoval JUDr. Jánovi Kasenčákovi, advokátovi list zo dňa 1.10.2010 s názvom „Pokyn k
nahliadnutiu do vyšetrovacieho spisu“. Z obsahu predmetného listu vyplýva, že v trestnej veci ČVS: SKIS

23/IS-4-SV-2010 obžalovaný X. dal svojmu advokátovi v predmetnej trestnej veci pokyn k nahliadnutiu
do vyšetrovacieho spisu.

32. Z listinného dokladu „Pokyn k opätovnému nahliadnutiu do vyšetrovacieho spisu“ (č. l. 108 spisu)
vyplýva, že žalobca adresoval JUDr. Jánovi Kasenčákovi, advokátovi list zo dňa 1.2.2011 s názvom

„Pokyn k opätovnému nahliadnutiu do vyšetrovacieho spisu“. Z obsahu predmetného listu vyplýva, že
v trestnej veci ČVS: SKIS 23/IS-4-SV-2010 obžalovaný X. dal svojmu advokátovi v predmetnej trestnej
veci pokyn k nahliadnutiu do vyšetrovacieho spisu.

33. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

34. Podľa ust. § 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

35. Podľa ust. § 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.36. Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, (1) štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,

okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

37. Podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

38. Podľa ust. § 6 ods. 1, ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov,(1) Ak tento zákon
neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto
orgánu.
(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

39. Podľa ust. § 15 ods. 1, ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, (1) nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o

väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
(2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

40. Podľa ust. § 16 ods. 1, ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, (1) Zo žiadosti musí
byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody
domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku

na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť
orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
(4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že
neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia

neskôr.

41.Podľaust.§17ods.1zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

42. Podľa ust. § 18 ods. 1 až ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, (1) Náhrada
škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, vktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní,
v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec

postúpená inému orgánu.
(2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.
(3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové

výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

43. Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že dňa 26.04.2010 sa začalo voči žalobcovi
trestné stíhanie a v tento deň bolo voči nemu vznesené obvinenie pre prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Trestného zákona s tým, že žalobca voči nemu nepodal sťažnosť ako riadny opravný

prostriedok a že prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove dňa 12.08.2011 vydal uznesenie
OPv 45/2010 o postúpení veci Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Košiciach,
ktorého právoplatnosťou bol žalobca zbavený obvinenia z trestného činu a skutok bol priestupkovo
riešený.

44. Predmetom konania je teda nárok uplatnený podľa zákona č. 514/2013 Z.z. v znení neskorších
zmien a predpisov, pričom žalobcovi mala škoda vzniknúť v súvislosti so vzneseným obvinením s tým,
že trestné konanie skončilo postúpením veci na priestupkové konanie.

45. Uplatnená náhrada škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov

má svoj základ v článku 46 ods. 3 Ústavy SR. Podstata základného práva na náhradu škody podľa
predmetného článku ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo
veci konať tak, aby bola označenému právu, ktorého porušenia sa namieta, poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o zákonnom práve na náhradu škody vykonáva. Inými

slovami, právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR
nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim
predpoklady na jej uplatnenie (citácia z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2010
sp. zn. 5Cdo/171/2009). Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci sú: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia alebo nezákonného zatknutia, zadržania alebo

iného pozbavenia osobnej slobody, rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o
väzbe, alebo nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi 1/ a 2/.

46. Z dikcie zákona vyplýva, že na priznanie nároku na náhradu škody v prípade, že táto mala vzniknúť
nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia, je potrebné skúmať tiež kumulatívne

splnenie nasledujúcich zákonom stanovených podmienok:
1. existenciu nezákonného rozhodnutia,
2. právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom,
3. poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných

predpisov (splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitého zreteľa),
4. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.

47. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatný odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,

účinného od 01.07.2004. Súdna judikatúra systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela
k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné
stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Obdobným spôsobom sa posudzuje prípad, ak trestná vec
bola postúpená na prejednanie inému orgánu, ak takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil

predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným s odôvodnením, že právoplatnosťou rozhodnutia o
postúpení veci inému orgánu trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia, a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa zároveň z tohto dôvodu
stáva bezpredmetným (nadbytočným). Postúpenie veci inému orgánu z dôvodu, že výsledky trestného(prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania
trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia (pozri tiež rozsudok NS SR 4 Cdo 54/2011 z 30.1.2012). Rozhodujúcim meradlom

opodstatnenosti splnenia tejto podmienky je teda neskorší výsledok trestného konania. Správnosť
uvedeného právneho názoru potvrdil tiež odvolací súd vo svojom uznesení sp. zn. 2Co/242/2016 zo
dňa 30.5.2017. Súd má teda za to, že v danom prípade je splnená podmienka existencie nezákonného
rozhodnutia, pokiaľ ide o splnenie ust. § 6 ds. 1 citovaného zákona, tak ako to tiež tvrdí žalobca.

48. V prejednávanom prípade ďalej súd uzavrel, že tak ako ustálená súdna judikatúra postupne
dospela k extenzívnemu výkladu vo vzťahu k splneniu druhej z podmienok, t.j. že zákon nevyžaduje,
aby právoplatné rozhodnutie o vznesení obvinenia (ako rozhodnutiu, ktorým bola škoda spôsobená)
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, je rovnako potrebné realizovať
obdobným spôsobom rozšírený výklad aj pri posudzovaní tretej podmienky pri týchto prípadoch
posudzovaných podľa výsledku trestného stíhania, t.j. podmienky podať proti nezákonnému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Prvostupňový súd je v tejto časti viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, na základe čoho vyjadrený právny
názor, že v prejednávanej veci zákon nevyžaduje splnenie podmienky podľa ust. § 6 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z. z. odôvodňuje argumentáciou odvolacieho súdu vyjadrenou v bodoch 16. až 22.
odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, na ktorú v plnom rozsahu odkazuje.

49. V konaní nebolo sporným, že žalobca si uplatnil predmetný nárok žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku z 13.1.2012, ktorá bola prijatá Ministerstvom spravodlivosti dňa 19.1.2012 (č. l.
132 spisu) a ktorú žalovaný po postúpení od MS SR vybavil zamietavým spôsobom listom z 1.8.2012
(č. l. 55 spisu).

50. Na margo obrany žalovaného spočívajúcej v poukaze na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn.
23C/53/2012 spočívajúceho na rovnakom skutkovom a právnom základe, súd uvádza, že aj keď
predmetným rozhodnutím bolo rozhodnuté odlišným spôsobom (zamietavým spôsobom), posúdiť
predmetný nárok podobným, resp. rovnakým spôsobom bráni ust. § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak

bolorozhodnutiezrušenéaakbolavecvrátenánaďalšiekonanieanovérozhodnutie,súdprvejinštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Aj keď tomuto súdu neprináleží hodnotiť správnosť
spomínaného rozhodnutia vo veci 23C/53/2012, už z prvého rozhodnutia tunajšieho súdu v tomto
konaní vyplýva, že zrušený rozsudok v porovnaní s rozsudkom 23C sa opiera o odlišné právne závery,
ktoré nepochybne v tej časti, v akej boli potvrdené čo do ich správnosti na základe právnych záverov

vyjadrených odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, vychádzali z ustálenej judikatúry slovenských
súdov.

51. Žalobca bol v predmetnej trestnej veci zastúpený advokátom JUDr. Jánom Kasenčákom, a to na
základe písomne udelenej plnej moci zo dňa 26.04.2010, čím na strane žalobcu vznikli trovy právneho

zastúpenia, ktoré podľa ust. § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. je potrebné považovať za škodu,
ktorej náhrady sa žalobca domáha. Žalobca v konaní predložil ako dôkaz o tom, že svojmu obhajcovi
zaplatil trovy právneho zastúpenia, listinný doklad - príjmový pokladničný doklad č.2/2012 zo dňa
12.1.2012. Žalobca vo svojej výpovedi zo dňa 16.1.2015 potvrdil, že peniaze na základe vystaveného
dokladu svojmu obhajcovi vyplatil a vysvetlil, že odmena pre JUDr. Kasenčáka bola vyúčtovaná s

časovým oneskorením preto, lebo potom, čo trestná vec bola ukončená jej postúpením, mal možnosť
vycestovať do zahraničia, pričom v tej dobe v podstate bol bez finančných prostriedkov, preto sa
so zástupcom dohodol, že odmena bude vyúčtovaná a vyplatená až po jeho plánovanom návrate v
máji roku 2012, čo sa následne aj zrealizovalo. Žalovaný mal za to, že z predloženého príjmového
pokladničného dokladu nie je možné zistiť príčinnú súvislosť medzi ním a trestným stíhaním žalobcu,

nakoľko z neho nie je zrejmé, za akým účelom bola suma 1321,24 EUR zaplatená; tiež rozporoval
skutočnú úhradu tejto sumy zo strany žalobcu jeho obhajcovi v trestnom konaní. Žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na nedôveryhodnosť výpovede žalobcu, keď žalobca vo svojej výpovedi uviedol,
že za skutok, pre ktorý pôvodne bolo vznesené obvinenie, nebol žiadnym spôsobom potrestaný, čo
však nie je pravda, pretože vec bola postúpená na priestupkové konanie, v rámci ktorého mu bola

uložená za skutok pokuta. Žalovaný za nedôveryhodný považoval tiež pokladničný doklad znejúci na
sumu 1321,24 EUR s odôvodnením, že v priebehu konania zástupca žalobcu, ktorý ako identická
osoba zastupoval žalobcu tiež v predmetnej trestnej veci, neskôr upravil túto odmenu a ponížil ju na
sumu 929,97 EUR. Súčasne navrhol súdu, aby žalobca predložil originál peňažného denníka, ktoréhosúčasťou malo byť zaevidovanie predmetnej položky v súvislosti s príjmovým pokladničným dokladom
zo dňa 12.1.2012, resp. iný doklad preukazujúci zaúčtovanie tejto odmeny advokátovi. Napriek tomu,
že súd najskôr vyhovel tomuto návrhu, neskôr prehodnotil svoje rozhodnutie a rozhodol o tom, že

predmetnému návrhu nevyhovie (na pojednávaní zo dňa 26.1.2018, pozn. súdu). Súd nevyhovenie
tohto dôkazu odôvodňuje tým, že skúmanie, či zástupca (obhajca) v predmetnej trestnej veci reálne
zaúčtoval predpísaným spôsobom odmenu prijatú od žalobcu ako svojho bývalého klienta, nemôže
zaťažovať žalobcu z hľadiska unesenia svojej dôkaznej povinnosti; na tom nič nemení ani špecifická
situácia, kedy obhajca v predmetnej trestnej veci súčasne zastupuje žalobcu v tomto konaní. Súd

sa nestotožňuje s názorom žalovaného o tom, že z príjmového pokladničného dokladu nie je možné
zistiť príčinnú súvislosť medzi dokladom a trestným stíhaním žalobcu, pretože jednak z predmetného
dokladu- z jeho textu v časti účel vyplýva, že išlo o odmenu za právne služby, jednak táto obrana je
všeobecná bez uvedenia konkrétnych okolností, pre ktoré by nemalo ísť o odmenu za právne služby v
predmetnej trestnej veci, pričom žalovaný ani netvrdil, žeby JUDr. Kasenčák poskytoval právne služby
do roku 2012 aj v inej záležitosti týkajúcej sa žalobcu, pre ktorý prípad by bolo možné zaoberať sa

tým, o ktoré konkrétne zastúpenie malo ísť pri poskytnutej odmene 1.321,24 EUR. V tejto súvislosti
neobstojí ani žalovaného obrana spočívajúca vo vyslovenom názore o tom, že výpoveď žalobcu je
nedôveryhodná, keď žalobca nesprávne uviedol, že ani v rámci priestupkového konania mu nebola
uložená žiadna sankcia (v skutočnosti mu bola uložená pokuta 99 EUR), pretože nedôveryhodnosť
výpovede nemožno posudzovať iba na základe jedného nesprávneho údaja uvedeného žalobcom vo

výpovedi izolovane bez zhodnotenia celej výpovede žalobcu komplexne. Aj keď možno súhlasiť, že
žalobca vo výpovedi uviedol tejto údaj nesprávne, následne nebol povedzme zo strany žalovaného
dotazovaný na ozrejmenie rozporu v tejto časti výpovede s reálnym skutkovým stavom, pokiaľ ide o
výsledky následne prebiehajúceho priestupkového konania. Zhrnúc vyššie uvedené, súd má za to, že
žalobcavkonanípreukázal,ževsúvislostispredmetnoutrestnouvecouvyplatenímvyúčtovanejodmeny

JUDr. Kasenčákovi vo výške 1.321,24 EUR, mu vznikla škoda, t.j. preukázal tiež jej príčinnú súvislosť
s predmetným nezákonným rozhodnutím.

52. V ďalšom sa súd zaoberal posúdením výšky uplatnenej škody, ktorú súd posudzoval jednak z
hľadiskapreukázaniajednotlivýchúkonovzastúpenia,tiežichúčelnostiavneposlednomradezhľadiska

správnosti účtovania trov.

53. Podľa ust. § 12 ods. 3 písm. a) Vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov, pri
obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná

hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.

54. Podľa ust. § 13 ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2010, základná sadzba tarifnej
odmeny sa zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

55. Podľa ust. § 13 ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2010 do 30.6.2013, základná
sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých
osôb.

56. Podľa ust. § 14 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2010, odmena vo výške

základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo

za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín,
e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,

g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť
proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,
h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.57. Podľa ust. § 14 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2010 do 30.6.2013, odmena
vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných

počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,
d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci,
e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti
pre porušenie zákona,
f) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

58. Podľa ust. § 14 ods. 4 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2010 do 30.6.2013, odmena
vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, ak nepresiahne jednu hodinu.

59. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky v znení neskorších zmien a prepisov, od klienta možno požadovať
na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej
stotinyvýpočtovéhozákladuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,
ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

60. Súd za preukázané a súčasne účelne vynaložené považuje trovy v predmetnej trestnej veci v
priznanej výške nasledovne:
1/ dňa 26.4.2010 prevzatie a príprava vrátane prvej porady vo výške odmeny 60,11 EUR + 7,21 EUR
režijný paušál /§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení

do 31.5.2010/, spolu 67,32 EUR,

2/ dňa 26.4.2010: výsluch podozrivého X. od 15.20 hod. do 15.30 hod. (spolu 10 min.), výsluch druhého
podozrivého M. J. v trvaní od 15.35 hod. do 15.50 hod. (spolu 15 minút) a výsluch tretieho podozrivého
J. v trvaní od 15.20 hod. do 17.00 hod. (spolu 100 minút); t.j spolu na seba nadväzujúce úkony vykonané

počas dvoch hodín vo výške odmeny 60,11 EUR zníženej o 20% (spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb, t.j. po znížení 48,09 EUR) + režijný paušál 7,21 EUR /§ 12 ods. 3 písm. a), §
14 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení do 31.5.2010/, spolu
55,30 EUR,

3/ dňa 10.5.2010 výsluch svedka - poškodeného J. v trvaní 4hod. a 16 min., pri výške odmeny 3 x
60,11 EUR (t.j. za každé začaté dve hodiny) zníženej o 20% (spoločný úkon pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb, t.j. po znížení 144,26 EUR) + režijný paušál 7,21 EUR /§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods.
1 písm. d), § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení do 31.5.2010/, spolu 151,47 EUR,

4/ dňa 20.5.2010 výsluch svedkyne - poškodenej D. v trvaní 1hod. a 50 min., pri výške odmeny 60,11
EUR zníženej o 20% (spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t.j. po znížení 48,09
EUR) + režijný paušál 7,21 EUR /§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 2, § 16 ods. 3
Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení do 31.5.2010/, spolu 55,30 EUR

5/ dňa 8.6.2010 výsluch svedka J. v trvaní od 11.35 hod. do 13.15 hod. ( spolu 1hod. a 40 min. ) vo
výške odmeny 60,11 EUR zníženej o 50% (spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb,
t.j. po znížení 30,05 EUR ) + režijný paušál 7,21 EUR /§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), § 13
ods. 2, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení od 1.6.2010 do 30.6.2013/, spolu 37,27 EUR,

6/ dňa 8.6.2010 výsluch obvineného J. v trvaní od 14.15 hod. do 15.46 hod. (1 hod. a 31 min.), vo výške
odmeny 60,11 EUR zníženej o 50% (spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t.j.
po znížení 30,05 EUR) + režijný paušál 7,21 EUR /§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), § 13 ods.
2, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení od 1.6.2010 do 30.6.2013/, spolu 37,27 EUR,7/ dňa 8.6.2010 ďalšia porada s klientom po vykonaní výsluchu W. v trvaní 45 min. vo výške odmeny
20,04 EUR (t.j. vo výške jednej tretiny zo sumy 60,11 EUR podľa § 14 ods. 4 písm. a) Vyhlášky č.

655/2004 Z. z. v znení od 1.6.2010 do 30.6.2013) + režijný paušál 7,21 EUR /§ 12 ods. 3 písm. a), §
14 ods. 4 písm. a), § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení od 1.6.2010 do 30.6.2013/, spolu
27,25 EUR,

8/ dňa 9.6.2010 výsluch podozrivého X. v trvaní 2 hod. a 45 min., vo výške odmeny 60,11 EUR zníženej

o 50% (spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t.j. po znížení 30,05 EUR ) + režijný
paušál 7,21 EUR /§ 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004
Z. z. v znení od 1.6.2010 do 30.6.2013/, spolu
37,27 EUR,

9/ dňa 16.3.2011 preštudovanie vyšetrovacieho spisu vo výške odmeny 30,875 EUR (t.j. vo výške 50%

zo sumy 61,75 EUR podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení od 1.6.2010 do 30.6.2013) +
7,41 EUR režijný paušál /§ 12 ods. 3 písm. a), § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. v znení od 1.6.2010 do 30.6.2013/, spolu 38,29 EUR.
T.j. celková výška priznaných trov predstavuje konečnú sumu 506,74 EUR.

61. K vyčísleniu priznaných úkonov ako spoločných úkonov pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb
súd uvádza, že hoci režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí za jednotlivé
úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní
viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ide o spoločné úkony, a preto náhrada
režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov, ani neznižuje o 20 %, resp. od 01.06.2010 o 50 % (pozri

Uznesenie NS SR 5Sžo 205/2010, pozn. súdu).

62. Súd nepriznal žalobcovi z uplatnených trov tie trovy, ktoré boli vyúčtované v súvislosti s tvrdenou
ďalšou poradou s klientom zo dňa 4.5.2010, 11.5.2010 a 21.5.2010 z dôvodu nepreukázania týchto
porád. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na to, že zatiaľ čo v žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku z 13.1.2012 si žalobca tieto ďalšie porady účtuje z realizovaných dátumov úkonov dňa 4.5.2010,
dňa 11.5.2010 a dňa 21.5.2010, už neskôr v čiastočnom späťvzatí žaloby z 23.4.2014, ktorého súčasťou
jetiežpripojenátabuľkovášpecifikáciauplatnenýchúkonov,uvádzadátumyvdňoch5.5.2010,12.5.2010
a 24.5.2010. Odhliadnuc od uvedeného, uplatnené porady s klientom, či z dátumov, ktoré vyplývajú zo
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, alebo z dátumov, ktoré vyplývajú z čiastočného späťvzatia

žaloby, neboli žalobcom v konaní preukázané vôbec. Žalobca na unesenie svojej dôkaznej povinnosti
predložil určité listinné doklady preukazujúce uskutočnenie porád s klientom, tieto predložené doklady
však preukazujú uskutočnené porady s klientom z iných dátumov. Nemôže v tejto súvislosti obstáť ani
prípadný argument žalobcu o tom, že pri špecifikácii jednotlivých úkonov, pokiaľ ide o dátumy porád
s klientom, došlo iba k nesprávnemu uvedeniu ich dátumu uskutočnenia, pretože sám žalobca nemá

jasno v tom, kedy tieto uplatňované porady boli uskutočnené, keďže údaje o dátume uskutočnených
porád s klientom sa nezhodujú a rozchádzajú sa tak v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ako
v následnom čiastočnom späťvzatí; možno mať preto pochybnosti, či uplatnené porady boli skutočne
realizované.

63. Súd nepriznal v rámci uplatnenej náhrady škody ako trovy zastúpenia vynaložené v predmetnej
trestnej veci, pokiaľ ide o uplatnený úkon zo dňa 26.10.2010 a zo dňa 3.2.2011 z dôvodu nepreukázania
realizácie týchto úkonov. K tomu súd uvádza, že z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by v predmetnej
trestnej veci ustanovený obhajca JUDr. Ján Kasenčák realizoval úkony - oboznámil sa s výsledkami
vyšetrovania v dňoch 26.10.2010 a 3.2.2011. Súd iba predpokladá, že k týmto dvom tvrdeným

úkonom žalobca predložil ako listinné doklady listy z 1.10.2010 a z 1.2.2011 (pokyn k nahliadnutiu do
vyšetrovacieho spisu a pokyn k opätovnému nahliadnutiu do vyšetrovacieho spisu), ktoré podľa názoru
súdu realizáciu týchto uplatnených úkonov však nepreukazujú. Predmetné doklady (založené na č. l.
107 a 108 spisu) sú totiž iba dôkazom toho, že žalobca, t.j. obžalovaný v predmetnej trestnej veci, dal
predmetnými listami písomný pokyn svojmu obhajcovi k nahliadnutiu do vyšetrovacieho spisu. Okolnosť,

činazákladetýchtopísomnýchpokynovobhajcavpredmetnejtrestnejveciskutočneajrealizovalúkon,a
teda nahliadol do vyšetrovacieho spisu a tým sa oboznámil s ním, však v žiadnom prípade nepreukazujú.64. K namietanému zo strany žalovaného, že ohľadne úkonov zo dňa 26.4.2010: výsluch J. a W., tiež
úkonu z 8.6.2010: výsluch J., nie je príčinná súvislosť s touto vecou, súd uvádza, že nesúhlasí s týmto
namietaním a súd poukazuje na to, že v predmetnej veci žalobca bol jedným z viacerých obvinených v

tej istej trestnej veci, pričom ohľadne jedného z dvoch skutkov sa viedla voči žalobcovi trestná vec vo
forme spolupáchateľstva (v predmetnej tr. veci bolo voči p. J. vznesené obvinenie a na p. W. bolo tiež
podané trestné oznámenie a bol v pozícii podozrivého a zadržaného).

65. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

66. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

67. Pretože žalovaný je s úhradou priznanej čiastky v omeškaní, popri istine je povinný zaplatiť žalobcovi
tiež úroky z omeškania ako príslušenstvo v podobe zákonného úroku 8,75 % ročne od 21.7.2012 do
zaplatenia. K posúdeniu povinnosti platiť úroky z omeškania z priznanej istiny súd uvádza nasledovné.

Súd v súlade s citovanou zákonnou právnou úpravou platnou v čase vzniku tohto nároku má za to,
že žalovaný sa ocitá v omeškaní s náhradou škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím až márnym uplynutím lehoty šiestich mesiacov odo dňa, kedy žalobca ako poškodený
subjekt nárok riadne uplatnil u ústredného orgánu; až odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty
žalovanému (štátu) vzniká povinnosť poškodenému zaplatiť tiež úrok z omeškania. Na základe toho,

pokiaľ žalobca si uplatnil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 13.1.2012
naMinisterstvespravodlivostiSR(vzhľadomnaust.§15ods.2zák.č.514/2003Z.z.jebezpredmetné,či
išlo o oprávnený orgán), a predmetná žiadosť bola tomuto orgánu doručená dňa 19.1.2012, 6- mesačná
lehota na plnenie uplynula 19.7.2012, preto sa žalovaný nepochybne dostal do omeškania od dátumu
21.7.2012, od ktorého si súčasne žalobca úroky z omeškania uplatňuje, teda dôvodne.

68. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 506,74
EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 21.7.2012 do zaplatenia, čím vyhovel žalobe v
tejto časti (súd iba pripomína, že ešte rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 4.12.2015 bolo konanie v
časti o zaplatenie 391,27 EUR s príslušenstvom zastavené z dôvodu späťvzatia žalobcu) a žalobu v jej

prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodnú.

69. Výrok o trovách konania vedenom pred súdom prvého stupňa sa opiera o ust. § 255 ods. 2 v spojení
s ust. § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých žalovaného úspech prevyšoval jeho neúspech
(úspech mal žalovaný aj čo do zastavujúcej časti konania ešte z rozhodnutia zo dňa 4.12.2015), preto

žalovanému súd priznal trovy pomerne (úspech mal žalovaný vo výške 62 % a neúspech vo výške 38
%; t.j. pomer predstavuje ich rozdiel vo výške priznaných 24%).

70. Výrok o trovách konania odvolacieho súdu sa opiera o ust. § 396 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP s tým, že žalobca ako odvolateľ bol v odvolacom konaní (2Co/242/2016) úspešný v celom

rozsahu, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.