Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117201150
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117201150.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu V. N., I. XX.X.XXXX, Z. H.

XXX, proti žalovanému N. Z., I. X.X.XXXX, Z. J. XX, N., zastúpenému advokátskou kanceláriou Juhás,
Marják & Ferenci s. r. o., Mojmírova 12, Košice, o zaplatenie 19.470,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboupodanounasúdedňa24.01.2017doplnenoupodanímzodňa24.3.2017domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 19.470,- eur s úrokom 0,02 % za každý deň
omeškania do zaplatenia. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že s konateľmi N. Z. F. F. H. spoločnosti

CASSOVIA BARK spol. s r.o. v roku 2007 uzatvoril ústnu dohodu o spolupráci, ktorá dohoda sa týkala
používania vlastného motorového vozidla na služobné účely a cestovné náklady spojené s výrobou
monitorovaciu zariadenia (priemyselná kamera na monitorovanie kanalizácie a iné účely využívané v
stavebníctve) pre uvedenú spoločnosť. Konatelia dohodu o spolupráci nepopierajú. Dňa 14.12.2016
vyzval Karola Bombu na zaplatenie cestovných náhrad za rok 2013 na sumu 5.099,- eur a rok 2014 vo
výške 4.371,- eur, ktorú mu je spoločnosť dlžná. Za nedodržanie dohody o vzájomnej spolupráci zo dňa
30.12.2010 žiada zaplatiť pokutu 10.000,- eur podľa článku 3 tejto zmluvy.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 18.5.2017 okrem iného uviedol, že žalobca
namieta nesplnenie záväzkov zo zmluvy o vzájomnej spolupráci uzatvorenej medzi zmluvnými stranami
spoločnosťou CASSOVIA BARK spol. s r.o. a žalobcom zo dňa 30.12.2010. Žalobca bol povinný ako
žalovanú stranu uviesť túto spoločnosť a nie iba jedného konateľa tejto spoločnosti. V žalobnom návrhu
je označený nesprávny subjekt na strane žalovaného.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa so žalobou žalobcu, s vyjadrením
žalovaného, so zmluvou o vzájomnej spolupráci zo dňa 30.12.2010 a s ďalšími listinnými dôkazmi a
zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že žalobca neuzatváral osobitnú zmluvu so žalovaným, t.j. pánom
N. Z., kde bol účastníkom zmluvy pán N. Z.. Určite sa dohodli s firmou, prakticky s druhým konateľom
ani nebol.

5. Zo zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 30.12.2010 súd zistil, že účastníkmi zmluvného vzťahu
boli žalobca a spoločnosť CASSOVIA BARK spol. s r.o., IČO: 36 767 123, za ktorú predmetnú zmluvu
podpísala konateľka F. H..6. Podľa ustanovenia § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých

práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

7. Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť.

8. Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy,
ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len
"návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

9.Podľaustanovenia§43cods.1a2Občianskehozákonníkavčasnévyhlásenieurobenéosobou,ktorej
bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi.

10. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.

11. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka zmluva záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z

ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

12. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených

v zákone.

13. Podľa ustanovenia § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky,
sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

14. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 19.470,- eur s príslušenstvom
titulom zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 30.12.2010.

15. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení má súd za preukázané, že medzi
stranami tohto konania nevznikol záväzkový právny vzťah na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci zo

dňa30.12.2010,nazákladektorejžalobcauplatňujesvojnárokvovzťahukžalovanému,ktorýpozostáva
z nároku na náhradu cestovného vo výške 9.470,- eur (čl. 2 predmetnej zmluvy) a z nároku na zmluvnú
pokutu vo výške 10.000,- eur (čl. 3 predmetnej zmluvy).

16. Z výpovede žalobcu, z predmetnej zmluvy a z výzvy na zaplatenie cestovných náhrad a pokuty

za nedodržanie zmluvy zo dňa 14.12.2016 má súd za preukázané, že účastníkmi zmluvného vzťahu
boli žalobca a spoločnosť CASSOVIA BARK spol. s r.o., IČO: 36 767 123, za ktorú predmetnú zmluvu
podpísala konateľka F. H..

17. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o

ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

18. Vecná legitimácia je teda teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám sporu vyjadruje stav
vyplývajúci z hmotného práva, pričom pasívnu vecnú legitimáciu má strana, u ktorej je preukázateľné,
že je zaviazanou z tvrdeného hmotného práva žalobcu a v prípade, že to strana sporu nepreukáže,

vedie to k jej neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy
k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že
medzi stranami sporu nedošlo k takému prejavu vôle, z ktorého je zrejmé, že úmyslom žalovaného bolo
uzavretie predmetnej spornej zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 30.12.2010. Súd má teda za to, že

žalovaný nie je v uvedenom prípade dlžníkom vo vzťahu k žalobcovi a preto žalobu z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného zamietol.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku,
nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal mu plnú náhradu trov konania.

23. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).