Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3T/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010116
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2019:6217010116.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 21. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. Š. S. X. L. T. , nar. XX. XX. XXXX, vo O. N., trvale Z. K. M. XX, občan SR,

ktorému sa kladie obžalobou za vinu, že
B. N., I.. XX. XX. XXXX sedel 19. 11. 2016 asi o 15.00 h pred svojou chatou bez súpisného čísla,
ktorá sa nachádza v bývalom areály poľnohospodárskeho družstva v k. ú. K. M., obžalovaný hodil do
poškodeného B. N. sklenený pohár, ktorým ho netrafil, potom prevrátil stôl za ktorým poškodený sedel,

poháreuloženénastolesarozbili,obžalovanýpotomudrelpoškodenéhopäsťoudoľavejčastihlavy,keď
poškodený chcel odísť na svojom motorovom vozidle obžalovaný mu bránil v nastúpení do osobného
motorovéhovozidla,obžalovanýpotomzobrallopatu,ktorouudrelozem,vrukemuzostalačasťporiska,
kričal na poškodeného, že ho zabije, že mu podpáli chatu, poškodený mal strach o svoj život preto bežal
do K. M., obžalovaný ho prenasledoval na svojom osobnom motorovom vozidle, keď obžalovaný prišiel
k poškodenému, tento v tom čase telefonoval, obžalovaný mu vytrhol telefón z ruky, poškodený sa k
svojej chate vrátil len s hliadkou polície,

č í m m a l s p á ch a ť
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.
sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodzuje, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podala dňa 16. 06. 2017 na obv. O. Š., I.. XX. XX. XXXX
obžalobu, ktorou ho viní, že skutkom vymedzeným v nej sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, 2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. 3T/52/2017-166 z 03. 05. 2018 podľa § 280 ods. 2 Tr. por. vec
postúpilOkresnémuúraduVeľkýKrtíš,odboruvšeobecnejavnútornejsprávynaprejednaniepriestupku.

O podaných sťažnostiach prokurátorkou a obžalovaným proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Banskej
Bystrici rozhodol dňa 26. 09. 2018 uznesením sp. zn. 3To/121/2018, ktorým podľa § 194 ods. 1 písm.
b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš a uložil mu, aby vo veci znovu konal
a rozhodol.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva povinnosť okresného súdu doplniť dôkazný stav o
vypočutie svedka N. M.. a nanovo doposiaľ vykonané dôkazy vyhodnotiť v intenciách § 2 ods. 12 a § 168
ods. 1 Tr. por. znejúcich v prospech a v neprospech obžalovaného podľa príslušných ustanovení zákona.Podľa § 194 ods. 5 Tr. por. orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri
novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán a je povinný

vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

Súd obžalovaného opätovne dopočul na hlavnom pojednávaní dňa 17. 01. 2019. Obžalovaný uviedol, že
bol vypočutý už v prípravnom konaní ako aj na hlavných pojednávaniach a pri týchto výpovediach opísal
dej, ktorý sa mal stať 19. 11. 2016. Je to už určitý odstup času, takže sa nemusí na detaily pamätať. So

svedkom- poškodeným ( ďalej: „poškodený“ ) B. N. boli v minulosti kamaráti. Spor medzi nimi vznikol pre
výkon práva poľovníctva, keďže ho mrzelo, že sa postavil voči nemu a nedovolil mu priviesť hosťa na
poľovačku. Je rodákom z K. M., kde mali zriadený poľovný revír, v ktorom vykonával práva poľovníctva.
Domnieva sa, že poškodený je na neho nahnevaný aj preto, že ho podozrieval z toho, že bonzoval jeho
manželke, že má frajerky. Práve túto okolnosť si chcel s ním vysvetliť v inkriminovaný deň a keďže vedel,
že sa nachádza na chate, rozhodol sa ísť za ním. Sadli si na terase jeho chaty za sklenený stôl a začali

sa rozprávať. Ich rozhovor bol dosť hlučný. Nie je pravdou, že by bol do ruky zobral sklenený pohár a
týmto sa zahnal na poškodeného alebo že by bol tento pohár hodil po ňom. Nie je pravdou ani to, že
mal prevrátiť stôl oproti nemu, za ktorým sedeli. Veď predsa, keď by to bolo pravdou, nenachádzal by
sa na stole ani mobilný telefón kde ho našli policajti. Po tejto hádke sa B. zrazu rozhodol odísť z chaty
a kráčal smerom do dediny. Aj on sa rozhodol odísť z miesta preč. Pri východe z chaty si všimol opretú

lopatu o múrik, o ktorú zavadil tak, že ju nohou zlomil. Nie je pravdou, že by sa bol zlomeným poriskom
lopaty zaháňal po obžalovanom a kričal na neho také vyhrážky ako popisuje obžaloba a to že ho zabije
alebo že mu podpáli chatu. Rozhodol sa ísť za ním, sadol do auta a išiel smerom do dediny. Zastal pri
ňom a povedal mu, aby nerobil hlúposti, že si veci už vysvetlili a nech to takto zostane. Toto mu povedal
preto, lebo tušil, že bude kontaktovať políciu. Obžalovaný mu kričal slová“ „Tu si už dopoľoval“. Asi po

pol hodine alebo po trištvrte prišla polícia. On sa už medzitým stačil vrátiť späť na svoju chatu. Cez okno
chaty zbadal, že prichádza auto. Preto vyšiel von a išiel na miesto, kam išla polícia, teda na B. chatu.
Po jeho príchode už tam bol aj B.. Polícia sa ho pýtala, čo sa stalo. Pýtali sa aj na mobil, na čo im on
ukázal, že je na stole. Polícia ich po príchode nevyzvala na vykonanie dychových skúšok na zistenie
prítomnosti alkoholu v tele. Poškodený N. zahral scénku aj pred políciou, keď zrazu začal kričať slová:

„Si ma udrel“, čo nebolo pravdou. Celé šetrenie prípadu skončilo spôsobom, že polícia odišla a N. svojim
autom za nimi tiež.

Na otázky prokurátorky odpovedal, že B. fyzicky nenapadol, len mu kričal slová: „Ty kokot a podobne.“
Rozhodol sa ozrejmiť pravú príčinu tejto hádky. On je rozvedený a B. mal nadviazanú známosť s určitou

osobou, pričom podozrieval jeho, že má nadviazanú známosť aj on s touto osobou. Na to mu dal B.
návrh, aby išli „do trojky“, čo on odmietol. Toto B. manželka nevedela, bola by hlúposť, aby jej to bol
oznamoval. Od tohto konfliktu B. ďalej chodí na chatu, ich chaty sú vzdialené od seba cca 15-20 metrov
a žiadne problémy medzi sebou nemajú. Nevie si vysvetliť ako mohol B. kontaktovať políciu zo svojho
mobilu, keď jeho mobil zostal ležať na stole. Zrejme používal viac mobilov. Obidvoch policajtov, ktorí

prišli na služobný zákrok pozná, policajt W. je z K. M. ako on a policajt L. zo Závady. Aj N. pozná obidvoch
policajtov.

Prokurátorka v záverečnej reči navrhla obžalovaného uznať vinným podľa obžaloby a uložiť mu trest
odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, eventuálne navrhla podľa § 280 ods. 2 Tr. por.

vec postúpiť na priestupkové konanie, nakoľko konanie obžalovaného spĺňa znaky priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, keď ublížil poškodenému na zdraví a hrubo mu nadával. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa poškodenému N. vyhrážal smrťou ako aj spôsobením
ťažkej ujmy na majetku, čo potvrdzuje jednak výpoveď poškodeného N. ako aj svedkyne R.. N. a tiež
výpoveď svedka W. O. z prípravného konania, ktorý pozeral cez okno chaty a videl, že sa medzi sebou

hádajú. Obžalovaný sa vyhrážal poškodenému, čo potvrdzuje aj nahlásené oznámenie na stredisko
záchrannej služby. Vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti možno
konštatovať, že sa skutok stal.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že sa cíti nevinný. Poškodený podal trestné oznámenie na neho

účelovo. Právo posledného slova nemienil využiť.

Svedok W. O. na hlavnom pojednávaní 17. 01. 2019 pri dopočutí ku svojim výpovediam z prípravného
konania a z hlavných pojednávaní uviedol, že bol na O. chate s hosťami, ktorých si pozval na poľovačku.Medzi nimi boli W. L. a N. mladší a starší. Bol tam aj obžalovaný, ktorý v určitom momente vyšiel z
chaty von. Bližšie mu nevenoval pozornosť. Keď sa pozrel cez okno chaty, videl ako N. kráča smerom
do dediny a O. stojí a drží v ruke akési porisko. Nepripadalo mu to zvláštne. Po chvíli sa rozhodli, že idú

poľovať, tak do svojho auta vzal N. W.. a L.. N. st. zostal na chate. Ako išli smerom do dediny zastavoval
ich N., ktorý sa rozprával s O.. Opýtal sa ho, či ho nezvezie do dediny s čím súhlasil, na čo prisadol
do auta. Cesta bola veľmi krátka, možno minútová, takže si už nespomína čo sa v aute rozprávali. Bez
toho, aby sa N. na niečo pýtali on im sám povedal, že ho O. udrel po tvári. Nevidel na ňom, že by bol
krvácal, len si rukou potieral líce. Pýtali sa ho, prečo ho mal udrieť po tvári, avšak si už nespomína čo

im na to odpovedal. Požiadal ho, aby mu zastal pred O. domom, čo učinil a B. z auta vystúpil.

Na otázku prokurátorky uviedol, že B. nemal dôvod sa čo O. báť, nakoľko je dobrý ( zdatný ) chlap. Od
tohto času chodieva B. na chatu ďalej a tiež aj O.. S obidvoma vychádza rovnako a nevníma medzi
nimi žiadne konflikty.

Svedok V. N. M.. na hlavnom pojednávaní 18. 02. 2019 uviedol, že v prejednávanej trestnej veci doposiaľ
nebol vypočutý. Pozná sa s otcom W. O. a tak ho jeho syn pozval na poľovačku do K. M.. Do K. M.
sa dostavil už 18. 11. 2016, kedy boli poľovať a poľovať mali aj nasledujúci deň 19. 11. 2016. Spolu so
synom z 18. 11. 2016 na 19. 11. 2016 spali na chate obžalovaného. Obžalovaný sa počas tejto doby
zdržiaval zväčša pri nich. Nemal žiadnu vedomosť o incidente, ktorý sa mal stať a ktorý je predmetom

trestného konania. Syn mu hovoril, že na miesto prišla polícia, ktorá niečo šetrila. On sa nevie k ničomu
vyjadriť, lebo nič nevidel. Rok predtým sa zoznámil aj s poškodeným N., avšak v deň kedy malo dôjsť
k incidentu ho nevidel.

Poškodený B. N. na hlavnom pojednávaní 18. 02. 2019 uviedol, že bol viackrát vypočutý k deju, ktorý sa

stal dňa 19. 11. 2016. To, čo uvádzal vo svojich výpovediach tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom
pojednávaní na tom trvá. Na detaily si už nepamätá, ale sa pokúsi opísať to, čo sa v ten deň stalo. Prišiel
ku nemu na chatu O., zastal oproti neho, chytil do ruky sklenený pohár od horčice, ktorý bol položený na
stole a ním naznačil akoby ho chcel udrieť. Pohár stále držal v ruke, ale ho po ňom nehodil. Na to chytil
rukami stôl a prevrátil ho na neho. O. pristúpil ku nemu a chcel ho chytiť pod krk, ale sa mu vyšmykol. Čo

bolo dôvodom takéhoto jeho správania nevedel. Nič mu pri tom nehovoril. Príčinu jeho správania dodnes
nepozná. Celé to trvalo možno 5 minút. Situáciu sa rozhodol vyriešiť tak, že odišiel pešo do dediny. Auto
nechal neuzamknuté pred chatou. Ako z miesta odchádzal, otočil sa dozadu a všimol si, že O. má v
rukách lopatu, ktorou udrel o zem, v dôsledku čoho sa zlomila a v ruke mu ostalo porisko. Čo urobil s
poriskom nevie, pretože sa už na neho nepozeral. Kráčal prístupovou cestou smerom do dediny. Vtedy

na neho O. kričal, že ho zabije a že mu zapáli chatu. Medzitým už telefonoval s manželkou. Zrazu zastal
pri ňom autom O. a pýtal sa s kým telefonuje. Keď mu odpovedal, že s manželkou, vybral mu telefón z
ruky a telefonoval on s ňou. Telefón potom zostal u neho. Medzitým prichádzalo ďalšie auto, ktoré viedol
W. O.. Toto auto zastavil a zviezol sa s nimi do dediny. Po zavolaní polície a ich príchode s nimi prišiel
ku chate, kde sa stal incident. Po príchode polície sa stal ešte jeden incident, keď O. gestikuloval voči

nemu dôrazne rukami, na čo ho polícia upozornila.

Na otázku súdu, koľkokrát ho obžalovaný udrel, uviedol, že minimálne 2x. Rukou ho chcel udrieť na
chate do oblasti hlavy, čo naznačoval pohybom, avšak smer útoku vykryl, teda priamy úder nedostal.

Na otázky prokurátorky uviedol, že pri nahlasovaní na č. 112 použil slovo „žabomyšia vojna“. To isté
povedal aj pri telefonovaní manželke. Po napadnutí O. žiadne modriny na tele nemal. Škodu si žiadnu
v trestnom konaní neuplatňuje, len chce mať už od O. pokoj.

Nahlavnompojednávaní18.02.2019stranynávrhynadoplneniedokazovanianemali,pretosúdvyhlásil

dokazovanie za skončené.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami saspravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Z obžaloby vyplýva, že obžalovaný mal zaútočiť na poškodeného tak, že ho fyzicky napadol, mal sa mu
vyhrážať, že ho zabije a že mu podpáli chatu v dôsledku čoho mal poškodený strach o svoj život.

Podľa § 360 ods. 1. Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na 1 rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky sa páchateľ potrestá ak
spácha čin uvedený v ods. 1 závažnejším spôsobom konania.

Za závažnejší spôsob konania sa rozumie páchanie trestného činu aj so zbraňou, za ktorú možno
považovať všetko to, čo robí útok páchateľa na obeť dôraznejším (§ 138 písm. a) Tr. zák.).

Z obidvoch zrušovacích uznesení odvolacieho súdu (č. k. 3To/5/2018-136 z 08. 02. 2018 a č. k.

3To/121/2018-183 z 26. 09. 2018) možno vyvodiť zhodné právne závery o povinnosti okresného súdu
doplniť dokazovanie, či došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného
vyrážania alebo nedošlo a konanie obžalovaného možno subsumovať pod priestupok alebo nie je dôvod
na postúpenie veci na priestupkové konanie a bude potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
K niektorému z týchto záverov okresný súd môže dospieť len po vykonaní nariadeného doplnenia

dokazovania.

Prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža závažným
spôsobom (vyhrážky smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou), pričom ale musí ísť o
také vyhrážky alebo o konanie takej intenzity, ktoré u adresáta takýchto vyhrážok vzbudzujú obavu o

život a zdravie alebo o majetok. Či ide o vyhrážanie, ktoré má vzbudiť u iného dôvodnú obavu je potrebné
posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä treba brať do úvahy povahu vyhrážky,
porovnať fyzické a povahové vlastnosti páchateľa s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného.

Vykonaným dokazovaním v prejednávanej trestnej veci bolo preukázané, že v minulosti medzi

obžalovaným a poškodeným bol vytvorený priateľský vzťah, ich rodiny sa navštevovali a dokonca trávili
spoločné dovolenky. Z výpovedi obžalovaného a poškodeného nemožno vyvodiť, že by medzi nimi
pretrvával konflikt dlhšiu dobu, ale skôr incident, ktorý sa stal 19. 11. 2016 bol excesom z obvyklého
správania obžalovaného, ktorý sa dostavil za poškodeným na jeho chatu a chcel s ním riešiť aj
problém výkonu práva poľovníctva. Potvrdil to vo svojej výpovedi aj poškodený, ktorý uvádzal, že on O.

nepoznával a snažil sa ho ukľudniť len tým, že mu hovoril: „O., nechajme to tak“, keď vzhliadol v jeho
správaní nahnevanosť na jeho osobu.

Obžaloba bola založená predovšetkým na výpovedi poškodeného B. N., ktorý podával na obžalovaného
trestné oznámenie. Jeho výpoveď počas celého trestného procesu sa javila ako jedinou usvedčujúcou,

pretože na hlavnom pojednávaní ostatní vypočutí svedkovia R.. S. N., B. L., W. O., W. L., L. N. M.., L. N.
W.., V. W. takmer zhodne vypovedali, že incident, ktorý sa mal stať medzi obžalovaným a poškodeným
nevideli, nepočuli a pokiaľ niektorí svedkovia ako O., R.. N., L. F. W. získali informácie o tomto incidente,
tieto nezískali priamym pozorovaním, vlastnými zmyslami, ale sprostredkovane. Svedkyňa R.. N.Á.
získala túto informáciu z telefónneho hovoru s poškodeným, ktorý je jej manželom a aj z hovoru s

obžalovaným s ktorým krátko telefonovala. Z telefónneho hovoru vnímala, že je rozrušený, avšak
neprikladala tomu veľký dôraz, keďže pri spätnom volaní zdvihol telefón už obžalovaný, ktorého vnímala
ako priateľa jej manžela. Svedok O. získal túto informáciu od poškodeného, ktorého viezol svojim autom
a tento sa mu zveril, že ho O. udrel, avšak stopy po udretí na ňom nevidel. Svedok L. a svedok W. sa
dostavili na miesto, kde sa mal odohrať incident ako službukonajúci príslušníci polície. Ani jeden z nich

nepotvrdil, že by bolo došlo k fyzickému útoku obžalovaným na poškodeného v čase, keď vec prišli na
miesto prešetrovať. Ostatní vypočutí svedkovia nemali žiadnu vedomosť o incidente, resp. sa o ňom
dozvedeli až s odstupom času z rozprávania iných.Súd koncentroval doplnenie dokazovania po poslednom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu na
vyhodnotenie výpovedí obžalovaného na strane jednej a poškodeného na strane druhej. Obžalovaný
tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa bol poškodenému vyhrážal

takým spôsobom, ktoré vyhrážky by privodili mu trestno-právnu zodpovednosť. Nepoprel, že bol za
poškodeným na jeho chate a že sa hádali, avšak okrem základného motívu hádky, ktorým boli spory
o výkony práva poľovníctva na hlavnom pojednávaní 17. 01. 2019 uviedol aj ďalšiu príčinu ich hádky,
ktorou mal byť hnev poškodeného voči nemu, keď ho podozrieval, že nadviazal známosť s určitou
osobousktoroumalajonnadviazanúznámosť.Tobolapodľanehohlavnápríčinahádkyatentoverbálny

útoksaniesolvslovách:„Tykokotapodobne“.Obžalovanýnahlavnýchpojednávaniachzásadnepoprel,
že by sa bol poškodenému vyhrážal spôsobom, že ho zabije a spôsobí mu inú ťažkú ujmu tým, že mu
podpáli chatu (spôsobenie tejto ťažkej ujmy nebolo skutkovo vymedzené v obžalobe), pripustil len to, že
bezprostredne po hádke ako vychádzal z chaty poškodeného zavadil ( kopol ) o lopatu, ktorá sa zlomila
a ktorú v afekte chytil do ruky, ale nemal s ňou úmysel poškodenému ublížiť, ani inak ho ohroziť a navyše
poškodený už bol od neho značne vzdialený, keď sa rozhodol odísť do dediny. Takáto hrozba by bola z

jeho strany vôbec neúčinná. Obžalovaný rovnako poprel aj to, že by bol na poškodeného hodil pohár a
vôbec, že by ho bol fyzicky napadol tak, že by ho bol udrel päsťou do hlavy a to opakovane a navyše
poškodený ani sám nevedel určiť počet týchto úderov.

Poškodený v trestnom konaní nevypovedal zhodne. Jeho výpovede z prípravného konania z 16. 03.

2017 a 12. 05. 2017 ako aj z hlavných pojednávaniach dňa 05. 10. 2017, 26. 03. 2018 a 18. 02. 2019 a
to práve v okolnostiach, ktoré majú determinovať, či obžalovaný konaním naplnil alebo nenaplnil znaky
skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania sa rozchádzajú.

V predsúdnom konaní v podanom trestnom oznámení z 19. 11. 2016 poškodený N. tvrdil, že obžalovaný

stôl na neho neprevrátil, lebo ho zachytil. Obžalovaný ho raz udrel päsťou do tváre, poškodený zamkol
chatu, išiel k autu a tam ho obžalovaný udrel druhýkrát, pritlačil o múrik, poškodený sa mu vytrhol a
bežal preč. Za ním bežal obžalovaný a kričal, že ho zabije, že tam všetko rozmláti a zapáli. Obžalovaný
ho dostihol autom, strkal do neho, namykával ho, pričom pri nich zastavilo iné vozidlo vedené W. O. s
poľovníkmi, obžalovaný ho stále naťahoval a namykával, v aute si pýtal od obžalovaného telefón, po

návrate na chatu a príchode polície mu obžalovaný hánkami päste trafil hornú peru priamo pred hliadkou
polície. Po začatí trestného stíhania v prípravnom konaní do zápisnice dňa 16. 03. 2017 poškodený
už tvrdil, že sedel na terase pred chatkou, obžalovaný stál oproti nemu cez stôl, sklenený pohár držal
v ruke, akože ho chcel s ním udrieť, avšak ho netrafil, obžalovaný zdvihol stôl a prevrátil veci na stole,
poškodený sa potom postavil a obžalovaný ho udrel päsťou do hlavy na sluchy, chytil ho za bundu a

nastrkával do strán aj to steny, poškodený potom chcel odísť preč na aute, avšak obžalovaný mu v
tom bránil a vyhrážal sa mu zabitím a podpálením chaty, na to sa poškodený vybral pešo do K. M.,
obžalovaný ho dostihol na aute, viackrát do neho strčil a vytrhol mu telefón keď sa k nim blížilo auto
vedené W. O. s poľovníkmi. Obžalovaný sa ho pokúsil udrieť aj pred policajtmi.

Pri ďalšej výpovedi v prípravnom konaní do zápisnice na polícii 12. 05. 2017 poškodený uviedol, že si
nenárokuje žiadnu škodu a čo sa týka telefónu, tak ten nemal obžalovaný mu ho ukradnúť, chcel len
z neho volať.

Poškodený na hlavnom pojednávaní 05. 10. 2017 už tvrdil, že obžalovaný sa chcel s ním rozprávať,

pri tom na terase chytil horčicový pohár a naznačil s ním, že ho udrie, ale sa uhol, na to prevrátil stôl,
päsťou ho asi 3x udrel do ľavej časti tváre, na to išiel k autu, obžalovaný ho strčil na múrik, načo sa
on rozhodol ísť dolu do dediny pešo, avšak obžalovaný za ním kričal: „Zadrhnem ťa, zabijem ťa, ty si
tu nikto a podobne“.

Poškodený na hlavnom pojednávaní 26. 03. 2018 odkázal na všetky svoje výpovede, ktoré podal do
zápisníc v trestnej veci. Opäť popísal dej, ktorý sa stal tak, že sedel na terase chaty a pil kávu, keď
k nemu prišiel obžalovaný. Prišiel za účelom vydiskutovať si veci z oblasti poľovníctva. Chytil do ruky
horčicový pohár, ktorým sa na neho zahnal. Na to prevrátil stôl oproti nemu. Udrel ho rukou do sluchov.
Chytil ho pod krk a kričal na neho slovami: „Zabijem ťa, podpálim ti chatu, potom podpálim aj svoju a

nebude tu nikto a podobne“. Situáciu on vyhodnotil tak, že bude najlepšie z miesta zmiznúť. Odišiel pešo
smerom do dediny. Pri odchode sa otočil a zbadal, že obžalovaný drží v ruke zlomené porisko, na čo
situáciu on vyhodnotil tak, že pridal v chôdzi. Keď bol asi 100 m od neho, zobral do ruky telefón, ktorý
mal vo vrecku kabáta a volal s ním na políciu. Zrazu pri ňom zastal autom obžalovaný. Chcel si vecivydiskutovať. Po chvíli išlo dolu auto, v ktorom sedel W. O. s poľovníkmi, to auto zastavil a nastúpil do
neho a zviezol sa s nimi do dediny. Po príchode na chatu s policajtmi našli obžalovaného sedieť pred
chatou. Na stole pred ním bol položený mobil. Po príchode policajtov sa obžalovaný ho znovu pokúsil

udrieť, ale jeden z policajtov zakričal, aby upustil od útoku, tak ho neudrel. S obžalovaným do tohto času
bol v priateľskom vzťahu, chodievali dokonca aj na spoločné dovolenky, nahnevalo ho to, že posielal
jeho manželke e-mailové správy, ktorými oznamoval, že má nadviazaný mimomanželský vzťah.

Poškodený na hlavnom pojednávaní 18. 02. 2019 znovu opísal dej, ktorý sa stal dňa 19. 11. 2016. Sedel

na terase svojej chaty a pred sebou mal položenú kávu na stole, prišiel O., chytil do ruky sklenený pohár
od horčice a s ním sa neho zahnal, akoby ho chcel udrieť. Pohár po ňom nehodil. Rukami chytil stôl a
prevrátil ho na neho. Snažil sa ho chytiť pod krk, ale sa mu vyšmykol. Situáciu sa rozhodol vyriešiť tak,
že z miesta odíde. O. mu bránil pri odchode a to tak, že sa postavil pred auto. Rozhodol sa preto ísť do
dedinypešo.Pochvílisaotočildozaduavšimolsi,žeO.mávrukáchlopatu.O.nanehovtedyvykrikoval,
že ho zabije, že tam nemá čo robiť a že mu podpáli chatu a že tam skončil. Po určitej chvíli O. zastal

pri ňom autom. Vystúpil z auta a pýtal sa ho s kým telefonuje. Keď povedal, že s manželkou, vybral mu
telefón z ruky a začal s ňou telefonovať on. Po príchode s policajtmi na chatu našli O. sedieť na terase.

Na otázku súdu, koľkokrát ho O. udrel, uviedol, že ani raz, pretože vždy jeho útoky vykryl, teda priamy
úder na hlavu nedostal. Bolo to len také „štrajchnutie. Pri nahlasovaní na číslo 112 použil preto slová:

„žabomyšia vojna“. Žiadne zranenia na tele nemal, preto nevyhľadal lekárske ošetrenie. Nárok na
náhradu škody si žiadny neuplatňuje.

Po poslednom rozhodnutí odvolacieho súdu a vykonaní doplňujúceho dokazovania boli ustálené
nasledovné skutkové závery:

Vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Z
výpovede svedka poškodeného, ktorú možno hodnotiť ako jedinú usvedčujúcu (okrem jeho výpovede
na HP 18. 02. 2019, ktorá takýto charakter nemá a rozdielnosti vo výpovediach poškodený vysvetliť
nevedel) vyplýva to, že sa mu mal obžalovaný slovne vyhrážať, že ho zabije a že mu podpáli chatu. Takto
sa mu mal vyhrážať v momente, keď odchádzal od neho a rozhodol sa odísť zo svojej chaty do dediny.

Obžalovaný mal kričať tieto slová za ním. Práve na tejto hrozbe bolo prokuratúrou založené naplnenie
znakov skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Tieto hrozby mali podľa obžaloby vzbudiť
u poškodeného dôvodnú obavu, že ich naplní. Sám poškodený vo svojich výpovediach uviedol, že
s obžalovaným v minulosti udržiaval priateľský vzťah a ich rodiny sa navštevovali. Tiež tvrdil aj to,
že po tomto incidente ďalej nerušene chodieval na chatu. Nemožno každý verbálny útok považovať

za takú hrozbu, ktorá naplní znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania. Súd
dospel k záveru, že aj pokiaľ by bol obžalovaný v afekte pri hádke niečo také tvrdil, ostatné okolnosti
prípadu celkový doterajší vzťah medzi obžalovaným a poškodeným, fyzická zdatnosť poškodeného
voči obžalovanému, dobré vzájomné poznanie sa, nezakladali naplnenie znakov tohto trestného činu.
Aj keď na hlavných pojednávaniach boli vypočutí viacerí svedkovia, išlo o takých svedkov, ktorí boli

známy tak jednej ako aj druhej strane a ich výpovede nepotvrdili, že by vôbec takýto incident medzi
obžalovaným a poškodeným vnímali, svedkovia nič nesledovali a v podstate sa nevedeli k ničomu
vyjadriť. Za danej situácie zostali proti sebe len dôkazy, ktoré produkovali obžalovaný a poškodený.
Obžalovaný sa vyviňoval tým, že on sa takéhoto konania voči poškodenému nedopustil, dokonca poprel
aj motív tohto incidentu, ktorý nemal pôvod v riešení vzťahov ohľadne výkonu práva poľovníctva, ale

vzťahov intímnych. Tomu nasvedčuje aj vyjadrenie poškodeného, ktorý na HP dňa 26. 03. 2018 na
otázkuprokurátorkyodpovedal,žebolnahnevanýnaobžalovanéhopreto,leboposielale-mailovésprávy
jeho manželke o tom, že má nadviazaný mimomanželský vzťah. Poškodený na HP dňa 18. 02. 2019
jednoznačne uviedol, že obžalovaný ho neudrel. Priamy úder nedostal, boli to len náznaky úderu, tento
útok sa mu podarilo vykryť a bolo to len také „štrajchnutie“. Preto aj pri nahlasovaní na číslo 112 použil

slovo, že vedú medzi sebou „žabomyšiu“ vojnu.

Skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. v sebe zahŕňa
také konanie páchateľa, ktorý sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou. Podľa obžaloby skutok, ktorý sa mal stať 19. 11. 2016 spočíval v tom, že sa mal obžalovaný

poškodenému vyhrážať smrťou a táto hrozba mala u poškodeného vyvolať dôvodnú obavu, že
túto hrozbu obžalovaný aj naplní. Obžaloba nie je skutkom koncipovaná na hrozbe obžalovaného
spočívajúcej v spôsobení inej ťažkej ujmy medzi ktorú možno subsumovať takú hrozbu, ktorú mal
obžalovaný adresovať poškodenému a ktorou mu hrozil, že mu podpáli chatu. Možno záverovať potom,že verbálny útok obžalovaného aj za predpokladu, že by sa bol stal, spočívajúci v tom, že pri odchode
poškodeného z chaty a dokonca pri jeho vzdialení sa od obžalovaného mal počuť z jeho strany hrozbu,
že ho zabije, nenapĺňa takáto hrozba znaky skutkovej podstaty trestného činu a dokonca ani priestupku

( Zákon o priestupkoch v znení jeho neskorších zmien a doplnení, § 49- priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu; § 50- priestupky proti majetku ), keďže takáto hrozba je spochybnená v tom, že
neexistuje žiadny iný dôkaz, ktorý by túto hrozbu potvrdil, alebo vyvrátil. Naplnenie znakov by bolo teda
založené len na uverení tvrdeniu poškodeného, ktorý prechovával voči obžalovanému určitý hnev, preto
lebo mal jeho manželke posielať správy o jeho mimomanželskej známosti, čo je nepostačujúce.

Súd dospel k tomu záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný, preto ho spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v
BanskejBystriciprostredníctvomtunajšiehosúdu.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj

prospech (§ 308 ods. 2);
odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).