Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. jún 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119211001
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119211001.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: M. J.Á., Q.. XX.X.XXXX, W. U. D. X, XXX XX R.,
proti odporcu: T. J., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. D. X, XXX XX R., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovi T. J., Q.. XX.XX.XXXX ukladá nevstupovať do bytu č. XX na X. poschodí, vo vchode č. X
bytového domu so súpisným č. XXXX na ulici D. X T. R..

II. Odporcovi T. J., Q.. XX.XX.XXXX ukladá zákaz približovať sa k navrhovateľovi M. J., Q.. XX.X.XXXX
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci.

III. Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Ukladá navrhovateľovi M. J., Q.. XX.X.XXXX, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
podať návrh na začatie konania o obmedzenie, prípadne o úplne vylúčenie z užívacieho práva odporcu
k predmetnému bytu, a to ako žalobca proti T. J., Q.. XX.XX.XXXX ako žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.6.2019 podal navrhovateľ na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči

odporcovi spočívajúci v zákaze vstupu do bytu č. XX na X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu so
súpisným č. XXXX na ulici D. X v R. a zákaze priblíženia sa k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako
10 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci, vo vzťahu ku ktorému sa odporca
opakovane dopúšťa násilia.

2. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že strany sú manželia

vyše 36 rokov, počas ktorých navrhovateľka zažívala psychické a fyzické násilie zo strany odporcu.
Toho času sa túto situáciu rozhodla riešiť preto, lebo už nevládze po toľkých rokoch znášať agresivitu a
nevyspytateľné správanie zo strany jej manžela, ktorý ju zastrašuje, ohrozuje a obmedzuje v normálnom
živote.
2.1. Dňa 28.12.2018 odporca fyzicky napadol navrhovateľku, bil ju tak, že mala natrhnutú peru, nebola
u lekára, avšak hneď po útoku odišla z bytu na hotel, kde trávili Silvester jej deti, následne odišla bývať

k sestre, lebo sa bála vrátiť do spoločného bytu. Podobné situácie sa stávali často v minulosti, avšak
nikdy to navrhovateľka neriešila radikálne rozvodom. Často boli pri útokoch prítomné aj deti.
2.2. Od januára 2019 sa odporca po vzájomnej dohode s manželkou vysťahoval zo spoločného bytu a
toho času býva v podnájme, na ktorý mu manželka finančne každý mesiac prispieva dohodnutú sumu za
nájom (100 Eur). Manžel však aj po odsťahovaní chodí k manželke do spoločného bytu, kde ju neustále
slovne uráža a došlo aj k fyzickému útoku. Navrhovateľka sa tak cíti byť ohrozená a bojí sa, že bude

znovu napadnutá.2.3. Posledný incident sa stal dňa 30.4.2019. Odporca prišiel navrhovateľke vrátiť auto, zazvonil a
navrhovateľka ho pustila do bytu. Bola však už na odchode a preto ho požiadala, aby sa nezdržiaval a
odišiel, avšak odporca sa chcel rozprávať, nazlostil sa, chytil jej pravý ukazovák, ktorý jej silou vytočil.

Navrhovateľka kričala, nech ju pustí, že ju to bolí, ale on pokračoval. Po čase prestal a začal ju rukami
búchať po chrbte a hlave. Navrhovateľka otvorila dvere a kričala o pomoc, až vyšla suseda na chodbu
zistiť čo sa deje. Odporca následne zobral kľúče od auta a odišiel preč. Navrhovateľka následne zavolala
políciu, potom podala trestné oznámenie, momentálne sa tento incident vyšetruje na OO PZ v Prešove.
Prst na ruke má poranený, bola na chirurgickej ambulancii, a keďže je na dôchodku, PN nežiadala.

Navrhovateľka ďalej uvádza, že má pocit, že ju odporca prenasleduje, keď chodila na rehabilitácie, čakal
na ňu pred poliklinikou. Navrhovateľka sa vyhýba miestam, kde by sa mohol odporca nachádzať a bojí sa
ho. Podáva návrh na rozvod manželstva, čo môže u odporcu vyvolať ešte väčšmi agresívne správanie.
2.4. Momentálne navrhovateľka býva v spoločnom byte so synom a jeho priateľkou, avšak syn chodí
pracovať na turnusy do Čiech, priateľka chodí dennodenne do školy a cez víkendy odchádza do Martina
za rodičmi. Syn sa plánuje v najbližšom období presťahovať do nového bytu. Navrhovateľka tak ostáva

sama v byte, kde sa necíti bezpečne. Tento stav je už neznesiteľný, bojí sa . Navrhovateľka je na
starobnom dôchodku, chce žiť pokojne a bez strachu, že môže byť hocikedy napadnutá svojim vlastným
manželom, pretože byt je stále v BSM a manžel má k nemu prístup.
2.5. Vzhľadom na predmetné skutkové okolnosti žalobca žiada súd, aby žalovanému T. J., Q..
XX.XX.XXXX zakázal vstup do bytu č. XX na X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu so súpisným

č. XXXX na ulici D. X v R.Š. a zakázal priblíženie sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov
s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci. Svoje tvrdenia žalobca podporil aj pripojenými
listinami: Čestné vyhlásenie J. J., výpisy z katastra nehnuteľností, sobášny list, lekárske správy z
chirurgickej ambulancie, záznam z psychologického vyšetrenia, potvrdenia z OR PZ Prešov, dohodu
medzi manželmi o ďalšom užívaní spoločnej nehnuteľnosti a potvrdenie o trvalom pobyte.

3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 332 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého

obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

10. Podľa § 336 ods. 1 prvá veta CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
10.1. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania

vo veci samej.
10.2. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.11. Úprava neodkladných opatrení v civilnom sporovom poriadku na rozdiel od úpravy predbežných
opatrení v občianskom súdnom poriadku ustupuje od tézy, že neodkladné opatrenie je iba formou
predbežnej ochrany ohrozených alebo porušených práv alebo právom chránených záujmov. Civilný

sporový poriadok pripúšťa, že neodkladné opatrenie môže byť aj takým rozhodnutím, ktoré konzumuje
vec samú a po vydaní ktorého nie je potrebné vo veci samej rozhodovať.

12. V prejednávanej veci súd má za to, že o takéto neodkladné opatrenie nejde najmä preto,
že právo užívania bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania svedčí zo

zákona nepochybne nielen navrhovateľovi ale aj odporcovi, a preto súd považuje za potrebné, aby o
trvalom vylúčení z užívania bytu do času, kým nedôjde v prípade rozvodu manželstva k následnemu
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bolo rozhodnuté vo veci samej.

13. Účelom neodkladného opatrenia vo všeobecnosti je, aby ohrozený účastník mohol vo veci ako je táto
začať alebo už v začatom spore nerušene uplatňovať svoj nárok bez toho, aby sa obával, že zdĺhavosť

súdneho konania znemožní realizovať výsledok sporu, prípadne, že do skončenia konania vo veci
samej, kde sa vykonáva dokazovanie a vec posudzuje podľa ustanovenia hmotného práva, môže nastať
závažná ujma na právach niektorého z účastníkov. Neodkladným opatrením sa totiž nepriznáva žiaden
nárok, ani sa nedeklaruje existencia práva, ale pôsobenie neodkladného opatrenia ako prostriedku
regulujúceho právne vzťahy účastníkov na obdobie po jeho vydaní, má preventívny zmysel a účinok.

V tejto súvislosti sa preto dočasnosť ako predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia chápe ako
kategória, ktorá jednak vylučuje pôsobenie neodkladného opatrenia pred jeho nariadením, upravuje
právne vzťahy účastníkov len do času definitívnej (súdnej) ochrany, prípadne do času, kedy je isté,
že táto ochrana sa neposkytne, alebo o ňu navrhovateľ nepožiada, pričom sa vychádza len zo stavu,
ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Nariadenie neodkladného opatrenia

má pritom zabrániť vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo takému zhoršovaniu právnej pozície
navrhovateľa, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o súdnu ochranu vo veci samej.

14. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd

pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z
hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

15. V prejednávanej veci má súd za to, že opisom rozhodujúcich skutočností a predloženými listinami
navrhovateľ dostatočne osvedčil potrebu dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania tak, že odporca
bude vylúčený z užívania bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zároveň má súd
za to, že neodkladné opatrenie vo vzťahu k odporcovi nie je neprimerane zaťažujúce z dôvodu, že
treba dať prednosť ochrane navrhovateľa pred fyzickým a psychickým násilím oproti právu na užívanie

spoločného bytu odporcom, ktorý však v súčasnosti tento byt na základe dohody aj tak neužíva. Aby sa
teda zabránilo návratu odporcu do bytu, na užívanie ktorého má právo z titulu vlastníctva, bolo potrebné
vydať toto neodkladné opatrenie.
15.1. Keďže je však telesnú a duševnú integritu navrhovateľa potrebné chrániť pred odporcom aj mimo
obydlia, zakázal súd odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na menej ako 10 metrov s výnimkou konania

pred orgánmi verejnej moci, kde by jej bezpečnosť mala byť garantovaná.

16. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilného vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom
domealebobytestaloďalšiespolužitieneznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovobmedziť

užívacie právo druhého manžela k domu, alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
16.1. Aj keď včasná a nevyhnutná ochrana pred fyzickým a psychickým násilím navrhovateľky má právo
pred vlastníckym nárokom odporcu týkajúcim sa užívania bytu, napriek tomu nemôže byť odporca trvalo
zbavený tohto užívania iba neodkladným opatrením. Ako vyplýva z vyššie citovaného § 146 ods. 2 OZ,

tento priamo predpokladá úpravu v prípadoch ako je prejednávaný a preto súd chrániac aj vlastnícke
právo odporcu, uložil navrhovateľka, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení
predbežného opatrenia podala žalobu podľa § 146 ods. 2 OZ, ktorou sa bude voči odporcovi domáhať
vylúčenia alebo obmedzenia užívacieho práva k bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve.17. V prípade, ak v stanovenej lehote takáto žaloba nebude podaná, podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj
bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. Inak bude neodkladné opatrenie trvať do času

jeho zrušenia súdom v súvislosti s odpadnutím dôvodu, pre ktorý bolo nariadené alebo v súvislosti s
rozhodnutím vo veci samej v prípade podania žaloby, na podanie ktorej bola navrhovateľka odkázaná.

18. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Nakoľko ide o vydanie neodkladného opatrenia mimo konania, ktoré nasledovať nemusí, súd
rozhodol zároveň o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, ktorý patrí úspešnej
navrhovateľke.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.