Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200693
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200693.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevprávnejvecižalobcu:Ba.Ce.Co.s.r.o.,IČO:44109199,sosídlomČučmianska
dlhá 26, 048 01 Rožňava, zastúpený: Mgr. Marcel Fandák LL.M, advokát so sídlom Kováčska 40, 040
01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, IČO: 00
681 156, so sídlom Špitálska 4-8, 816 43 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 10236/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
04.03.2019 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 04.05.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) dňa 09.05.2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

10236/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018, ktorým žalovaný podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol rozklad žalobcu podaný
proti rozhodnutiu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 11031/2017-
M_ODMASK, 18614/2017 zo dňa 25.04.2017 (ďalej aj ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa“) a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

2. V priebehu konania pred správnym súdom, v podaní zo dňa 04.03.2019, žalobca požiadal správny
súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že dňa 29. januára 2019 mu
bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke sp. zn. 57EX
37/19 zo dňa 25.01.2019 na základe exekučného titulu - napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým
žalovaný v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť

zaplatiť pohľadávku vo výške X.XXX,XX,- eur s príslušenstvom, z dôvodov bližšie vymedzených v
napadnutom rozhodnutí. Voči Upovedomeniu o začatí exekúcie podal žalobca Návrh na zastavenie
exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok") z dôvodu prebiehajúceho
konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/70/2018, o ktorom sa do dnešného
dňa nerozhodlo. Poukazujúc na § 185 písm. a) a § 186 ods. 2 SSP žalobca ďalej uviedol, že návrhom

zo dňa 04.03.2019 sa domáha priznania odkladného účinku napadnutému rozhodnutiu žalovaného ako
i rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, a to z dôvodu zabezpečenia materiálnej ochrany
jeho práv a oprávnených záujmov tak, aby nebola dotknutá po zrušení týchto rozhodnutí žiadnymi ich
účinkami alebo následkami. Argumentoval tým, že je voči nemu vedené vyššie označené exekučné
konanie sp. zn. EX 37/19, ktorým už nastala reálna hrozba závažnej ujmy a značnej finančnej škody,
ktorá je bezprostredne spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a

ich právnymi následkami. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že sa momentálne nachádza v situácii,
kedy už hrozba závažnej ujmy nastala, pretože od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tedaod 29. januára 2019, má žalobca zakázané nakladať s finančnými prostriedkami na jeho účte do výšky
vykonateľnej pohľadávky vrátane príslušenstva, s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte za
účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie. Vzhľadom

na takto blokované finančné prostriedky na účte žalobcu má tento oprávnené obavy o fungovanie
spoločnosti žalobcu, ktorá v súčasnosti zamestnáva v trvalom pracovnom pomere 19 zamestnancov,
pričom tiež zamestnáva 13 ďalších zamestnancov na dohody o pracovných činnostiach alebo dohody
o vykonaní práce podľa potreby. Podľa žalobcu výkon exekúcie a v tejto súvislosti blokované finančné
prostriedky na účte žalobcu predstavujú vážnu hrozbu, že žalobca nebude môcť udržať zamestnanosť

všetkých jej pracovníkov, pričom v neposlednom rade táto situácia má výrazný vplyv na zabezpečenie
a chod spoločnosti ako takej, vrátane dodávok služieb a tovaru. Pre žalobcu táto situácia prestavuje
neželaný stav, ktorý by v dôsledku nastúpenia účinkov správnou žalobou napadnutých rozhodnutí aj v
prípade úspechu správnej žaloby a ich následného odpadnutia, mal z objektívneho hľadiska nezvratný
charakter. Hroziaca závažná ujma má pre žalobcu závažný dosah vzhľadom na jej organizačné
zabezpečenie, vzhľadom tiež na sociálnu situáciu v okrese, v súvislosti s ktorou sa žalobcovi darí

prispievať k vyššej miere zamestnanosti v okrese patriaceho medzi okresy s najnižšou zamestnanosťou.
Zo subjektívneho hľadiska je taktiež nesporné, že hroziaca značná finančná škoda by sa premietla v
žalobcovej finančnej situácii, pretože blokovanie sumy v tak vysokej výške zo sebou nesie následky
postihnutia zamestnancov a ďalších pracovníkov žalobcu, ako aj následky (ne)správneho fungovania
celého reštauračného zariadenia, ktoré prevádzkuje. Výkonom predmetných rozhodnutí a nepriznanie

odkladných účinkov týmto rozhodnutiam by preto pre žalobcu predstavovalo ekonomicky citeľnú škodu,
ktorej vznik hrozí práve v dôsledku nastúpenia účinkov správnou žalobou napadnutých rozhodnutí,
ktoré by pri finančnej škode mali na žalobcu priamy peňažne vyjadriteľný dosah, ktorý by bol takto
ešte znásobený prípadným prepustením jej zamestnancov a ďalších pracovníkov, resp. nemožnosťou
vyplatenia miezd a odmien v dohodnutej výške, ako aj samotným správnym fungovaním reštauračného

zariadeniatakpojehoorganizačnejstránke,akoajpostránkezabezpečeniatovaruaslužieb.Vsúvislosti
s podmienkou priznania odkladného účinku, že takéto priznanie odkladného účinku označeným
rozhodnutiamnebudevrozporesverejnýmzáujmom,žalobcauviedol,ževdanomprípadepomerovanie
medzi záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu a verejným záujmom, je jednoznačne
v prospech ochrany týchto práv žalobcu, pretože verejný záujem na nepriznaní odkladného účinku

označeným rozhodnutiam v okolnostiach v danej veci nie je daný a žalobcovi ani nie je známy záujem
žiadneho subjektu, ktorý by mohol napĺňať charakter verejného záujmu v súvislosti s nepriznaním
odkladného účinku týmto rozhodnutiam.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril písomne,

podaním zo dňa 20.05.2019 doručeným správnemu súdu dňa 22.05.2019. Tvrdil, že rozhodnutia
žalovaného, ktoré žalobca správnou žalobou napáda, sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia
správneho orgánu, ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky poskytnuté
z verejných financií, nakoľko svojím konaním porušil ustanovenia všeobecne záväzných právnych
predpisov upravujúcich verejné obstarávanie, ako to skonštatoval aj Úrad pre verejné obstarávanie v

protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo 17.02.2015 (predmetný
protokol Úradu pre verejné obstarávanie je súčasťou administratívneho spisu predloženého konajúcemu
súdu žalovaným). Žalobca bol už v roku 2015 zo strany správnych orgánov informovaný o skutočnosti,
že konal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a bol niekoľkokrát vyzvaný na vrátenie
neoprávnene použitých finančných prostriedkov z verejných financií, avšak do dnešného dňa tieto

finančné prostriedky nevrátil a napriek jeho vedomosti o porušení zákona o verejnom obstarávaní sám
uvádza, že podľa neho nie je na nepriznaní odkladného účinku daný verejný záujem a že mu správne
orgány, ktoré zistia porušenie všeobecne záväzných predpisov mali konať v súlade so zákonmi, chrániť
záujmy štátu a dôsledne vyžadovať plnenie povinností. Podľa žalovaného žalobca preukázateľne porušil
ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní (viď protokol UVO zo 17.02.2015 a správy žalovaného z

administratívnej kontroly), preto žalovaný v tejto súvislosti začal voči žalobcovi správne konanie a za
účelom ochrany finančných záujmov Európskej únie mu uložil povinnosť vrátiť neoprávnene použité
finančné prostriedky späť do systému verejných financií. Pre tieto fakty je žalovaný toho názoru, že
priznanie odkladného účinku správnej žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný trval na
tom, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol dôkazné bremeno,

nepreukázal nebezpečenstvo hroziacej závažnej ujmy a ani dostatočne nepreukázal, že by priznanie
odkladného účinku nebolo v rozpore s verejnými záujmom, a preto žalovaný správnemu súdu navrhol,
aby žalobcovmu návrhu zo dňa 04.03.2019 nevyhovel a aby ho v celom rozsahu podľa § 188 SSP
uznesením zamietol.4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa

ust. § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. §
185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku:
1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3.
hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného
následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou

žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi
následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude
v rozpore s verejným záujmom.

9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.03.2019,
ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy a finančnej škody.
Hrozbu následku takejto ujmy videl v tom, že je voči nemu vedené exekučné konanie na základe
exekučného titulu - napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým sa mu ukladá povinnosť zaplatiť
pohľadávku vo výške X.XXX,XX,.- eura s príslušenstvom. Tvrdil, že má oprávnené obavy o fungovanie

spoločnosti, nakoľko má zakázané nakladať s finančnými prostriedkami na účte do výšky vykonateľnej
pohľadávky. Podľa žalobcu tieto skutočnosti predstavujú vážnu hrozbu vo vzťahu k možnosti udržať
zamestnanosť všetkých jeho pracovníkov a v neposlednom rade vo vzťahu na zabezpečenie chodu
spoločnosti. Žalobca mal za to, že verejný záujem na nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe
v danej veci nie je daný. Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu, aj v kontexte vyjadrenia

žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k
záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neosvedčil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie
následkom závažnej ujmy a finančnej škody. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem
všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle

písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. § 185 (prejednávaný prípad) je
žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné
dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý

z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku
žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného
účinkusprávnejžalobežalobcunedošlo.Návrhnapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobenemôžebyť abstraktný. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o značnej finančnej škode
resp. ekonomicky citeľnej škode bez ďalšieho neosvedčujú priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. SSP predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-

ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde o škodu,
ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti.
V tejto časti má však žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho
finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože
vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný

procesný inštitút.

10. Správny súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu v kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich
sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a zastal názor, že žalobca
hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy a značnej finančnej škody okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

11. Záverom považuje tunajší súd za potrebné uviesť, že nie je vecou správneho súdu, aby
„nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej
žalobe odôvodňovali. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby
nie je v rozpore s verejným záujmom. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a

ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp.
zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, Krajský
súd v Bratislave podľa ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol.

12. Vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185
písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého
platnosti možno mať vážne pochybnosti.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v

spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.