Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Slavomír Cimerman
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3T/52/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010116
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6217010116.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 9. októbra 2017 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný O. Š. S. X. L. T. , nar. XX. XX. XXXX vo O. N., trvale
bytom K. M. XX, občan SR
j e v i n n ý , ž e
B. N., I.. XX. XX. XXXX, sedel 19. 11. 2016 asi o 15.00 h pred svojou chatou bez súpisného čísla,
ktorá sa nachádza v bývalom areáli poľnohospodárskeho družstva v N.. Ú.. K. M., obžalovaný hodil
do poškodeného B. N. sklenený pohár, ktorým ho netrafil, potom prevrátil stôl, za ktorým poškodený
sedel, poháre uložené na stole sa rozbili, obžalovaný potom udrel poškodeného päsťou do ľavej časti
hlavy, keď poškodený chcel odísť na svojom motorovom vozidle, obžalovaný mu bránil v nastúpení do
osobného motorového vozidla, obžalovaný potom zobral lopatu, ktorou udrel o zem, v ruke mu zostala
časť poriska, kričal na poškodeného, že ho zabije, že mu podpáli chatu, poškodený mal strach o svoj
život, preto bežal do Hornej Strehovej, obžalovaný ho prenasledoval na svojom osobnom motorovom
vozidle, keď obžalovaný prišiel k poškodenému, tento v tom čase telefonoval, obžalovaný mu vytrhol
telefón z ruky, poškodený sa k svojej chate vrátil len s hliadkou polície,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal
závažnejším spôsobom konania,
č í m s p á ch a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
a) Tr. zák.
a z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody p o d m i
e n e č n e odkladá na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podala dňa 16. 06. 2017 pod zn. Pv 482/16/6610-14
na O. Š., I.. XX. XX. XXXX, obžalobu, ktorou ho viní, že skutkom uvedeným v nej sa dopustil prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.
Na hlavnom pojednávaní navrhla podľa § 258 ods. 1 Tr. por. vypočuť obžalovaného, podľa § 261 ods.
1 Tr. por. vypočuť svedkov B.. N.Č., S.. N. F. B.. L., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán čítať
výsluchy svedkov O., W.. L., L.. N., W.. O., V.. W. a podľa § 269 ods. 1 Tr. por. čítať listinné dôkazy
dokumentujúce protiprávne konanie a hodnotiace osobu obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní zotrvala na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej kvalifikácii.
Na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 v záverečnej reči uviedla, že výsledky vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní potvrdzujú, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a tento skutok je
aj správne právne kvalifikovaný. Nebýva logickým a normálnym správaním, aby niekto len tak ponechal
odomknutú chatu, svoje osobné motorové vozidlo a v ňom uloženú zbraň a odišiel bez toho, aby nemal
na to príčinu. Bol to obžalovaný, ktorý sa vyhrážal B. N. a tento mal z jeho vyhrážok strach, preto z
miesta odišiel. Obžalovaného navrhla uznať vinným a uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody.
Obžalovaný bol podľa § 240 ods. 3 Tr. por. spolu s doručením mu rovnopisu obžaloby vyzvaný, aby
súdu oznámil, ktoré dôkazy navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní. Jeho obhajca JUDr. Ján Krnáč,
advokát z Advokátskej kancelárie Zvolen, Námestie SNP 70/36, dňa 23. 08. 2017 súdu oznámil, že v
rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní navrhuje vykonať osobné výsluchy svedkov W.. O., V.. W.,
L.. N., W.. L. F. B.. L..
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede zo
zápisnice v prípravnom konaní (č. l. 30-38). B. N. neudrel ani sa mu nevyhrážal zabitím a podpálením
chaty. Porisko na lopate zlomil vtedy, keď na neho urobil N. „N.“. Bol to jeho skrat, hodil lopatu o zem
a vtedy sa dolámalo na nej porisko. N. do telefónu kričal, že ho bije, čo nebola pravda. Volal svojej
manželke S.. Vyzval N., aby mu podal telefón s tým, že on S. všetko vysvetlí, čo odmietol. N. na to
odkráčal smerom z vinohradu do dediny a zavolal na neho políciu. Na svojom aute sa rozhodol ísť za
ním. N. bol niekde v polovici kopca, keď pri ňom autom zastavil a snažil sa mu vec vysvetliť. Na to už
prichádzali druhým autom poľovníci, ktorí N. zobrali do auta. N. je jeho susedom, keď majú vedľa seba
chaty vo vinohrade.
Obžalovaný sa v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 pripojil v plnom rozsahu k
prednesu svojho obhajcu. V práve posledného slova uviedol, že sa cíti nevinný.
Obhajca v záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplývajú dva druhy dôkazov, a to
usvedčujúce, ktorými sú tvrdenia obžaloby a oslobodzujúce, ktorými sú najmä obhajoba obžalovaného
ako aj výpovede vypočutých svedkov na hlavnom pojednávaní. Svedok - poškodený B. N. bol celkom
5-krát vypočutý, teda je logické, že jeho výpoveď potvrdzuje opis skutku z obžaloby. Svedok takmer
vždy vypovedal inak. Z jeho výpovedí sa nepotvrdilo, že by mu bol obžalovaný hrozil na živote a zdraví.
Konflikt, ktorý medzi obžalovaným a poškodeným N. vznikol, nemal medze protiprávneho konania.
Obžalovaný býva v obci K. M., je samostatne zárobkovo činnou osobou, je hodnotený dobre a nemá
sklony k páchaniu trestnej činnosti. S prihliadnutím na uvedené preto navrhol, aby súd obžalovaného
podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy, ktoré navrhla obžaloba a tiež aj dôkazy - osobný výsluch
svedkov ako navrhla obhajoba.
Svedok - poškodený B. N. na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedol, že mu konaním
obžalovaného žiadna škoda nevznikla a z toho titulu si náhradu škody neuplatňuje. V plnom rozsahu
sa pridržiava svojich výpovedí, ktoré podal do zápisníc na polícii (č. l. 39-53). Dňa 19. 11. 2016 bol
na chate na terase, keď prišiel k nemu obžalovaný. Povedal mu, že sa chce s ním porozprávať. Ten
rozhovor prebiehal asi tak, že sa postavil oproti nemu z druhej strany stola, chytil do ruky horčicový pohár
a naznačil ním, že ho udrie, avšak sa uhol. Na to prevrátil oproti nemu stôl. Potom obišiel stôl, ktorý
on postavil a asi 3-krát ho udrel päsťou do ľavej časti tváre. Bolo z neho cítiť alkohol. V tom čase boli
tam len oni dvaja. Nikoho iného nevidel. Keď videl aký je nervózny, tak sa rozhodol z miesta odísť preč.
Ako prichádzal k autu, podišiel ku nemu a strčil ho na múrik. Rozhodol sa preto odísť dolu do dediny
pešo. Obžalovaný za ním kričal, držal v ruke lopatu a neustále na neho vykrikoval slovami: „Zadrhnem
ťa, zabijem ťa, ty si tu nikto, ty si z Jazera a podobne“. Ako kráčal dolu cestou, zrazu si všimol, že
obžalovaný ide za ním autom. Zastal pri ňom tak, že mu prekrížil cestu. Medzitým už volal políciu a
aj manželku. Obžalovaný ho vyzval, aby nastúpil k nemu do auta a že sa idú naspäť porozprávať, čo
odmietol. Obžalovaného hodnotí ako psychiatrického pacienta, ktorý keď si vypije, je nevypočitateľný. Z
jeho atakov mal dôvodný strach. Je invalidný dôchodca a má poškodenú chrbticu. Má preukaz zdravotne
ťažko postihnutej osoby. Obžalovaný vedel o tom, že je operovaný a napriek tomu ho udrel. Ich vzťah
do roku 2015 bol kamarátsky. Ich kamarátstvo sa narušilo pre hádky z poľovníctva. Obžalovaného
pozná z minulosti a je mu dobre známy jeho psychický stav. Raz sa stalo, že ho policajná eskorta
viezla na psychiatriu do Rimavskej Soboty. Stalo sa aj to, že nikoho z rodiny k sebe nepustil až ho
išiel ukľudňovať on. Obžalovaný bol na tom psychicky zle. Po fyzickej inzultácii obžalovaným lekárske
ošetrenie nevyhľadal, prišiel za ním lekár z Lučenca, ktorý mu pichol injekciu proti bolesti.
Svedkyňa R.. S. N. na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede,
ktorú podala do zápisnice na polícii (č. l. 54-57). Obžalovaného vnímala ako priateľa jej manžela. Boli
poľovníci a susedia s chatami. Ich dobrý vzťah sa narušil ešte pred týmto incidentom. Dňa 19. 11.
2016 jej volal manžel a povedal, že ho napadol O.. Z telefónu cítila, že je rozrušený. Pokúšala sa ho
dovolať, 2-krát jej zdvihol telefón O.. Počula do telefónu hlasy, keďže telefón bol zapnutý a nevedela čo
sa medzi nimi stalo. Bola celý čas v Lučenci, teda informácie, ktoré uvádzala, mala len sprostredkovane
od manžela.
Svedok B. L. na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú
podal do zápisnice na polícii (č. l. 60-61). Dňa 19. 11. 2016 mal službu na OO PZ Dolná Strehová, keď
cez operačné stredisko boli s kolegom vyslaný do Hornej Strehovej k incidentu. Cestou z vinohradu
spozorovali kráčajúceho N., ktorý bol oznamovateľom. Zobrali ho do auta a išli s ním späť do vinohradu
na miesto, kde sa mal stať incident a kde sa mal nachádzať aj útočník. Po príchode ku chate N. videli
sedieť obžalovaného na terase. Mal pred sebou mobilný telefón, ktorý patril N.. Obidvaja jej vysvetľovali
čo sa stalo. Boli rozrušení. Hádali sa za nejaké poľovnícke veci. Po vyťažení obidvoch vyzvali N.Á., aby
išiel s nimi na oddelenie podať trestné oznámenie, keďže nahlasoval protiprávne konanie. S kolegom
sadli do služobného auta. Pred nimi sadol do svojho auta N., ktorý si ešte pred tým skontroloval, či má v
aute zbraň. N. svojím autom išiel pred nimi. N. im hovoril čo sa stalo. Uviedol, že ho mal fyzicky napadnúť
obžalovaný. Obidvaja uviedli, že tam žiadni svedkovia neboli. Na ich výzvu ani jeden z nich neprejavil
záujem podrobiť sa lekárskemu ošetreniu. Poškodený skutok opísal tak, že ho najprv udrel obžalovaný
pri aute a potom mu mal hroziť lopatou.
Svedok W. O. na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú
podal do zápisnice na polícii (č. l. 58-59; 66-67). Pozná tak obžalovaného ako aj svedka - poškodeného
N.. Obidvoch pozná dlhé roky. Dňa 19. 11. 2016 bol on a ďalej L., N. a obžalovaný ako hostia na
poľovačke. Ani jeden z nich nie je členom poľovníckeho združenia. Jediným členom združenia je B. N..
Na chate sa už zdržiavali od 18. 11. 2016. Všimol si, že na druhý deň prišiel na svoju chatu N. so psíkom.
Toto si všimol cez okno chaty, kde sa s kamarátmi zdržiaval. Všimol si aj to, že sa N. s obžalovaným
rozprávali. Nevenoval tomu bližšiu pozornosť. Po chvíli si všimol ako N. odchádza pešo smerom do
dediny. O. stál pred N. chatou. To je všetko čo videl. Po chvíli sa rozhodol s kamarátmi ísť do dediny.
Na ceste medzi vinohradom a dedinou zrazu spozoroval, že O. zastal autom pri B.. Niečo sa rozprávali.
B. im zamával, či ho neodvezú domov. Súhlasili s jeho návrhom, nasadol im do auta a rozprával, čo sastalo. Povedal im, že ho udrel O.. Chytal sa za oko. Nevšimol si na ňom žiadne zranenia. Vie, že boli v
minulosti priatelia, avšak ich priateľstvo sa narušilo. Dôvod tohto narušenia nepozná.
Svedok W. L. na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú
podal do zápisnice na polícii (č. l. 62-63). Tak O. ako aj B. pozná dlhšiu dobu. Zvykne chodievať ako
hosť na poľovačky do poľovníckeho združenia Horná Strehová. Tak tomu bolo aj dňa 19. 11. 2016. Čo
sa medzi obžalovaným a B. stalo, uviesť nevie, pretože nič nevidel a nepočul. Všimol si medzi nimi len
to, že niečo riešia, avšak ho to nezaujímalo. Všimol si to vtedy, keď išli autom smerom do dediny a videli
ako sa O. rozpráva s B.. B. zobrali do auta, pretože sa ich pýtal, či ho vezmú do dediny. Nevšimol si
na ňom žiadne zranenia.
Svedok L. N. na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú
podal do zápisnice na polícii (č. l. 64-65). Obžalovaného pozná z poľovačky. B. videl dňa 19. 11. 2016
prvýkrát. Na poľovačku ho prizval W. O. ako hosťa. Do miesta samého prišiel už piatok, kde prespal v
chate. Na druhý deň sa malo ísť poľovať. Niekde medzi vinohradom a dedinou O., ktorý riadil vozidlo,
zastavil. Sedel vedľa neho ako spolujazdec. Všimol si, že na ceste sa O. rozpráva s N.. Na to N. nastúpil
do ich auta. Nevšimol si na ňom nič zvláštne. Bol to krátky úsek cesty, kde vysadili N., preto dlhý rozhovor
medzi posádkou a N. neprebehol. Po vysadení N. oni pokračovali v ceste ďalej. To, čo sa uvádza v
obžalobe, nemôže potvrdiť ani vyvrátiť. Nič nevidel ani nepočul. V tú noc z 18. 11. 2016 na 19. 11. 2016
prenocoval na chate obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 súd podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán prečítal
výpoveď svedka V. W. (č. l. 68-69). Obhajca na osobnom výsluchu tohto svedka na hlavnom pojednávaní
netrval, preto súd pristúpil k čítaniu jeho výpovede z prípravného konania. Svedok V. W. do zápisnice o
výsluchu na polícii dňa 08. 06. 2017 uviedol, že je pracovne zaradený ako referent na OO PZ v Dolnej
Strehovej. Dňa 19. 11. 2016 bol vyslaný spolu s nadpráporčíkom B. L. operačným strediskom KR PZ
Banská Bystrica na miesto incidentu do Hornej Strehovej. Bolo podané hlásenie o napadnutí B. N. O.
Š.. Cestou do vinohradu v k. ú. K. M. ich v dedine čakal oznamovateľ B. N.. Uviedol, že bol napadnutý
O. Š. a že musel utiecť zo svojej chaty, pričom tam nechal neuzamknuté vozidlo, v ktorom mal guľovú
zbraň. Po príchode na miesto spolu s B. N. zistili, že pred jeho chatou sedel O. Š.. Na stole sa nachádzal
telefón, ktorý patril N.T.. V čase, keď sa nachádzal pri služobnom motorovom vozidle a do jeho úložných
priestorov ukladal porisko z lopaty pre účel jeho zaistenia, tak počul ako B. N. vykríkol a uviedol slová:
„Prečo si ma udrel“. V tom momente O. Š. stál asi 2 metre od B. N. a vyzeral prekvapene, na to čo N.
hovoril. Následne N. vyzvali, aby išiel s nimi podať trestné oznámenie na obvodné oddelenie.
Keďže strany návrhy na doplnenie dokazovania nemali a súd nepovažoval za potrebné vykonať
iné dôkazy než tie, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, rozhodol uznesením na hlavnom
pojednávaní dňa 05. 10. 2017, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry podala na obžalovaného obžalobu, ktorou ho viní zo spáchania
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
a) Tr. zák.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.
Podľa § 360 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. je nevyhnutné posudzovať všetky okolnosti
konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu
nevynímajúc. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za predmetný prečin sa obligatórne nevyžaduje
reálne fyzické spôsobenie ujmy tam predpokladanej, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie
takej intenzity a kvality, že dôvodne vzbudzujú obavu o život (zdravie) iného, pretože reálne hrozí, že
dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu. Či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu,
je potrebné posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu; treba brať do úvahy povahu
vyhrážky, porovnať fyzické a povahové vlastnosti páchateľa s fyzickými a povahovými vlastnosťami
poškodeného. Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto prečinu sa vyžaduje zo subjektívnej
stránky úmyselné konanie. V odseku 2 citovaného ustanovenia zákona ide o kvalifikovanú skutkovú
podstatu tohto prečinu. Táto kvalifikovanosť napríklad spočíva v tom, že páchateľ útočí so zbraňou, čo
sa považuje za závažnejší spôsob konania. Za zbraň sa považuje všetko, čím sa útok páchateľa na
obeť stáva dôraznejším. V prejednávanej trestnej veci táto kvalifikovanosť konania páchateľa spočívala
v tom, že na poškodeného útočil poriskom. Takáto intenzita útoku bola potvrdená tak výpoveďami
obžalovaného ako aj poškodeného, keď obidvaja zhodne uviedli, že obžalovaný sa na poškodeného
zaháňal poriskom z lopaty.
Zvykonanéhodokazovaniavyplývatenzáver,žeoprotisebastojadvadruhydôkazov,atousvedčujúcea
oslobodzujúce. Ako usvedčujúce dôkazy je nutné vyhodnotiť výpoveď svedka - poškodeného N., svedka
V. W. a v podstate aj výpovede svedkov R.. S. N., B. L. a W. O.. Ako oslobodzujúce dôkazy vyznievajú
výpovede obžalovaného, svedka W. L. a svedka L. N.. Z výsluchu svedkov na hlavnom pojednávaní,
keď všetci odkázali na svoje výpovede z prípravného konania, vyplýva ale zhodný záver, že medzi
obžalovaným a poškodeným došlo ku konfliktu, ktorý konflikt svedkovia detailne nevedeli opísať. Zhodne
ale uvádzali, že ich spolu videli, o niečom sa bavili, niečo riešili a stále gestikulovali. Nebolo spochybnené
ani to, že bol to obžalovaný, ktorý sa dostavil na terasu chaty poškodeného a ktorý na poškodeného
útočil. Tento útok poškodený označil ako dôrazný, spôsobilý mu privodiť nebezpečenstvo ohrozenia
jeho života a zdravia. Intenzitu tohto útoku umocňovalo to, že obžalovaný na neho útočil so zbraňou,
pričom naviac mal vedomosť o tom, že v nedávnej minulosti poškodený podstúpil vážnu operáciu.
Strach poškodeného z útoku vedeného obžalovaným bol umocnený aj tým, že poškodený vedel o zlom
psychickom stave obžalovaného z minulosti. Bol to sám poškodený, ktorý obžalovanému v minulosti
pomohol, keď ho ukľudňoval z psychických stavov, do ktorých sa obžalovaný dostal a keď ohrozoval
svojich blízkych príbuzných. Na strane druhej obžalovaný potvrdil, že s poškodeným mal nedorozumenia
z oblasti výkonu práva poľovníctva, avšak poprel, že by sa bol vyhrážal poškodenému zabitím, resp.
inou hrozbou spôsobilou privodiť nebezpečenstvo na živote a zdraví.
Súd vyhodnotením dôkazného stavu dospel k tomu záveru, že útok vedený obžalovaným voči
poškodenému naplnil znaky trestnoprávnej zodpovednosti, pretože obžalovaný fyzicky napadol
poškodeného, útočil na neho na terase chaty poškodeného, keď sa mu vyhrážal, v dôsledku čoho
poškodený sa rozhodol situáciu napokon vyriešiť spôsobom urýchleného odchodu z miesta incidentu.
Poškodený na mieste incidentu ponechal svoj mobil, neuzamknuté motorové vozidlo, vo vozidle mal
zbraň, čo len potvrdzuje intenzitu útoku vedeného obžalovaným. Je nelogické a málo pravdepodobné,
aby sa bol poškodený takto správal za situácie, keď by nemal dôvodný strach z konania obžalovaného.
Je málo pravdepodobným, že by svedkovia L. F. N. neboli vnímali incident medzi útočiacim obžalovaným
voči poškodenému detailnejšie. Z ich výpovedí súd vyvodil snahu napomôcť obžalovanému. Sám
svedok N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v noci z 18. na 19. 11. 2016 prenocoval na chate
obžalovaného. Súd preto pri vyhodnotení dôkazného stavu viac uveril výpovedi poškodeného ako
výpovediam obžalovaného a svedkov, ktorých výpovede vyzneli pri celkovom hodnotení dôkazov ako
dôkazy oslobodzujúce.
Súd obžalovaného uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania v intenciách právnej kvalifikácie
skutku uvedeného v obžalobe.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V otázke určovania druhu trestu súd dospel k tomu záveru, že je potrebné obžalovanému uložiť trest
odňatia slobody, nakoľko len takýto trest u neho splní individuálnu a zároveň aj generálnu prevenciu.
Obžalovaný sa v minulosti dopustil jedného protiprávneho konania, za ktoré bol odsúdený Okresným
súdom Veľký Krtíš sp. zn. 2T/119/93 na trest odňatia slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou
do 24. 03. 1995. Dopustil sa násilnej trestnej činnosti, avšak v skúšobnej dobe viedol riadny život, čím
sa osvedčil, preto sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Z Ústrednej evidencie priestupkov MV
SR sa potvrdzuje, že prejednávajúci orgán Obvodný úrad veľký Krtíš prejednával priestupok dňa 07. 12.
2012 opäť násilného charakteru, avšak konanie bolo odložené.
Pri ukladaní výmery trestu súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák. t. j. viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život) a žiadnu priťažujúcu okolnosť a tak postupom podľa § 38
ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému trest na spodnej hranici trestného rozpätia vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v
BanskejBystriciprostredníctvomtunajšiehosúdu.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2);
odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.