Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3T/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010116
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2018:6217010116.6

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 3. mája 2018 v trestnej veci obžalovaného O. Š., I.. XX. XX. XXXX O. O. N.Í., G. Z. K.
M. XX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. a) Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd vec p o s t u p u j e Okresnému úradu Veľký Krtíš, Odboru všeobecnej

vnútornej správy na prejednanie priestupku.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podala dňa 16. 06. 2017 na O. Š. obžalobu, ktorou ho
viní, že skutkom uvedeným v nej sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2
písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.

Súd dňa 09. 10. 2017 rozhodol rozsudkom, ktorým obžalovaného uznal vinným zo skutku uvedeného v
obžalobe a za to ho odsúdil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov.

Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 08. 02. 2018 po odvolaní obžalovaného proti rozsudku okresného
súdu rozhodol uznesením, ktorým zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vec

mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodňujúcej časti uznesenia odvolacieho súdu vyplýva záver, že bude povinnosťou okresného
súdu náležitým spôsobom doplniť a zopakovať dokazovanie na hlavnom pojednávaní, a to opätovným
vypočutím obžalovaného, svedka - poškodeného B. N., svedkov L., W., prípadne ďalších a zároveň
odstrániť rozpory ohľadne podstatných skutočností v ich výpovediach, ktoré podali do zápisnice o

výsluchu v prípravnom konaní s výpoveďami na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Okresný súd vykonal dôkazy nariadené krajským súdom na hlavných pojednávaniach v dňoch 26. 03.
2018 a 03. 05. 2018 a toto vyhodnotil v intenciách ustanovení § 2 ods. 10, ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
2 Tr. por., pričom zistené skutkové závery ho primäli k inému rozhodnutiu než dospel dňa 09. 10. 2017.

Obžalovaný O. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 03. 2018 potvrdil, že zotrváva na svojich
výpovediach, ktoré podal do zápisníc o výsluchu na polícii v prípravnom konaní (č. l. 16-24; 30-38 ) a

na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017Na otázky súdu uviedol, že lopatou sa poškodenému N. nehrozil, o ňu len v nervoch zakopol, v
dôsledku čoho sa dolámala, chytil časť poriska z nej a to hodil smerom na múrik. S poškodeným viedol
komunikáciu aj po tom, ako sa dostavila hliadka na miesto. Poprel aj to, že by sa bol poškodenému

vyhrážal tým, že mu podpáli chatu. Nikdy také nič nepovedal. S poškodeným sa pozná dlhšiu dobu,
v minulosti boli priatelia a chodili spolu na dovolenky. Spor medzi nimi vznikol len pre výkon práva
poľovníctva. Psychický stav má dobrý.

Na otázky prokurátorky len potvrdil, že zakopol o lopatu, ktorá bola na mieste hodená na zemi. Keď mal

slovný konflikt s poškodeným, nikto iný tam prítomný nebol. Nie je pravdou ani to, že by bol do neho
hodil sklenený pohár.

Na otázku obhajcu, či ďalej chodieva poškodený na svoju chatu, uviedol, že chodieva a tak bolo aj v
bezprostredných dňoch po tejto udalosti.

Svedok W. O. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 03. 2018 uviedol, že zotrváva na svojich výpovediach,
ktoré podal do zápisníc o výsluchu na polícii (č. l. 58-59; 66-67) ako aj na hlavnom pojednávaní dňa 05.
10. 2017. Nemá v čom tieto výpovede doplňovať.

Na otázky súdu uviedol, že rozhovor medzi obžalovaným a poškodeným N. nepočul. Poškodeného

si všimol až vtedy, ako pešo odchádzal do dediny. Obžalovaný sa pred ním nezmieňoval o obsahu
rozhovoru, ktorý viedol s poškodeným a on sa ho na to nepýtal.

Na otázky prokurátorky uviedol, že pokiaľ na polícii dňa 12. 05. 2017 mal uviesť, že počul, o čom sa
rozprávajú Š. s N., možno sa zle vtedy vyjadril, pravda je taká, že nepočul celý obsah ich rozhovoru.

Keď si N. k nim prisadol do vozidla, ukazoval posádke bok tváre s vysvetlením, že ho mal obžalovaný
po tvári udrieť.

Na otázky obhajcu uviedol, že obžalovaný s poškodeným mali spory pre poľovníctvo, čo sa dopočul od
iných hostí poľovníckeho združenia, keďže ani on nie je jeho členom. Poškodeného z auta vyložili v obci

medzi domom jeho starých rodičov a domom obžalovaného.

Svedok V. W. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 03. 2018 uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi, ktorú
podal do zápisnice na polícii dňa 08. 06. 2017 (č. l. 68-69). Dňa 19. 11. 2016 vykonával službu s
nadpráporčíkom B. L.. Operačným strediskom KR PZ Banská Bystrica boli vyslaní do Hornej Strehovej,

kde malo dôjsť k napadnutiu N. obžalovaným Š.. Po príchode na miesto začali s vyťažovaním obidvoch.
Poškodený N.Á. povedal, že bol napadnutý poriskom z lopaty, čo Š. poprel. V určitom okamihu, keď
zaisťoval toto porisko, počul ako N. O.vykríkol, že ho udrel Š., avšak pri otočení sa na nich nič také
nespozoroval.

Na otázky súdu uviedol, že okrem nich dvoch tam iná osoba nebola. Poškodený N. chcel podať trestné
oznámenie, tak ho poučili, že aby išiel s nimi na OO PZ Dolná Strehová, kde s ním bude oznámenie
spísané do zápisnice. Na otázky prokurátorky, či bolo vidieť na poškodenom N., že bol napadnutý,
uviedol, že to nemôže jednoznačne povedať, nakoľko v praxi sa stretávajú aj s prípadmi, kedy sú osoby
napadnuté a nejavia príznaky po napadnutí. Nevidel, že by bol obžalovaný poškodeného napadol vtedy,

keď o niečom diskutovali pri aute.

Na otázky obhajcu uviedol, že poškodený prišiel svojím vozidlom na OO PZ Dolná Strehová s odstupom
asi 10 minút po nich. Nemôže hodnotiť ani jedného z nich ako osobu, ktorá vyzerala agresívne,
poškodený mal výraz skôr nahnevaného a obžalovaný mal za potrebu si niečo s ním vydiskutovať.

Svedka - poškodeného B. N.Č. súd opätovne vypočul na hlavnom pojednávaní dňa 26. 03. 2018.
Uviedol, že zotrváva na všetkých svojich výpovediach, ktoré podal do zápisníc v tejto trestnej veci.
Okolnosti, ktoré uvádzal vo svojich výpovediach na polícii, si dobre pamätal. Bol to obžalovaný, ktorý
ho dňa 19. 11. 2016 napadol, keď prišiel za ním na jeho chatu a chcel si s ním vydiskutovať veci z

oblasti poľovníctva. Bol zaskočený správaním obžalovaného, najmä po tom, keď chytil rukami stôl a
prevrátilhosmeromnaneho,vdôsledkučohopopadalinazemvecizostola. Obžalovanýnanehokričal,
zrazu obišiel stôl a udrel ho rukou do sluchy. Kričal na neho slovami: „Zabijem Ťa, podpálim Ti chatu,
potom podpálim aj svoju a nebude tu nikto a podobne“. Túto situáciu vyhodnotil tak, že sa rozhodol odísťsmerom do vnútra chaty, avšak obžalovaný mu v tom zabránil. Nakoniec sa rozhodol odísť z miesta pešo
smerom do dediny, pričom na mieste ponechal otvorenú chatu a auto. Pri jeho odchode mu obžalovaný
hrozil so zlomeným poriskom, ktoré držal v ruke. Cestou zavolal z telefónu políciu. Všetko, čo sa medzi

nimi udialo, nemalo svedka. Cestou do dediny zastal pri ňom autom obžalovaný, ktorý sa pýtal s kým
telefonuje. V určitom momente mu telefón vytrhol z ruky a vrátil sa späť na chatu. On kráčal ďalej. Po
chvíli pri ňom zastali autom O. a spol., ku ktorým pristúpil a povedal im, čo sa stalo. V dedine vyčkal na
privolanú hliadku polície, s ktorou sa vrátil späť na svoju chatu. Pred chatou sedel obžalovaný a pred
ním na stole bol položený jeho telefón.

Na otázku prokurátorky potvrdil, že s obžalovaným nemal dobrý vzťah kvôli poľovníctvu. Predtým sa
priatelili, dokonca chodievali na spoločné dovolenky.

Na otázky obhajcu uviedol, že obžalovaný pristúpil ku nemu vtedy, keď sa s autom otáčal, otvoril mu
dvere a ťahal ho za plece, od čoho po výzve polície upustil. On problémy s pamäťou nemá.

Svedok B. L. na hlavnom pojednávaní dňa 03. 05. 2018 uviedol, že zotrváva na svojich výpovediach
tak, ako uviedol do zápisníc v prípravnom konaní ( čl.60-61 ) ako aj na hlavnom pojednávaní dňa 05.
10. 2017. Nie si je vedomý ničoho, čím by vedome bol vypovedal na hlavnom pojednávaní inak ako
v prípravnom konaní. Opäť zdôraznil, že videl len to, že mal Š. natiahnutú ruku smerom ku N., čo si

všimol na krik N., ktorý povedal: „Prečo si ma udrel?“. Nevidel to, že by bol sa rukou Š. dotkol N.. Ešte
si spomína na ten moment, keď Š. pristúpil k vozidlu N. a niečo mu vysvetľoval cez otvorené okno auta.

Na otázky obhajcu uviedol, že z Obvodného oddelenia PZ v Dolnej Strehovej sa vrátili na miesto za
tým účelom, že ich poškodený požiadal, aby išli s ním, keďže si chce zobrať nejaké veci, ktoré bližšie

nešpecifikoval. Po príchode do vinohradu už nevenoval N. bližšiu pozornosť, teda nevie sa vyjadriť, či
vstupoval do odomknutej alebo zamknutej chaty. Pozornosť koncentrovali na auto, v ktorom mal mať
N. zbraň. N. si najskôr zobral mobil od obžalovaného a následne skontroloval priestor auta a kontrolou
im potvrdil, že v aute je zbraň.

Na návrh prokurátorky na hlavnom pojednávaní dňa 03. 05. 2018 súd vykonal zvukový záznam
prostredníctvom technického zariadenia, ktorým bolo prehratie zvukového záznamu o nahlásení veci
N. na policajné číslo 112. Z obsahu prehratého zvukového záznamu sa potvrdilo, že oznamovateľom
bol B. N., ktorý oznamoval, že bol napadnutý O. Š. vo vinohrade v Hornej Strehovej. Na dopyty
informátorky príjemcu oznamovateľ uviedol, že ho Š. udrel po oku, avšak nemá krvácajúce zranenia,

čiže nepožadoval zabezpečenie rýchlej zdravotnej služby. Tiež oznamovateľ uviedol, že Š. je ožratý,
porozbíjal mu nejaké veci na chate a že ho naháňal lopatou.

Prokurátorka zotrvala na výsluchu svedka N. M.., ktorý mal byť prítomný v chate v čase, keď došlo
k incidentu. Súd rozhodol, že sa tento dôkaz podľa § 274 ods. 1 Tr. por. ako i prípadné ďalšie

dôkazy vykonávať nebudú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že všetci svedkovia zhodne uviedli, že
neboli svedkami rozhovoru, a teda incidentu medzi obžalovaným a poškodeným. Tieto ich vyjadrenia
korešpondujú aj so zhodnými výpoveďami obžalovaného a poškodeného, teda vykonanie dôkazu
výsluchom svedka N. M.. by sa javilo nadbytočným.

Prokurátor v záverečnej reči navrhol obžalovaného uznať vinným podľa obžaloby a uložiť mu trest
odňatia slobody podmienečný s primeranou skúšobnou dobou. Vykonaným dokazovaním a ich
vyhodnotením bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, teda navrhol ho odsúdiť.

Obhajca v záverečnej reči navrhol obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodiť,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Pre uznanie viny
obžalovaného musí byť dôkazný stav spoľahlivo zistený, čo sa nestalo. Obžalovaný vedie riadny život.
Spor, ktorý mal so svedkom - poškodeným sám poškodený označil ako „žabomyšiu vojnu“.

Predmetom prejednávanej trestnej veci je podaná obžaloba, ktorou prokurátorka viní obžalovaného, že

skutkom zo dňa 19. 11. 2016 sa mal dopustiť prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2
písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Okresný súd po tom, ako krajský súd jeho rozsudok zo dňa 09. 10. 2017 zrušil, doplnil dokazovanie v

naznačenom smere a vykonal ďalšie dôkazy, z ktorých vyvodil iný právny záver než dňa 09. 10. 2017.

Prečin nebezpečného vyhrážania je z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa naplnený tým,
že sa niekomu vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom,
že to môže vzbudiť u tejto osoby dôvodnú obavu. Nie každá hrozba sa teda považuje za naplnenie
znakov tohto trestného činu. Musí ísť o také vyhrážanie sa, ktoré je spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú

obavu, že ten, ktorý takto hrozí, svoju hrozbu uskutoční.

Zo skutku vymedzeného v obžalobe vyplýva, že obžalovaný hodil do poškodeného sklenený pohár,
ktorým ho netrafil, následne mal prevrátiť na neho stôl a udrieť ho päsťou do ľavej časti hlavy a potom
svoj útok voči poškodenému mal umocniť tým, že zobral do rúk lopatu, ktorú rozlomil a časťou poriska

hrozil poškodenému, že ho zabije, podpáli mu chatu, v dôsledku čoho poškodený ušiel a oznámil vec
na polícii.

Pri doplnenom dokazovaní súd koncentroval pozornosť, či výpovede svedkov z prípravného konania
a na hlavnom pojednávaní nie sú rozporujúce a zároveň pri ich dopočutí na hlavnom pojednávaní sa

snažil odstrániť tie rozdielnosti ich výpovedí, na ktoré poukázal odvolací súd. Rovnako sa súd vyporiadal
aj s výpoveďami obžalovaného Š. a svedka - poškodeného N. z prípravného konania a z hlavných
pojednávaní.

Vyhodnotením dôkazov súd kategorizoval výpovede do dvoch skupín. V jednej bola výpoveď svedka -

poškodeného N.Á. ako usvedčujúca a v druhej boli ostatné výpovede tak obžalovaného ako aj všetkých
vypočutých svedkov, ktoré hodnotil súd ako oslobodzujúce. Obžalovaný sa obhajoval tým, že síce mal
s N. konflikt, avšak tento bol len slovný, nijako mu fyzicky neublížil, poprel, že by bol udrel ho päsťou
do ľavej časti hlavy ako aj poprel to, že by sa mu bol vyhrážal slovami: „Zabijem Ťa, podpálim Ti chatu
a podobne“. Takéto vyhrážky dôkazne na hlavnom pojednávaní potvrdené neboli. Obžaloba usvedčuje

Š., že mal po príchode na chatu N. hodiť do neho sklenený pohár, avšak ho ním netrafil a až potom mal
prevrátiť stôl oproti nemu, v dôsledku čoho z neho popadali poháre, ktoré sa rozbili. Obžalovaný toto
tiež poprel. Potvrdil len to, že prišiel na chatu N., kde mu rázne dohováral za poľovnícke veci, avšak
nijakým spôsobom poškodenému neublížil. Priznal len to, že v hneve hodil o zem lopatu, čo v neskoršej
výpovedi vysvetil tak, že kopol do lopaty, ktorá sa dolámala, na čo chytil do ruky časť zlomeného poriska,

avšak s ním na poškodeného neútočil. Toto len držal v ruke a potom ho hodil o múrik a nie po svedkovi
-poškodenom. Tomuto zodpovedá aj obsah oznámenia poškodeného, ktoré zahlásil na tiesňovú linku
č. 112. Poškodený sa v tomto oznámení vyjadril aj k závažnosti incidentu, ktorý nazval „žabomyším
sporom“. Poškodený službukonajúcej operátorke mal oznámiť, že ho obžalovaný udrel päsťou cez oko,
avšak ošetrenie odmietol.

Trestné stíhanie začalo a zároveň bolo vznesené obvinenie O. Š. dňom 20. 01. 2017. Po vznesení
obvinenia bol svedok - poškodený N.Č. vypočutý najskôr 16. 03. 2017 a potom dňa 12. 05. 2017. Pri
svojej skoršej výpovedi uviedol, že obžalovaný po príchode na chatu vzal zo stola sklenený pohár, s
ktorým sa na neho zahnal, avšak ho nehodil. Pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10.

2017 uviedol, že tento horčicový pohár ho minul, lebo sa uhol.

Svedok- poškodený N. na hlavom pojednávaní dňa 26. 03. 2018 k tejto okolnosti sa vyjadril tak, že
obžalovanýpopríchodechytildorukyhorčicovýpohár,ktorýmsananehozahnalaažpotomprevrátilstôl
na neho. Tieto výpovede svedka - poškodeného v tomto smere nekorešpondujú so skutkom obžaloby,

kde sa striktne uvádza, že obžalovaný hodil do poškodeného sklenený pohár, avšak ho netrafil. Vo
všetkých jeho výpovediach sa ale zhodne uvádza, že po tomto, ako obžalovaný na neho prevrátil stôl,
sa postavil a z chaty odišiel. Obžalovaný mal na neho kričať po tom, ako odchádzal z miesta slovami:
„Zabijem Ťa, podpálim Ti chatu“, avšak táto hrozba nebola vo výpovediach svedka- poškodeného nahlavnom pojednávaní zvýrazňovaná, preto mal súd za to, že nemohla vyvolať u neho dôvodnú obavu,
že ju obžalovaný aj naplní. Obžalovaný mal útok voči svedkovi -poškodenému umocňovať aj tým, že
zlomil lopatu a hrozil mu časťou zlomeného poriska. Výpoveďou svedka- poškodeného na hlavnom

pojednávaní dňa 26. 03. 2018 bolo potvrdené, že z miesta incidentu sa rozhodol odísť pešo do obce.
Súd tento jeho počin nekvalifikoval ako útek pred bezprostredne hroziacim nebezpečenstvom zo strany
obžalovaného, lebo kráčal bez toho, aby obžalovaný za ním utekal, alebo mu niečím hrozil, čo si všimol
aj svedok O.. Svedok- poškodený sa zmienil aj o tom, že pri komunikácii na chate ho obžalovaný udrel
rukou do sluchy. V obžalobe sa uvádza, že mal udrieť poškodeného päsťou do ľavej časti hlavy. Sám

svedok- poškodený na výzvu operačného strediska uviedol, že ho mal udrieť päsťou cez oko, tak ako
uvádza správa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky z 25. 04. 2018
(č. l. 154). V čase, keď poškodený pristúpil do vozidla O., si posádka tohto vozidla nevšimla viditeľné
zranenia na jeho tvári. Len sám poškodený im uvádzal, že ho O. napadol. Súd dospel k tomu záveru, že
pokiaľ by bol smeroval obžalovaný úder pod pravé oko päsťou, boli by zreteľné stopy po tomto údere v
čase, keď pristúpil do vozidla, čo by si bola jeho posádka všimla, keďže incident sa odohral za denného

svetla a rozprával im čo sa mu prihodilo, teda celá posádka vozidla musela pozerať na neho.

Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán
prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán
príslušný rozhodovať.

Nemožno pochybovať o tom, že správanie obžalovaného nebolo v súlade s pravidlami občianskeho
spolužitia. Pokiaľ obžalovaný a poškodený zhodne tvrdili, že incident vznikol pre nedoriešené práva
poľovníctva, nebol oprávnený obžalovaný takýmto spôsobom riešiť tento spor. To, že medzi nimi
existovali ohľadne tejto veci nedorozumenia dlhšiu dobu, povedal aj sám poškodený, keď operátorovi

oznámil, že vedú tzv. „žabomyší spor“, čo len potvrdzuje vzhľadom na spôsob jeho vykonania, následky
a okolnosti, za ktorých bol spor vedený a čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného, že
závažnosť činu je nepatrná a teda sa nejedná o trestný čin.

Týmto záverom zodpovedajú výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktoré preukázali, že v

danej veci nešlo o trestný čin, ale môže ísť o priestupok. Nebolo preukázané, že by sa bol obžalovaný
dopustil konania naplňujúceho znaky nebezpečného vyhrážania ani iného trestného činu. Doplnením
dokazovania vznikla pochybnosť a túto nebolo možné odstrániť inými dôkazmi, keďže skutok, ktorý sa
mal stať nikto iný nevidel a poškodený zdravotnícky ošetrený nebol aj to, či bol poškodený inzultovaný.
Rovnako vznikla pochybnosť aj v tom, či sa obžalovaný poškodenému takým spôsobom vyhrážal ako

uvádza obžaloba. Zostalo ale nespochybnené, že došlo medzi nimi k incidentu, ktorý nenapĺňa znaky
trestnej činnosti, ale nesie znaky priestupku, preto súd vec postúpil na jeho prejednanie Okresnému
úradu Veľký Krtíš, odboru všeobecnej správy pre prejednanie priestupkov.

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení jeho neskorších zmien a doplnení v ustanovení § 2 ods.

1 upravuje, že priestupkové zavinené konanie je také konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem
spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov alebo o trestný čin.

Podľa § 20 ods. 1 cit. zákona priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva

roky. Keďže v danej veci táto zákonná lehota neuplynula, nebol dôvod pre rozhodnutie o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. t. j., že skutok nie je trestným činom. Bude
predmetom skúmania príslušného priestupkového orgánu, či sa obžalovaný dopustil priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, resp. naplnil aj znaky priestupku proti majetku (§ 49, § 50 Zákona č.
372/1990 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní od oznámenia na Krajský súd v Banskej Bystrici
cestou podpísaného súdu.