Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/152/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710208408
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8710208408.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci

žalobcu: 1/ D.. E. H., bytom XXX XX H., T. XXXX/XX, 2/ E.. Z. H., bytom XXX XX H., T. XXXX/XX proti
žalovanému: R. C., a. s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX P., E. XX o ochranu vlastníckeho práva
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný premiestniť nadzemné elektrické vedenie, vrátane stĺpa, ktoré prechádza nad parc.
č. XXX kat. úz. J. J. do vzdialenosti 10 m od rodinného domu navrhovateľov, a to v lehote do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku, ako aj je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 699,50 eur, a
to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku poukázaním na adresu žalobcov.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.8.2010 podali proti pôvodne žalovanému R. L.,
a. s., K. E. XX, XXX XX P. žalobu, ktorou sa domáhajú vydania rozsudku, ktorým by súd uložil povinnosť
žalovanému premiestniť nadzemné elektrické vedenie, vrátane stĺpa, ktoré prechádza nad parc. č. XXX
kat.úz.J.J.dovzdialenosti10metrovodrodinnéhodomužalobcov,atovlehote30dníodprávoplatného
rozhodnutia, ako aj uhradiť trovy konania.
Uznesením Okresného súdu v Poprade č.k. 7C/152/2010 zo dňa 5.11.2010, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 1.12.2010 súd na návrh žalobcov pripustil do konania ako žalovaného v druhom rade R.
C., a. s., K. E. XX, P., IČO: XX XXX XXX zapísanú v Obchodnom registri Okresného súdu P. O.. Odd:
J., Vložka: XXXX/V.
Okresný súd v Poprade uznesením č.k. 7C/152/2010 zo dňa 19.4.2011 v dôsledku späťvzatia návrhu
žalobcami zastavil konanie voči pôvodne žalovanému v prvom rade, R. L., a. s.
Žalobcovia žalobu zdôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra
C, č. parc. XXX, XXX, XXX/XX, XXX/XX, XXXX/X a XXXX/X, všetky vedené na LV č. XXX, kat. úz. J.

J.. Uviedli ďalej, že na parc. č. XXX je postavený stĺp elektrického vedenia, ktorý prechádza ponad ich
pozemok, a to od trafostanice až po napojenie na elektrické vedenie, ktoré je umiestnené už mimo ich
nehnuteľnosti.
Nadzemné elektrické vedenie prechádza vo vzdialenosti približne 5,5 až 6 metrov od ich rodinného
domu, pričom elektrické vedenie, ktoré prechádza v takej malej vzdialenosti nezodpovedá § 36 ods. 2
Zákona č. 656/2004 Z. z. a ich ako vlastníkov nehnuteľnosti nielenže obmedzuje vo výkone vlastníckeho
práva, ale spôsobuje, aj vytvára nebezpečnú situáciu, pretože hrozí opätovné udretie blesku tak, ako sa

to stalo pred niekoľkými rokmi, keď udrel blesk do ich domu a spôsobil im poškodenie tak elektrického
vedenia, ako aj zabezpečovacieho bezpečnostného zariadenia, pričom oprava si vyžadovala značné
náklady.Žalobcovia ďalej poukazujú v podanej žalobe na ustanovenie § 24 ods. 2 písm. a) Zákona č. 656/2004 Z.
z., v zmysle ktorého prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné
prevádzkovanie sústavy. Tvrdia, že v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, žeby prevádzkovateľ

distribučnú sústavu prevádzkoval bezpečne. Poukazujú ďalej na ustanovenie § 36 ods. 2 Zákona č.
656/2004Z.z.,akoajnavyhláškuč.153/1961Zb.,vzmyslektoréhonadzemnévedenie,ktorémávodiče
bez izolácie, môže byť v danom prípade umiestnené vo vzdialenosti najmenej 10 metrov od objektu,
teda ich rodinného domu.
Viackrátsapokúšalidohodnúťsodporcom,abyurobiltakéopatreniananadzemnomelektrickomvedení,

ktoré by neohrozovali ich bezpečnosť a bezpečnosť ich majetku a pritom, aby bolo vo vzdialenosti
zodpovedajúcej zákonnej požiadavke. Odporca najprv tvrdil, že zamýšľa elektrické vedenie uložiť do
izolačných káblov, avšak žiadne opatrenia neurobil a začal tvrdiť, že sa vlastne domáhajú prekládky
elektrického vedenia a za túto prekládku je potrebné, aby zaplatili. Žalobcovia tvrdili, že nepovažujú
stanovisko odporcu za správne, pretože nedomáhajú sa prekládky, ale toho, aby urobil opatrenia, ktoré
by boli v súlade so zákonom č. 656/2004 Z. z. Uviedli tiež, že ponúkli odporcovi možnosť umiestniť

elektrické vedenie do zeme na ich pozemku, pretože sú toho názoru, že uloženie vedenia do zeme
nezvýšilo by náklady a zodpovedalo by to súčasnej praxi a zákonným normám.
Vzhľadom na vyššie citované skutočnosti, keďže žalovaný nebol ochotný riešiť navrhovaným spôsobom,
mimosúdne, podali túto žalobu.
Žalovaný podaním zo dňa 28.4.2011, ktoré bolo doručené súdu dňa 2.5.2011 žiadal žalobu v celom

rozsahu zamietnuť. Uviedol, že predmetná vysokonapäťová (VN) prípojka 22 kV pre trafostanicu J.
J. - C. bola ako stavba povolená rozhodnutím o prípustnosti stavby č. j. XXXX/XX zo dňa 7.6.1974.
Stavba prebiehala od 17.5.1976 do 11.8.1980. Investorom stavby bol Okresný národný výbor Poprad
a projektantom a dodávateľom boli vtedajšie R.B. L. W. P.. H.. P.. Po ukončení stavby bola stavba
odovzdaná do správy R.. L. W. na základe zápisnice o prevzatí a prevode správy podľa hospodárskeho

zákonníka.
SpoločnosťR.,a.s.,tedažalovanýevidujepredmetnúprípojkuvosvojomvlastníctve(vrátanevlastníctva
právnych predchodcov tejto spoločnosti) od 28.8.1980. Predmetná stavba bola postavená za účinnosti
Zákonač.79/1957Zb. ovýrobe,rozvodeaspotrebeelektriny(elektrizačnýzákon)vroku1980.Žalovaný
ďalej tvrdí, že z výpisu z listu vlastníctva žalobcov je zrejmé, že pozemok, na ktorom stojí dom bol

nadobudnutý do ich vlastníctva v roku 1989, teda po výstavbe VN prípojky a je preto jasné, že žalobcovia
ako vlastníci pozemku pri stavbe domu vedeli a mohli vedieť, že predmetný pozemok, na ktorom plánujú
stavbu a okolité pozemky okolo domu sú v blízkosti vedenia. Žalovaný tvrdí, že stavba domu bola
postavená tak, že zasahuje do ochranného pásma.
Žalovaný ďalej uvádza, že hoci je v dnešnej legislatívnej úprave upravené ochranné pásmo v rozsahu

10 metrov od krajného vodiča, za účinnosti vtedajšej právnej úpravy bolo stanovené ochranné pásmo
7 metrov, no už vtedy došlo k porušeniu ochranného pásma.
Výnimky z ochranného pásma povoľuje stavebný úrad po predložený súhlasného stanoviska
prevádzkovateľa distribučnej sústavy, avšak v konkrétnom prípade takáto výnimka, ani súhlasné
stanovisko udelené neboli.

Žalovaný teda na základe týchto skutočností požiadavku žalobcov vníma v súlade s ustanovením § 38
Zákonač.656/2004Z.z.oenergetikeaozmeneniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len zákon o energetike) ako preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia. Preložka zariadenia
je upravená v zákone o energetike tak, že náklady na preložku je povinný uhradiť ten, kto potrebu
preložky vyvolal, ak sa vlastník elektroenergetického rozvodného zariadenia a ten, kto potrebu preložky

vykonal nedohodnú inak. Vlastníctvo daného zariadenia sa preložkou nemení.
Žalovaný je teda toho názoru, že žalobcovia sú oprávnení požiadať o preložku v zmysle zákona o
energetike a prevádzkovateľ distribučnej sústavy bude postupovať v súlade s prislúchajúcou legislatívou
úpravou.
Napojednávaníkonanomdňa13.5.2015žalobcoviazotrvalinapodanejžalobe.Uviedli,žesámžalovaný

uznáva, že súčasný stav je neúnosný, že sám žalobca je toho názoru, že stĺp vysokého napätia je
postavený v takej blízkosti ich rodinného domu, že nie sú splnené podmienky ochranného pásma v 10-
metrovej šírke, a keďže oni takýto protiprávny stav nezavinili, je potom povinnosťou žalovaného vykonať
také opatrenia, aby nadzemné elektrické vedenie vrátane stĺpa bolo umiestnené vo vzdialenosti nie
menšej ako 10 metrov od ich rodinného domu.

Tvrdili, že hoci je pravdou, že rodinný dom začali na pozemku stavať až po tom, ako tam bol osadený stĺp
vysokého napätia, avšak od osadenia stavby, cez stavebné povolenie, kolaudáciu stavby vždy konali v
súlade so stavebnými predpismi i rozhodnutiami, ktoré boli v stavebnom konaní vydané. Pri vydávaní
stavebného povolenia zadovážili všetky potrebné vyjadrenia vrátane vyjadrenia právneho predchodcužalovaného. V žiadnom prípade nebolo by im vydané stavebné povolenie, pokiaľ by bol mal výhrady k
stavbe a jej umiestnený právny predchodca žalovaného. Ani ich len nenapadlo, keďže mali potrebné
vyjadrenia, že konajú pri výstavbe rodinného domu v rozpore so zákonom. Tvrdili tiež, že pri kolaudácii

rodinného domu taktiež nikto nič z účastníkov stavebného konania nenamietal. Pri výstavbe rodinného
domu postupovali v súlade s rozhodnutiami príslušných úradov. Pokiaľ sa týka ochranných pásiem o
týchto vedomosť nemali.
S dlhším časovým odstupom od výstavby rodinného domu sa domáhajú ochrany vlastníckeho práva
z toho dôvodu, že dochádzalo k vypínaniu elektrického prúdu a od odborníkov sa dozvedeli, že nie je

dodržané ochranné pásmo. Pokúšali sa vec riešiť mimosúdne, avšak žalovaný ich návrhy neakceptoval.
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 13.5.2015 žiadal žalobu v celkom rozsahu zamietnuť. Uviedol,
že žalobcovia nadobudli pozemok a začali s výstavbou rodinného domu už v čase, keď na pozemku bol
postavený stĺp vysokého napätia, a teda mohli a mali vedieť, že dom stavajú tak, že jeho postavenie v
blízkosti stĺpu VN nie je v súlade s dodržaním ochranného pásma.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka D. G., prečítaním listinných dôkazov,

a to znaleckého posudku znalca JHS, s. r. o., č. XX/2015 zo dňa 6.3.2014, spisov bývalého MNV v
Poprade týkajúcich sa stavebného konania, zápisnice o ohliadke s pripojenou fotodokumentáciou a zistil
nasledujúci skutkový stav.
Sporná vysokonapäťová prípojka 22 kV pre trafostanicu J. J. - C. bola ako stavba povolená rozhodnutím
o prípustnosti stavby č. j. XXXX/XX zo dňa 7.6.1974. Stavby prebiehala od 17.5.1976 do 11.8.1980.

Investorom stavby bol ONV Poprad a projektantom a dodávateľom boli vtedajšie R. L. W. P.. H.. P.. Po
ukončení stavby bola stavba odovzdaná do správy R. L. W. na základe zápisnice o prevzatí a prevode
správy podľa hospodárskeho zákonníka.
Predmetná stavba bola postavená za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. (elektrizačný zákon) v roku 1980.
Podľa vtedy platnej legislatívy ochranné pásmo bolo stanovené pre takýto typ VN 7 metrov.

V súčasnej dobe je ochranné pásmo v zmysle zákona č. 656/2004 Z. z. podľa § 36 ods. 2 písm. a) bod
1., 10 metrov; v súvislých lesných priesekoch 7 metrov.
V zmysle § 36 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z., na ochranu zariadení elektrizačnej sústavy sa zriaďujú
ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia elektrizačnej
sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany

života a zdravia osôb a majetku.
Podľa § 36 ods. 2 vyššie citované zákona, ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického
vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej
kolmo na vedenie od krajného vodiča. Táto vzdialenosť je pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane pre vodiče
bez izolácie 10 metrov, teda toto ustanovenie sa konkrétne týka VN prípojky, ktorá je predmetom sporu.

Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, a toto je zrejmé aj z ohliadky súdu na mieste samom zo dňa
11.4.2011, kedy bolo zistené, že na parcele č. XXX kat. úz. J. J., teda na parcele žalobcov pozdĺžne v
dĺžke približne 70 metrov nachádza sa vysokonapäťové elektrické vedenie, pričom na tejto parcele, teda
záhrade žalobcov je osadený aj stĺp vysokého napätia, ktorý je vzdialený od rodinného domu žalobcov
vo vzdialenosti 4,75 metrov.

V zmysle § 36 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z., v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného
elektrického vedenia a pod elektrickým vedením je zakázané
a) zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky.
V zmysle § 36 ods. 15 vyššie cit. zákona stavby, konštrukcie, skládky, výsadbu trvalých porastov, práce
a činnosti vykonávané v ochrannom pásme je povinný odstrániť na vlastné náklady ten, kto ich bez

súhlasu vykonal alebo dal vykonať.
Podľa § 38 ods. 1 vyššie cit. zákona, náklady na preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia
je povinný uhradiť ten, kto potrebu preložky vyvolal, ak sa vlastník elektroenergetického rozvodného
zariadenia a ten, kto potrebu preložky vyvolal nedohodnú inak. Vlastníctvo elektroenergetického
rozvodného zariadenia sa preložkou nemení.

Z listu vlastníctva č. XXX Správy katastra H. je zrejmé, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k
pozemku, na ktorom je postavený stĺp vysokého napätia v roku 1989, čiže po výstavbe VN prípojky.
S výstavbou rodinného domu začali žalobcovia na základe stavebného povolenia Mestského národného
výboru v Poprade, odbor výstavby a územného plánu č. j. XXXX/XX zo dňa 29.12.1989, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.1.1990, a to na základe žiadosti o stavebné povolenie žalobcov zo dňa 12.12.1989

adresované MNV, odbor výstavby a územného plánovania v Poprade. Zo stavebného povolenia č.
j. XXXX/XX zo dňa 29.12.1989, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.1.1990 vyplýva, že stavebný úrad
povolil stavbu rodinného domu v zastavanej ploche 122,36 m2 v bytovej ploche 93,75 m2 za podmienok
v tomto stavebnom povolení uvedených. Z tohto stavebného povolenia je zrejmé, že účastníkom tohtostavebného konania bol aj právny predchodca žalovaných R. S. H. a tiež je zrejmé, že už v tom čase
vlastník susediaceho pozemku O.. R. P. pripomienkoval v stavebnom konaní dodržiavanie ochranných
pásem, a aj napriek tomu právny predchodca žalovaných nenamietal vydanie stavebného povolenia

a stavebné povolenie, kde bola situovaná stavba, jej poloha bolo právoplatne vydané, resp. ako je zo
stavebného povolenia zrejmé, právnym predchodcom žalovaných aj za situácie námietok O.. P. bolo k
stavebnému povoleniu dané súhlasné stanovisko.
Z vyššie citovaných dôkazov je teda nesporné, že súčasný vlastník, teda žalovaný pri výstavbe
VN prípojky postupoval v súlade s platnou legislatívou a v súlade s platnou legislatívou nadobudol

vlastníctvo k vysokonapäťovej prípojke, čo medzi účastníkmi konania sporné nebolo. Je tiež nesporné,
že žalobcovia pri výstavbe rodinného domu postupovali taktiež v súlade s platnou legislatívou. Stavebný
úrad vydal im stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť.
Aj napriek tomu, že tak žalobca, ako aj žalovaný postupovali pri výstavbe jednak VN prípojky a rodinného
domu v súlade so zákonom vznikol neakceptovateľný právny stav spočívajúci v tom, že nie je zachované
ochranné pásmo medzi vysokonapäťovou prípojkou a rodinným domom žalobcov, čím nepochybne

môže dôjsť k ohrozeniu života a k škode na majetku tak, ako to predpokladá ustanovenie § 36 ods. 1
zákona č. 656/2004 Z. z.
V zmysle § 36 ods. 1 tohto zákona, ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia
elektrizačnej sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na
zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku.

Neobstojí v tomto prípade záver znalca vyjadrený v znaleckom posudku, že vedenie VN nemá žiadny
negatívny vplyv na užívanie nehnuteľnosti, nakoľko jeho konštrukcia zabezpečuje dostatočnú ochranu
pred nebezpečím úrazu elektrickým prúdom.
Pokiaľ by súd prijal takéto konštatovanie vyjadrené v znaleckom posudku, tak by sa poprel zmysel
zákonného ustanovenia o ochranných pásmach, pretože bez ďalšieho v zmysle platného zákona tým, že

je ochranné pásmo menšie ako 10 metrov ohrozuje v zmysle § 36 ods. 1 život a zdravie osôb a majetku.
Práve z toho dôvodu v zmysle ustanovenia § 36 ods. 15 zákona č. 656/2004 Z. z., stavby, konštrukcie,
skládky výsadbu trvalých porastov, práce a činnosti vykonané v ochrannom pásme je povinný odstrániť
na vlastné náklady ten, kto ich bez súhlasu vykonal alebo dal vykonať.
Za danej situácie pokiaľ by súd prijal tvrdenie žalovaného, že porušenie ochranného pásma zavinili

žalobcovia, museli by potom na vlastné náklady odstrániť stavbu v ich vlastníctve, teda rodinný dom.
Takto však postupovať nie je možné, pretože žalobcovia nepostavili stavbu, teda rodinný dom bez
potrebnéhosúhlasu,baprávenaopakdodržalicelýpostupstavebnéhokonaniaarešpektovalivyjadrenia
príslušných zákonom ustanovených účastníkov, teda aj právneho predchodcu žalovaného.
Stavebné povolenie, ktoré je výsledkom stavebného konania právne upravuje činnosť stavebníka pri

realizácii stavby a stavebník je povinný riadiť sa pokynmi orgánov podieľajúcich sa na takomto konaní.
Činnosť stavebníka pri realizácii stavby nie je svojvoľnou činnosťou, a teda tento nie je oprávnený, a
teda ani povinný skúmať, či jednotlivé vyjadrenia, súhlas alebo nesúhlas orgánov podieľajúcich sa na
stavebnom konaní je v súlade s príslušnými právnymi normami stavebného konania.
Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že žalobcovia postavili rodinný dom po tom, čo bol postavený

stožiar vysokého napätia, a teda že stavbu mali zrealizovať tak, aby bolo zachované ochranné pásmo
nie menej ako 10 metrov (pri výstavbe 7 metrov).
Práve naopak žalovaný, resp. jeho právny predchodca mal postupovať tak, že nemal dať súhlasné
stanoviskokvýstavberodinnéhodomu,keďmubolozrejmé,badokoncabolnatoupozornený,žestavba
bude zrealizovaná tak, že ochranné pásmo nebude dodržané a v konečnom dôsledku ani dodržané

nebolo. Pokiaľ by jeho stanovisko k stavebnému konaniu bolo negatívne, nebolo by došlo k výstavbe
rodinného domu a v konečnom dôsledku ani k tomuto súdnemu sporu. Žalobcovia v tomto smere nie sú
odborníkmi a nemožno im vyčítať to, že v stavebnom konaní ako účastníci konania rešpektovali postup
stavebného úradu, ktorého výsledkom bolo stavebné povolenie a súčasťou tohto stavebného konania
je aj súhlasné stanovisko právneho predchodcu žalovaného.

Je potom potrebné konštatovať, že žalovaný potrebu preložky vykonal tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 38 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z.
Predmetomsúdnehosporuvšaknebolodomáhaniesažalobcovvykonaniapreložky,aletítosadomáhali
ochrany vlastníckeho práva za situácie, že sú VN prípojkou a stĺpom ohrozovaní na majetku, ale aj na
živote a zdraví.

To, že ich vlastníctvo k veci, teda k rodinnému domu je ohrozované vlastníctvom žalovaných je nesporné
a nemôže to byť sporné ani medzi účastníkmi konania, pretože sama o sebe skutočnosť, že je
vysokonapäťová prípojka a stožiar umiestnená vo vzdialenosti 5,50 metrov od rodinného domu svedčí otom, bez ďalšieho, a to objektívne, že je ohrozený život a zdravie osôb a majetku tak, ako predpokladá
ustanovenie § 36 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z.
V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinností a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerov obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práva.

V nadväznosti na prvú vetu § 127ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá má povahu všeobecného
pravidla vychádzajúceho z jednoty vlastníckych práv a povinností a vyjadrujúceho určitú vyrovnanosť
práv a povinností, vlastníkovi veci zakazuje najmä ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok
spôsobom nadmerného zásahu do vlastníctva iného vlastníka veci. Je teda nesporné, že vlastníkom
vysokonapäťovej prípojky je žalovaný a vlastníkom rodinného domu sú žalobcovia a že poloha týchto
dvoch stavieb vzhľadom na ochranné pásmo je v rozpore so zákonom a je nesporné, že je ohrozený

majetok, život a zdravie vlastníkov rodinného domu, teda žalobcov.
Je potom potrebné vyriešiť základnú podstatu sporu, kto je povinný tento protiprávny stav
napraviť. Pokiaľ by súd uvažoval, že takúto povinnosť majú žalobcovia, musel by potom dospieť k
neakceptovateľnému záveru, že sú povinní odstrániť stavbu, čo je však právne neakceptovateľné,
pretože stavbu - t.j. rodinný dom nevykonali, teda nepostavili bez súhlasu, ba práve naopak aj za

pričinenia právneho predchodcu žalovaného bolo im vydané právoplatné stavebné povolenie.
Pokiaľ by za danej situácie súd neuložil odstrániť tento protiprávny stav žalovanému v podstate
„zakonzervoval“ by protiprávny stav, ktorý ohrozuje život a zdravie a majetok občanov v konkrétnom
prípade žalobcov.
Vzhľadom na vyššie citované súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný premiestniť nadzemné elektrické

vedenie vrátane stĺpa, ktoré prechádza nad parcelou č. XXX kat. úz. J. J. do vzdialenosti 10 metrov od
rodinného domu žalobcu, a to v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.
Pokiaľ sa týka návrhu žalobcov, že je povinný takúto činnosť vykonať v lehote 30 dní, súd v tejto časti
návrh zamietol, pretože podľa názoru súdu ide o nedostatočnú lehotu na vykonanie činnosti, ako je

premiestnenie nadzemného elektrického vedenia vrátane stĺpa.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že úspešní vo veci boli žalobcovia, súd zaviazal odporcu zaplatiť im trovy konania v

sume 699,50 eur.
Uplatnené trovy konania spočívajú v zaplatení súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur a v zálohe
zloženej žalobcami na znalecké dokazovanie vo výške 600 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na tunajšom súde.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3) Občianskehosúdneho poriadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.