Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200456
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200456.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Š. J., D. Z. XX, D., zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária Mgr. Marek BENEDIK, s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie 1,
Bratislava, IČO: 47 247 959, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25,
Banská Štiavnica, za účasti: 1. ALAS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Polianky 3357/23, Bratislava, IČO:
35 825 286, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Zdenko Danížek, so sídlom Bárdošova 2/A,

Bratislava, 2. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 131-99/2019 zo dňa 14.02.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 131-99/2019 zo dňa 14.02.2019 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.04.2019 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného Hlavného banského úradu č. 131-99/2019 zo dňa 14.02.2019,
ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obvodného banského úradu v Bratislave
č. 153-2736/2018 zo dňa 16.10.2018, ktorým podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku v spojení s § 41a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb., vyvlastnil
vo verejnom záujme, v prospech ALAS SLOVAKIA, s.r.o., pre účel otvárky, prípravy a dobývania

výhradného ložiska štrkopieskov v dobývacom priestore Vysoká pri Morave III.-časť A, pozemky
evidované ako parcela registra „C“ v kat. úz. C. N. K. (špecifikované v rozhodnutí), v spoluvlastníctve
a vo výlučnom vlastníctve žalobcu (ako vyvlastňovaný) a v spoluvlastníctve S. T. (ako vyvlastňovaný)
ktorého práva spravuje Slovenský pozemkový fond.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

podľa § 185 písm. a) SSP a uviedol, že v konaní žalovaného ako aj v konaní správneho orgánu prvého
stupňa došlo k závažným vadám, obe rozhodnutia sú arbitrárne, nepreskúmateľné, nezákonné a tým
závažným spôsobom zasahujú do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Tieto rozhodnutia môžu
v dôsledku skutočností uvedených v žalobe spôsobiť žalobcovi závažnú ujmu. Odňatie vlastníckeho
práva predstavuje najextrémnejší zásah do vlastníckeho práva. Vyvlastňovateľ si tak vytvoril možnosť,
aby začal na predmetných pozemkoch s ťažbou a v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí bude

mimoriadne ťažké, ak nie nemožné, reparovať vzniknutý stav. Inak povedané, ťažba na vyvlastnených
pozemkoch môže reálne spôsobiť nezvratný stav ( napr. zatopenie pozemkov spodnou vodou, ako sa
v prípade niektorých už stalo ).

3. Nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe tak v dôsledku vyššie uvedeného dôjde k výraznému
zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a k porušeniu čl. 20 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru, ktoré zaručujú rovnakú ochranu vlastníckeho práva každému, bez výnimky, pričom zásahdo vlastníckeho práva je prípustný len v prípade existencie verejného záujmu. Žalobca má za to, že
priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.

4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním z 29.05.2019, doručeným súdu dňa
31.05.2019, pričom k návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, sa nestotožňuje s
názorom žalobcu, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu o vyvlastnení sú
arbitrárne, nepreskúmateľné a v konečnom dôsledku nezákonné.

5.ŽalovanýcitovalprávnynázorKrajskéhosúduvBanskejBystricivuznesenísp.zn.23S/124/2018-174
z 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto
rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo
veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok

zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle uvedeného
právnehonázoruježalobcovaargumentáciaonezákonnostirozhodnutíprepriznanieodkladnéhoúčinku
právne irelevantná.

6. Žalovaný nevidí žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobca

ničím nepreukázal, žeby mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na
životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj názor žalovaný oprel opäť o
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 z 29.01.2019 „...Osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie

ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017, na ktoré poukázal aj ďalší účastník
konania vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie
odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ ďalej „...Žalobca v návrhu

poukázal na to, že ďalší účastník konania, ako vyvlastniteľ môže na základe právoplatného rozhodnutia
napadnutého žalobou požiadať o vydanie rozhodnutia o povolení banskej činnosti, realizovať dobývanie.
V súvislosti s tým, však nekonkretizoval, v čom by mala spočívať jeho ujma, resp. aká škoda by mu
mala tým vzniknúť. ...“. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcom tvrdené a ničím
nepodložené zatopenie pozemkov spodnou vodou, nepreukazuje žiadnu konkrétnu ujmu a ani výšku

škody, ktorá by tým mala žalobcovi vzniknúť.

7. Žalovaný uviedol, že v súvislosti s povolením dobývania výhradného ložiska žiadna závažná ujma
žalobcovi nehrozí. Pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, sú situované v DP Vysoká pri Morave
III - časť A, ich využitie je rozhodnutím o určení DP vymedzené na účel dobývania výhradného

ložiska. Zmenu pozemkov vplyvom dobývania výhradného ložiska podľa názoru žalovaného nemožno
považovať za závažnú ujmu, značnú hospodársku škodu či finančnú škodu a ani za závažnú ujmu na
životnom prostredí, prípadne za iný vážny nenapraviteľný následok.

8. S názorom žalobcu, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, sa

žalovaný nestotožnil a má zato, že verejný záujem na vyvlastnení na účel otvárky, prípravy, dobývania
výhradného ložiska alebo rozšírenia dobývania výhradného ložiska, vrátane činností vykonávaných v
súvislosti s dobývaním, a to zriaďovania a prevádzky odvalov, výsypiek, odkalísk a výstavby, zariadení
na úpravu a zušľachťovanie nerastov je preukázaný záväzným stanoviskom Ministerstva hospodárstva
SR č. 02524/2018-4110-07283 zo 06.02.2018 o prevahe všeobecného hospodárskeho záujmu na

využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov. V dôsledku uvedeného
by priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo v rozpore s verejným záujmom. Na podporu
svojho názoru žalovaný opäť poukázal na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp.
zn. 23S/124/2018-174 z 29.01.2019 „... Pokiaľ by správny súd aj uznal existenciu hrozby následkov
predvídaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, čo však neuznáva, pretože zastáva názor, že žalobca

neosvedčil existenciu ich hrozby, priznanie odkladného účinku správnej žalobe bráni skutočnosť, že
by bolo v rozpore s verejným záujmom, vzhľadom na záväzné stanovisko Ministerstva hospodárstva
SR zo dňa 14.02.2018, z ktorého vyplýva, že „pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný
hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov ...“a ďalej „V neposlednom rade, je potrebné konštatovať, že v danom prípade je správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie dotýkajúce sa práv aj inej osoby, okrem žalobcu, preto pri zohľadňovaní všetkých
okolností relevantných pre rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku je potrebné zvážiť aj

prípadný dopad priznaného odkladného účinku na práva toho, komu boli priznané žalobou napadnutým
rozhodnutím. Správny súd, preto musí citlivo zvažovať aj to, aby rozhodnutím o priznaní odkladného
účinku nedošlo k neprimeranému zásahu do práv tretích osôb, v danom prípade aj do kolízie s verejným
záujmom deklarovaným v záväznom stanovisku Ministerstva hospodárstva SR. ...“.

9. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku tejto žalobe.

10. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

11. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore

s verejným záujmom.

12. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

13. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

14. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.

15. Súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je
výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má
dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé,
že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku

či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp.
abstraktný.

16. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne, s
ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil

konštatovaním špecifikovaným v odseku 2. a 3. tohto uznesenia, pričom priamy reálny skutkový
dopad v žalobe neosvedčil. Súd pri rozhodovaní musí mať nad všetky pochybnosti osvedčené,
že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp.
sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému
vážnemu nenapraviteľnému následku. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie návrhu o

priznanie odkladného účinku v ktorom žalobca uvádza, že odňatie vlastníckeho práva predstavuje
najextrémnejší zásah do vlastníckeho práva. Podľa názoru súdu, však v zmysle obsahu rozhodnutí
správnych orgánov, ide o vyvlastnenie za finančnú náhradu a treba zdôrazniť, že žalobca v podstate
svojej žaloby nenamieta vyvlastnenie ako také, t.j. odňatie vlastníckeho práva, ale „iba“ nesprávne
právne posúdenie, nedostatočne zistený skutkový stav, procesný postup správnych orgánov, všetko v

logických súvislostiach viažúcich sa na výšku finančnej náhrady.

17. Keďže žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho
subjektívnychprávaprávomchránenýchzáujmov,resp.zákonnostivprípadevyhovujúcehorozhodnutia
správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, súd podľa § 188 SSP návrh o odkladný účinok správnej

žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods.9 zák.č.
757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).