Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Poništová, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 11Cb/24/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511201184
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2511201184.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou Ph.D. v právnej veci žalobcu: Pozemné

staviteľstvo Žilina, a.s., so sídlom v Žiline, Bytčická 72, IČO: 33 390 372, pr. zast.: JUDr. Roman Hriadel,
advokát so sídlom v Žiline, Sad SNP č. 669/6 proti žalovaným: 1/Premium Trading s.r.o., so sídlom
v Bratislave - Mestská časť Rača, Karpatské námestie 7770/10A, IČO 58 248 791, pr. zast.: Roman
Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO 36 866 598, X/ Z. W., Z. G.,
K. U. XXX/XX, o zaplatenie 22.681,82 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v prvom 100% trov konania žalovaného v prvom rade.

III. Žalovanému v druhom rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.01.2011 pôvodne voči právnemu
predchodcovi žalovaného v prvom rade (WinHaus Trade, s.r.o. označovaný ďalej v texte ako žalovaný)
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 22.681,82 eur a nahradiť žalobcovi
trovy konania žalobcu.

2. Uznesením zo dňa 28. februára 2017 súd rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom
žalovaného WinHaus Trade, s.r.o., ktorým je pre Premium Trading s.r.o. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06. marca 2017.

3. Uznesením zo dňa 15. marca 2017 súd pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na strane
žalovaného, ktorým je Z. W. (žalovaný v druhom rade). Súd zároveň pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej
žalovaní v prvom a druhom rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 22.681,82 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 22.681,82 eur od 27.01.2011do zaplatenia.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2017.

4. Žalobca žalobu pôvodne odôvodnil tým, že dňa 17.04.2007 bola uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným Zmluvu o dielo, podľa ktorej okrem iného v článku II. bod 1 sa zaviazal žalovaný dodať
žalobcovi garážovú bránu Hörmann, typ EPU40 podľa prílohy č. 1 Zmluvy - cenovej špecifikácie
zhotoviteľa zo dňa 28.04.2007. Išlo o dodanie garážovej brány na bytový dom SANDBERG Devínska

Nová Ves. Žalovaný uvedenú garážovú bránu dodal, za čo mu žalobca zaplatil celkovú sumu spolu s
montážou a dopravou vo výške 5.931,39 eur.5. Podľa článku VIII. bod 1 bola dojednaná záručná doba v trvaní 60 mesiacov. V priebehu záručnej
doby sa začala prejavovať na garážovej bráne vada, a to praskanie torzných pružín, na základe čoho
sa stala brána nefunkčná. Žalobca uvedenú vadu reklamoval u žalovaného listami zo dňa 13.04.2010,

19.07.2010 a 19.08.2010. Žalovaný sa k reklamáciám nevyjadril, avšak pri ústnych stretnutiach dal
prísľub, že uvedenú vadu odstráni. Žalobca dal žalovanému termín na odstránenie do 31.07.2010. Do
uvedeného dňa žalovaný vadu neodstránil. Žalobca tak postupoval v zmysle článku VIII. bod 10 Zmluvy
o dielo, keď dal vady odstrániť tretej osobe na náklady zhotoviteľa. Žalobca musel dať vymeniť celú
bránu, novú bránu mu dodala firma Menton SK, ktorej zaplatil na základe faktúry č. XXXX/XX sumu

1.597,58 eur s DPH.

6. Poukázal na článok XI. Bod 5 písmena c) Zmluvy. Uviedol, že odstúpil od Zmluvy o dielo a
žalovanému tak vznikla zákonná povinnosť žalobcovi zaplatiť 2.931,39 eur za dodanú garážovú bránu
oproti povinnosti žalobcu vrátiť garážovú bránu žalovanému.

7. V článku IX. bod 4 bola dojednaná zmluvná pokuta pre prípad oneskorenia zhotoviteľa s odstránením
vád reklamovaných v záručnej dobe, kde bola dohodnutá výška 5.000,- Sk za každý deň omeškania
s odstránením akejkoľvek reklamovanej vady. Na základe vyššie uvedeného si žalobca uplatňuje aj
zmluvnú pokutu za ďalší deň omeškania od 14.04.2010, t. j. odo dňa nasledujúceho, odkedy si žalobca
uplatnil reklamáciu u žalovaného, a to 5.000,- Sk, t. j. 165,97 eur denne za obdobie od 14.04.2010

do 10.08.2010, kedy bola dodaná a odovzdaná nová garážová brána na základe odovzdávajúceho
a preberajúceho protokolu od spoločnosti Menton SK, spol. s r.o. Zmluvná pokuta za toto obdobie
predstavuje sumu 595.000,- Sk, t. j. 19.750,43 eur.

8.Kžalobesapísomnevyjadrilžalovanýpodanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa21.07.2011,vktorom

uviedol, že dodané dielo nemalo žiadne vady a zodpovedalo výsledku určenému v Zmluve. Praskanie
torzných pružín nie je vadou diela, ale len dôsledkom bežného opotrebenia diela. Pružiny sú spotrebný
materiál a ich výmena je závislá i od toho, ako často sa brána používa. Je bežnou údržbou diela.
Odstúpenie od Zmluvy preto považuje za neplatné a žalobca nemá právo na zaplatenie sumy 2.931,39
eur.

9. V závere uviedol, že Zmluva o dielo nikdy nebola uzatvorená, takže žalobcovi nevzniklo právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dohoda o zmluvnej pokute nebola uzatvorená ani v ústnej forme. Vo
vyjadrení poukázal aj na to, že za vykonané dielo bola dohodnutá odplata vo výške 88.311,- Sk. Žalobca
celú dohodnutú odplatu nezaplatil, ale len časť, a to vo výške 84.601,- Sk.

10. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením doručeným tunajšiemu súdu dňa
25.05.2012, v ktorom predovšetkým poukázal na znalecký posudok znalkyne Doc. Ing. Ivánkovej, ktorá
v znaleckom posudku konštatovala, že typ garážovej brány zrealizovanej v bytovom dome nie je vhodný
pre dané množstvo áut. Je poddimenzovaná a výsledkom je prasknutie pružiny na bráne. Pokiaľ ide

o námietku žalovaného, že žalobca mu zaplatil len 84.601,- Sk, je to z dôvodu, že podľa Zmluvy o
dielo článku V. bod 3.1 je uvedené, že žalobca má právo po dobu záruky zadržať 2,5 % ceny diela, čo
predstavuje sumu 61,57 eur, t. j. 1.854,86 Sk.

11. Žalovaný sa k návrhu opätovne vyjadril, a to podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.11.2012,

v ktorom uviedol, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a ak by bola
platnou, žalobcovi by nepatrila zmluvná pokuta za obdobie od 14.04.2010 do 10.08.2010. Poukázal na
to, že v liste zo dňa 13. 4. 2010 žalobca list zo dňa 13. 4. 2010 nepovažoval za reklamáciu, keď dňa
19. 7. 2010 zaslal žalovanému list označený ako reklamácia, ktorý spĺňa všetky formálne a obsahové
náležitosti reklamácie podľa článku VIII bod 6 zmluvy o dielo. Až odo dňa nasledujúceho od doručenia

listu zo dňa 19. 7. 2010 začala plynúť žalovanému lehota na odstránenie vád diela a to až do 30. 7. 2010.
Žalovaný sa do omeškania s odstránením vád diela nemohol dostať skôr ako 1. 8.2010 a omeškanie
žalovaného mohlo trvať len do 9. 8.2010, keď dňa 10. 8. 2010 bolo dielo dodané žalovaným odstránené
a nahradené iným dielom.

12. Zopakoval, že dielo nemá žiadne vady. V zmluve sa žalovaný zaviazal dodať a namontovať garážovú
bránu Hörmann typ EPU40. Žalobca si nevymenil žiadne osobitné vlastnosti tohto diela. Dodané
dielo nemá žiadne odchýlky v kvalite, rozsahu a parametroch diela stanovených v Zmluve o dielo a
realizačnom projekte. Ak žalobca pri uzatváraní Zmluvy konal v omyle, že dohodnuté dielo má inévlastnosti ako obvykle, ktoré však v Zmluve, ktorú sám pripravoval, žiadnym spôsobom nešpecifikoval
a nikdy ich ani nepožadoval, mohlo by ísť len o relatívnu neplatnosť Zmluvy o dielo, ale nie o vady diela.

13. Ďalej poukázal na to, že znalecký posudok Doc. Ing. Oľgy Ivánkovej Ph.D. bol vypracovaný dňa
05.11.2009 a žalobca reklamoval údajné vady diela listom zo dňa 19.07.2010, teda po viac ako ôsmych
mesiacoch od vypracovania znaleckého posudku. Je zrejmé, že žalobca včas neoznámil údajné vady
diela, a preto mu práva z údajných vád diela nemožno priznať.

14. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX, dňa 26.02.2013 tak, že žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 146,60 eur titulom zmluvnej pokuty a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
15. Na základe odvolaní účastníkov konania Krajský súd v Trnave rozsudok prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie.

16. Na pojednávaní dňa 04.11.2014 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietol

neplatnosť zmluvy o dielo z dôvodu, že R.. F. R. nebol v čase uzatvorenia Zmluvy (dňa 17.04.2007)
predsedom predstavenstva žalobcu a teda nebol oprávnený konať za žalobcu. Na pojednávaní dňa
22.01.2015žalovaný uviedol že je sporná funkcia generálneho riaditeľa.

17. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 04.11.2014 ako aj v

písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.2015 uviedol, že zápis v Obchodnom registri je záväzný, ide o tzv.
materiálnu publicitu. Poukázal na ustanovenie § 135 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého je
súd viazaný rozhodnutím registrového súdu. Ďalej poukázal na bod 4 a 5 čl. XII stanov žalobcu, podľa
ktorých funkčné obdobie končí až voľbou nových členov predstavenstva.

18. Súd vo veci opätovne rozhodol dňa 30. apríla 2015, č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX rozsudkom, ktorým
žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd konštatoval, že nebolo preukázané, že medzi stranami sporu
došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo a to pre spor ohľadne oprávnenia R.. F. R. konať v mene
žalobcu. R.. F. R.Č. podpísal predmetnú Zmluvu o dielo ako generálny riaditeľ žalobcu. Vzhľadom na
vznesenú námietku zo strany žalovaného, ktorý spochybňoval oprávnenie R.. F. R. na konanie v mene

žalobcu, súd dal možnosť žalobcovi predložiť dôkaz, ktorý by preukazoval T. R.. F. R. ako generálneho
riaditeľa konať v mene žalobcu a podpísať Zmluvu o dielo zo dňa 17.04.2007. Žalobca predložil len
pracovnú zmluvu, ktorá preukazuje, Ž. R.. F. R. bol generálnym riaditeľom žalobcu. Z tohto listinného
dôkazu však nevyplýva, že generálny riaditeľ bol oprávnený konať v mene žalobcu a zaväzovať
spoločnosť v obchodnoprávnych vzťahoch. Inak povedané, pracovná zmluva, keďže neobsahuje náplň

práce generálneho riaditeľa, nepreukazuje, že R.. F. R. bol oprávnený uzatvoriť zmluvu o dielo v mene
žalobcu. Nakoľko nebolo možné prípad posúdiť ani ako bezdôvodné obohatenie, keďže žalobca bránu
žalovanému nevrátil, súd žalobu zamietol.

19.Uznesenímzodňa31.mája2016,pod.č.k.XXCob/XXX/XXXX-XXXKrajskýsúdvTrnavepredmetný

rozsudok na základe odvolania žalobcu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol,
že žalobca predložil riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu, z ktorej vyplýva existencia závislej činnosti
upravenej Zákonníkom práce, preto nie je zrejmé, akým ďalším dôkazom mal žalobca túto skutočnosť
preukázať. Prvostupňový súd v odôvodnení neuviedol, aký ďalší dôkaz mal žalobca v konaní predložiť
a ktorého absencia spôsobila neunesenie dôkazného bremena. Ak by prvostupňový súd nejakým

spôsobom chýbajúci dôkaz, absencia ktorého znamenala zamietnutie návrhu označil, rozhodnutie by
bolo preskúmateľné, odvolací súd by tak mohol posúdiť, či jeho nedostatok znamená spochybnenie
postavenia generálneho riaditeľa a výkon činnosti súvisiacej s podpísaním zmluvy o dielo.

20. V podaní doručenom súdu dňa 13. marca 2017 žalobca v uviedol, že z výpisu z obchodného

registra ako aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného je zrejmé, že v prípade spoločnosti
Premium Trading s.r.o. „ide o spoločnosť, ktorou zanikajú zlúčením ďalšie spoločnosti, čiže fakticky
ide o nastrčenú spoločnosť, do ktorej konatelia spoločnosti prevádzajú svoje zadĺžené spoločnosti,
aby ich nemuseli dávať do konkurzu alebo likvidovať“. Poukázal na ustanovenie § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka. ďalej uviedol že z predložených dokladov „je zrejmé, že išlo o účelové konanie,

dobrovoľný výmaz žalovaného a zlúčenie so spoločnosťou, ktorá je prakticky založená len za účelom
prebratia spoločnosti, z ktorej boli už predtým vybraté všetky aktíva a s úmyslom zbaviť sa zadlženej
spoločnosti. Ide o všeobecne známu skutočnosť, čo je potvrdené aj výpisom z obchodného registra v
danom prípade“. Keďže žalovaný v druhom rade ako konateľ spoločnosti fakticky znemožnil budúcevymáhanie pohľadávky žalobcu voči pôvodnému žalovanému, je daná jeho zodpovednosť podľa § 135a
Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal na ustanovenie § 383 Obchodného zákonníka uviedol, že z
tohto dôvodu žiada, aby obaja žalovaní boli zaviazaní k nahradeniu škody spoločne a nerozdielne.

21. Na vyššie uvedené podanie žalobcu reagoval žalovaný v prvom rade podaním doručeným súdu
dňa 30.03.2017, v ktorom uviedol, že z predmetného podania je zrejmé, že žalovanú sumu žalobca už
nežiada z titulu zmluvnej pokuty a vrátenia ceny diela. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva i zo znenia
zmeneného žalobného petitu, pretože ak by požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty a vrátenie ceny diela,

nemohol by toto plnenie žiadať spoločne a nerozdielne od oboch žalovaných, pretože tu nie je žiadna
právna skutočnosť, ktorá by zakladala solidaritu na strane žalovaných ako údajných dlžníkov žalobcu.
Túto pasívnu solidaritu žalobca odôvodňuje ustanovením § 383 Obchodného zákonníka upravujúcim
právo na náhradu škody. Z predmetného podania nie je zrejmé, akého protiprávneho konania sa mali
dopustiť a čo predstavuje ním požadovaná náhrada škody. Z dôvodu právnej istoty výslovne poprel
tvrdenia žalobcu, že by mu žalovaný akúkoľvek škodu spôsobili, poprel porušenie právnej povinnosti

a existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody ako aj samotnú
výšku škody. Zároveň vzniesol námietku premlčania údajného práva žalobcu na náhradu škody.

22. Reagujúc na vyjadrenie žalovaného v prvom rade žalobca vo svojom podaní zo dňa 13.06.2017
uviedol, že svoj titul taký, ako podal v návrhu na začatie konania nemení a nikdy nezmenil, len

rozšíril žalobu o žalovaného v druhom rade ako konateľa spoločnosti nakoľko vymazaním spoločnosti
t.j. žalovaného v prvom rade došlo k znemožneniu vymoženia pohľadávky, keďže boli všetky práva
a povinnosti žalovaného v prvom rade prevedené na takzvaného bieleho koňa, ktorou sa zlúčila
spoločnosť žalovaného v prvom rade. Opätovne poukázal na ustanovenie § 135a Obchodného
zákonníka. v závere uviedol že je daná zodpovednosť žalovaného v prvom rade, keďže škoda bola

spôsobená spoločným konaním teda spoločnosťou aj štatutárnym orgánom, teda je daná aj solidárna
zodpovednosť v prípade, že by súd dospel k záveru, že nejde o solidárnu zodpovednosť navrhuje, aby
súd zaviazal žalovaných spoločne s tým, že v rozsahu plnenia jedného žalovaného zaniká povinnosť
plnenia druhého žalovaného.

23. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, štatutárneho zástupcu
žalovaného (Winhaus Trade s.r.o.), svedka N. V., oboznámením Zmluvy o dielo zo dňa 17.04.2007,
listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 13.04.2010, 19.07.2010, 19.08.2010, faktúry č. XXXX/
XX vystavenej spoločnosťou Menton SK, spol. s r.o. pre žalobcu, odovzdávacieho protokolu zo dňa
10.08.2010, odstúpenia od Zmluvy o dielo zo dňa 11.01.2011, znaleckého posudku Doc. Ing. Oľgy

Ivánkovej PhD., spisu Okresného súdu Žilina Sp. zn. M. XXXXX/L, pracovnej zmluvy a ďalšieho
spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

24. R.. F. R. v pozícii generálneho riaditeľa uzatvoril v mene žalobcu ako objednávateľa so
žalovaným ako zhotoviteľom dňa 17.04.2007 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž

protipožiarnych interiérových dverí a garážovej brány Hörmann typu EPU40 v rozsahu prílohy č. 1
Zmluvy a cenovej špecifikácie zhotoviteľa zo dňa 28.04.2007 ako neoddeliteľnej súčasti Zmluvy a podľa
dokumentácie pre zhotovenie stavby. Zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť a odovzdať dielo do 23.07.2007.
Zmluvné strany si dohodli cenu diela vo výške 635.291,- Sk.

25. Podľa cenovej ponuky č. XXX/XX zo dňa 27.04.2007 celková cena garážovej brány s montážou a
s DPH predstavuje sumu 88.311,- Sk.

26. Dňa 15.04.2010 zaslal žalobca žalovanému list nazvaný ako reklamácia, v ktorom žalovanému
oznamuje, že „v liste od spoločnosti LBG byty s.r.o. Bratislava, ktorá je investorom bytovky SANDBERG,

v ktorom sú uvedené reklamačné závady, sa uvádza, že garážová brána v tomto bytovom dome nie
je vhodná na použitie v bytovom dome.“ Žiada žalovaného ako dodávateľa garážovej brány, aby sa k
závade vyjadril.

27. Dňa 20.07.2010 zaslal žalobca žalovanému ďalší list zo dňa 19.07.2010 nazvaný ako reklamácia,

ktorým reklamoval u žalovaného garážovú bránu, nakoľko na bráne sa opätovne vyskytli závady -
praskanie torzných pružín. Uviedol, že garážová brána je určená pre použitie v garážach rodinných
domovanievgarážachbytovýchdomovsvýraznevyššoufrekvenciouotvárania.Závadužiadaodstrániť
do 30.07.2010.28. Dňa 11.01.2011 zaslal žalobca žalovanému list nazvaný ako odstúpenie od zmluvy zo dňa
11.01.2011, v ktorom uviedol, že na predmetnej garážovej bráne sa v záručnej dobe, ktorá bola

dohodnutá na dobu 60 mesiacov vyskytli vady, ktoré sa sústavne opakovali. Tieto vady boli reklamované
u žalovaného dňa 13.04.2010, 19.07.2010 a 19.08.2010. Žalovaný stanovené lehoty na odstránenie vád
nerešpektoval, nereagoval na výzvy a žalobca preto odstupuje od Zmluvy a voči žalovanému si uplatňuje
sumu 2931,39 eur ako cenu za dodaný výrobok a zmluvnú pokutu vo výške 165,97 eur za každý deň
omeškania s odstránením reklamovanej vady. Zároveň si uplatňuje škodu vo výške 1597,58 eur z titulu

náhrady škody, ktorá vznikla odstránením vád na dodávke zariadenia žalovaného.

29. Žalobca si od spoločnosti Menton SK objednal novú bránu Hörmann SPU v hodnote 1597,58 eur, o
čom svedčí faktúra č. 0590/10, ktorá bola vystavená v spoločnosti Menton SK spol. s r.o. dňa 07.09.2010
a splatná dňa 07.10.2010.

30. Zo znaleckého posudku Doc. Ing. Oľgy Ivánkovej Ph.D. č. 34/2009 zo dňa 5.novembra 2009, že na
garážovej bráne sa objavuje opakovaná porucha. Počas dvoch rokov už trikrát bola prasknutá torzná
pružina na garážovej bráne. Typ garážovej brány zrealizovanej v bytovom dome nie je vhodný pre dané
množstvo áut. Je poddimenzovaná. Výsledkom je praskanie pružiny na bráne.

31. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu súd zistil, že žalovaný na základe časti projektu pre
stavebné povolenie vyhotovil pre žalobcu cenovú ponuku garážovej brány. Žalovaný urobil cenovú
ponuku pre typ garážovej brány EPU40 a podľa tohto sa uzavrela aj Zmluva. Žalovaný predtým,
než urobil montáž garážovej brány, musel si stavbu zamerať, takže aj keby zrovna na projektovej
dokumentácii nebolo uvedené, že ide o hromadnú garáž, pri zameraní to musel vidieť. Ako odborne

spôsobilá firma mala žalobcu upovedomiť o tom, že by do bytového domu mal byť namontovaný iný
typ garážovej brány. Dokiaľ sa súdny znalec nevyjadril, že garážová brána nie je vhodná, tak žalobca
nevedel, že táto garážová brána nie je vhodná pre bytový dom a že je vhodná pre rodinný dom. Preto ani
dovtedy žalobca nereklamoval garážovú bránu, urobil tak až potom, čo vlastníci bytov predložili znalecký
posudok. Žalobca ešte oslovil firmu Hörmann, ktorá potvrdila závery znaleckého posudku. Uviedla, že

nejde o bránu vhodnú pre bytový dom.

32.Zvýsluchuštatutárnehozástupcužalovanéhosúdzistil,žebolžalobcomoslovenýnacenovúponuku
pre SANDBERG. Ako podklady k cenovej ponuke dostal od žalobcu výkaz výmer, kde boli zaznačené
otvory pre okná, takisto pre garážovú bránu, kde bolo uvedené Hörmann, vrátane jedného diaľkového

ovládača. Štatutárny zástupca žalovaného išiel zamerať otvor brány, ktorý bol dosť malý, na čo upozornil
stavbyvedúceho, že táto brána nie je vhodná, že by sa tam hodila iná brána, ale tá by si vyžadovala vyšší
preklad. Bránu bolo možné jedenkrát otvoriť, jedenkrát zatvoriť, čo aj predpokladal, pretože žalobca
žiadal jeden ovládač. K bráne dodal pohon, ktorý bol na 50 otváraní denne a 50 zatváraní denne.
Pohon dodal z toho dôvodu, že brána bola široká 5 metrov. Dala by sa otvárať aj bez pohonu, ale

vtedy by sa musela otvárať a zatvárať ručne. Ale keďže bola požiadavka na ovládanie, tak dodal aj
pohon. Ak by žalobca objednal zároveň 40 ovládačov, tak by žalovaný predpokladal, že brána bude
často otváraná a zatváraná, nielen jedenkrát denne. S výkazom výmer žalobca dodal žalovanému aj
dizajn brány a s takýmto dizajnom priemyselná brána neexistuje. Na uvedený typ bytového domu by
sa hodila priemyselná brána.

33. Z výsluchu svedka N. V. súd zistil, že žalovanému poskytol projektovú dokumentáciu, ktorá sa
týkala dodávky ich výrobkov, ako výpis dverí, výpis stolárskych výrobkov a pôdorys. Žalovaný urobil pre
žalobcu cenovú ponuku ohľadne výrobkov, ktoré mal záujem dodávať žalobcovi. Išlo o interiérové dvere,
vchodové dvere a delené steny, protipožiarne dvere a garážovú bránu a sadové úpravy. Po vypracovaní

cenovej ponuky sa žalobca so žalovaným dohodli na dodaní interiérových dverí, protipožiarnych dverí
a garážovej brány. Všetky ponuky boli robené na základe technickej dokumentácie, ktorú žalovanému
dal k dispozícii. Štandardný postup je taký, že najprv sa urobí cenová ponuka na základe projektovej
dokumentácie, dôjde k zameraniu na mieste, podľa toho sa upravuje cenová ponuka, ak je to potrebné,
preto cenových ponúk je aj viac. Žalobca mal v projektovej dokumentácii uvedené garáž Hörmann, z

tohto dôvodu sa obrátil na firmu, ktorá predáva produkty Hörmann, teda na ža on navrhol tento typ
garážovej brány.34. Žalovaný bol zamerať otvory po tom, čo už bola hotová hrubá stavba a následne bol namontovať
svoj výrobok. V štvrtom mesiaci v roku 2007 bola už stavba vo fáze pred kolaudáciou. V tomto období
sa svedok stretol s pánom W., ktorý mu povedal, že boli určité problémy s montážou brány. Malo sa to

týkať prekladu. Bol problém s osadením brány. Pán W. svedka uistil, že brána bude fungovať. Svedok
teda mal za to, že brána bude fungovať minimálne 5 rokov, koľko trvala záručná doba na celú stavbu.
Bol objednaný len jeden ovládač garážovej brány a to z toho dôvodu, pretože žalobca mal skúsenosti z
minulosti pri stavbe bytového komplexu v Piešťanoch, kde bolo objednaných 17 ovládačov, ale všetky
neboli predané. Preto sa to teraz riešilo tak, že sa objednal len jeden ovládač s tým, že podľa toho,

koľko bytov sa predá, toľko ovládačov sa doobjedná, pričom jeden byt môže mať požiadavku aj na dva
ovládače. Zmluvu vyhotovoval žalobca.

35. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. M. XXXXX/L súd zistil, že dňa 17.12.1999 bol R.. F. R. na
zasadnutí predstavenstva žalobca zvolený za predsedu predstavenstva.

36. Podľa čl. XII bod 3 Stanov žalobcu platných od 10.12.1999 do 01.07.2008, funkčné obdobie členov
predstavenstva je štyri roky, s výnimkou podľa bodov 4 a 5 tohto článku, funkčné obdobie končí až
voľbou nových členov predstavenstva. Predstavenstvo volí zo svojho stredu predsedu a podpredsedu.
37. Z notárskej zápisnice zo dňa 02.07.2008, č. I. XX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX
vyhotovenej notárkou JUDr. Lucianou Rebrovou súd zistil, že dňa 02.07.2008 sa konalo riadne valné

zhromaždenie žalobcu, na ktorom došlo okrem iného k odvolaniu R.. F. R. z funkcie predsedu
predstavenstva z dôvodu skončenia jeho funkčného obdobia a následne bol R.. F. R. zvolený za
predsedu predstavenstva žalobca.

38. Z pracovnej zmluvy zo dňa 22.02.2000 súd zistil, že R.. F. R. pracoval u žalobcu ako generálny

riaditeľ.

39. Podľa § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej

údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.
Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany
v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

40. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za
neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

41. Podľa § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, členov predstavenstva volí a odvoláva valné
zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť

rokov. Stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich
uvedeným.

42. Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom
môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju

pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi
uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

43. Podľa § 383 Obchodného zákonníka, ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto
osoby povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu
svojej zodpovednosti.

44. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný dodal žalobcovi dielo -

garážovú bránu Hörmann typ EPU 40 v hodnote 88.311 Sk (2931,39 eur).

45. Počas konania (po poradí prvom rozhodnutí súdu) žalovaný namietol platnosť Zmluvy o dielo,
ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania, a na základe ktorej žalovaný dodal dielo žalobcovi zdôvodu, že zo strany žalobcu bola podpísaná osobou, ktorá nebola oprávnená konať za žalobcu ku dňu
uzatvorenia Zmluvy.

46. Predmetná zmluva bola podpísaná R.. F. R., ktorý podľa Obchodného registra bol predsedom
predstavenstva žalobcu od 21.02.2000 do 09.07.2008, kedy bol znovu zvolený za predsedu
predstavenstva. Otázka oprávnenia konať za spoločnosť má pre platnosť Zmluvy ako celku, a teda pre
rozhodnutie vo veci podstatný význam, a vzhľadom k tomu, že oprávnenie R.. F. R. konať za spoločnosti
pri uzatváraní zmluvy o dielo urobil žalovaný v prvom rade sporným, súd zameral dokazovanie na

zistenie, či predmetná Zmluva bola uzatvorená platne.

47. Súd pripomína, že v prípade sporového konania, ak niektoré z tvrdení je popreté, resp. učinené
sporným,jenatom,ktourčitúskutočnosťtvrdí,abyjupreukázal,aknaňomspočívadôkaznébremeno.V
danom prípade žalobca tvrdil, že uzavrel písomnú zmluvu so žalovaným. Žalovaný považoval za sporné,
že osoba konajúca v mene žalobcu bola osobou oprávnenou na takéto konanie.

48. Zo spisu registrového súdu mal súd za preukázané, že R.. F. R. sa stal predsedom predstavenstva
žalobcu dňa 17.12.1999. Ako predseda predstavenstva bol zapísaný na základe uznesenia Okresného
súdu Žilina zo dňa 21.02.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2000.

49. Podľa stanov žalobcu platných od 10.12.1999 do 01.07.2008, funkčné obdobie predsedu
predstavenstva je 4 ročné. Zápis funkcie predsedu predstavenstva v Obchodnom registri má len
deklaratórny charakter, preto možno konštatovať, že v danom prípade funkčné obdobie R.. F. R.
ako predsedovi predstavenstva uplynulo po štyroch rokoch od jeho zvolenia do funkcie predsedu
predstavenstva, t.j. 17.12.2003. Na tejto skutočnosti nemení nič ani ustanovenie obsiahnuté v stanovách

žalobcu, podľa ktorého funkčné obdobie končí až voľbou nových členov. Toto ustanovenie je neplatné,
pre rozpor so samotnými stanovami, ktoré určujú 4 ročné funkčné obdobie, ako aj so zákonom, ktorý
stanovuje maximálne funkčné obdobie 5 rokov.

50. Ako už súd uviedol v predchádzajúcom rozsudku, z uvedených dôkazov vyplýva, že R.. F. R. od

18.12.2003 až do znovuzvolenia dňa 02.07.2008 nebol predsedom predstavenstva žalobcu.

51. R.. F. R. podpísal predmetnú Zmluvu o dielo ako generálny riaditeľ žalobcu. Vzhľadom na vznesenú
námietku zo strany žalovaného, ktorý spochybňoval oprávnenie R. F. R. na konanie v mene žalobcu,
súd dal možnosť pred vydaním v poradí druhého rozsudku ako aj v poradí tretieho rozsudku žalobcovi

predložiť dôkaz, ktorý by preukazoval oprávnenie R.. F. R. ako generálneho riaditeľa konať v mene
žalobcu a podpísať Zmluvu o dielo zo dňa 17.04.2007.

52. Žalobca predložil len pracovnú zmluvu, ktorá preukazuje, že R.. F. R. bol generálnym riaditeľom
žalobcu. Krajský súd vo svojom uznesení uvádza, že práve pre to, že prvostupňový súd v rozsudku

neuviedol, aký konkrétny dôkaz mal žalobca predložiť, aby preukázal oprávnenie R.. R. konať za
žalobcu, rozhodnutie prvého stupňa je nepreskúmateľné.

53. Tu si súd však dovoľuje opätovne poznamenať, že v žiadnom prípade nemôže inštruovať v sporovom
konaní procesnú stranu, aké konkrétne dôkazy má preložiť, aby preukázala svoje tvrdenia. V sporovom

konaní majú sporové strany nielen povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. Napriek označeniu
slovom„povinnosť“vždyideooprávneniesporovejstranytvrdiťrozhodujúceskutočnostiasvojetvrdenia
preukazovať. Sporová strana nemôže byť súdom nútená tvrdiť a preukazovať skutočnosti svedčiace v
jej prospech. Preto v tomto prípade súd dal možnosť, aby žalobca využil svoje oprávnenie preukázať
svoje tvrdenia, že zmluva bola uzatvorená platne, resp. osobou oprávnenou konať v mene žalobcu a

zároveň vyvrátiť opačné tvrdenia žalovaného.

54. Keďže žalobca tvrdil, že žalobca so žalovaným WinHaus Trade, s.r.o. uzatvoril zmluvu, bolo na
ňom, aby v prípade, že táto skutočnosť je rozporovaná zo strany žalovaného (čo sa aj stalo), predložil
dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. Nie je vecou súdu, akým konkrétnym dôkazom svoje tvrdenie

preukáže a či vôbec nejaký dôkaz strana predloží. Je povinnosťou súdu oboznámiť sporové strany, ktoré
skutočnosti má za sporné a ktoré za zhodné. To, či strany budú pri preukazovaní svojich tvrdení, ktoré
rozporuje protistrana, aktívne alebo pasívne sa v konečnom dôsledku prejaví na rozhodnutí vo veci
samej založenom na unesení resp. neunesení dôkazného bremena. V danom prípade bolo sporným, čiR.. R. bol oprávnený uzatvárať zmluvu o dielo v mene žalobcu. Túto skutočnosť urobil spornou žalovaný.
Žalobca za účelom preukázania, že R.. R. bol oprávnený konať za žalobcu predložil súdu pracovnú
zmluvu uzatvorenú medzi R.. R. a žalobcom, avšak tento listinný dôkaz vzhľadom na svoj obsah nebol

spôsobilý odstrániť rozpor medzi stranami, nakoľko z predloženej zmluvy vyplýva jedine to, že R.. R.
bol zamestnancom žalobcu v pozícii generálneho riaditeľa. V pracovnej zmluve je uvedený len názov
pracovnej pozície, pričom nie je zrejmé, čo je obsahom/náplňou tejto pracovnej pozície. Súd len znova
opakuje, že žalobca mal predložiť súdu akúkoľvek listinu, z ktorej by bolo zrejmé oprávnenie R.. R. konať
zažalobcupriuzatváranízmluvy.Týmbyžalobcapreukázalpravdivosťsvojhotvrdeniaaodstránilrozpor

medzi stranami sporu. Podľa pokynu Krajského súdu súd má uviesť konkrétny dôkaz, ktorý by mohol
preukázať oprávnenie R.. R. konať ako generálny riaditeľ v mene žalobcu. Takýmto dôkazom mohla byť
náplň práce generálneho riaditeľa obsiahnutá v inej listine napr. v dodatku k pracovnej zmluve, interný
predpis žalobcu - organizačný poriadok a pod.

55. Keďže súd rešpektujúc zásadu rovnosti účastníkov konania, nesmie zasahovať do ich povinnosti

tvrdenia a dôkaznej povinnosti, súd nemôže vyzvať žalobcu na predloženie konkrétneho dôkazu majúc
za to, že tento dôkaz preukáže jeho tvrdenie. Súd v zmysle zásady zákazu prekvapivých rozhodnutí
len môže skonštatovať, ktoré skutočnosti sú zhodné a ktoré sporné. Súd žalobcu oboznámil s tým,
že nemá za to, že preukázal svoje tvrdenia ohľadne oprávnenia R.. R. uzatvoriť zmluvu o dielo za
žalobcu. Žalobca však zotrval na tom, že daná skutočnosť je dostatočne preukázaná a nepredložil súdu

ďalšie dôkazy. Súd len pripomína, že v danom prípade ide o klasické sporové konanie, žalobca nie
je tzv. slabšou stranou v spore, preto súd pri zisťovaní skutkového stavu môže striktne vychádzať len
zo zhodných tvrdení strán a v prípade sporných skutočností len z preukázaného skutkového stavu,
vychádzajúceho z vykonaného dokazovania na základe návrhov alebo dôkazov predloženými stranami
sporu.

56. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že pri uzatváraní zmluvy o dielo za neho konala oprávnená
osoba, písomná zmluva o dielo je neplatná.

57. Keďže zmluvu o dielo je možné uzatvoriť aj ústne, bolo na žalobcovi, aby preukázal, či so žalovaným

uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, s akým obsahom a ďalej preukázať, či osoby, ktoré mali uzatvoriť ústnu
zmluvu, boli oprávnené konať za žalobcu.

58. Súd v danom prípade nemohol vychádzať zo zhodných tvrdení účastníkov konania. Žalovaný
spočiatku tvrdil, že nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy a ani ústnej zmluvy, neskôr však uvádzal, že

žalobcovi bol dodaný taký typ brány, aký bol zmluvne dojednaný (vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu
na pojednávaní dňa 30.10.2012), napokon však považoval zmluvu za absolútne neplatnú z dôvodu
nedostatku oprávnenia na strane R.. F. R. konať za žalobcu.

59. V danom prípade však súd zmenené tvrdenia žalovaného nemohol považovať za účelové, pretože

bolo listinnými dôkazmi skutočne preukázané, že R.. R. nebol v čase podpísania zmluvy o dielo
predsedom predstavenstva žalobcu a žalobca nepreukázal, že ako generálny riaditeľ bol oprávnený
predmetnú zmluvu v mene žalobcu uzavrieť.

60. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že konkrétnu podobu zmluvy dojednával za

žalobcu R.. R.. Vzhľadom na vyššie uvedené ani ústna zmluva o dielo nemohla byť pre nedostatok
oprávnenia na strane R.. R. uzatvorená platne. Preto žalobca nie je oprávnený domáhať sa nárokov z
neplatne uzatvorenej zmluvy.

61. Bolo však nepochybné, že k dodaniu brány došlo, hoci na základe neplatného právneho

úkonu. Žalobca žalovanému bránu nevrátil, preto nemá právo domáhať sa akéhokoľvek plnenia voči
žalovanému. Z uvedeného dôvodu súd žalobu voči žalovanému v prvom rade (právnemu nástupcovi
žalovaného) ako nedôvodnú zamietol.

62. Pokiaľ ide o žalovaného v druhom rade, tu žalobca žiadal zaviazať žalovaného v druhom rade

ako konateľa žalovaného na náhradu škody poukazujúc na ustanovenie § 135a ods. 5 Obchodného
zákonníka.63. Pri výkone svojej pôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým,
že porušili svoje povinnosti. Porušenie sa môže týkať povinností uložených konateľom zákonom,
spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Na vznik zodpovednosti

konateľa za škodu vyžaduje všeobecná úprava v § 373 a nasledujúcich splnenie troch základných
predpokladov a to:
1. Vznik škody
2. Porušenie povinnosti
3. Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, pretože nesplnenie čo i len jedného zákonného
predpokladu má za následok, že nedochádza ku vzniku zodpovednosti za škodu. Nároky spoločnosti
na náhradu škody voči konateľom môžu uplatňovať aj veritelia spoločnosti. Základným predpokladom
uplatňovania nároku na náhradu škody voči konateľom zo strany veriteľa je existencia pohľadávky
veriteľa, ktorá smeruje voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Ďalším predpokladom
jenemožnosťuspokojeniatejtopohľadávkyzmajetkuspoločnosti.Zapredpokladuexistencietýchdvoch

skutočností môže veriteľ spoločnosť vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatniť nárok spoločnosti na
náhradu škody voči konateľovi.

Ďalším základným predpokladom podania takejto žaloby veriteľa voči konateľovi je vznik škody na
strane spoločnosti, ktorá bola spôsobená porušením povinnosti konateľa. Veriteľ teda však okrem

týchto predpokladov musí ďalej preukázať vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi,
existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a musí preukazovať nemožnosť uspokojenia tejto
pohľadávky z majetku spoločnosti. Len za splnenia týchto predpokladov môže byť žaloba veriteľa voči
konateľovi pri uplatnení nároku na náhradu škody úspešná. Žalobca svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému v druhom rade len stručne odôvodnil tým, že je zrejmé, že dobrovoľný výmaz žalovaného

predstavoval účelové konanie a žalovaný v I. rade bol prakticky založený len za účelom prebratia
spoločnosti, z ktorej už boli predtým vybrané všetky aktíva s úmyslom zbaviť sa zadlženej spoločnosti.
V tom žalobca videl porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou pri výkone svojej
funkcie. Za týmto účelom navrhol vykonať dokazovanie a to celý registrový spis hlavne doklady súvisiace
s prevodom spoločnosti Winhaus Trade, s.r.o. na spoločnosť Premium Trading s.r.o. - Celý spis

registrového súdu obchodného registra Okresného súdu Bratislava I na spoločnosť Premium Trading
s.r.o., účtovné závierky od spoločnosti Winhaus Trade, s.r.o. za rok 2015 a 2016, súpis hnuteľného a
nehnuteľného majetku k 31.12.2015 a k 21.12.2016. Uvedené návrhy na vykonanie dokazovania súd
zamietol z dôvodu, že by nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V danom prípade totiž žalobca
nepreukázal základne skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok na náhradu škody v zmysle § 135 a)

Obchodného zákonníka a to vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi a existenciu
svojej pohľadávky voči spoločnosti. V danom prípade súd žalobu voči žalovanému v I. rade zamietol, a
teda žalobcovi nepriznal žalovaný nárok voči žalovanému v I. rade. Vzhľadom k tomu, že nie sú splnené
základne podmienky pre rozhodnutie o náhrade škody voči žalovanému v druhom rade, súd žalobu voči
žalovanému v druhom rade ako nedôvodnú zamietol.

64. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

65. Keďže žalovaní v prvom a druhom rade mali v konaní plný úspech, patrí im náhrada trov konania

v plnom rozsahu. Preto súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému v prvom rade 100%
jeho trov konania. Pokiaľ ide o žalovaného v druhom rade, počas konania bol nečinný, žiadne trovy mu
nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Piešťany, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.