Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200734
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418200734.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu : S. O. s.r.o.,

W.: XX XXX XXX, so sídlom E. B. č. XXX, XXX XX E. B., zat. C.. Y. Y., advokátkou so sídlom XXX XX L.
X., X. bašta 1, proti žalovanému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. ulica XXX/XX, XXX XX D., zast.S.
kancelária C. s.r.o., W.: XX XXX XXX , so sídlom XXX XX J., G. 4, o zaplatenie X.XXX,- eur takto,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n n ý zaplatiť žalobcovi 1.200,-eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 8.2.2018, doručeným súdu dňa 12.2.2018 domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 1.200,- eur titulom zmluvnej pokuty. Súčasne žiadal priznať náhradu

trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe písomnej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 24.7.2017,
ktorá bola uzavretá ako výhradná, mal žalobca ako sprostredkovateľ zabezpečiť pre žalovaného ako
záujemcu, príležitosť pre uzavretie kúpnej zmluvy s tretími osobami. Predmetom kúpnej zmluvy mali
byť nehnuteľnosti nachádzajúca sa kat. území Svodín, zapísané na LV č. 1165 ako parc. č. 207 a
č. 208 a rodinný dom so súp.č. 95. Na predaji nehnuteľností žalobca aktívne a vážne pracoval. V
priebehu mesiaca november 2017 však žalovaný zavolal žalobcovi, že dom necháva synovi. Táto
informácia však nebola pravdivá, pretože žalobca zistil, že žalovaný nehnuteľnosti predal dňa 1.12.2017

a neoznámil to žalobcovi. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa v zmysle čl. II.2c) zmluvy zaviazal
predať nehnuteľnosti výhradne len prostredníctvom sprostredkovateľa. A podľa čl. II.2 e) zmluvy mal
žalovaný oznámiť žalobcovi predaj nehnuteľností. Keďže žalovaný porušil tieto zmluvné povinnosti ,
vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 1.500,- eur, ktorá mala splatnosť 4.12.2017.
Žalovaný časť zmluvnej pokuty žalobcovi odpustil a znížil ju na sumu 1.200,- eur. Žalobca žalovaného
pred podaním žaloby viac krát vyzval na úhradu zmluvnej pokuty avšak neúspešne.
2. Súd doručil žalobu aj s prílohami žalovanému a vyzval ho, aby sa k žalobe v súdom stanovenej

lehote vyjadril. Keďže sa žalovaný k žalobe v lehote nevyjadril, nárok žalobcu nespochybnil, súd nariadil
na prejednanie veci pojednávanie. Podaním z 14.1.2019 žalovaný cestou právneho zástupcu súdu
oznámil, že uznáva nárok žalobcu čo do výšky 1.000,- eur, žiada , aby súd konal v jeho neprítomnosti,
požiadal o možnosť splácania žalovanej sumy formou splátok. Tesne pred otvorením pojednávania
stanoveného na 15.1.2019 právna zástupkyňa žalobcu požiadala o odročenie pojednávania, z dôvodu
možného mimosúdneho doriešenia sporu. Preto súd predmetné pojednávanie odročil na 7.3.2019. Na
pojednávanie stanovené na 7. 3. 2019 sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu, neprítomní boli účastníci

konania a právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalovaného, ktorý mal predvolanie doručené
riadne a včas svoju neúčasť neospravedlnil o odročenie pojednávania nepožiadal.
3. Podľa § 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.
Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie.

4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania a to aj z dôvodu
hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že po ostatnom pojednávaní oslovila právneho

zástupcu žalovaného s návrhom na mimosúdne doriešenie veci. Jej klient bol ochotný pristúpiť aj na
takú dohodu, že by mu žalovaný zaplatil zo žalovanej sumy 1.200,-eur len sumu 1.000,-eur vo forme
splátok. Takto to navrhli aj právnemu zástupcovi žalovaného. Právny zástupca žalovaného však na ich
podanie nereagoval. Preto mailom ešte aj 5.3.2019 oslovila právneho zástupcu žalovaného, ale ani
na tento mail právny zástupca žalovaného nereagoval. Uviedla, že vzhľadom na uvedené majú zato,
že urobili všetko pre to, aby vec doriešili mimosúdne. Keďže žalovaný nebol ochotný mimosúdne vec

riešiť, na podnety žalobcu nereagoval, žalobca preto trvá na tom, aby bol žalovaný zaviazaný na úhradu
celej sumy 1.200,-eur a aj na náhradu trov konania. Súčasne uviedla, že nesúhlasia s tým, aby bolo
žalovanému umožnené zaplatiť dlžnú sumu vo forme splátok. Uviedla, že žalovanú sumu si uplatňujú
titulom zmluvy o sprostredkovaní, ktorú v písomnej forme uzatvorili účastníci konania. V rámci tejto
písomnej zmluvy si strany sporu dohodli aj zmluvnú pokutu a práve túto zmluvnú pokutu si žalobca v

tomto konaní uplatňuje.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise.

7. Žalobcovi bola žaloba riadne doručená, k tejto sa nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, podaním

zo dňa 14.1.2019 cestou právneho zástupcu súdu oznámil, že uznáva nárok žalobcu čo do výšky
1.000,- eur a žiada , aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súčasne požiadal o možnosť splácania
žalovanej sumy formou splátok. Ku zvyšku žalovanej sumy sa však nijako nevyjadril, nijakým spôsobom
ju nespochybnil.

8. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Podľa § 544 ods.1 Obč. zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej strany zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako sprostredkovateľ a

žalovaný ako záujemca, uzavreli dňa 24.7.2017 písomnú zmluvu o sprostredkovaní v súlade s § 744
Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal sprostredkovať pre žalovaného predaj
nehnuteľnostišpecifikovanejvčl.Izmluvy.Zmluvabolauzavretánadobuneurčitúsmožnosťoupísomne
ju vypovedať, s trojmesačnou výpovednou lehotou. Podľa č.l. II bod 2 písm. c) zmluvy sa žalovaný
zaviazal predať nehnuteľnosť výhradne len cez žalobcu ako sprostredkovateľa. Podľa č.l. II bod 2

písm. e) sa žalovaný zaviazal bezodkladne oznámiť žalobcovi všetky skutočnosti , ktoré môžu mať
vplyv na úspešnosť predaja nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil, že žalovaný ho v novembri 2017 nepravdivo
informovala o tom, že chce nehnuteľnosť nechať synovi, pritom už 1.12.2017 predal nehnuteľnosť
cudzej osobe. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil. Tým, že
žalovaný nepredal nehnuteľnosť v súčinnosti žalobcu ako spotrebiteľa a tým, že o tomto predaji žalobcu

neinformoval, porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali z ustanovení č.l. II bod 2 písm. c) a e) zmluvy.
Pre prípad porušenia uvedených zmluvných povinností mali zmluvné strany dohodnutú písomne
zmluvnú pokutu a to v čl. II bod 6 zmluvy, min. vo výške 1.500,- eur. Je teda nepochybné, že žalovaný
porušil zmluvné povinnosti a preto žalobcovi vznikol nárok na ním uplatnenú zmluvnú pokutu , ktorá
bola dohodnutá písomne podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca dohodnutú zmluvnú

pokutu krátil a uplatnil si ju v krátenej výške 1.200-,eur. Ako bolo uvedené, žalovaný nárok žalobcu
žalovanývtomtokonanítitulomzmluvnejpokutyžiadnymrelevantnýmspôsobomnespochybnil,uviedol,
že do výšky 1.000,- eur ju uznáva, k zvyšku žalovanej sumy sa však nevyjadril, zvyšok žalovanej sumy
relevantným spôsobom nespochybnil, na pojednávanie sa nedostavil. Preto má súd zato, že žalobcovinárok na zaplatenie žalovanej sumy vznikol vo výške 1.200,- eur a na úhradu tejto sumy súd žalovaného
aj zaviazal, titulom riadne dohodnutej zmluvnej pokuty. Žalovaný žiadal o uloženie povinnosti zaplatiť
žalovanú sumu vo forme splátok, túto svoju žiadosť však nijakým spôsobom nezdôvodnil, preto mu súd

určil lehotu na plnenie podľa § 232 ods. 3 veta prvá C.s.p..
10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný
v celom rozsahu , preto mu súd aj priznal nárok na náhradu jeho trov v celom rozsahu voči neúspešnému
žalovanej. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
a to samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku a to na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.