Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202440
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119202440.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava
proti žalovanému: M. J., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. XXX/XX, XXX XX Z. X. V. o zaplatenie 810,20 EUR
s prísl.

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n

e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 04.02.2019 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy 810,20 €
(spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania) ako nedoplatku z úverového vzťahu vzniknutého
na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.03.2015.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.05.2019 (č.l. 30) tak, že zmluva platne
nevznikla z dôvodu rozdielov medzi ofertou a prijatím a zároveň vzniesol námietku premlčania.

3. Súd rozhodol na základe listín tvoriacich súdny spis s zistil nasledujúce:
3.1. Dňa 05.03.2015 mala byť medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá
zmluva o revolvingovom úvere s nasledujúcimi parametrami:
O poskytnutá čiastka úveru - 1500 €,
O počet splátok - 36,
O mesačná splátka - 53,08 €,
O ročná úroková sadzba - 17,77 %,

O poplatok za poskytnutie úveru - 150,00 €.
3.2. Podľa Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré má byť súčasťou zmluvy, bol dátum
prvej splátky - 06.04.2015 a dátum poslednej splátky - 06.03.2018.
3.3. Žalobca v návrhu uviedol, že úver bol zaplatený vo výške 1100,68 €.

4. Súd preskúmal zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným a zistil, že údaje o
požadovanomrevolvingovomúvere,tedaofertadlžníkasanachádzavbode5.tejtozmluvy.Okreminého

dlžník dňa 04.03.2015 požadoval, aby mu bol poskytnutý úver, ktorého RPMN bude predstavovať výšku
27,03%. V bode 6. zmluvy podpísanej veriteľom dňa 05.03.2015 sa nachádzajú údaje o schválenom
revolvingovom úvere, ktoré sú zhodné s ofertou dlžníka okrem údaja o RPMN. Návrh zmluvy prijal veriteľ
s uvedením RPMN vo výške 26,87%.5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej

alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia

alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.
5.1. Zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy
tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť (§ 43c
ods. 2 OZ ). Prijatím návrhu na
uzavretie zmluvy bez zmien a doplnkov dochádza k zmluvnému konsenzu, ktorý má právotvorné
účinky na vznik zmluvy. Zhoda vôle navrhovateľa a adresáta je predpokladom vzniku každej
zmluvy. Zhoda vôle sa musí vzťahovať na celý obsah zmluvy. Ustanovenie § 44 ods. 2
OZ vychádza zo zásady, že
prijatie návrhu (súhlas) musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie
bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek doplnkov, zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na
návrh obsahuje modifikáciu obsahu, resp. dodatky, výhrady, obmedzenia či iné zmeny, považuje sa za
odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za splnenia podmienok uvedených v §

43a ods. 1 OZ za nový návrh
so zmeneným obsahom. V prípade protinávrhu dochádza k zmene doterajšieho postavenia subjektov,
t. j. navrhovateľa a adresáta (obláta).
5.2. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch je uvedenie RPMN podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej neuvedenie v zmluve (ak zmluva inak vznikla) je sankcionované tým, že takáto zmluva je bez
poplatkov a bez úrokov. Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy
dôjde k zmene výšky RPMN, dochádza tým k zmene podstatných náležitostí Zmluvy a takúto odpoveď
je treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy, je potrebné túto

odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy,
teda dlžníkom. V uvedenom prípade k tomu nedošlo, preto treba mať za to, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je predmetom tohto konania, uzavretá nebola. Na vyššie uvedenom závere nič nemení
ani ustanovenie Čl. 2 bodu 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého:
„... Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť

iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany
Veriteľa.“ Predmetné ustanovenie treba v prospech žalovaného spotrebiteľa vykladať spôsobom vyššie
uvedeným (ako novú ofertu) inak by išlo o neplatné ustanovenie z dôvodu rozporu s § 54 ods.1
Občianskeho zákonníka (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.) pre rozpor s § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka.
5.3. Keďženávrhbolprijatýajprostredníctvom„Oznámeniaveriteľaoschváleníúverudlžníkovi“,taktoto
prijatie obsahuje ďalšie údaje, ktoré neboli predmetom návrhu a to rozpis splátky na istinu + úroky, dátum

splatnosti prvej splátky, dátum konečnej splatnosti a deň splatnosti každej splátky v rámci kalendárneho
mesiaca a teda rozširuje nezhodu medzi návrhom a jeho prijatím.
5.4. Súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že RPMN je výsledkom výpočtu a nie zmluvného dojednania,
preto nemá vplyv na vznik zmluvy. Vyššie citované ustanovenia OZ nerozlišujú charakter a závažnosť
rozdielnych údajov v návrhu a jeho prijatí ale vyžadujú jednoznačný konsenzus. Preto posudzovanie

charakteru rozdielneho údaja považuje súd za zbytočnú. Naviac, ak RPMN predstavuje celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej
výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, tak rozdielna výška RPMN logicky znamená rozdielnu výškucelkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (v prejednávanej veci uvedenú v návrhu a
v prijatí návrhu).
5.5. Podľa rozsudku KS v BB sp. zn. 17Co/373/2017 - Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že

na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú
nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné.
5.6. Vyššie uvedený záver o neexistencii úverovej zmluvy bol potvrdený rozsudkom KS v PO sp.
zn. 7Co/11/2017 - Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere
predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný zmenil údaj o RPMN fakticky išlo v zmysle ust. § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie
návrhužalobcu,ktoréjepotrebnépovažovaťzanovýnávrh.Tentonovýnávrhmuselbyťprijatýžalobcom
v účastníkmi dojednanej písomnej forme. Povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme priamo vyplýva z
obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11. 09.
2014 na jej uzatvorenie sa vyžadovalo riadne vyplnenie zmluvy a následné podpísanie. K písomnému

prijatiu nového návrhu v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany žalobcu nedošlo, a preto ani zmluva o revolvingovom úvere
platne vzniknúť nemohla.
5.7. Rovnaký záver prijal KS v PO aj vo veci sp. zn. 6Co/320/2015 z 28.03.2017 - Ak žalovaný mal v
úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o

poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky.
Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom
revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v
čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (18.08.2011) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola
jej známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o

schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 23.08.2011.
K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť a
fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien.
Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.
Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore

so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda
žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal
iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala
žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.
Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN

vo výške 70,01 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku 66,59 %.
V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej
výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase
vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného.
Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva platne nevznikla, z tohto dôvodu žalobe v

časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na § 451 ods. 1, 2, § 456,
§ 457 Občianskeho
zákonníka s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia,
ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobkyňa vrátila žalovanému viac
finančných prostriedkov ako jej bolo žalovaným poskytnutých, na vydanie bezdôvodného obohatenia

bolo dôvodné zaviazať žalovaného.
5.8. Vyššie uvedený právny záver sa zdá byť prijatý minimálne väčšinovo, keďže je uvedený aj
rozhodnutí KS v PO sp. zn. 17Co/73/2016, 2Co/51/2017, 21Co/109/2017 a najnovšie 13Co/35/2018
zo dňa 17.12.2018 a sp. zn. 14Co/19/2018 zo dňa 20.11.2018, ako aj v rozhodnutí KS v BB sp. zn.
13Co/1266/2014, 15Co/768/2014, KS v Žiline sp. zn. 5Co/797/2014, 6Co/107/2016 a ďalších.

6.Vzťahmedziúčastníkmikonania,taktrebaposudzovaťakovzťahzbezdôvodnéhoobohatenia,pričom
išlo o plnenie bez právneho dôvodu (k vzniku zmluvy a to aj neplatnej pre nedostatok prieniku oferty s
jej prijatím nedošlo).
6.1. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka - Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 107 ods.1 OZ - Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods.2 OZ - Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 54 a OZ - Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani
ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 týmniejedotknuté.Zmeniťobsahpremlčanéhoprávazospotrebiteľskejzmluvy,
nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu
dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa § 100 ods.1 OZ - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110 ). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.
6.2. K poskytnutiu úveru (reálne len vo výške 1350 € z dôvodu odpočítania poplatku 150 €) došlo
zo strany žalobcu 05.03.2015. Týmto dňom došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a zároveň mal

žalobcakdispozíciivšetkyskutkovéokolnostiotom,žezmluvanevznikla.To,čiichtaktovyhodnotilalebo
nie, je už otázkou právneho posúdenia, ktoré je pre plynutie premlčacej lehoty irelevantné. Subjektívna
premlčacia lehota tak uplynula dňa 05.03.2017 a objektívna premlčacia lehota dňa 05.03.2018. Ak teda
žaloba bola podaná až dňa 04.02.2019 bola podaná po uplynutí subjektívne premlčacej lehoty ako aj
objektívnej premlčacej a preto ju súd zamietol.

6.3. V rámci právnej argumentácie poukazuje súd na nasledujúce súdne rozhodnutia
O NS ČR sp. zn. 26Cdo/785/2011 - „Pro počátek subjektivní promlčecí doby podle §
107
odst. 1 ObčZ je v případě bezdůvodného obohacení získaného plněním z neplatné smlouvy rozhodující
vědomost oprávněného o těch skutkových okolnostech, z nichž lze dovodit, že smlouva, z níž bylo

plněno, je neplatná. Není přitom významné, zda oprávněný má takové právní znalosti, aby byl
subjektivně schopen posoudit uvedené skutkové okolnosti a zjistit, že smlouva, podle níž plnil, neplatná
skutečně je.
O NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011 - Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,
kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe

ktorýchmôžepodaťžalobuovydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto
skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto
jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní
okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.

O NS SR sp. zn. 3Cdo/169/2017 - Pre účely preskúmavaného prípadu treba osobitne poukázať na tú
časť odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorej uviedol, že „to, kedy sa
oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno
právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec
relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na

jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností,
z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“. K obdobným právnym záverom
dospel najvyšší súd tiež v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 121/2009, v ktorom uviedol, že pre začiatok behu
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.

Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy
rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“ (poznámka dovolacieho súdu: teda nie posúdenie jeho právnej
kvalifikácie).
O ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 258/03 - Přijetí závěrů obecného soudu o obsahu právního
úkonu (smlouvy) je posouzením právním, představuje autoritativní interpretaci právně relevantního

projevu soukromé vůle, není tedy zjištěním skutkovým, nýbrž činěním právních poznatků
(viz shodně usnesení sp. zn. III. ÚS 280/03 ). Skutkovými jsou v této souvislosti toliko zjištěnífaktuální (nikoli ale zjištění povinnostní), čili zjištění samotné existence právního úkonu, identifikace jeho
subjektů, je-li učiněn v písemné formě, ověření pravosti listiny, konstatování znění textu apod.
O NS ČR - 33Odo/1688/2005 - již v rozsudku ze dne 29. října

1999, sp. zn. 2 Cdon 1548/97 , uveřejněném ve Sbírce soudních rozhodnutí a
stanovisek pod č. R 73/2000, vyslovil Nejvyšší soud ČR názor, že zjišťuje-li soud obsah
smlouvy, a to i pomocí výkladu projevů vůle, jde o skutkové zjištění, zatímco dovozuje-li
z právního úkonu konkrétní práva a povinnosti účastníků právního vztahu, jde již o aplikaci

práva na zjištěný skutkový stav, tedy o právní posouzení. Obdobně v rozsudku ze dne
31. října 2001, sp. zn. 20 Cdo 2900/99 , publikovaném v časopise Soudní judikatura
pod č. 46/2002, uvedl dovolací soud, že činí-li soud z obsahu smlouvy (případně z dalších pramenů)
zjištění o tom, co bylo jejími účastníky ujednáno, dospívá ke skutkovým zjištěním; vyvozuje-li poté, jaká
práva a povinnosti odtud pro účastníky vyplývají, formuluje závěry právní, resp. jde o právní posouzení

věci.

7. K prípadnej námietke žalobcu, že zmluvu treba mať za vzniknutú konkludentne z dôvodu plnenia
dlžníkom súd uvádza, že aj konkludentné prijatie návrhu musí mať náležitosti právneho úkonu, teda
musí byť vyjadrením vôle konajúceho. Konkludentne by návrh mohol byť prijatý iba vtedy, ak by v čase

uzatvárania písomnej zmluvy žalovaný vedel, že táto platne nevznikla. Uvedené preukázané nebolo a
preto z konkludentného vzniku úverového vzťahu vychádzať nemožno.

8. Už len na záver súd uvádza, že aj keby vychádzal z právneho názoru, že zmluva platne nevznikla
nemohol by požadované plnenie prijať.

8.1. Podľa § 101 OZ - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ - Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Výklad ustanovenia § 103 OZ je presvedčivo podaný (a súd z neho v celom rozsahu vychádza) v
O rozhodnutí KS v Prešove sp. zn. 18Co/68/2018 - 30. V ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka,
ktoréjevovzťahukvšeobecnémuustanoveniu§101špeciálne,jepočiatokpremlčaniaupravenýodlišne
od všeobecného. Podľa vety druhej, v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti splatné splátky
premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, avšak tej, ktorá bolo dôvodom

pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Premlčanie celého zvyšku dlhu preto nie je
viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom tak, ako to uviedol súd
prvej inštancie ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva, čo je v prejednávanej
veci rozhodujúce.
31. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje ustanovenie § 565 vo vzťahu k

spotrebiteľským zmluvám. Uvedené zákonné ustanovenie spresňuje podmienky splácania záväzkov
zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto právnej úpravy dodávateľ môže uplatniť právo
vyplývajúce z ustanovenia § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže
uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.

34. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu v podaní zo dňa 16.05.2014 o vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru presne nešpecifikoval od omeškania ktorej splátky odvodil právo okamžitej úhrady
celého dlhu. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva možnosť vykonať
právo zosplatnenia až po 3-mesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, a preto v danom
prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou najneskôr 13.02.2014, keďže

od jej splatnosti do 16.05.2014, kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil pohľadávku z úveru za
predčasne splatnú, uplynuli viac ako 3 mesiace. Z uvedeného teda vyplýva, že ak veriteľ účinne
uplatní zosplatnenie celého dlhu pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína
plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej došlo k uplatneniu
predčasnej splatnosti dlhu za splnenia zákonných podmienok ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. V danom prípade tak 3-ročná premlčacia lehota v súlade s ustanovením § 103 veta druhá
Občianskeho zákonníka, na splatenie úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti začala plynúť odo
dňa nasledujúceho po splatnosti omeškanej splátky splatnej dňa 13.02.2014. Keďže žaloba bola nasúd prvej inštancie podaná až 22.05.2017 po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie postupoval
správne, ak žalobu s poukazom na premlčanie uplatnenej pohľadávky zamietol.
O rozhodnutí OS Dunajská Streda sp. zn. 16Csp/194/2017 - Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie

je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky,
kvôli ktorej toto právo využíva (čo neznamená, že ide o okamih, kedy ho prvýkrát mohol využiť). V
spotrebiteľských vzťahoch navyše § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák.
až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti musí byť toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete
Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri

pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za
ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej
zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa§ 565 Obč. zák. To je však v rozpore s § 53 ods. 9 Obč. zák.,
ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade
spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. po uplynutí trojmesačného
omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však

nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zák. sa totiž nijako nenovelizovalo
ustanovenie § 103 Obč. zák., preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína
plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného
splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom
omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane

zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Obč. zák. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov,
resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.
V prerokúvanej veci z ustanovenia ods. 6.2 zmluvných podmienok vyplýva, že splátky sú zročné do
20. dňa kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca celý dlh zosplatnil
listom z 29. októbra 2014. Vzhľadom na dátum listu a na ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. mohlo k

zosplatneniu dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20. júla 2014, keďže od jej splatnosti
do 29. októbra 2014 uplynuli viac ako tri mesiace a neuplynuli viac ako štyri mesiace (vzhľadom na§
565 poslednú vetu Obč. zák. per analogiam). Žalobca toto právo využil, a to v súlade s § 53 ods.9 Obč.
zák., keď predtým žalovanú na túto možnosť upozornil. V zmysle už citovaného § 103 Obč. zák. plynie
premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa

na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné
splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20. júla 2014, začala týmto dňom plynúť
premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej. Trojročná premlčacia doba zosplatneného
zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20. júla 2017. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok
na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný.

Premlčanie istiny k 20. júlu 2017 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania.
Žaloba podaná na súd 28. júla 2017 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj
zodpovedajúcich úrokov z omeškania.
8.2. V prejednávanej veci žalobca postupom podľa § 53 ods.9 OZ upozornil žalovaného na omeškanie
so splácaním sumy 236,20 €. Išlo o nezaplatenie splátok č. 10, 11 a 12, pričom splátka č. 11 bola splatná

dňa 06.01.2016. Ku dňu 08.04.2016 došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, pričom splátky splatné
po zosplatnení sa stali splatnými dňa 06.01.2016 a žaloba podaná dňa 04.02.2019, tak bola podaná po
uplynutí 3 ročnej premlčacej doby.

9. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8.1. Žalobca v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a keďže žalovaný náhradu trov
konania nepožadoval, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.