Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717209790
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717209790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom V. P. A. XXXX/XX, S., 2/ I.. J. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. P. A. XXXX/XX, S., práv.
zast: Advokátska kancelária JUDr. František Vavrač, Horná 51, Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ I..
L. P. K.., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. U. XXXX/X, S., 2/ L.. Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. U.

XXXX/X, S., v konaní o žalobe na odstránenie pletivového plotu, zabetónovaných stĺpikov a výsadby, o
odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/27/2017 - 100 zo dňa 27.
06. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/27/2017 - 100 zo dňa 27. 06. 2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu

prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť
pletivový plot so zabetónovanými stĺpikmi spolu s vykonanou výsadbou stromčekov lemujúcich uvedenú
hranicu, ktorá sa nachádza na parcele č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, katastrálne územie
S., zapísaných na LV č. XXXX, patriacej žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/, do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcom trovy

konania vo výške 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania (výrok II.). Súd rozhodoval o žalobe žalobcov, ktorí sa domáhali, aby žalovaní odstránili
pletivový plot a zabetónované stĺpiky spolu s vykonanou výsadbou stromčekov lemujúcich uvedenú
hranicu, tvrdiac, že tieto sa nachádzajú na parcele č. XXXX, v k. ú. S., zapísané na LV č. XXXX, ktorá
nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobcov. Jedná sa o záhradu vo výmere XXX m2. Pozemok žalobcov
susedí s nehnuteľnosťou parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. S., ktorá je vo vlastníctve
žalovaných. Žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 02. 02.

2015 od U. a T. F., ktorí ich upozornili, že parcela, čo sa týka hranice, je sporná. Žalovaní pôvodný latkový
plot, ktorý tvoril hranicu susediacich parciel, odstránili a nahradili novým plotom, v máji 2015 si dali
vyhotoviť „vytyčovací protokol vlastníckej hranice“, ktorý vyhotovila Meračská kancelária I.. T. F.. V tomto
vytyčovacom protokole je konštatovaný posun hranice plota od zlomového bodu 143-12 po zlomový
bod 143-13, vo výseku určeného troma bodmi v najširšej časti 0,69 m. Žalobcovia sa z dôvodu, že plot
bol postavený na pozemku žalobcov a ich vlastnícke právo bolo porušené, domáhali proti žalovaným

ochrany spôsobom odstránenia plotu. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že
vlastníkminehnuteľnosti,nachádzajúcejsavk.ú.S.,parc.č.XXXXovýmereXXXm2,súžalobcovia1/a
2/. Vlastníkmi nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. S., parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, sú žalovaní1/ a 2/. Žalobcovia nehnuteľnosť odkúpili na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcimi U. F. a
T. F. dňa 12. 01. 2015. Súd z Protokolu o vytýčení vlastníckej hranice zistil, že na základe Geometrického
plánu č. XXX-ŠR-XXX/XX a ZPMZ č. XXX bolo vykonané vytýčenie hranice medzi pozemkami parc. č.

XXXX a parc. č. XXXX/X, parcely nachádzajúce sa v k. ú. S., bol zameraný existujúci plot medzi týmito
pozemkami. Po jeho zameraní bolo zistené, že zasahuje do pozemku parc. č. XXXX. Vytýčené lomové
body hranice pozemkov boli v prírode označené, bol zameraný plot. Vytyčovací náčrt bol urobený v máji
2015 I.. C. R., ktorý autorizačne overil dňa 11. 05. 2015 I.. T. F.. Náležitosťami a presnosťou zodpovedá
predpisom. Z vytyčovacieho náčrtu, vyhotoveného Meračskou kanceláriou I.. T. F., F. XX, S., vyplýva,

že v lomových bodoch 143/12 je hranica totožná s hranicou podľa zakreslenia v katastrálnej mape, v
lomovom bode 143/13 sa uvedená hranica rozširuje s tým, že je tu napísané 069, čo znamená, že je v
tomtoboderozšírenáo69cm.Súdzprotokoluovytýčeníhraniceapredovšetkýmzvytyčovaciehonáčrtu
mal preukázané, že plot vrátane priľahlej stromovej výstavby sa nachádza na pozemku vo vlastníctve
žalobcov1/a2/.SúdvykonalajdokazovanieoboznámenímsasKúpnouzmluvou,uzatvorenoumedziU.
T. a L. T., ako predávajúcimi a žalovanými, ako kupujúcimi, pričom z tejto zistil, že zmluva bola uzavretá

dňa 06. 07. 2010, predmetom tejto zmluvy okrem iných bol aj predaj pozemku parc. č. XXXX/X o výmere
XXX m2, nachádzajúcich sa v k.ú. S.. Z čestných prehlásení A. F., L. W. a L. G. súd zistil, že títo zhodne
potvrdili skutočnosť, že pri demontáži starého plota medzi parcelou XXXX a XXXX/X bol osadený nový
plot v trase pôvodného plotu. Z plánu, urobeného I.. T. F., Meračská kancelária (Geometrický plán č.
XXX-ŠR-XXX/XX, overeným dňa 28. 06. 1991 Krajskou správou geodézie a kartografie I.. B.), súd zistil,

že okrem iných parciel sú tu zamerané aj parcela č. XXXX a XXXX. Súd v konaní vypočul aj strany
sporu. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že pozemok kupovali v dobrej miere, že ho kupujú tak,
ako tam bol. Čo sa týka oplotenia, toto sa robilo ešte za súčinnosti predchádzajúcich majiteľov, ktorí
nikdy nespochybňovali tieto hranice a tieto sa ťahali tou istou hranicou plotu, tak ako ide hranica aj
teraz. Neboli nikdy upozorňovaní, že sú na cudzom pozemku. Žalovaná 2/ uviedla, že keď sa robila

rekonštrukcia plotu, bola tam aj pani F., nikto nič proti stavaniu tohto plotu nepovedal, pričom sa plot
staval za ich súčinnosti. Na cudzom pozemku by si nedovolili postaviť plot, nemajú vedomosti, že
by plot mal byť postavený na cudzom pozemku. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že bolo v konaní preukázané, že žalovaní zasahujú do vlastníckeho práva žalobcov, a to tým
spôsobom, že ich plot medzi susediacimi pozemkami parcely č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných a

parcely č. XXXX vo vlastníctve žalobcov, zasahuje podľa vytyčovacieho náčrtu, urobeného Meračskou
kanceláriou I.. F. v bodoch 143-12 až po bod 143/13 do parcely vo vlastníctve žalobcov (parcela č.
XXXX)aztýchtodôvodovsúdprikázalžalovanýmvyprataťzparcelyžalobcovajstromčeky,ktorélemujú
uvedenú hranicu a ktoré sa nachádzajú na parcele žalobcov. To, že predmetný plot sa nachádza na
parcele žalobcov, bolo preukázané žalobcami vytyčovacím náčrtom. Z vytyčovacieho náčrtu vyplýva,

že bol zameraný existujúci plot medzi pozemkami a po zameraní bolo zistené, že tento zasahuje do
pozemku parc. č. XXXX. Vytýčenie a zameranie plotu bolo vykonané metódou RPK pomocou prístroja
C.. Vytýčené lomové body hranice boli v prírode označené, bol zameraný plot. Súd poukázal na to, že pri
posudzovaní oprávnenosti vychádzal z predmetného protokolu o vytýčenie hranice pozemkov, nakoľko
tentobolurobenýoprávnenouanatourčenouosobou.Poukázalnato,žežalovanížiadnymrelevantným

dôkazom nespochybnili správnosť vytýčenia predmetného plánu, nepreukázali, že by predmetný plot,
ktorý je v súčasnosti postavený medzi parcelami, nezasahoval do parcely žalobcov, pričom osobitne
poukázal na to, že súd v rámci posúdenia sporu v zmysle § 181 ods. 2 CSP, ako aj neskôr počas
sporu, vyzval žalovaných, či nenavrhujú vykonať iné dôkazy na preukázanie skutočnosti, či predmetný
plot je na parcele žalobcov, resp. či presne lemuje hranicu medzi parcelou č. XXXX/X a parcelou č.

XXXX, pričom títo nežiadali urobiť nejaký kontrolný vytyčovací náčrt, resp. vykonať iný dôkaz, ktorý by
spochybnil predmetný vytyčovací náčrt urobený Meračskou kanceláriou I.. T. F.. Obrana žalovaných
v tom zmysle, že predmetný plot bol postavený v medziach a trase pôvodného plota, teda, keď ešte
vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti boli U. T. a L. T., je v tomto prípade nepodstatná, a to z dôvodu,
že pre posúdenie veci je podstatná skutočnosť, či pôvodný plot bol postavený na hraniciach parcely č.

XXXX/X a XXXX. V konaní nie je podstatnou skutočnosťou, či plot, ktorý vystavali žalovaní, išiel presne
tak, ako pôvodný plot, dôležitá je tá skutočnosť, či tento plot, ako aj pôvodný plot sa nachádza medzi
predmetnými parcelami, na hranici týchto pozemkov a či nezasahuje do niektorého z týchto pozemkov.
Súd sa ďalej vysporiadal s nevykonaním dôkazov, ktoré navrhli v priebehu konania žalovaní, a to
vykonanie ohliadky predmetnej nehnuteľnosti, príp. fotodokumentáciu, resp. výsluch účastníkov, pričom

poukázal na to, že týmito dôkazmi by neboli preukázané skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci,
keďže žalovaní nenavrhli urobiť a vykonať dôkaz, ktorý by preukázal nesprávnosť vytyčovacieho náčrtu
I.. T. F., ktorý, podľa súdu, bol rozhodujúcim dôkazom vo veci. Žalovanými navrhnuté dôkazy by nemohli
ovplyvniť rozhodnutie súdu iným spôsobom, keďže neboli spôsobilé preukázať, či plot sa nachádzana parcele žalobcov alebo nie. Výsluch osôb, ktoré uvedený plot stavali, resp. pri ňom pomáhali,
ako aj výsluch na preukázanie tej skutočnosti, že predmetný plot, ktorý sa v súčasnosti nachádza na
parcele a pôvodný plot sa nachádzal na parcele žalobcov, by mal zmysel v prípade, ak by sa terajší

žalovaní domáhali určenia vlastníctva k tej časti pozemku, na ktorom sa v súčasnosti nachádza plot
aj s vysadenými stromčekmi, pretože v súčasnosti parcela č. XXXX v celosti je zapísaná na žalobcov
s tým, že žalovaní by sa domáhali, že predmetnú časť parcely oni vydržali na základe tej skutočnosti,
že ju užívali počas desiatich rokov, resp. ich právny nástupcovia. Keďže však toto nebolo predmetom
konania a žalovaní nepodali žalobu o určenie vlastníctva k tej časti pozemku, na ktorej sa predmetný plot

a vysadené rastliny nachádzajú a ktorá je v súčasnosti zapísaná vo vlastníctve žalobcov, súd dôkazy
navrhované žalovanými nevykonal, keďže žalovaní sa v konaní nedomáhali určenia vlastníckeho práva
k tej časti pozemku, na ktorej je nimi vystavaný plot a spolu s priľahlými vysadenými stromčekmi. Vec
právne posúdil v zmysle § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobcovia boli v celom rozsahu úspešní, priznal im náhradu
trov konania voči žalovaným vo výške 100 %.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1/
a 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a e/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
V odôvodnení odvolania uviedli, že s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasia, považujú ho za
nesprávny, nezohľadňujúci všetky namietané skutočnosti a navrhované dôkazy v konaní. V konaní

namietali, že pozemok parc. č. XXXX/X, susediaci s pozemkom žalobcov, nadobudli na základe Kúpnej
zmluvy v roku 2010, pričom v tejto nebola žiadna zmienka o spornosti hranice so susedným pozemkom.
V čase kúpy bol pozemok oplotený, preto nemali pochybnosti o tom, že oplotenie kopíruje hranicu
pozemku. Predávajúci, od ktorých kúpili pozemok parc. č. XXXX/X, tento užívali nerušene od roku
1991, kedy bola hranica pozemku zameraná aj geometrickým plánom, pričom hranica pozemku bola

oplotená pôvodným plotom (ktorý neskôr v rámci rekonštrukcie žalovaný vymenili). Keďže nie sú v
konaní zastúpení právnym zástupcom a v právnych veciach sú laici, nemajú vedomosť o tom, aké
náležitosti má obsahovať námietka vydržania a akým spôsobom sa v konaní táto námietka má vzniesť.
Z ich vyjadrení pred súdom však bolo zrejmé, kam so svojimi argumentmi smerujú. Súd z podstaty a
obsahu ich vyjadrení mohol vyvodiť vznesenie vydržacej námietky a následne sa ňou zaoberať. Súd sa

s ich námietkou vydržania nezaoberal, čo odôvodnil tým, že táto skutočnosť nie je predmetom konania.
Súd nevykonal nimi navrhovanú ohliadku predmetných nehnuteľností a výsluch navrhovaných osôb -
svedkov, čo považujú za nelogické, nakoľko podstatou sporu je spornosť hranice medzi susediacimi
pozemkami. Vykonaním navrhovaných dôkazných prostriedkov mohol súd získať dôkazy, ktoré by
prispeli k spravodlivému riešeniu veci. Zároveň si myslia, že v takomto konaní, týkajúcom sa priebehu

hranice medzi pozemkami, je účelné a vhodné vykonať ohliadku hranice pozemkov. Pokiaľ ich súd
odkázal na možnosť podania žaloby o určenie vlastníckeho práva, poukázali na zásadu uvedenú v čl.
17 CSP, podľa ktorej súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb. To, že otázka vydržania môže byť posudzovaná aj v prípadnom konaní

o určenie vlastníckeho práva, netvorí prekážku, aby si súd v prebiehajúcom konaní mohol urobiť
úsudok o tejto otázke sám. Nemyslia si, že je správny taký postup súdu, ktorý namiesto toho, aby
prejednávanú vec vyriešil raz a navždy svojím rozhodnutím, vytvorí taký stav, že budú vedené ďalšie
konania. Súd sa v konaní mohol a mal zaoberať námietkou vydržania spoločnej časti pozemku, nakoľko
ide o takú skutočnosť, ktorá má na rozhodnutie vo veci podstatný vplyv, a preto ju súd mohol posúdiť

ako otázku predbežnú. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/276/2015 zo
dňa 18. 05. 2017, v ktorom sa odvolací súd stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý v skutkovo
podobnom prípade vyhodnotil v rámci konania ako rozhodujúcu otázku vydržania spornej časti pozemku
žalovanými. Postup súdu, spočívajúci v nevykonaní navrhovaných dôkazov, ktoré mohli prispieť k
objasneniu rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre spravodlivé rozhodnutie, zakladá odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Súd svojím konaním porušil aj právo na spravodlivý proces, ktorého
súčasťou je aj právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, pričom vytyčovací
náčrt nie je podkladom právnych úkonov, tento nebol ani overený katastrom, takže nemožno potvrdiť
jeho súlad s údajmi vedenými v katastri nehnuteľností a vyznačenými v katastrálnej mape. Pokiaľ
bola v konaní sporná hranica medzi pozemkami, pričom zo zapísaného geometrického plánu vyplýva

jedna skutočnosť a z vytyčovacieho náčrtu druhá, mal súd zvážiť vykonanie znaleckého dokazovania
a prípadne ho aj sám nariadiť, resp. vyzvať strany sporu na to, či takéto dokazovanie chcú navrhnúť.
S poukazom na ust. § 366 písm. d/ CSP navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie súdu prvej
inštancienovýmdôkazom,atotechnickousprávoukvyjadreniukvytyčovaciemunáčrtuČZXXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 20. 07. 2018, vypracovanú I.. T. F., v ktorej bolo skonštatované: „Z uvedených
kontrolných meraní vyplýva, že I.. C. R. v roku 2015 (pri prepočte miestnych súradníc do súradníc
JTSK) vychádzala z nesprávne určených identických bodov, čo malo za následok chybný výpočet a

následne nesprávne vytýčenie vlastníckej hranice medzi pozemkami parcelné č. XXXX a č. XXXX/
X. Súčasný plot od pôvodnej hranice z mapovania v roku 1948 a zameraného plotu v roku 1991 je
v odchýlke 0,20 m (dovolená odchýlka). Preto súčasný plot medzi bodmi označenými „B“ a „C“ z
hľadiska určenia polohy je totožný s vlastníckou hranicou medzi pozemkami parcelné č. XXXX a č.
XXXX/X.“. Zároveň k odvolaniu žalovaní priložili vyššie uvedenú technickú správu, pričom uviedli, že

predkladanú technickú správu v konaní pre súdom prvej inštancie nemohli uplatniť bez svojej viny, a to
vzhľadom na to, že konateľ spoločnosti Meračská kancelária, s. r. o., u ktorého si objednali kontrolné
meranie ešte pred jediným pojednávaním vo veci, utrpel dňa 18. 06. 2018 vážnu zlomeninu, z dôvodu
čoho nestihol v primeranej lehote vybaviť objednávku žalovaných a uskutočniť kontrolné merania.
Vzhľadom na to bez svojej viny nemohli preukázať nesprávnosť vytyčovacieho náčrtu, ktorý bol pre súd
podstatným dôkazom v konaní. Keďže súd rozhodol na jedinom pojednávaní, už neskôr nemohli pre

skončenie konania na súde prvej inštancie túto skutočnosť uplatniť. Žiadali, aby odvolací súd prihliadol
napredkladanýdôkazvsúladesozákladnýmprincípomcivilnéhokonania,akoajpreto,žeskutkovýstav
je zjavne v rozpore so skutočným stavom veci a skutkový stav veci pre správne rozhodnutie bol zistený
nedostatočne. Rozsudok považujú aj za nevykonateľný, pretože trvalé porasty, ktoré majú odstraňovať,
sú vo výroku nedostatočne konkretizované, resp. nie sú konkretizované vôbec. Vzhľadom na nimi

predložené stanovisko je zrejmé, že nemajú čo odstraňovať z pozemku, ktorý je predmetom konania,
keďže plot a trvalé porasty sa podľa záverov technickej správy nenachádzajú na tomto pozemku, ale
na pozemku žalovaných. Navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil
na nové konanie a ďalšie rozhodnutie.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že toto odvolanie považujú za
nedôvodné, stotožňujú sa s rozsudkom súdu prvej inštancie a aj s jeho odôvodnením. Podstatným
pre posúdenie veci je tá skutočnosť, že podanou žalobou sa domáhali ochrany podľa ust § 126
ods. 1 OZ, a to odstránenie plota, po márnej snahe v predsporovej komunikácii usporiadať sporné
vzťahy iným spôsobom. Podkladom na domáhanie sa ochrany vlastníckeho práva bol „vytyčovací

protokol vlastníckej hranice“ ako štandardný technický prostriedok umožňujúci objektívne posúdiť
priebeh vlastníckej hranice v súlade s evidenciou hranice v katastri nehnuteľnosti. Ak základným
predpokladom nimi zvolenej ochrany je uvedený štandardný Meračský podklad priebehu hranice v
súlade s hranicou v katastri nehnuteľností, tak žalovaní mali povinnosť nielen tvrdiť a namietať, ale
aj konkrétnym dôkazným prostriedkom spochybniť „vytyčovací protokol vlastníckej hranice“. Na túto

skutočnosť boli na pojednávaní aj upozornení pred tým, ako súd rozhodol o koncentrácii v pojednávanej
veci. Takýto dôkaz nenavrhli, a preto súd musel vychádzať z nimi produkovaného dôkazu a vo veci
meritórne rozhodol. Ak v odvolaní uvádzajú, že bez svojho zavinenia nemohli predložiť ako dôkaz
technickú správu k vyjadreniu k vytyčovaciemu náčrtu, tak to nie je rozhodujúca skutočnosť, lebo ak by
boli namietali uvedený technický dôkaz a žiadali by kontrolné dokazovanie, tak by boli mohli v súvislosti

s takýmto dôkazom namietať aj tu uvádzané skutočnosti a súd by zistil, či sú pravdivé a relevantné. Ak
takto žalovaní neurobili, nastal účinok koncentrácie v konaní a nemôžu navrhovať v odvolacom konaní
vykonávanieďalšíchdôkazov,akkukoncentráciidošlo.Niejepravdivéanitvrdenieuvádzanévodvolaní,
že „mal súd zvážiť vykonanie dokazovania a pripadne ho aj nariadiť ...“, lebo súd podľa ust. § 185 ods. 2
CSP takýto dôkaz nemôže vykonať bez návrhu, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd bez návrhu môže

vykonať len dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, v prípade konfrontácie rozporných
tvrdení so skutočnosťou a tiež len v prípade § 185 ods. 3 CSP, ak ide o dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva. V
ostatných prípadoch súd oprávnenie bez návrhu vykonávať dôkazy nemá. Žalovaní nesú samostatnú
zodpovednosť za to, ako a či so znalosťou veci vystupujú v konaní, pokiaľ nezvážili, že v spore ich bude

zastupovať advokát. Rozsah konania a dokazovania je určovaný povahou zvolenej súdnej ochrany a
ak primárne nebol spochybnený dôkaz, ktorý je kľúčový pre posúdenie správnosti ochrany vlastníckeho
práva, tak neexistuje dôvod rozširovať predmet dokazovania na sekundárne skutočnosti, ktoré by
rozširovalipredmetdokazovaniaotakéskutočnosti,ktoréspredmetomžalobypriamonesúvisia.Navrhli,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a rozhodol o náhrade trov

odvolacieho konania.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedli, že na podanom odvolaní zotrvávajú,
v reakcii na argumenty, týkajúce sa zásady koncentrácie konania, poukázali na to, že Civilný sporovýporiadok za určitých podmienok pripúšťa výnimku z tejto zásady, pričom poukázali na ust. § 366 CSP
s tým, že zákon predpokladá prípady, v ktorých je možné uplatniť nové prostriedky procesného útoku
pred odvolacím súdom. Z týchto dôvodov, ako tvrdia žalobcovia, nemohol nastať účinok koncentrácie.

V odvolaní predložili súdu spolu s technickou správou aj čestné vyhlásenie Meračskej kancelárie, s.
r. o., z ktorej vyplýva, že túto nemohli bez ich zavinenia predložiť súdu prvej inštancie. Možnosť súdu
vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nie je obmedzená len na vykonanie dôkazu z verejných registrov
a zoznamov, či vykonanie dôkazov za účelom zistenia, či sú splnené procesné podmienky, navrhované
rozhodnutie bude vykonateľné alebo na zistenie cudzieho práva, ako to tvrdia vo vyjadrení žalobcovia,

pričom poukázali na komentár k CSP, z ktorého okrem iného uviedli: „korektív spravodlivosti sa tak
projektuje vo forme tzv. modifikovanej prejednacej zásady, kde oblasť skutkového stavu a dokazovania
je zverené do zodpovednostného okruhu sporových strán, súd však nesmie rezignovať na možnosť
(a povinnosť) svoje rozhodnutie založiť na čo možno najspravodlivejšom základe v podobe priblíženia
sa ku skutočným hmotnoprávnym pomerom sporových strán v čo najvyššej možnej miere“. (Števček a
kol. Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2016, str. 12). Na záver ďalej opakovane

uviedli, že napriek zásade zákonnej koncentrácie konania je žiaduce a spravodlivé, aby odvolací súd
prihliadolnapredloženýdôkazvsúladesozákladnýmprincípomcivilnéhokonania,ktorýmjeposkytnutie
spravodlivej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv, ako aj preto, že skutkový stav je
zjavne v rozpore so skutočným stavom veci a skutkový stav veci pre správne rozhodnutie bol zistený
nedostatočne.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1
a 2 CSP vo výroku I., ako aj vo výroku o trovách konania (výrok II.) z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

6. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Na základe podaného odvolania žalovaných 1/ a 2/ tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379

CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie
a konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pre posúdenie
žalobcami uplatneného nároku v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v
súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaných

a odvolacie dôvody žalovaných uvedené v ich odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe
preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie žalovaných dôvodné nie je.
Odvolacísúdsasrozhodnutímsúduprvejinštancievyslovenýmvnapadnutomrozhodnutívovecisamej,
akoajsjehodôvodmistotožňujeanatietopoukazuje,pričomodvolacísúdzároveňkonštatujesprávnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v

konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania
veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie, z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
žaloby žalobcov dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny.
Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov produkovaných
v konaní pred súdom prvej inštancie, právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie pri aplikácii

ust. § 123 a § 126 OZ na zistený skutkový stav v konaní pred súdom prvej inštancie je správne. Odvolací
súd uvádza, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v k. ú. S., zapísanej na LV č. XXXX, parcelné č. XXXX o výmere XXX m2, ktorú
nehnuteľnosť nadobudli do svojho vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 12. 01. 2015,
pričom predávajúcimi boli U.J. a T.J.. Vlastníkmi susediacej nehnuteľnosti, a to nehnuteľnosti parcelné č.

XXXX/XovýmereXXXm2,nachádzajúcejsavk.ú.S.,zapísanejnaLVč.XXXX,súžalovaní,pričomtíto
nadobudli nehnuteľnosť na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 06. 07. 2010, pričom predávajúcimi
boli U. T. a L. T.. Geometrickým plánom, ktorý realizovala Meračská kancelária I.. T. F., č. XXX-ŠR-XXX/
XX, ktorý bol dňa 28. 06. 1991 overený Krajskou správou geodézie a kartografie, došlo aj k zameraniunehnuteľnosti parcelné č. XXXX, č. XXXX. Je nepochybné, že žalobcovia požiadali Meračskú kanceláriu
I.. T. F. o vytýčenie vlastníckej hranice, pričom toto bolo realizované vytyčovacím náčrtom vo vzťahu
k parcele č. XXXX v máji 2015, pričom I.. T. F. autorizačne overil vytyčovací návrh dňa 11. 05. 2015.

Z protokolu o vytýčení hranice pozemku nepochybne vyplýva, že vytyčovanie hranice pozemku bolo
vykonanénazákladevyššieuvedenéhoGeometrickéhoplánuč.XXX-ŠR-XXX/XXaZPMZč.XXX.,čoje
záznam podrobného merania (meračský náčrt č. XXX) uvedený v Geometrickom pláne č. XXX-ŠR-XXX/
XX. Z tohto protokolu nepochybne vyplýva, že bol zameraný existujúci plot medzi pozemkami parcelné
č. XXXX vo vlastníctve žalobcov a parcelné č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných, pričom po zameraní

bolo zistené, že plot zasahuje do pozemku parcelné č. XXXX tak, ako to podrobne súd prvej inštancie
uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Práve na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej
inštancie vo veci rozhodol a žalobe žalobcov vyhovel. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali ochrany
vlastníckeho práva a uloženia povinnosti žalovaným odstrániť pletivový plot, zabetónované stĺpiky
vrátane vykonanej výsadby stromčekov lemujúcich uvedenú hranicu, keďže súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že plot žalovaných, pri ktorom sú v bezprostrednej blízkosti vysadené

stromčeky (čo v konaní pred súdom medzi stranami sporu sporné nebolo), sa nachádza na pozemku
žalobcov. Žalobcovia teda uniesli povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dôkazu. Z týchto dôvodov súd
prvej inštancie žalobe žalobcov vyhovel v plnom rozsahu. K odvolacej námietke žalovaných, že súd
z podstaty a obsahu vyjadrení žalovaných mohol vyvodiť vznesenie vydržacej námietky a následne
sa ňou zaoberať, odvolací súd uvádza, že žalovaní v konaní pred súdom, či už vo svojich písomných

vyjadreniach alebo na pojednávaní v konaní pred súdom žiadnym spôsobom nenamietali, že vydržali
časť nehnuteľnosti, na ktorej je postavený plot a vysadené stromčeky pri plote a ich vyjadrenia nemožno
považovať podľa obsahu za vznesenie vydržacej námietky k spornej časti nehnuteľnosti. Neobstojí ani
poukázanie žalovaných na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/276/2015 zo dňa 18. 05.
2017, keďže sa nejedná o skutkovo podobný prípad. V uvádzanom konaní bola žalovanými vznesená

vo forme procesnej obrany otázka vydržania sporných nehnuteľností žalovanými, teda v predmetnom
konaní žalovaní využili procesnú obranu, spočívajúcu v námietke vydržania spornej časti parciel. Súd
prvej inštancie nemohol konať nad rámec zákona a zaoberať sa otázkou prípadného vydržania spornej
časti parciel žalovanými, keďže žalovaní takúto námietku v konaní pred súdom nevzniesli, pričom
je bez právneho významu, že v právnych veciach sú laici, každá strana sporu má možnosť zvážiť

prípadné zastúpenie v konaní právnym zástupcom a je len na jej vôli a rozhodnutí, či v konaní bude
zastupovaná právnym zástupcom alebo nie. Pokiaľ žalovaní poukázali na zásadu uvedenú v čl. 17
CSP, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je nepochybné, že v súdenej veci, pričom predmetom
sporu bola žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali ochrany vlastníckeho práva, súd konal plynulo bez
prieťahov a hospodárne. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali nevykonanie nimi navrhnutých dôkazov

súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že strany sporu majú povinnosť skutkových tvrdení,
ako aj povinnosť návrhov na vykonanie dôkazov, pričom súd v zmysle § 185 ods. 1 CSP rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pokiaľ žalovaní navrhli vykonanie dokazovania ohliadkou na
mieste samom, ohliadkou predmetných nehnuteľností a výsluchu svedkov, bolo na rozhodnutí súdu
prvej inštancie, či takýto dôkaz súd vykoná, pričom odvolací súd po oboznámení sa so záznamom

z pojednávania vykonaného súdom dňa 26. 07. 2018, ktorý súd vykonal v súlade s ust. § 98 ods. 1
CSP, zistil, že sudca súdu prvej inštancie strany sporu oboznámil s tým, že takýto dôkaz nevykoná,
ako aj s dôvodom, prečo takýto dôkaz nevykoná, čo súd prvej inštancie aj uviedol v odôvodnení
svojho rozhodnutia v bode 20 odôvodnenia. S vyhodnotením súdu prvej inštancie, že žalovanými
navrhnuté dôkazy, a to ohliadku nehnuteľností, prípadne fotodokumentáciu, resp. výsluch svedkov

nevykoná, sa odvolací súd stotožňuje, keďže tieto dôkazy nie sú spôsobilé preukázať nesprávnosť
vytyčovacieho náčrtu vykonaného Meračskou kanceláriou I.. T. F., Zvolen, ktorý v konaní predložili ako
dôkaz žalobcovia. Pokiaľ žalovaní v odvolaní uvádzali, že súd priznal vyššiu dôkaznú silu vytyčovaciemu
náčrtu ako geometrickému plánu (Geometrický plán č. XXX-ŠR-XXX/XX, ktorý vykonala tiež Meračská
kancelária I.. T. F.), takéto tvrdenie žalovaných v odvolaní nie je žiadnym spôsobom preukázané, keďže

vytyčovací protokol vo vytyčovacom náčrte zaznamenal reálne existujúci plot s prihliadnutím na vyššie
uvedený geometrický plán do pozemku parcelné č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve žalobcov. K námietke
žalovaných v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie mal vykonať prípadné aj ďalšie dokazovanie,
odvolací súd uvádza, že táto jeho námietka žiadnym spôsobom neobstojí. Dôkazná povinnosť zaťažuje
výlučne strany sporu, pričom súd môže vykonať aj bez návrhu len dôkazy v zmysle § 185 ods. 2

a 3 CSP, ktoré podmienky pre prípadné vykonanie dokazovania v tejto súdenej veci splnené neboli.
Naviac odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 181 ods.
2 CSP, určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje
za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a tiež uviedol svoje predbežné právneposúdenie veci, čo nepochybne vyplýva aj zo záznamu, ktorý súd prvej inštancie vykonal v zmysle § 98,
s ktorým znením sa odvolací súd oboznámil. Z tohto záznamu rovnako odvolací súd mal nepochybne
preukázané, že súd prvej inštancie vyzval žalovaných, že v prípade, ak chcú, môžu doložiť súdu, že

zameranie nie je správne, pričom im zároveň uviedol, že je na to treba odborné posúdenie. Opakovane
sudca zisťoval u žalovaných, či nenavrhujú dôkaz na nesprávnosť zamerania vykonaného vytyčovacím
protokolom, ktorý predložili do konania žalobcovia. Rovnako aj právny zástupca žalobcov uviedol, že
žalobcovia predložili dôkaz vytyčovací náčrt a očakávajú, že žalovaní tiež predložia dôkaz opaku. Z
vyššie uvedeného je teda nepochybné, že žalovaní v čase konania pred súdom prvej inštancie na

pojednávaní dňa 27. 06. 2018 mali vedomosť o tom, že jednak súd nimi navrhované dôkazy ohliadkou
miesta samého, fotodokumentáciu, prípadne výsluchom svedkov navrhovaných žalovaných nevykoná
a rovnako mali vedomosť o tom, že na popretie skutkových tvrdení žalobcov, vychádzajúcich z protokolu
o vytýčení hranice a vytyčovacieho náčrtu, majú predložiť, resp. označiť iný dôkaz, pričom súdom aj
boli poučení, aký dôkaz by v konaní mali navrhnúť, pričom žalovaní v konaní zostali nečinní. Práve
z týchto dôvodov súd prvej inštancie nemohol vo veci konať inak než tak, že vo veci rozhodol na

základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu. Preskúmaním veci odvolací súd teda
nezistil, že by v súdenej veci existovali dôvodné odvolacie námietky v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ a
e/ CSP, ktoré odvolacie námietky žalovaní uviedli v podanom odvolaní. Čo sa týka návrhu žalovaných v
podanom odvolaní, aby odvolací súd v zmysle § 366 písm. d/ CSP doplnil dokazovanie, tvrdiac, že sú
splnené podmienky v zmysle § 366 písm. d/ CSP, pričom sa má jednať o novotu v odvolacom konaní,

spočívajúcu v tom, že žalovaní si zabezpečili technickú správu k vyjadreniu k vytyčovaciemu náčrtu
č. z. XXXXXXXX-XX/XX vypracovanej Meračskou kanceláriou, s. r. o., Nešporova 11, Sliač, ktorej
konateľom je I.. T.D., tvrdiac, že z tejto technickej správy vyplýva, že plot z hľadiska určenia polohy
je totožný s vlastníckou hranicou medzi pozemkom žalovaných a pozemkov žalobcov a že vytyčovací
náčrt predložený žalobcami je nesprávny, pričom uvádzali, že prekladanú technickú správu v konaní

pred súdom prvej inštancie nemohli uplatniť bez svojej viny vzhľadom na to, že konateľ spoločnosti, u
ktorého si objednali kontrolné meranie, ešte pred jediným pojednávaním, utrpel dňa 18. 06. 2018 vážnu
zlomeninu, z dôvodu čoho nestihol v primeranej lehote vybaviť objednávku žalovaných a uskutočniť
kontrolné merania. Vzhľadom na to bez svojej viny nemohli preukázať nesprávnosť vytyčovacieho
náčrtu,ktorýbolpresúdpodstatnýmdôkazomvkonaní.Odvolacísúduvádza,ženiminavrhovanýdôkaz

ako prostriedok procesnej obrany nemožno považovať za novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366
písm. d/ CSP. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaní k technickej správe (v spise na č. l. 109)
pripojili aj čestné prehlásenie konateľa spoločnosti Meračská kancelária, s. r. o., so sídlom Sliač, I.. T.D.
(v spise na č. l. 113), v ktorom tento prehlásil, že žalovaný 1/ dňa 28. 05. 2018 kontaktoval ich spoločnosť
so žiadosťou o vyjadrenie sa k vytyčovaciemu náčrtu, pričom uvedenú požiadavku ich spoločnosť

nestihla vybaviť v primeranej lehote tak, ako to klient žiadal, z dôvodu, že konateľ spoločnosti I.. T. F.
utrpel dňa 18. 06. 2018 vážnu zlomeninu, z dôvodu čoho nemohol vybaviť niekoľko objednávok, medzi
nimi aj objednávku žalovaného. Odvolací súd v tomto smere opakovane zdôrazňuje, že žalovaní boli
súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 27. 06. 2018 opakovaní vyzývaní k prípadnému označeniu
dôkazov, pričom z čestného prehlásenia I.. T. F. vyplýva, že žalovaný 1/ už dňa 28. 05. 2018 kontaktoval

spoločnosť Meračská kancelária, s. r. o., Sliač, o vyjadrenie k vytyčovaciemu náčrtu. S prihliadnutím na
vyjadrenie sudcu súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 27. 06. 2018 v súlade s ust. § 181 ods. 2
CSP, ako aj s výzvou súdu vo vzťahu k žalovaným na označenie dôkazov, bolo povinnosťou žalovaných
navrhnúť dôkaz, resp. oznámiť, že mienia predložiť dôkaz vyjadrenie Meračskej kancelárie, s. r. o.,
Sliač, k vytyčovaciemu náčrtu, ktorý predložili v konaní ako dôkaz žalobcovia. Odvolací súd uvádza,

že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii
konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú
strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už

skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže
doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Opravný prostriedok s právom novôt

povoľuje strane sporu prednášať nové skutočnosti a dôkazy, avšak len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadochprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred
súdom prvej inštancie, nie je možné v odvolacom konaní uplatniť. Pokiaľ žalovaní v odvolaní uvádzajú
dôkaz - technickú správu k vyjadreniu k vytyčovaciemu náčrtu, dôvodiac, že ich žalovaní ako odvolatelia

bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, s prihliadnutím už na vyššie
uvedené dospel odvolací súd k názoru, že takýto dôkaz nemožno považovať za novotu v odvolacom
konaní v zmysle § 366 písm. d/ CSP, pretože je zrejmé, že žalovaný 1/ už dňa 28. 05. 2018 žiadal
spoločnosť Meračská kancelária, s. r. o., so sídlom v Sliači, o vyjadrenie k vytyčovaciemu náčrtu, teda,
žalovaní boli povinní už v konaní pred súdom prvej inštancie navrhnúť vykonanie takéhoto dôkazu,

prípadne požiadať o odročenie pojednávania z dôvodu vyhotovenia vyjadrenia meračskej kancelárii k
vytyčovaciemunáčrtu,ktorýbolpredloženýžalobcamivkonaní.Vkonanívšakzostaližalovaníabsolútne
nečinní a táto nečinnosť nemôže byť konvalidovaná tvrdením, že sa jedná o dôkaz novotu v odvolacom
konaní v zmysle § 366 písm. d/ CSP.

9. Vzhľadom už na vyššie uvedené odvolací súd preskúmaním veci, z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie,

považoval odvolacie dôvody žalovaných uplatnené v podanom odvolaní, za nedôvodné. Rovnako za
nedôvodný považoval návrh žalovaných na doplnenie dokazovania odvolacím súdom, a to technickou
správou k vyjadreniu k vytyčovaciemu náčrtu, keďže sa nejedná o novotu v zmysle § 366 písm. d/ CSP.
Odvolací súd z týchto dôvodov postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách konania potvrdil. Odvolací súd dodáva vo vzťahu k

rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúceho sa trov konania, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust.
§ 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ako úspešnej strane sporu, priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným, ako strane v spore neúspešnej, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1,
aplikujúc ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešnou
stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP im prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovaným.Ztýchtodôvodovpretoodvolacísúdrozhodol,žežalovanísúpovinníspoločneanerozdielne
zaplatiť žalobcom trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho
konania.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).