Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118202223
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118202223.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci manžela: H. E., trvale bytom W., ul.
T. T. XXXX/X, proti manželke: J. E., trvale bytom W., ul. T. T. XXXX/X, právne zastúpenej: Advokátska
kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, ul. Piaristická 46/276, o rozvod manželstva,
na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 17Pc/6/2018-39 zo dňa 16. októbra

2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. manželstvo účastníkov konania, uzatvorené
dňa 29.05.1971 v Trenčíne, zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru v
Trenčíne, vo zväzku 11, ročník 1971, na strane 108, pod poradovým číslom 109, rozviedol. Výrokom

II. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že podľa navrhovateľa bolo manželstvo spočiatku harmonické. Potom ako sa
deti pochádzajúce z manželstva osamostatnili vzájomné vzťahy medzi manželmi ochladli. Začali sa
vzájomne odcudzovať, manželstvo prestalo úplne plniť svoju úlohu. Ich vzťahy sa natrvalo rozvrátili a z
jeho strany už nie je snaha o obnovenie manželského spolužitia. Momentálne rieši situáciu v manželstve
prechodným ubytovaním mimo trvalého bydliska. Manželka k návrhu navrhovateľa písomne uviedla, že

s rozvodom manželstva nesúhlasí. S navrhovateľom uzavreli manželstvo vo farskom kostole, dali si sľub
vernosti, stále manžela ľúbi a nemyslí si, že by manželstvo nemohlo plniť svoj účel. Navrhovateľ sa k
tomuto vyjadreniu manželky vyjadril v tom smere, že na svojom návrhu na rozvod manželstva, po zrelom
uvážení, neodvolateľne trvá. Mal za to, že ich manželské vzťahy sú dlhodobo a trvalo rozvrátené a sú len
v rovine písomného potvrdenia matričného úradu o ich manželstve. Akékoľvek úprimné a skutočné city
zostranyjehomanželkyspochybnilavprípadejejopačnýchvyjadrenímalzato,žeidelenozneužívanie
a snahu neriešiť materiálnu stránku po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie poukázal na § 1 ods. 2;

§ 18; § 22; § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo
účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Mal za to, že z manželstva pochádzajú už plnoleté deti, teda účel
riadnej výchovy detí si manželstvo už nemôže plniť. Vek manželov, ich náboženské presvedčenie, dĺžka
manželstva, resp. spoločný majetok manželov a potrebu jeho následného vyporiadania, mal súd prvej

inštancie za irelevantné. Predpokladom pre rozvod manželstva sú návrh jedného z manželov o rozvod
manželstva a zistenie súdu, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželskéhospolužitia. Podľa názoru súdu prvej inštancie, existencia týchto predpokladov bola v konaní riadne
preukázaná. Skutočnosť, že manželia už približne 20 rokov spolu nežijú bola dostatočnou pre záver
súdu prvej inštancie o tom, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom a nemá riadny

obsah. Podľa zistenia súdu prvej inštancie už nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia,
a to najmä pre jednoznačný postoj navrhovateľa a pre skutočnosť, že odlúčenie manželov trvá už
dlhú dobu. Každý z manželov si vedie svoj vlastný život. Nesúhlasný postoj manželky navrhovateľa
s rozvodom manželstva, založený na jej náboženskom presvedčení, príp. motíve navrhovateľa na
rozvode manželstva, nič nemení na skutočnosti, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené

a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nie je možné obnovenie manželského
spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva videl v rozdielnych povahách a názoroch manželov, ktoré vyústili
do vzájomného citového a faktického odlúčenia, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. O
náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 52 a § 58 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie manželka, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f)

a h) CSP. Podľa jej názoru súd prvej inštancie náležite nezistil skutkový stav veci a na základe
zisteného skutkového stavu nesprávne rozhodol. Dostatočne sa nezaoberal stanoviskom navrhovateľa,
že mieni s odporkyňou žiť v spoločnej domácnosti, v prípade potreby jej pomáha a taktiež nemal a nemá
mimomanželskú známosť. Poukázala tiež na to, že spoločné deti sú už dospelé, a preto nevyžadujú
osobnú starostlivosť svojich rodičov. Uzavrela, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že vzťahy

medzi manželmi by boli tak vážne a trvale narušené, aby boli splnené zákonné podmienky pre rozvod
manželstva. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh
na rozvod ako nedôvodný zamietne, resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Navrhovateľ sa k odvolaniu manželky písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2,
§ 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"). V zmysle
ustanovenia § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") nebolo

potrebné na prejednanie odvolania manželky nariaďovať pojednávanie.

5. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a
preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

6. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom v zmysle ust. § 23 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "zákon o rodine") je vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi,
ktorý bráni tomu, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní
harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 1
zákona o rodine). Nemôže sa jednať o akýkoľvek krátkodobý, prechodný rozvrat medzi manželmi, ale

rozvrat musí vykazovať také znaky, ako je jeho hĺbka, intenzita a trvalosť. Najmä musí ísť o stav rozvratu
vzťahov medzi manželmi, ktorý vážne narušuje ich vzájomné spolužitie, má určitú intenzitu a svoje
časové trvanie. Znamená to, že vytvára takú situáciu, v ktorej manželstvo nemôže plniť svoje základné
funkcie, ktorými sú funkcia biologická, výchovná, ekonomická, funkcia vzájomnej podpory a pomoci.
Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú

podstatných stránok manželského spolužitia, či sa jedná len o bežné nezhody, ktoré nebránia tomu,
aby si manželstvo plnilo svoje základné funkcie. Záver o závažnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi
je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat javí ako nenapraviteľný stav, t. j. bez reálnych predpokladov na
obnovenie spolužitia manželov a všetkých funkcií manželstva. Pre posúdenie rozvratu manželstva je
teda právne významné zaoberať sa tým, či je reálny predpoklad zlepšenia vzájomných manželských

vzťahov, teda, či možno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

7. V predmetnej veci mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo
účastníkovjetrvaloavážnerozvrátené,neplnísisvojúčelaodúčastníkovnemožnoočakávaťobnovenie
manželského spolužitia. Obidvaja účastníci zhodne uviedli, že približne 20 rokov spolu nežijú, čiže

manželstvo je len formálnym zväzkom a nemá riadny obsah. Túto skutočnosť ako aj jednoznačný
postoj navrhovateľa k rozvodu manželstva považoval súd prvej inštancie za dostatočné pre rozvod
manželstva. Naopak nesúhlasný postoj manželky založený na náboženskom presvedčení, prípadnemotíve navrhovateľa na rozvod manželstva, nevyhodnotil súd prvej inštancie ako dostatočný na to, aby
návrhu navrhovateľa nevyhovel.

8. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, po preskúmaní podaného odvolania dospel
k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď manželstvo účastníkov rozviedol. Podľa ust. §
1 ods. 1 zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy, vzniknutý na základe dobrovoľného a
slobodného rozhodnutia. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža
a ženy, no bezpodmienečne netrvá na jeho zachovaní. V odôvodnených prípadoch, za podmienok ním

ustanovených, umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu. Odvolací súd má za to, že v danom prípade existujú
zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. Je bez pochybností preukázané, že manželstvo
účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných
manželských vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to i s prihliadnutím na nemenný postoj
navrhovateľa. Z obsahu spisu nevyplýva, že by od podania návrhu na rozvod manželstva (09.03.2018)
nastala akákoľvek pozitívna zmena vo vzťahu účastníkov.

9. Odvolací súd dodáva, že otázka rozvratu manželstva musí byť posudzovaná v každom jednotlivom
prípade individuálne a v žiadnom prípade nie je stanovená žiadna doba, bez uplynutia ktorej by
konštatovanie o trvalom rozvrate nebolo možné. Podstatné je, či trvalý rozvrat manželských vzťahov
nastal alebo nie. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva

dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie oboch manželov. Jednoznačný a nemenný postoj navrhovateľa,
ktorý už v manželstve nemieni zotrvať, je v tomto prípade znakom trvalého rozvratu manželstva ako
dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas manželky s rozvodom manželstva, s poukazom
na jej náboženské presvedčenie, resp. motív navrhovateľa na rozvod manželstva. Skutočnosť, že
navrhovateľ manželke v prípade potreby pomáha, či to že nemá a nemal mimomanželskú známosť,

nezakladajú odvolaciemu súdu možnosť, posúdiť návrh na rozvod manželstva odlišne od posúdenia
súdu prvej inštancie. Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve,
nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

11. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).