Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112221364
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8112221364.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: LONLER, s.r.o.,

so sídlom Nezábudova 31, Sabinov, IČO: 36454729, právne zastúpený JUDr. Marekom Sahuľom,
advokátom so sídlom Hlavná 111, Prešov p r o t i žalovaným: O. N., D.. XX.X.XXXX, N. Z., D. XX, právne
zastúpený JUDr. Katarínou Andráš Leškovou, advokátkou so sídlom Plzenská 2, Prešov o zaplatenie
3.396,04 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie vo vzťahu k pôvodne žalovanej v II. rade.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.396,04 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške

0,0246% denne od 31.5.2012 zo sumy 1.809,04 Eur do zaplatenia a z úrokom z omeškania vo výške
0,0246% denne od 2.7.2012 zo sumy 1.587 Eur do zaplatenia, všetko v lehote 90 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 9.7.2012 domáhal zaplatenia 3.396,04 Eur s úrokmi z omeškania vo výške
0,0246% denne od 31.5.2012 zo sumy 1.809,04 eur do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
0,0246% denne od 2.7.2012 zo sumy 1.587 eur do zaplatenia. Žalovanú sumu vyčíslil ako náklady za

nájomné a služby spojené s užívaním jeho priestorov, ktoré žalovaní užívajú ako byt a to za roky 2010
a 2011.

2. Vychádzal pritom z mesačného nájomného 132,77 Eur (za 12 mesiacov 1.593,31 Eur v roku 2010
a 1.593,31 Eur v roku 2011) a rozúčtovaných nákladov v roku 2010 na teplo 884,568 Eur, teplú vodu
111,953 Eur a vodné a stočné 89,213 Eur a v roku 2011 na teplo 766,48 Eur, teplú vodu 66,63 Eur a
vodné a stočné 95,58 Eur. Po odpočítaní úhrad žalovaných vo výške 870 Eur za rok 2010 a 935 Eur za

rok 2011 rozdiel predstavuje žalovanú sumu.

3. Vo veci bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz č. k. 29 Ro 220/2012-26 zo dňa 27.7.2012, ktorým
bola žalovaným uložená povinnosť v zmysle podanej žaloby.

4. K žalobe sa v tom čase vyjadrili žalovaní (žalobca s manželkou) prostredníctvom odporu k platobnému
rozkazu, pričom uviedli, že ich byt je nevyhovujúci, namietali nesprávnu dodávku ako aj vyúčtovanie

energií a pod.. Navrhli platobný rozkaz zrušiť.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vyúčtovaním za rok 2010 a 2011,
faktúrami č. 201105922 a č. 201205967, vyúčtovaním mesačných zálohových platieb a úhrad spojenýchs užívaním bytu Bytovým družstvom A., účtovnými dokladmi o platení preddavkov bytovému družstvu
za roky 2010 a 2011, dokladmi o doručení faktúr, rozhodnutiami tunajšieho súdu prvej inštancie ako
aj odvolacieho súdu vo vzťahu k oslobodeniu od platenia súdnych poplatkov (č. k. 10C 167/2012-67

zo dňa 7.11.2012 a 21 Co 35/2012-73 zo dňa 31.1.2013, rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn.
3N 4392/2013 zo dňa 25.9.2013, rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Sp 53/2013-12 z
11.12.2013 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 25/2014 z 18.2.2016,
evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu ako aj ďalším spisovým materiálom.

6. Dňa 20.9.2016 tunajší vyhlásil rozsudok č. k. 10 C 167/2012-137, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2.
rade (žalobca s manželkou) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.396,04 eur s
úrokom z omeškania vo výške 0,0246 % denne od 31.5.2012 zo sumy 1.809,04 eur do zaplatenia a s
úrokom z omeškania vo výške 0,0246 % denne od 2.7.2012 zo sumy 1.587 eur do zaplatenia, všetko v
lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

7. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, §517 ods. 1,
2, Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95Z.z., výrok o trovách konania
ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2, § 257, § 262 ods. 1 -3 CSP. Vychádzal zo zistenia, že je
nespochybniteľné, že žalovaní užívajú sporné priestory patriace žalobcovi bez právneho dôvodu,

čo uzavreli už súdy vo viacerých predchádzajúcich súdnych konaniach. Za ich užívanie pritom
žalovaní uhrádzajú ako nájomné nízku sumu, ktorú si určili sami. Mali by však uhrádzať sumu, ktorá
zodpovedá primeranému a obvyklému nájomnému v žalovanom období, teda v roku 2010, resp. 2011.
O bezdôvodné obohatenie totiž ide aj v prípade ak majetok obohateného sa nezmenšil, hoci sa mal
zmenšiť. Týmto spôsobom sa bezdôvodne obohatí aj ten, kto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej

nájomnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie potom spočíva v tom, že obohatený vykonával právo nájmu
cudzejvecibeztoho,abyplatilnájomné.Nespornévdanomprípadejeajto,žežalovaníužívajúpriestory
ako byt, preto súd vychádzal z hodnoty nájomného vo výške 132,77 eur/mesačne (po zaokrúhlení)
predstavujúcej primerané a obvyklé nájomné, tak, ako to ustálil žalobca, ktoré by žalovaní mali žalobcovi
platiť v roku 2010, za 12 mesiacov to činí 1.593,31 Eur a rovnako v roku 2011, za 12 mesiacov to činí

1.593,31 Eur. Z podkladov doložených do spisu žalobcom vyplýva, že za napr. za byt (v bytovom dome
so 16 bytovými jednotkami) s výmerou 69,02 m2 v Š. O. je nájomné 144,94 eur, za byt (v bytovom dome s
20 bytovými jednotkami) s výmerou 79,80 m2 v Š. O.V. je nájomné 128,79 eur a za byt (v bytovom dome
s 29 bytovými jednotkami) s výmerou 75,21 m2 v Š. O. je nájomné 149,79 eur. S poukazom na uvedené
súd prvej inštancie preto konštatuje, že nakoľko žalovaní užívajú ako byt priestory o výmere 101 m2,

nájomné požadované žalobcom vo výške 132,77 eur/mesačne nepresahuje bežný rámec nájomného v
obdobnej lokalite. Kým žalobca si titulom nájomného uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 132,77 Eur,
čo pri výmere 101 m2 predstavuje cenu 1,3 Eur za m2, v obci Š. O. (ako susediacej obce mesta Z.)
pri výmere 53,42 m2 je nájomné vo výške 127,18 Eur, čo predstavuje cenu nájomného 2,38 Eur za
m2 pri výmere 26,30 m2 a cene nájomného 46,78 Eur, cena nájomného predstavuje 1,78 Eur za m2,

čomu zodpovedá aj podiel výmery a výšky nájomného pri jednoizbových bytoch pri výmere 33,58 m2
suma 59,77 Eur a pri dvojizbových bytoch pri výmere 50,59 m2 suma nájomného 89,96 Eur. Ďalej podľa
zistenia súdu v meste Z. v zmysle všeobecného záväzného nariadenia č. XX/XXXX pri bytových domoch
na D. Z. č. XX, XX a XX bola cena nájomného určená vo výške 2,5 Eur/1 m2, pri bytovom dome na ulici
O. Z. č. XX až XX vo výške 2,03 Eur/m2 a pri bytovom dome na ulici A. B. č. X a č. X vo výške 2,4 Eur/

m2. V konaní bolo nepochybne preukázané, že do priestorov užívaných žalovanými boli dodané služby
ich správcom Bytovým družstvom v A. - dodávka tepla, teplej vody, vodné a stočné v úhrnnej výške za
rok 2010 za dodávku tepla 884,568 Eur, za teplú vodu 111,953 Eur a za vodné a stočné 89,213 Eur, t. j.
spolu 1.085,73 eur a v roku 2011 za teplo 766,48 Eur, za teplú vodu 66,63 Eur a za vodné a stočné 95,58
Eur, t. j. spolu 928,69 eur. Za tieto služby zaplatil žalobca hoci uvedené služby využili a spotrebovali

žalovaní. Žalovaní preto musia žalobcovi vrátiť opäť titulom bezdôvodného obohatenia príslušnú sumu
za tieto služby. V súvislosti s ich tvrdením o nedostatočnej dodávke tepla a teplej vody súd uvádza, že
nie je možné to zohľadniť v danom spore, a to aj v prípade, ak by žalovaní svoje tvrdenie preukázali.
Uvedená skutočnosť by mala význam len vtedy, ak by išlo o byt a ak by žalovaní boli jeho nájomcami
a teda išlo by o právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom oprávňujúci k uplatneniu práva na

zľavu z nájomného. Ani jeden z týchto predpokladov však splnený nie je. Celkove teda žalovaní majú
žalobcovi zaplatiť 3.396,04 Eur (za rok 2010 nájomné 1.593,31 eur + energie 1.085,73 eur - záloha 870
eur = 1.809,04 eur a za rok 2011 nájomné 1.593,31 eur + energie 928,69 eur - záloha 935 eur = 1.587
eur). Súd preto z vyššie uvedených dôvodov považoval za dôvodné žalobe vyhovieť. Žalovaní sa dostalido omeškania s úhradou žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení faktúry (§ 563 OZ), teda
od 31.5.2012, resp. 2.7.2012. Súd preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v rozsahu ich uplatnenia,
keďže požadované úroky z omeškania podľa vyčíslenia v žalobnom petite predstavujú ročne 8,98 %, čo

je menej ako to vyplýva zo spomínaného nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

8. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní. Namietali, že „sú zdravotne ťažko postihnutí.,
Žalovaný v 1/ rade stredne ťažkou astmou, ischemickou chorobou a fibriláciou srdca ako aj vysokým
krvným tlakom , ktoré mu spôsobil žalobca spolu so svojím právnym zástupcom a to vypnutím elektrickej

energie do bytu v roku 2003-2008. Tento byt mu bol pridelený na základe zmluvy zamestnávateľom
R. Z. š.p. v roku 1986, ktorý užíval spolu so svojou rodinou bez žiadnych problémov a ktorý je
riadne zakreslený a zapísaný v projektovej dokumentácií pod číslom XXX, čo je doložené do spisu
25C/37/2007 a nie je to nebytový priestor. Je vidieť, že sudca vedome neuviedol vo spise rozsudok
10C/573/00 zo dňa 06.02.2002 vydaný tým istým sudcom, ktorý vydal rozsudok 10C/574/00, kde uviedol
protichodné rozhodnutie ako uvádzal v roz. 10C/573/00 a potvrdené rozsudkom KS 2Co/458/01-71 zo

dňa 06.23.2002. Vlastným zistením na mestskom úrade v Z. u hlavného kontrolóra L.. N. mesta Z., že
konateľ fy. LONLER prevádzkuje budovu bez zmeny charakteru stavby , bez projektovej dokumentácie
a stavebného povolenia, čo je v rozpore so zákonom SR, čo potvrdzuje aj KR PZ SR v Prešove
zo dňa 24.09.2010 ako aj MV SR zo dňa 28.10.2010. Pocítil silnú zaujatosť voči svojej osobe zo
strany Prešovských súdov ako aj Prešovskej prokuratúry, ktorí zvýhodňujú konateľa L.. T. S.. Konateľ

spolu s jeho právnym zástupcom koná protiprávne, a zároveň sa bezdôvodne obohacujú, prieťahmi v
súdnych konaniach, (rozsudok sp. zn. 25C 37/2007), ktorý potvrdzuje to, že ide o úmyselné prieťahy na
súdoch, lebo tento spor už mohol byť ukončený. Súd nebral do úvahy ani žiadosť o vykonanie výpočtu
úhrady nájmu SOI SR. Byt nezodpovedá kategórii, ktorú uvádza konateľ, lebo nespĺňa dané kritéria
na byt 1 triedy, porušením stavebného zákona a to neoprávneným zásahom do zariadenia slúžiaceho

na vykurovanie priestorov. Vo vykurovacom období byt dosahuje teplotu 7-14°C. Nemôže podpísať
druhu zmluvu o nájme, pokiaľ tá prvá nebola zrušená a za tento byt som si podľa dohody s bývalým
zamestnávateľom odpracoval dohodnutú časť 10 rokov, a doteraz platí za teplo a teplú vodu 105 eur.
Ďalej uviedol, že dňa 8.10. 1999 podal žiadosť o odkúpenie bytu, ale v tejto žiadosti mu nebolo vyhovené
z dôvodu, že si konateľ svojvoľne zmenil na katastri dokumentáciu a z môjho bytu urobil nebytový

priestor, aj napriek tomu, že v kúpno-predajnej zmluve je uvedený byt č. XXX a zároveň je to zapísané
na katastrálnom úrade ako byt a nie nebytový priestor. To potvrdzuje aj odbor výstavby na mestskom
úrade v Z.. Poukázal na to, že p. S. je bielym koňom a nie vlastníkom nehnuteľnosti. Súdy úmyselne
podporujú toto obohacovanie sa JUDr. Sahuľa a p S.. Preto žiadal odvolací súd, aby zrušil rozsudok
Okresného súdu v Prešove zo dňa 20.09.2016 sp. zn. 10C/167/2012 v celom rozsahu..“

9. Krajský súd v Prešov ako súd odvolací po podanom odvolaní zrušil vyššie uvedený rozsudok
uznesením č. k. 5 Co 20/2017-157 zo dňa 16.3.2017, pričom uložil súdu prvej inštancie povinnosť
jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a

ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy ako vec právne posúdil, prípadne odkáže
na ustálenú rozhodovaciu prax. Zároveň súdu prvej inštancie odvolací súd uložil povinnosť doložiť do
spisu listiny (kolaudačné rozhodnutie zo dňa 23.04.1986, VZN mesta Z. č. XX/XX, rozhodnutie NS SR
sp. zn. 5Cdo 113/2008 zo dňa 24.3.2010, prehľad nájomného a služieb spojených s užívaním bytu v
meste Š. O.), na ktoré sa odvoláva, ako aj vykonať listinné dôkazy ich prečítaním, rovnako tak odôvodniť

prípadné nevykonanie iných dôkazov.

10. Po vrátení veci súdu prvej inštancie súd doplnil, okrem už v prvšom konaní vykonanom
dokazovaní, dokazovanie listinnými dôkazmi ich prečítaním konštatovaním, že do spisu bolo založené
kolaudačné rozhodnutie Okresného úradu Z. Odbor životného prostredia zo dňa 16.5.2000 vo

vzťahu k predmetnému bytovému domu, ďalej súd oboznamuje kolaudačné rozhodnutie z 23.4.1986
taktiež kolaudačné rozhodnutie Mestského národného výboru odbor výstavy v Z., súd prvej inštancie
oboznamuje aj všeobecné záväzné nariadenie mesta Z. č. XX/XXXX zo dňa 5.12.2013, ďalej súd
oboznamuje aj tabuľku nájomného + služieb spojeného s bývaním u 16tich bytových jednotiek v obci Š.
O., rovnako tak nájomné + služby spojené s užívaním bytu tabuľka 20 bytových jednotiek v obci Š. O. ako

ajtabuľkunájomné+službyspojenésbývanímS.Š.O.s29timibytovýmijednotkami,súdoboznamujeaj
evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu v meste Z., na ulici A. B. na č. l. 131, súd oboznamuje
aj prílohy k všeobecnému záväznému nariadeniu č. X/XXXX, prílohu č. 9, č. 3, č. 6 a č. 5, napokon
súd prvej inštancie oboznamuje aj nebytový priestor a jeho pôdorys doručený súdu ako aj protistranekrátkou cestou dnes na pojednávaní a súd oboznamuje aj uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/113/2008 zo
dňa 24.3.2010, ktoré sa rovnako nachádza v spise, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil
tento skutkový stav:

11. Medzi účastníkmi sa viedli a vedú viaceré súdne spory. Je nesporným a vyplynulo to aj z písomných
podaní žalovaného, že žalovanému v 1. rade bol pridelený do užívania jeho bývalým zamestnávateľom
R. Z. byt č. X nachádzajúci sa na prízemí stavby v Z. na D. X. č. XX. Išlo o budovu slobodárne súp. č.
XXX zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. Z., ktorú nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 24.7.1998 žalobca.

12. Kolaudačným rozhodnutím bývalého MNV odboru výstavby v Z. z 23.4.1986 bolo povolené užívanie
predmetnej stavby „200 posteľová slobodáreň“.

13. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení 5Cdo 113/2008 zo dňa 24.3.2010 v spore medzi totožnými
účastníkmi o určenie charakteru obývanej nehnuteľnosti vyslovil právny názor, že pre posúdenie toho,

či určité priestory sú bytom je rozhodujúci kolaudačný stav - príslušné kolaudačné rozhodnutie a nie
stav faktický, teda skutočný spôsob užívania miestností. Poukázal pritom na ustanovenie § 118 ods. 2
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že miestnosti, ktoré žalovaní užívajú nie sú bytom, pretože
v stavebnom konaní sa nerozhodlo o zmene charakteru stavby. Žalovaný O. N. teda podľa Najvyššieho
súdu nepreukázal, že sa stal nájomcom bytu a preto nemôže požívať zákonnú ochranu nájmu bytu.

14. Je nesporné, že žalobca je vlastníkom priestorov užívaných žalovanými. Nesporné je aj to, že
správcom objektu je Bytové družstvo v A.. Podľa vyúčtovania dodaných energií zo strany bytového
družstva žalobcovi za sporný priestor (s výmerou 101 m2) bytové družstvo vyúčtovalo za rok 2010 za
dodávku tepla 884,568 Eur, za teplú vodu 111,953 Eur a za vodné a stočné 89,213 Eur a v roku 2011

za teplo 766,48 Eur, za teplú vodu 66,63 Eur a za vodné a stočné 95,58 Eur.

15. Žalobca tieto náklady uhrádzal bytovému družstvu v A. zálohovo - v roku 2010 spolu v sume 2.679,04
Eur a v roku 2011 spolu v sume 2.522 Eur, avšak žalovaný uhradili žalobcovi plnenia vo výške 870 Eur
v roku 2010 a vo výške 935 Eur v roku 2011, avšak táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola

spornou.

16. Žalobca vyfakturoval žalovanému žalovanú sumu 1.809,04 Eur faktúrou č. 201105922 zo dňa
30.5.2011 a sumu 1.587 Eur faktúrou č. 201205967 zo dňa 30.5.2012, pričom obe sumu predstavujú
rozdiel medzi skutočnými úhradami za predmetný priestor a platbami, ktoré platili žalovaní.

17. Na pojednávaní konanom 5.10.2017 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že má vedomosť o tej
skutočnosti,žežalovanáv2.rade(manželkažalobcuv1.rade)zomrela,čopotvrdilajžalovanýv1.rade.

18. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 26 D 822/2017-26 zo dňa 27.9.2017 súd konanie o dedičstve po

poručiteľke T. N., rod. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z., zomretej XX.X.XXXX, zastavil z dôvodu,
že poručiteľka zanechala majetok nepatrnej hodnoty, pričom náklady spojené s pohrebom poručiteľky
vo výške cca 2.000 eur uhradil jej manžel - v pôvodnom konaní žalovaný v 1. rade. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 18.10.2017.

19. Na pojednávaní konanom 15.3.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že by boli ochotní uzavrieť
zmier za predpokladu, že by žalovaný uhradil dokonca mája istinu s tým, že by nepožadovali
príslušenstvo ani trovy konania. Nakoľko žalovaný v 1. rade na uvedené nereflektoval, uviedol, že
zotrváva na podanej žalobe vrátane príslušenstva. Podľa jeho názoru ide o nebytový priestor, avšak
nájomné sa žiada ako keby išlo o byt, ak by išlo o nájomné účtované za nebytový priestor, toto by bolo

rádovo vyššie. Konštatoval, že krátkou cestou doručil súdu náčrt nebytového priestor, evidenčný list pre
výpočet úhrady za užívanie bytu v Z., na ulici A. B., rovnako tak predložil nájomné + služby spojené
s bývaním pri 29-tich bytových jednotkách v obci Š. O., ako aj kolaudačné rozhodnutie Mestského
národného výboru odbor výstavby v Z. z 23.4.1986, ktoré súd krátkou cestou založil do spisu. Dôvodil,
že bolo preukázané, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca, bezdôvodného obohatenie nie je vo

vyššej výške ako by platil žalovaný, ak by užíval byt, ide o primerané nájomné, pričom všeobecné
súdu už právoplatne potvrdili, že nejde o byt ale o nebytový priestor. Navrhol žalobe vyhovieť a
zaviazaťžalovanéhonaúhradužalovanejsumyspríslušenstvom.Uviedol,ženemánávrhynadoplnenie
dokazovania.20. Konateľ žalobcu na tomto pojednávaní uviedol, že celá táto situácia trvá už takmer 20 rokov. Bolo
by vhodné uzavrieť tieto veci, pričom ponúkli možnosť žalovanému odkúpiť túto nehnuteľnosť, resp.

náhradný byt, všetko odmietal. Nájomné je v polovičnej výške ako je bežné v mestských bytoch v
Sabinove a násobne nižšie ako v súkromných bytoch. Účtujeme mu nájomné vo výške cca 1,30 Eur/
m2, pričom za celý tento čas si žalovaný nehľadal žiadne náhradné ubytovanie. Žalovaná suma je
za roky 2010, 2011, teda cela záležitosť je stará už približne 8 rokov. Žalovaný nereaguje na výzvy
o vyúčtovaní zo strany žalobcu a teda žalobca nemá inú možnosť ako podávať žaloby. Čo sa týka

pôvodnéhokolaudačnéhorozhodnutiatotojezroku1986,vroku2000odkúpiliod súkromnejspoločnosti
R. Z. predmetnú budovu, pričom od druhého nadzemného podlažia ju rekonštruovali a skolaudovali ako
bytový dom/polyfunkčný dom. To čo užíva žalovaný sú nebytové priestory. Krátkou cestou doručil súdu
ako aj protistrane rozhodnutia Okresného úradu Sabinov Odbor životného prostredia zo dňa 16.5.2000,
ktorým bolo povolené užívanie stavby, teda predmetného bytového domu. Konštatoval, že tomuto
predchádzalo stavebné konanie, následne projektová dokumentácia a následne aj toto kolaudačné

rozhodnutie, pričom byty boli následne zapísané na list vlastníctva. Konateľ žalobcu ešte doplnil, že to čo
aktuálne uhrádza žalovaný, nestačí ani na pokrytie služieb, pričom predpis vydáva Bytové družstvo A.
ako správca. V podstate žalovaný neplatí prakticky žiaden nájom, nakoľko pôvodne platil 79 Eur, neskôr
105 Eur, čo nepostačovala ani na úhradu služieb spojených s užívaním bytu, nie to ešte nájomného.

21. Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že by bolo vhodné ustáliť či bolo
vydané platné kolaudačné rozhodnutie na účel, na ktorý sa stavba využíva. Uplatnený nárok na nájomné
je vhodné ustáliť objektívne vzhľadom na štandard bytu, v ktorom je v zime len 8oC čo sa negatívne
podpísalo na zdravotnom stave žalovaného ako aj na zdravotnom stave jeho nebohej manželky. Nie je
vhodné porovnávať nájomné porovnávacou metódou s inými bytmi. Treba sa na to pozrieť aj z pohľadu

žalovaného, ktorý býval v tzv. štátnom byte, avšak tieto typy bytov boli často odkupované ľuďmi, ktorí
ich obývali. V danom prípade žalobca odkúpil nehnuteľnosť síce od súkromnej spoločnosti, avšak táto
budova bola predtým vo vlastníctve štátu. Žiadala, aby súd zohľadnil to, že žalovaný neužíva byt bez
právneho titulu. Poukázala na rozhodnutia krajského súdu 20Co/181/2012 a 6Co/122/010, z ktorých
vyplýva, že žalovaný je dobromyseľný vo vzťahu k spôsobu ako sa dostal k bytu. Výška a primeranosť

odplaty je otázna. Byt nemá štandard ako uvádza žalobca, pričom v zime tam mrzne, čo malo za
následok negatívny vplyv na jeho zdravotný stav ako aj na zdravotný stav nebohej manželky. V prípade
neúspechu v spore žiadala aplikovať § 257 z dôvodov hodnej osobitného zreteľa. Čo sa týka návrhov
na doplnenie dokazovania uviedla, že žiada vyjadrenie úradu verejného zdravotníctva vo vzťahu k
podmienkam v byte, projektovú dokumentáciu ako aj stavebné povolenie.

22. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

26. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

27. Je nespochybniteľné, že žalovaní užívajú sporné priestory patriace žalobcovi bez právneho
dôvodu, čo uzavreli už súdy vo viacerých predchádzajúcich súdnych konaniach. Za ich užívanie pritom
žalovaní uhrádzajú ako nájomné nízku sumu, ktorú si určili sami. Mali by však uhrádzať sumu, ktorá
zodpovedá primeranému a obvyklému nájomnému v žalovanom období, teda v roku 2010, resp. 2011.
O bezdôvodné obohatenie totiž ide aj v prípade ak majetok obohateného sa nezmenšil, hoci sa mal

zmenšiť. Týmto spôsobom sa bezdôvodne obohatí aj ten, kto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej
nájomnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie potom spočíva v tom, že obohatený vykonával právo nájmu
cudzej veci bez toho, aby platil nájomné.28. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou
formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou,
ktorúbyobvyklebolonevyhnutnévynaložiťvdanommiesteačasezaporovnateľnéužívanie(prenajatie)

veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla
právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,
kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a
čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným trhovým.

29. Nesporné v danom prípade je aj to, že žalovaný užíva priestory ako byt, preto súd vychádzal z
hodnoty nájomného vo výške 132,77 eur/mesačne (po zaokrúhlení) predstavujúcej primerané a obvyklé
nájomné, tak, ako to ustálil žalobca, ktoré by žalovaní mali žalobcovi platiť v roku 2010, za 12 mesiacov
to činí 1.593,31 Eur a rovnako v roku 2011, za 12 mesiacov to činí 1.593,31 Eur. Z podkladov doložených
do spisu žalobcom vyplýva, že za napr. za byt (v bytovom dome so 16 bytovými jednotkami) s výmerou
69,02 m2 v Š. O. je nájomné 144,94 eur, za byt (v bytovom dome s 20 bytovými jednotkami) s výmerou

79,80 m2 v Š. O. je nájomné 128,79 eur a za byt (v bytovom dome s 29 bytovými jednotkami) s výmerou
75,21 m2 v Š. O. je nájomné 149,79 eur. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie preto konštatuje,
že nakoľko žalovaní užívajú ako byt priestory o výmere 101 m2, nájomné požadované žalobcom vo
výške 132,77 eur/mesačne nepresahuje bežný rámec nájomného v obdobnej lokalite.

30. Kým žalobca si titulom nájomného uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 132,77 Eur, čo pri výmere
101 m2 predstavuje cenu 1,3 Eur za m2, v obci Š. O. (ako susediacej obce mesta Z.) pri výmere 53,42
m2 je nájomné vo výške 127,18 Eur, čo predstavuje cenu nájomného 2,38 Eur za m2 pri výmere 26,30
m2 a cene nájomného 46,78 Eur, cena nájomného predstavuje 1,78 Eur za m2, čomu zodpovedá aj
podiel výmery a výšky nájomného pri jednoizbových bytoch pri výmere 33,58 m2 suma 59,77 Eur a pri

dvojizbových bytoch pri výmere 50,59 m2 suma nájomného 89,96 Eur.

31. Ďalej podľa zistenia súdu v meste Z. v zmysle všeobecného záväzného nariadenia č. XX/XXXX pri
bytových domoch na D. Z. č. XX, XX V. XX bola cena nájomného určená vo výške 2,5 Eur/1 m2, pri
bytovom dome na ulici O. Z. č. XX až XX vo výške 2,03 Eur/m2 a pri bytovom dome na ulici A. B. č.

X a č. X vo výške 2,4 Eur/m2.

32. Pre úplnosť súd pripomína, že pri tomto nároku nie je rozhodujúci tzv. ušlý zisk žalobcu, ktorý
by spočíval vo výške nájomného, pretože uplatnený nárok súd posúdil ako vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným tým, že neplatili žalobcovi nájomné za byt, keďže priestory užívajú

ako byt a nie nebytové priestory. Na spomínaný ušlý zisk žalobca nemá nárok, keďže žalovaní sa
nedopustili porušenia právnej povinnosti, čo je základným predpokladom pre vznik ich zodpovednosti
za škodu. Súd totiž nevyhovel žalobe o ich vypratanie a poskytol im právnu ochranu ich bývania.

33. V konaní bolo nepochybne preukázané, že do priestorov užívaných pôvodne žalovanými boli dodané

služby ich správcom Bytovým družstvom v A. - dodávka tepla, teplej vody, vodné a stočné v úhrnnej
výške za rok 2010 za dodávku tepla 884,568 Eur, za teplú vodu 111,953 Eur a za vodné a stočné 89,213
Eur, t. j. spolu 1.085,73 eur a v roku 2011 za teplo 766,48 Eur, za teplú vodu 66,63 Eur a za vodné
a stočné 95,58 Eur, t. j. spolu 928,69 eur. Za tieto služby zaplatil žalobca hoci uvedené služby využili
a spotrebovali žalovaní. Žalovaní preto musia žalobcovi vrátiť opäť titulom bezdôvodného obohatenia

príslušnú sumu za tieto služby. V súvislosti s ich tvrdením o nedostatočnej dodávke tepla a teplej vody
súd uvádza, že nie je možné to zohľadniť v danom spore, a to aj v prípade, ak by žalovaní svoje tvrdenie
preukázali. Uvedená skutočnosť by mala význam len vtedy, ak by išlo o byt a ak by žalovaní boli jeho
nájomcami a teda išlo by o právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom oprávňujúci k uplatneniu
práva na zľavu z nájomného. Ani jeden z týchto predpokladov však splnený nie je.

34. Podľa § 63 ods. 1 Csp ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

35. Podľa § 63 ods. 2 Csp v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,

že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.36. Podľa § 63 ods. 3 Csp ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením
konania o dedičstve.

37. Nakoľko došlo k úmrtiu pôvodne žalovanej v 2. rade. manželke žalovaného v 1. rade, súd prvej
inštancie konanie voči žalovanej v 1. rade zastavil, všetko pri zohľadnení uznesenia tunajšieho súdu
č. k. 26 D 822/2017-26 zo dňa 27.9.2017, ktorým súd konanie o dedičstve po poručiteľke T. N., rod.
G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z., zomretej XX.X.XXXX, zastavil z dôvodu, že poručiteľka zanechala
majetok nepatrnej hodnoty.

38. Celkove teda žalovaný má žalobcovi zaplatiť 3.396,04 Eur (za rok 2010 nájomné 1.593,31 eur +
energie 1.085,73 eur - záloha 870 eur = 1.809,04 eur a za rok 2011 nájomné 1.593,31 eur + energie
928,69 eur - záloha 935 eur = 1.587 eur). Súd preto z vyššie uvedených dôvodov považoval za dôvodné
žalobe vyhovieť.

39. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

40. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

41.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013
výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení
faktúry (§ 563 OZ), teda od 31.5.2012, resp. 2.7.2012. Súd preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania
v rozsahu ich uplatnenia, keďže požadované úroky z omeškania podľa vyčíslenia v žalobnom petite

predstavujú ročne 8,98 %, čo je menej ako to vyplýva zo spomínaného nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z..

44. Súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie listinnými
dôkazmi v zmysle pokynu odvolacieho súdu ich prečítaním, resp. doložením do spisu (kolaudačné

rozhodnutie zo dňa 23.04.1986, VZN mesta Z. č. XX/XX, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 113/2008 zo
dňa 24.3.2010, prehľad nájomného a služieb spojených s užívaním bytu v meste Šarišské Michaľany).

45. Čo sa týka zamietnutia návrhov na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného súd prvej
inštancie konštatuje, že takéto doplnenie dokazovania (vyjadrenie úradu verejného zdravotníctva) by

bolo neúčelné, nehospodárne a len by predĺžilo toto sporové konanie. Žalovaný vo svojej argumentácii
neuvádzalžiadnenovéskutočnosti,ktorébyodôvodňovaliinérozhodnutievpredmetnomspore.Naopak
žalobca tvrdenie, že užívaniu stavby predchádzalo stavebné konanie, projektová dokumentácia a
následne aj kolaudačné rozhodnutie, pričom byty boli následne zapísané na list vlastníctva, preukázal
rozhodnutím Okresného úradu v Z., odbor životného prostredia sp. zn. OŽP/2000/524-KP zo dňa

16.5.2000, ktorým bolo po splnení zákonných náležitostí povolené užívanie stavby.

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zistený skutkový stav ako aj citované právne ustanovenia súd
prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.50. Podľa § 262 ods. 1 - 3 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže
rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených
procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

51. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich

náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a

dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné

okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).

52. Je potrebné konštatovať, že žalobca bol síce v konaní úspešný, avšak na druhej strane je

potrebné zaoberať sa majetkovými pomermi a príjmami žalovaného, ktorý je starobným dôchodcom s
podlomených zdravím, pričom jeho príjmom je len príjem zo starobného dôchodku vo výške 381 eur.
Netreba opomenúť, že rozhodnutím odvolacieho súdu č. k. 21 Co 35/2012-73 bolo pôvodne žalovaným
právoplatne priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu (č. l. 73 spisu) a
to práve kvôli nevysokému príjmu, pričom po uhradení všetkých odôvodnených životných potrieb by

uhradenie trov konania mohlo žalovaného existenčne ohroziť. Žalovaný síce neplatením nájomného
ako aj energií v dostatočnej výške za priestory, ktoré užíva vyvolal predmetný spor, avšak nedisponuje
nadštandardným starobným dôchodkom. S ohľadom na vyššie citované právne ustanovenia súd
rozhodol tak, že aj napriek úspechu žalobcu, poukazujúc na § 257 CSP, vyslovil, že žiadna zo strán
sporu nemá právo na náhradu trov konania.

53. Napokon súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 3.396,04 eur s
prísl., a to v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu, že podľa § 232 ods. 3 druhá veta
CSP považoval 3 - dňovú lehotu na plnenie za príliš krátku na zabezpečenie finančných prostriedkov
zo strany žalovaného pre žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.