Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617200513
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617200513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: E. I., nar. X.X.XXXX, adresa
H. XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35
792 752, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, o určenie,
že spotrebiteľská zmluva je bezúročná a bez poplatkov a o zaplatenie 1.235,21 Eur, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 9Csp/14/2017-68 zo dňa 23.8.2017 - vo
vyhovujúcej časti v rozsahu žalobkyni priznanej sumy 1.010,69 Eur a v časti o náhrade trov konania,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti v rozsahu žalobkyni priznanej sumy
1.010,69 Eur p o t v r d z u j e a v časti o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v zrušenom
rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť žalobkyni sumu 1.235,21 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou
konanie v časti určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8100035917 zo dňa 10.1.2011
a v časti určenia, že revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov zastavil a treťou výrokovou vetou

priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou § 489, § 39 ods. 4, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3,
4, § 53 ods. 5, 6, § 451 ods. 1 a 2, § 456 a § 457zák.ona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len OZ), § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a), b), zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ)., ako
i procesných ust. § 145 ods. 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len CSP).

3. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vyvodil ten právny
záver, že: „...žaloba po čiastočnom späťvzatí v časti určenia neplatnosti zmluvy a v časti určenia, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa
ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzavreli zmluvu o úvere. Vzhľadom na povahu zmluvných strán,
keďže žalovaný vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa

ako spotrebiteľ, jedná sa o spotrebiteľské zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ. Súd preskúmal predmetnú
úverovú zmluvu za účelom zistenia, či táto obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, absencia
ktorých by mala za následok bezúročnosť úveru a neexistenciu povinnosti žalobkyne platiť akékoľvek
poplatky v súvislosti s poskytnutým úverom a zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitostivyžadované zákonom. V zmluve je uvedená RPMN, priemerná RPMN, výška, počet aj termíny splátok,
dátumy prvej a poslednej splátky úveru. Nebol dôvod pre rozpisovanie splátky na istinu a úrok, tu sa súd
stotožňuje s názorom žalovaného v tom zmysle, že rozdeľovanie splátky na istinu, úrok a iné poplatky by

malo opodstatnenie len vtedy, ak aby sa istina, úroky a poplatky uvádzali v iných termínoch splatnosti,
v rôznych počtoch splátok a podobne, čo v danom prípade nie je. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením
žalobkyne, že úver je potrebné pre absenciu zákonných náležitostí považovať za úver bez úroku a bez
poplatkov. Pokiaľ ide ale o namietanú neplatnosť úverovej zmluvy, v tejto časti sú tvrdenia žalobkyne
dôvodné, a to z nasledovných dôvodov: v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bola v platnosti

právna úprava, v zmysle ktorej ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmela odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 66,04%. Keďže ale
v zmluve je zároveň uvedená ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,02%, a navyše bol požadovaný

poplatok za možnosť odloženia splátok úveru vo výške 202,62 €, čo predstavuje 16,885 % z poskytnutej
sumy úveru, pričom pri prepočte na rok je to 6,75% (202,62:12=16,885%, 16,885:30x12=6,75%),
znamená to, že RPMN súvisiaca s úverom je 76,77% (66,04%+6,75%). RPMN za poskytnutý úver
predstavujeteda 76,77%,priemernáRPMNbolavtomčasevovýške44,86%(trebavychádzaťzhodnôt
za 4. štvrťrok 2010, keďže úverová zmluva bola uzavretá v januári 2011). V judikatúre možno vysledovať

hranicu„podstatnéhoprevýšenia“,atomax.20%.Súdzdôrazňuje,ževdanomobdobínavyšepriemernú
RPMN ovplyvňoval (a smerom nahor posúval) fakt, že priemerná RPMN bola určovaná z odplát obvykle
požadovaných na finančnom trhu, čo znamená, že nešlo iba o odplaty požadované bankami, ale túto
hodnotuovplyvňovaliajodplatypožadovanérôznyminebankovýmiinštitúciami.Vzhľadomkuvedenému
má súd jednoznačne za to, že odplata požadovaná za predmetný úver podstatne prevyšuje odplatu

obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo má za
následok neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy ako celku, pre jej rozpor s kogentným ustanovením zákona,
konkrétne s ustanovením § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy.
V takom prípade je potom potrebné, aby si strany navzájom vydali všetko, čo na základe neplatnej
zmluvyplnili.Podľaustálenejjustičnejpraxesúdvdanomprípadevykonázúčtovaniedruhovorovnakých

a vzájomne podmienených pohľadávok sporových strán bez toho, aby sa uplatnil režim kompenzačnej
námietky alebo vzájomnej žaloby. Keďže žalobkyňa zaplatila žalobcovi sumu 2232,59 € a žalovaný
žalobkyni sumu 997,38 €, je po započítaní vzájomných pohľadávok zrejmé, že žalovaný je povinný
žalobkynivydaťbezdôvodnéobohateniespočívajúcevrozdielezaplatenýchsúm,tedavovýške1235,21
€. Čo sa týka dohodnutého poplatku za službu odloženia splátok, táto dohoda je súčasťou neplatnej

úverovej zmluvy, a je teda neplatná. Pokiaľ by aj bola hodnotená ako samostatné dojednanie, bolo
by potrebné dôjsť k záveru o jej neplatnosti z dôvodu, že ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne.
Tento poplatok sa netýka hlavného predmetu plnenia (ide o poplatok za špeciálnu službu poskytnutú
k hlavnému plneniu), navyše uvedená odplata a poskytnutie služby možnosti odkladu splátok neboli

individuálne dojednané, boli v zmluve vopred naformulované a ako žalobkyňa sama uviedla, toto
ustanovenie si v zmluve ani nevšimla, nebolo s ňou prejednané a napriek tomu jej bola účtovaná odplata
za takúto službu. Žalovaný síce tvrdil opak, avšak svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a preto
v zmysle zákona sa toto zmluvné ustanovenie dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom, teda
žalovaným a žalobkyňou nepovažuje za individuálne dojednané. Na základe uvedeného súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Konanie v časti určenia neplatnosti zmluvy a určenia, že úver
je bezúročný a bez poplatkov, bolo zastavené z dôvodu späťvzatia v súlade s ustanovením § 145 ods.
2 CSP s tým, že stanovisko žalovaného k späťvzatiu súd nezisťoval, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu
žaloby prišlo pred začatím pojednávania. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko

žalobkyňa bola vo veci plne úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v
rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti v rozsahu priznanej sumy 1.010,69 Eur a v časti o

náhrade trov konania podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby rozsudok
zrušil a vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP.5. Žalovaný argumentoval tým, že postup súdu smerujúci k posúdeniu neplatnosti celej zmluvy nie
je v súlade ani so zákonom, ani s ustálenou praxou súdov. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia,

súd za obvyklú odplatu za úvery na finančnom trhu považoval hodnotu 44,86%, čo bola priemerná
hodnota odplát na finančnom trhu platná v čase uzatvorenia danej zmluvy. Po citácii § 41 Občianskeho
zákonníka a § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka odvolateľ zdôraznil, že z týchto zákonných ustanovení
vyplýva, že otázka neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodu vzťahujúceho sa na výšku úrokov nebola zo
strany konajúceho súdu správne posúdená, pretože aj pri závere, že úroky prevyšujú obvyklú výšku

úrokov platnú na finančnom trhu v čase uzatvorenia zmluvy by bolo možné uvažovať len o ich čiastočnej
neplatnosti. Zákonná úprava pri úprave výšky úrokov a právnych dôsledkov spojených s prekročením
najvyššej prípustnej výšky nesmeruje k určeniu neplatnosti úrokov ako takých, ale vzťahuje dôsledky
len na tú časť úrokov, ktoré prevyšujú zákonnú hranicu. Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu je
podľa súdnej praxe rozhodnutím ultima ratio (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 640/2014). Súd
prvej inštancie preto nesprávne posúdil otázku platnosti zmluvy o revolvingovom úvere a dospel k

nesprávnemu záveru o dôvode pre vydanie nároku, ktorého zaplatenia sa žalobca podanou žalobou
domáhal. odvolateľ napáda aj závery týkajúce sa dôvodov, v zmysle ktorých súd posúdil, že dohodnutá
odplata v zmluve prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu. Po citácii § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka zdôraznil, že za podstatné prevýšenie sa považuje prevýšenie 20 - 25%. Hodnota odplaty
vyjadrená v PRMN úveru poskytnutého podľa zmluvy o revolvingovom úvere podstatne neprevýšila

obvyklú odplatu platnú v čase uzavretia zmluvy (tá bola 44,86%). Postup súdu, ktorý k RPMN pripočítava
hodnotu 6,75 nemá oporu ani v žiadnom zákone a je teda svojvoľným. Tvrdí preto, že závery súdu o
tom, že samotná odplata prevyšuje podstatným spôsobom najvyššiu dovolenú odplatu, nie sú správne
a zákonné. Namieta zároveň aj výrok o náhrade trov konania, pretože súd prvej inštancie vôbec
nezohľadnil to, že v časti bolo konanie zastavené na základe procesného dispozičného úkonu žalobcu.

V danom prípade žalobca procesne úspešný nebol, zavinil zastavenie konania, čo súd prvej inštancie
vôbec pri rozhodovaní nezohľadnil.

6. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila v tom smere, že
s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje. Trvá na svojich doterajších tvrdeniach, ktoré uviedla

pred okresným súdom v písomných vyjadreniach, trvá na tom, aby krajský súd toto rozhodnutie potvrdil.

7. Ďalšie podania v odvolacom konaní do spisu doložené neboli.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1

CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po

preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho
konania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním účinne napadnutej vyhovujúcej
časti v rozsahu žalobkyni priznanej sumy 1.010,69 Eur je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. Inak tomu ale bolo vo vzťahu k
rozhodovaniu o náhrade trov konania.

9. Vecnému prieskumu odvolacieho súdu podliehala vyhovujúca časť rozsudku v rozsahu žalobkyni
priznanej sumy 1.010,69 Eur, včítane (závislého) výroku o náhrade trov konania. Predmetom prieskumu
odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie vyhovujúcej časti rozsudku súdom prvej inštancie
v napadnutom rozsahu a odvolacie argumenty uplatnené žalovaným, bolo posúdiť, či sa súd prvej

inštancie dopustil vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či rozhodnutie vychádza zo
správneho právneho posúdenia veci.10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a pred vyhlásením svojho rozhodnutia postupom podľa
§ 382 CSP vyzval strany, aby sa vyjadrili k aplikácii ustanovení, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci
neboli súdom prvej inštancie použité a ktoré sú pre rozhodnutie v predmetnej veci rozhodujúce, a to

konkrétne ustanovenia § 44 ods. 2, § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch... v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Strany sporu sa na výzvu odvolacieho súdu nevyjadrili.

12. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu ako aj obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie síce na základe vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový stav, avšak
vec neúplne právne posúdil.

13. Súd prvej inštancie vyhovenie žalobe odôvodnil predovšetkým tým, že predmetná zmluva o úvere
neobsahovala náležitosť s odkazom na zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch... § 9 ods. 2

písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá nebola v
zákonnej výške.

14. Pokiaľ ide o vyhovujúcu časť rozsudku v jej napadnutej časti je rozhodujúcou skutočnosť,
prvoinštančným súdom opomenutá aplikácia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že prijatie návrhu,
ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa
za nový návrh, vychádzajúc pritom z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má povinnú zákonom
predpísanú písomnú formu (súdom prvej inštancie aplikujúci § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy - ods. 30 odôvodnenia napadnutého
rozsudku). V danom prípade bolo pritom preukázaným a nesporným, že žalovaný na tlačive predložil
žalobkyni žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 5.1.2011, ktorá neobsahovala všetky
zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ostatne citovaného
zákona. Na túto žiadosť zareagoval žalovaný vyplnením dovtedy nevyplnenej časti 6 predmetnej žiadosti

- zmluvy nazvanej „údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevyplňujte)“. Keďže údaje o schválenom
revolvingovom úvere, obsahujú rozdielne údaje oproti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru
najmä v časti výšky RPMN za úver (v žiadosti 70,02% a v schválení 66,04%), nebolo možné toto
prijatie návrhu zo strany žalovaného obsahujúce zmeny, považovať za účinné a konečné, ale v zmysle
citovaného § 44 Občianskeho zákonníka ho bolo nevyhnutné považovať za odmietnutie návrhu a za

nový návrh adresovaný žalovaným žalobkyni. Vzhľadom na to bolo potom pre platné dojednanie obsahu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyhnutné, aby žalobkyňa tento nový návrh účinne v písomnej forme
prijala, k čomu podľa výsledkov vykonaného dokazovania nedošlo.

15. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny

úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;... (pričom, ako už bolo uvedené vyššie, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať zo zákona povinne písomnú formu). Keďže potom v danom prípade
žalobkyňa nesporne a preukázateľne podpísala iba žiadosť o poskytnutie úveru dňa 5.1.2011, ktorá ale
nemá všetky náležitosti úverovej zmluvy, a k schváleniu úveru došlo až doplnením údajov o schválenom
revolvingovom úvere žalovaným dňa 10.1.2011 a žalobkyňa tento v podstate sčasti nový návrh zmluvy

o úvere nepodpísala, predmetná zmluva o úvere, nebola v zmenenej časti platne písomne uzavretá,
pričom jej uzavretie konkludentným spôsobom je v danom prípade vylúčené (§ 9 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. Z.z. o spotrebiteľských úveroch... v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vzhľadom na to, že v písomne uzavretej zmluve o spotrebiteľskom

úvere nebola účinne dohodnutá podstatná náležitosť a to RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej
aj ZoSÚ) aplikovaného súdom prvej inštancie, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ je v dôsledku
toho potrebné predmetný spotrebiteľský úver skutočne považovať za bezúročný a bez poplatkov. Už
samotná absencia tejto jednej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje bezúročnosť a

bezpoplatkovosť zmluvy a preto už bolo nadbytočným a nehospodárnym (čl. 17 Základných princípov
CSP) zaoberať sa prípadnými ďalšími nedostatkami zmluvy.17. Keďže podľa záverov súdov bolo potrebné predmetný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov a v konaní bolo preukázané a žalovaným napokon ani nenapádané, že žalobkyňa
žalovanému z titulu tohto úveru zaplatila oproti istine naviac žalovanú sumu, zodpovedajúcu jeho

bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne (§ 451 a n. OZ) bolo dôvodným jej žalobe vyhovieť a
zaviazať žalovaného na zaplatenie žalobkyni uvedenej sumy.

18. Ďalšie odvolacie argumenty strán predostreté v odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval pre
rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa

už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/
stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného

súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu
argumentáciu žalovaného zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. S poukazom na uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantného, potom odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v odvolaním účinne napadnutej vyhovujúcej časti v rozsahu žalobkyni priznanej
sumy 1.010,69 Eur ako vecne správny, s použitím § 387 CSP potvrdil.

20. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil len strohým odkazom na §
255 CSP a to bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia.

21. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

23. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby

určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

24. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie

považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

25. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

26. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlenýnielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,

ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

27. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

28.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

29. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho

vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,

nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

30. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky
v relevantných záveroch nijako neodôvodnil ani právne a ani vecne, nie je možné tento nedostatok
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti náhrady trov konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) OSP zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po opätovnom

oboznámení sa s obsahom spisu znovu posúdi nárokovateľnosť strany sporu na náhradu uplatnených
trov konania, tu potom i zaujať právne stanovisko k spochybňovaniu nároku žalobkyne na náhradu trov
konania žalovaným vychádzajúc z odôvodnenia odvolania (odvolateľ namieta, že žalobcovia neboli v
plnom rozsahu úspešní, nakoľko na základe späťvzatia čiastočne zavinili zastavenie konania), následne
vo veci o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné adekvátne v

súlade s ust. § 220 CSP odôvodniť.

33. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania.

34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).