Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200434
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4318200434.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. O. U., nar.

XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená E. práce, sociálnych vecí a rodiny I., z rodičov: H. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., L. XXXX/XX, v konaní zastúpený T.. Z. O., advokátom so sídlom B. Z., O. XX a
H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, na návrh otca, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
takto

r o z h o d o l :

I. T.. O., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.

II. Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 130 Eur mesačne, ktoré výživné je
povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 02.02.2018.

IV. Zaostalé výživné za obdobie od 02.02.2018 do 23.04.2019 vo výške 752,36 Eur je otec p o v i n n ý
zaplatiť v mesačných splátkach po 20 Eur popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok, počnúc
výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Otec o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. O., nar XX.XX.XXXX každý párny týždeň v roku v nedeľu od
10:00 hod. do 18:00 hod. a každoročne 25.12. od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že rodičia sú navzájom
oprávnení a povinní mal. dieťa si v stanovený čas odovzdať a prevziať v mieste bydliska matky.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec mal. dieťaťa dňa 02.02.2018 doručil súdu návrh na úpravu styku s mal. dieťaťom, pričom v
písomnom návrhu žiadal styk upraviť každý párny týždeň v roku v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. v

prítomnosti matky, každý párny týždeň v roku v sobotu od 09:00 hod. do 20:00 hod. v prítomnosti matky,
každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 09:00 hod. do nedele do 20:00 hod. a počas Vianočných
sviatkov od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. s tým, že dieťa si prevezme aj ho následne
odovzdá pred bytom matky. Následne dňa 07.05.2018 doručil súdu doplnenie návrhu, ktorým žiadal
maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke a z jeho strany určiť výživné vo výške 50 Eur mesačne.
Poukázal na to, že už v čase narodenia dieťaťa s matkou spolu nežijú. Mal záujem, aby sa matka s
dcérou presťahovali k nemu. Návrh nepodával skôr dúfajúc, že sa ich vzťahy napravia. Od narodenia

dieťaťa na jeho výživu prispieval finančne aj naturálne, ale od februára 2018 platí výživné 50 Eur
mesačne. Myslí si, že táto suma je teraz postačujúca, ale je si vedomý, že bude musieť v budúcnosti
platiť viac, keďže náklady sa budú zvyšovať. Snažil sa byť s dcérou aspoň raz mesačne tak, že chodil
do domácnosti matky. V jeho domácnosti bola maloletá spolu s matkou naposledy v roku 2017, keďmala jeden rok. Chcel by, aby dcéra aspoň jednu noc v jeho domácnosti prespala. Pri návšteve dieťaťa
v domácnosti matky sa zdrží asi hodinu, niekedy príde i so svojou matkou. Poukázal na to, že jeho
príjem z podnikania je okolo 500 Eur mesačne, avšak dcére mesačne od narodenia uhrádza aj poistenie.

Potvrdil, že vlastní nehnuteľnosti, motorové vozidla, stroje, ktoré potrebuje ako samostatne hospodáriaci
roľník. Na pojednávaní dňa 23.04.2019 uviedol, že je ochotný platiť výživné vo výške 100 Eur mesačne
a styk žiada upraviť každý druhý víkend v nedeľu od 10:00 - 18:00 hod, pričom mu neprekáža ani
prítomnosť matky dieťaťa. Z dôvodu plnenia pracovných povinností nemôže pre dcéru chodiť v nedeľu.
Na zaplatenie prípadného zaostalého výživného žiada povolenie splátok.

2. Matka súhlasila so zverením dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Výživné navrhla určiť vo výške 150
Eur mesačne. Styk otca s dieťaťom navrhla v záverečnom vyjadrení upraviť každý druhý týždeň od
10:00 hod. do 18:00 hod., avšak v sobotu. Potvrdila, že otec dieťaťa má záujem, navštevuje ho zhruba
raz mesačne. Nikdy však nežiadal dcéru si zobrať k sebe. Síce platí výživné 50 Eur, ale len posledný
rok. Predtým pravidelne neplatil, zvykol doniesť zeleninu, sladkosti občas plienky. Spočiatku navrhovala

aby sa otec s dcérou stretával dva víkendy v mesiaci tak, že raz by to bolo v jej domácnosti a za jej
prítomnosti, následne by si otec dcéru zobral k sebe na jeden deň bez prespatia. Poukázala na to, že
dcéra je na ňu naviazaná. Poukázala na to, že poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky.
Svojim rodičom na náklady s bývaním neprispieva, naopak oni pomáhajú jej. Dcéra na doobeda chodí
do materskej školy, aby si zvykala na kolektív. Poukázala na to, že otec s rodinou chovajú ošípané,

nikdy sa však nestalo, že by doniesli nejaké mäso. Dieťa má problémy pri cestovaní, zvracia. Otec nikdy
dcéru v jej domácnosti nekŕmil, neuspával, ani neprebaľoval. Sám nebol s dieťaťom ani v ich dedine na
prechádzke, nežiadal o to.

3. Kolízny opatrovník navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke, zo strany otca určiť výživné

vo výške 120 Eur mesačne. Zároveň navrhol styk otca s dieťaťom upraviť v rozsahu ako sa obaja rodičia
záverom vyjadrili s tým, aby súd určil, či to bude sobota alebo nedeľa.

4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Mal. dieťa sa narodilo z mimomanželského pomeru. Už v čase narodenia maloletej rodičia nežili v
spoločnej domácnosti. Otec od narodenia maloletej o dieťa záujem prejavuje. Spočiatku sa podieľal
na výžive dieťaťa skôr naturálne (okrem úhrad poistného). Dieťa v domácnosti matky, až na ojedinelé
výnimky navštevuje raz mesačne. Od februára 2018 výživné uhrádza pravidelne vo výške 50 Eur
mesačne a do júna 2018 zakupoval i iné potreby (viď bod 21 odôvodnenia).

5. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 214,70 Eur a rodinných prídavkov 26,58
Eur mesačne. Nevlastní žiaden majetok, neuhrádza pôžičky, poistenia. Žije v spoločnej domácnosti s
rodičmi, ktorí ju finančne podporujú, ona im na náklady s bývaním neprispieva. Inú vyživovaciu povinnosť
nemá.

6. Otec je samostatne hospodáriaci roľník. Za rok 2017 dosiahol celkovo príjem (z poľnohospodárskej
výroby a zo živnosti) 9.566,58 Eur. Výdavky predstavovali 6.831,92 Eur, základ dane 2.734,66 Eur. Za
rok 2018 dosiahol príjmy a výdavky vo výške 5.716,87 Eur. Otec je spoluvlastníkom nehnuteľností v k.
ú. O. (orná pôda) vedených na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ktoré nadobudol
kúpou v rokoch 2017-2018. Podľa vyjadrenia otca financie na kúpu mal z vlastných úspor ako i z úveru (o
týchto skutočnostiach dôkaz nepredložil). Tiež je výlučným vlastníkom rodinného domu nadobudnutého
kúpou v roku 2010 (čl. 105). Mesačné náklady na plyn predstavujú 28,- Eur, vodu 8,- Eur. Ročne platí
daň z nehnuteľnosti 69,51 Eur. Napriek vlastnému domu, býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým

mesačne prispieva sumou 50,- Eur. Je vlastníkom motorových vozidiel kde ročne uhrádza povinné
zákonné poistenie (66,04 Eur - nákladné auto, 38,48 Eur - osobné auto, 152,48 Eur - nákladné auto).
Mesačne uhrádza úverové splátky 272,18 Eur, investičné sporenie 9,99 Eur, životné poistenie 78,32 Eur,
telefón 10,- Eur. Ani otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. S rodičmi chovajú ošípané, sliepky, pestujú
zeleninu, podľa vyjadrenia otca najmä pre vlastnú spotrebu, predávajú len prebytky.

X. Mal. O., je v celodennej starostlivosti matky, avšak doobeda býva v materskej škole (adaptačný
proces), matka však zatiaľ poplatky neplatí. Stále jej matka dáva umelé mlieko, je plienkovaná. V tejto
súvislosti matka náklady odhadla na 50 Eur mesačne. Dieťa je zdravé.8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

10. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú

pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh otca na úpravu rodičovských práv a povinností
bol podaný dôvodne, nakoľko rodičia dieťaťa spolu nežijú a o výkone rodičovských práv a povinností (v
časti výživného a styku) sa dohodnúť nevedeli. Berúc do úvahy súhlasné stanovisko rodičov, kolízneho
opatrovníka ako i prihliadnuc na vek maloletej, ktorá je od narodenia v osobnej starostlivosti matky

ako i skutočnosť, že v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené nedostatky, súd mal. O. zveril do jej
osobnej starostlivosti. Zároveň súd vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok, nakoľko žiaden z nich nebol pozbavený výkonu rodičovských práv, nebol im výkon práva
obmedzený resp. pozastavený.

17. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov zachováva všetky

rodičovské práva a povinnosti aj rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. O.
rodič, aj keď je vylúčený zo sústavného výchovného pôsobenia na mal. dieťa, nie je pozbavený práva
dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie jeho spoluúčasti na výchove svojho dieťaťa
a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov je jeho osobný styk s dieťaťom.
Pri styku s mal. dieťaťom má svoju rolu vo výchove uplatňovať len pozitívnym spôsobom, a nie mariť

výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodič, ktorému
dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti má tiež za úlohu vytvárať priaznivé podmienky na styk
druhého rodiča s dieťaťom a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Otec má
v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu. Ako mužský prvok sa podieľa na postupne sa vyvíjajúcej životnej
orientácii maloletej. S poukazom na skutočnosť, že otec síce dieťa navštevoval v domácnosti matky,

avšak len raz mesačne čo je podľa názoru súdu nedostatočne na to, aby dieťa s poukazom na svoj
vek nevnímalo osobu otca ako osobu cudziu, pričom otec O. s dieťaťom nebol ani na krátku chvíľu
osamote, prihliadnuc na najlepší záujem maloletej na jej denný režim, vek, vzdialenosť bydlísk rodičov i
skutočnosť, že otec v sobotu vykonáva živnosť, upravil súd styk otca s maloletou v rozsahu uvedenom
vo výroku V rozsudku, teda zatiaľ na jeden deň. Pokiaľ pri stretávaní sa otca s maloletou v tomto rozsahu

nebudú vznikať vážne problémy, dieťa sa v domácnosti otca adaptuje, rodičia si dohodou môžu styk
upraviť i v širšom rozsahu resp. podať návrh na zmenu úpravy styku.

18.Súdpoukazujenato,žepovinnosťouobochrodičovjevenovaťvšetkysilynadôslednézabezpečenie
výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť

každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti. Účelom výživného
je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale všetkých potrieb
prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného vo forme
pravidelných plnení. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom musí mať súd
na zretele, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých

nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich
schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojená osobné potreby
dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, prípravu
na povolanie.

19. Základnými pravidlami, pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného
ako i schopnosti i možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba
stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia
najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a
pod. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky

súvisiace so zdravotným stavom oprávneného alebo s jeho rekreačnými pobytmi. Súd pri určení
bežného výživného na ne musí prihliadnuť. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové
pomery oprávneného, teda, či existuje stav odkázanosti na výživu. Na strane povinného súd prihliada
najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Prihliada však
aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne

možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti,
pracovné skúsenosti, situáciou na trhu práce a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje
komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov
z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvoduvýhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa povinný vzdá bez vážneho
dôvodu majetkového prospechu, alebo povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká.

20. Výživné zo strany otca súd určil vo výške 130 Eur mesačne prihliadnuc na odôvodnené potreby
dieťaťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Dieťa je zatiaľ v starostlivosti matky,
pričom len náklady na plienky a umelé mlieko matka vyčíslila na sumu okolo 50 Eur mesačne (nie sú
to celkové náklady mesačné na výživu dieťaťa, ako sa mylne otec domnieva). Matka však má náklady
i so zabezpečením stravovania ako i ošatenia pre maloletú. Nakoľko príjmom matky je v súčasnosti

rodičovský príspevok a rodinné prídavky, presúva sa ťarcha výživného na otca mal. dieťaťa, ktorý
má príjem zo živnosti. Matka výkonom osobnej starostlivosti o maloletú sčasti vyvažuje vyživovaciu
povinnosť otca. Hodnotiac celkové majetkové pomery otca, ktorý je vlastníkom poľnohospodárskej
pôdy, motorových vozidiel, rodinného domu, má príjem z podnikateľskej činnosti ako i z predaja
poľnohospodárskych resp. živočíšnych výrobkov (sám otec potvrdil, že prebytky predáva) súd dospel
k názoru, že otec určené výživné je schopný uhrádzať bez ohrozenia možnosti uspokojovať svoje

nevyhnutné odôvodnené potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na náklady, ktoré otec má s
úhradou úveru súd prihliadnuť nemohol, keď výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Taktiež
súd prihliadol na to, že rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť ako i na skutočnosť, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

21. Výživné súd v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine určil odo dňa začatia konania, t.j. 02.02.2018. Do
rozhodnutia súdu otcovi na výživnom vznikol dlh vo výške 752,36 Eur. Otec mal zaplatiť sumu 1.940,64
Eur (február 2018: 130 Eur: 28 dní = 4,64 Eur x 26 dní + 14 mesiacov x 130 Eur), z ktorej súd odpočítal
plnenia, ktorými otec prispel dobrovoľne za predmetné obdobie vo výške 1.188,28 Eur. Z predložených
dokladov bolo preukázané, že finančne prispel 610 Eur (r. 2018 -apríl, júl, august, september, október,

novemberadecemberpo50Euravjúni60Eur,rok2019januáražaprílpo50Eur).Tiežzakúpilpredieťa
ošatenie,hygienicképotrebyresp.potravinyzasumu242,28Eur(20.09.2018-33Eur,17.04.2018-89,26
Eur + 17,99 Eur, 13.05.2018 - 38,10 Eur, 17.06.2018-26,57 Eur a 15.08.2018 - 37,36 Eur) a zároveň
uhradil dieťaťu poistenie vo výške 336 Eur (22,40 Eur x 15 mesiacov). Síce otec predložil i pokladničné
doklady o nákupe ďalších potrieb pre dcéru, avšak tieto boli zakúpené ešte pred začatím konania, takže

ich nebolo možné zo zročného výživného odpočítať.

22. Zročné výživné súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 20 Eur popri bežnom výživnom
s tým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane zročným
naraz.

23. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa
maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).

Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením ( § 44 CMP).