Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/375/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114207412
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114207412.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Zlatica Javorová a JUDr. Eva Barcajová, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s.,
IČO: 00 001 350, so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, proti žalovanému: R. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Obec M., o zaplatenie 26.198,61 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37C/222/2015-78 zo dňa 13.07.2015, v zamietajúcej časti a v
časti náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie prvým odsekom výroku zrušil platobný
rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 16Ro/105/2014-64 zo dňa 20.01.2015. Druhým odsekom výroku
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 590,75 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05% ročne zo sumy 590,75 Eur od 15.02.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Tretím odsekom výroku vo zvyšku súd návrh zamietol. Štvrtým
odsekom výroku žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a právneho

zastúpenia vo výške 68,95 Eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet
Mgr. Petra Olejára, právneho zástupcu žalobcu.

2. Svoje rozhodnutie po citácii čl. 2 bod 1 nariadenia rady (ES) č. 11/2001 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, čl. 16 nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.07.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), §
48, § 10, ods. 1, ods. 2, písm. a), a e) a ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 488, § 489, § 491, § 52 ods. 1 a 2, § 53, § 54 ods. 1 a 2, § 494,
§ 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 504, § 506
Obchodného zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vecne odôvodnil tým, že návrhu žalobcu
je možné vyhovieť iba čiastočne, a to v časti nároku na zaplatenie neuhradenej časti istiny úveru spolu
s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej výške. Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou
o úvere je potrebné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na

to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261, ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka) -
vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (ktorou
v danom prípade je zák. č. 129/2010 Z.z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), má
prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (Obchodný zákonník) je nevyhnutné predmetný právnyvzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o
spotrebiteľských úveroch.

3. V časti nároku na zaplatenie istiny úveru spolu s poplatkami, odplatou, úrokom a úrokom z omeškania
súd mal za preukázané, že návrh bol podaný iba z časti dôvodne. Žalobca poskytol žalovanému
na základe úverovej zmluvy zo dňa 23.02.2011 úver vo výške 20.000,- Kč/729,63 Eur; v úverovej
zmluve bola uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 13,90%, RPMN 29,31%, poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 500,- Kč, mesačný poplatok za správu úveru vo výške 50,- Kč, celková čiastka ktorú

je treba zaplatiť bola uvedená vo výške 28.594,- Kč. Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaný
zaviazal splácať 36-timi mesačnými splátkami po 681,- Kč. Žalovaný uhradil žalobcovi iba časť dlžnej
sumy, nezaplatená ostala istina úveru vo výške 16.193,13 Kč/590,75 Eur; žalobca preto listom zo dňa
15.02.2012 pristúpil k zosplatneniu úveru, a to ku dňu 15.02.2012. Podľa názoru súdu v zmluve nebola
jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, pričom celá suma
budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 28.594,- Kč ktorá bola označená ako „celková

čiastka ktorú je potrebné zaplatiť“. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru
pritom nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na
ktoré nemá právo; pokiaľ pod odplatu nie je možné zahrnúť úrok, a s ohľadom na skutočnosť že úroky sú
splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia, a to aj predčasného

- je preto vylúčené aby suma celkových úrokov bola pojatá do položky „celková čiastka ktorú je
potrebné zaplatiť“ (a to aj keby suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku). Takto chybne uzavretou
zmluvou neboli dodržané ustanovenia § 9, ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, teda zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V takýchto prípadoch sa potom v
zmysle § 11, ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu,
že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške istiny 20.000,- Kč/729,63 Eur, pričom súd vzhľadom na

nedostatky zmluvy o úvere považoval úver za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov, a keďže žalovaný
zaplatil z titulu splácania úveru žalobcovi iba časť splátok, keď nezaplatená ostala istina úveru vo výške
16.193,13Kč/590,75Eur,zaviazalsúdžalovanéhopovinnosťouzaplatiťžalobcovisumuvovýške590,75
Eur (peňažné sumy sú prepočítané z meny česká koruna na menu euro, prepočet bol uskutočnený
výmenným kurzom aktuálnym ku dňu podania návrhu na súd - kurz ku dňu 17.04.2014 bol 27,411 Kč

za 1,- Eur); vo zvyšku uplatňovanej sumy (spolu aj s príslušenstvom - úrokom z omeškania) potom súd
návrh zamietol. Čo sa týka úroku z omeškania na tento má žalobca nárok vo výške základnej úrokovej
sadzbyEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškania(kudňu15.02.2012vovýške1,00%)
zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal úrok z omeškania vo
výške 8,05% ročne (tak ako to požadoval žalobca, pričom mal nárok na úrok z omeškania vyšší - v tomto

smere však súd jeho návrh nemohol prekročiť) zo sumy 590,75 Eur (prisúdená suma) od 15.02.2012
(deň zosplatnenia úveru) do zaplatenia.

4. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 10 a § 16 vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že určil pomer úspešnosti žalobcu v časti 61,81% vychádzajúc z toho,
že žalobca žiadal o priznanie sumy istiny 955,77 Eur, súd rozhodol o jeho nároku vo výške 590,75
Eur. Nárok na náhradu súdneho poplatku žalobcu potom určil súd vo výške 35,23 Eur (t.j. 61,51% zo
súdneho poplatku zaplateného vo výške 57,- Eur). Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia priznal
súd vo väčšej časti úspešnému žalobcovi tak, že určil jeho nárok v podiele 23,62% (100% mínus 38,19%

ako neúspech žalobcu mínus 38,19% ako úspech žalovaného) - žalobcovi potom súd priznal náhradu
trov konania (po uvedenom krátení v dôsledku jeho čiastočného neúspechu a čiastočného úspechu
žalovaného) v sume 33,72 Eur; vychádzal pritom z trov právneho zastupovania za jeden úkon právnej
pomoci vo výške 51,45 Eur (tak ako si to právny zástupca žalobcu uplatnil z predmetu sporu 955,77Eur) za 2 hlavné úkony po 51,45 Eur zvýšené o DPH 20%, spolu teda vo výške 123,48 Eur, 2x režijný
paušál po 8,04 Eur zvýšené o DPH 20%, spolu teda vo výške 19,30 Eur, z ktorých trov uložil procesne
neúspešnému žalovanému povinnosť zaplatiť 23,62%.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a to výlučne v
zamietajúcomvýrokuavovýrokuonáhradetrovkonania,ktorýmsadomáhal,abyodvolacísúdrozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie, uplatniac si náhradu trov konania. Odvolanie bolo
podané na základe odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Podľa odvolateľa

vznikol mu nárok na zaplatenie aj tej časti, v ktorej súd návrh zamietol. Podľa odvolateľa zmluva o úvere
obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) a k) zákona č. 129/2010
Z.z., preto ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 tohto zákona
a žalobca tak má právo na zaplatenie úrokov z úveru z istiny, ako aj úrokov z omeškania z úrokov z
úveru a z poplatkov. V čl. I.5 predmetnej zmluvy o úvere je stanovená pevná úroková sadzba vo výške
13,9% p.a., RPMN vo výške 29,31% p.a., jednorazový poplatok za poskytnutie úveru vo výške 500,-

Kč, mesačný poplatok za správu úveru vo výške 50,- Kč. V čl. I.6 predmetnej zmluvy o úvere bola
určená výška, počet a termíny splátok tak, že úver bude splatený 36 mesačnými anuitnými splátkami
vo výške 681,- Kč vždy k 15.dňu mesiaca, s tým, že prvá splátka bude splatná 15.03.2011 a posledná
15.02.2014. Položka „celková čiastka, ktorú je potrebné zaplatiť“ vo výške 28.594,- Kč bola vyčíslená s
predpokladom riadneho a včasného splácania tak, aby mal dlžník predstavu, akú celkovú čiastku zaplatí

za predpokladu, že bude plniť splátky vo výške a termíne uvedenom v zmluve.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či

doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je
namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny s použitím
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu vo zvyšku zamietol z toho dôvodu,
že predmetný úver pre chýbajúce náležitosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru považoval za
bezúročný a bez poplatkov, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje

na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.12. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať

iba nasledovné:

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 23.02.2011 úverovú zmluvu, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 20.000,- Kč/729,63 Eur; v úverovej zmluve bola
uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 13,90%, RPMN 29,31%, poplatok za poskytnutie úveru vo

výške 500,- Kč, mesačný poplatok za správu úveru vo výške 50,- Kč, celková čiastka ktorú je treba
zaplatiť bola uvedená vo výške 28.594,- Kč. Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal
splácať 36-timi mesačnými splátkami po 681,- Kč. Žalovaný uhradil žalobcovi iba časť dlžnej sumy,
nezaplatená ostala istina úveru vo výške 16.193,13 Kč/590,75 Eur, žalobca preto listom zo dňa
15.02.2012 pristúpil k zosplatneniu úveru, a to ku dňu 15.02.2012. Žalovaný napriek výzvam svoj dlh
ani len čiastočne nezaplatil. Žalobca žiadal tiež o priznanie kapitalizovaného úroku vo výške 5.228,13

Kč, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 2.689,35 Kč, úroku vo výške 13,90% ročne zo sumy
16.193,13 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia, a úroku z omeškania z čiastky 18.281,13 Kč od 11.02.2014
do zaplatenia. Peňažné sumy boli prepočítané z cudzej meny (českej koruny na menu euro), prepočet
bol uskutočnený výmenným kurzom aktuálnym ku dňu podania návrhu na súd (kurz ku dňu 17.04.2014
bol 27,411 Kč za 1,- Eur).

14. Medzi stranami nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

15. Ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť
predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž

neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať
do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť
ich bezprostredne splatiť v celej výške.

16. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto

sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že ak zmluva neobsahuje presne vymedzené náležitosti
konkretizované v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch).

17. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch).
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si
veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Analyzujúc túto náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami

spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci
slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad cit. ustanovenia, ktorý každý z
atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k
istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže

učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové
položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne
práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či
zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný
vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si

požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

18. Na práve uvedené treba usudzovať predovšetkým preto, že vyššie spomínanému záujmu na
čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa doslova odporujú formulácie, vyžadujúce odspotrebiteľa uvažovať s matematickými operáciami a navyše za použitia viacerých pojmov, nezriedka
„roztrúsených“vrôznychčastiachlistínspotrebiteľovipredkladaných(aleajnepredkladaných)napodpis,
v ktorých sa tak logicky možno „stratiť“.

19. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva
neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, t.j. výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj odvolací súd po preskúmaní predmetnej zmluvy zistil, že

neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Nerozčlenenie jednotlivých splátok
na istinu, úroky a iné poplatky, a to priamo v zmluve, nemôže byť považované za splnenie povinnosti,
ktorá vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.

20. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi
účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona
považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky

v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či
v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a
účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i),
ako konštatoval súd prvej inštancie.

22. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 9 ods. 2
písm. k) v spojení s § 11 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnutý úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov, je dôvodné dlžníka zaviazať len na vrátenie istiny úveru.
Podľa dokladov predložených žalobcom, žalovaný dlhuje na istine sumu 590,75 Eur, preto bolo dôvodné
zaviazať ho iba na zaplatenie tejto sumy spolu so zákonným úrokom z omeškania, a vo zvyšnej časti

predstavujúcej úroky a poplatky bolo dôvodné žalobu zamietnuť, tak ako správne rozhodol súd prvej
inštancie.

23. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

25. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu

úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s
týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).