Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206310
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216206310.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobkyne: W. K., bytom M.

XX, I. proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Úradom geodézie, kartografie a katastra SR,
so sídlom Chlumeckého 2, P.O.Box 57, Bratislava 212, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 22.4.2016 doručenou súdu dňa 27.4.2016 domáhala voči
žalovanému priznania náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom ako aj nezákonnými
rozhodnutiami v konaní pod č. Z XXXX/XXXX a Z XXXX/XXX vedenom na Okresnom úrade Komárno,

odbor katastrálny celkom vo výške 1115408,30 eur spolu s úrokmi z omeškania od 7.12.2015 vo výške
8,05 % ročne až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou poľnohospodárskych nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX,XXXX,XXXX v k.ú. I. od roku 1997 z právneho titulu darovania od svojej matky, pričom právny
titul nadobudnutia nebol zrušený ani po uplynutí všetkých prekluzívnych lehôt, teda nehnuteľnosti
nadobudla ex offo vydržaním s poukazom na § 130 a § 134 Obč. zák. Štátny orgán bez vyrozumenia

vlastníčky vyznačil plombu na citovaných listoch vlastníctva pod č. Z XXXX/XX a Z XXXX/XX a následne
- napriek vlastníčkou oznámených skutočností- vykonal aj zápis vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam na základe negatórnej žaloby v prospech žalobcov a neprípustných rozsudkov
Okresného súdu Komárno pod sp. zn. XXC 14/2000 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. XCo/XXX/
XXXX, ktoré to neobsahujú a navyše sú napadnuté mimoriadnym opravným prostriedkom. Napriek tomu
Okresným úradom Komárno, odbor katastrálny ( ďalej len OÚK, o.k.) bol vystavený nový list vlastníctva
č. XXXX v rozpore aj s predchádzajúcim stavom v katastri nehnuteľnosti, teda jednoznačne došlo k

vzniku škody, ktorú spôsobil menovaný orgán verejnej moci. V právnom štáte zákony platia na každého
rovnako, v danom prípade teda aj na OÚ, aj na súdy ako aj na štát. Nesprávny úradný postup vidí v
tom, že konanie OÚK, o.k. nemohlo byť zákonné a súladné so zákonom č. 162/1995 Z.z. a keby aj
vychádzali zo stavu, ktorý OÚK, o.k. vytvoril, znamenalo by to, že žalobcovia by mali podať svoju žalobu
podľa § 80 písm. b) OSP a nie podľa § 80 písm. c), vzhľadom na to, že takáto žaloba má len preventívny
charakter. Právoplatné rozhodnutie správneho orgánu napr. o povolení vkladu vlastníckeho práva v
prospechW.M.(rod.W.-pôvodnejpozemnoknižnejvlastníčky)naďalejzostalizachovanépričomnebola

ani účastníčkou citovaných súdnych konaní. V konkrétnom prípade (súdne konanie) podané dovolanie
ako mimoriadny opravný prostriedok smerujúci proti právoplatným rozhodnutiam súdov je spôsobilé
vyvolať zrušenie alebo zmenu predmetných rozhodnutí, čo predstavuje zákonom pripustenú výnimkuz požiadavky na záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Dovolanie v súdnom konaní
XXC/XX/XXXX podala.
Nesprávnym úradným postupom jej teda boli opakovane porušené garantované práva podľa Ústavy SR

ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods.1 a 2, čl. 2 ods. 2,
3, čl. 7 ods. 5, čl. 12,13,16,19, 20 ods. 1 a 4 a čl.152 ods. 4 Ústavy SR.

Za spôsobenú škodu žalobkyňa žiada priznať majetkovú ujmu nasledovne:
- hodnota poľnohospodárskych pozemkov vo výmere 3,0841 ha x 7432 eur podľa zákona č. 582/2004

Z.z............................................................................................................22928,46 eur
- ušlý zisk za rok 2015 (výmera 3,0841 ha x 400 eur/rok ).....................................1233,64 eur
- od roku 2016 (výmera 3,0841 ha x 500 eur/rok )..........................................1542,05 eur ročne až do
zaplatenia. Zavinenie škodcu je priame- orgán verejnej moci konal nielen na základe rozhodnutí, ktoré
odporujú zákonu, ale ktoré boli napadnuté aj mimoriadnym opravným prostriedkom. Vzniknutá škoda sa
uhrádza v peniazoch, pretože nedošlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Príčinná súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti a vznikom škody je priama a vyplýva z platných zákonných ustanovení.
Majetková ujma spolu za nesprávny úradný postup je celkom vo výške 25704,15 eur.

Žalobkyňa si zároveň uplatnila aj nemajetkovú ujmu celkovo vo výške 532 000 eur, ktorú vyčíslila
nasledovne:

a) Za nesprávny úradný postup
- Z 4612/2015 vo výške.....................................................................................19.000 eur
- Z 4558/2015 vo výške.....................................................................................19.000 eur
b) Nemajetková ujma
- za porušenie prísl. zák. ust. OZ ( § 130,134, atď).....................................19.000 eur

- za zabránenie nakladať s pozemkami ( § 126 OZ)................................19.000 eur
- za porušenie prísl. zák. ust. katastrálneho zákona......................................19.000 eur
- za nedovolené konanie po uplynutí prekluzívnych lehôt.........................19.000 eur
- za porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a zákl. slobôd.............19.000 eur
- za porušenie práva na ochranu majetku čl. 1 ods. 1 Dohovoru.................19.000 eur

- za porušenie čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky .............................19.000 eur
- za porušenie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ...........................19.000 eur
- za porušenie čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ...........................19.000 eur
- za porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ...........................19.000 eur
- za porušenie čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ...........................19.000 eur

- za porušenie čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky .........................19.000 eur
- za porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ...........................19.000 eur
- za porušenie čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky ....................................19.000 eur
- za porušenie čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky ....................................19.000 eur
- za porušenie rovnosti zbraní v konaní.......................................................19.000 eur

- za porušenie právnej istoty.........................................................................19.000 eur
- za porušenie čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky...........................19.000 eur
- za porušenie čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...........................19.000 eur
- za porušenie čl.8 Dohovoru o ochrane ľ. práv a slobôd...........................19.000 eur
- za porušenie čl. 20 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky...........19.000 eur

- za porušenie čl. 20 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky.........19.000 eur
- za porušenie čl. 20 ods. 1 tretia veta Ústavy Slovenskej republiky.........19.000 eur
- za porušenie čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky...........................19.000 eur
- za porušenie čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.........................19.000 eur
- za fyzickú a duševnú záťaž .......................................................................19.000 eur

- a + b spolu...............................................................................................532.000 eur
- Celkom majetkové a nemajetkové nároky z titulu nesprávneho úradného postupu došlo k zmenšeniu
majetku vo finančnom vyjadrení celkom vo výške 557 704,15 eur.

Nezákonnými rozhodnutiami OÚK, o.k. pod č. Z XXXX/XXXX a Z XXXX/XXXX jej boli opakovane

porušené garantované práva podľa Ústavy SR ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v
spojení s čl. 1 ods.1 a 2, čl. 2 ods. 2, 3, čl. 7 ods. 5, čl. 12,13,16,19, 20 ods. 1 a 4 a čl.152 ods. 4 Ústavy
SR, na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy SR a vlastniť majetok podľa čl. 20
ods.1 a 4 Ústavy SR.

Žiada priznať majetkovú ujmu nasledovne:
- hodnota poľnohospodárskych pozemkov vo výmere 3,0841 ha x 7432 eur podľa zákona č. 582/2004
Z.z...............................................................22928,46 eur
- ušlý zisk za rok 2015 (výmera 3,0841 ha x 400 eur/rok )..................1233,64 eur
- od roku 2016 (výmera 3,0841 ha x 500 eur/rok ).................................1542,05 eur ročne až do

zaplatenia. Zavinenie škodcu je priame- orgán verejnej moci konal nielen na základe rozhodnutí, ktoré
odporujú zákonu, ale ktoré boli napadnuté aj mimoriadnym opravným prostriedkom. Vzniknutá škoda sa
uhrádza v peniazoch, pretože nedošlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody je priama a vyplýva z platných zákonných ustanovení.
Majetková ujma spolu za nesprávny úradný postup je celkom vo výške 25704,15 eur.

Žalobkyňa si zároveň uplatnila aj nemajetkovú ujmu celkovo vo výške 532 000 eur, ktorú vyčíslila
nasledovne:
a) Za nesprávny úradný postup
- Z 4612/2015 vo výške..........................................................................19.000 eur
- Z 4558/2015 vo výške..........................................................................19.000 eur

b) Nemajetková ujma
- za porušenie prísl. zák. ust. OZ ( § 130,134, atď)................................19.000 eur
- za zabránenie nakladať s pozemkami ( § 126 OZ)...............................19.000 eur
- za porušenie prísl. zák. ust. katastrálneho zákona.............................19.000 eur
- za nedovolené konanie po uplynutí prekluzívnych lehôt.....................19.000 eur

- za porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a zákl. slobôd.........19.000 eur
- za porušenie práva na ochranu majetku čl. 1 ods. 1 Dohovoru..........19.000 eur
- za porušenie čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ......................19.000 eur
- za porušenie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ...............19.000 eur
- za porušenie čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ...............19.000 eur

- za porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ...............19.000 eur
- - za porušenie čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ...............19.000 eur
- za porušenie čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky .....................19.000 eur
- za porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ...............19.000 eur
- za porušenie čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky ...............................19.000 eur

- za porušenie čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky ..............................19.000 eur
- za porušenie rovnosti zbraní v konaní..............................................19.000 eur
- za porušenie právnej istoty..............................................................19.000 eur
- za porušenie čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.....................19.000 eur
- za porušenie čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.....................19.000 eur

- za porušenie čl.8 Dohovoru o ochrane ľ. práv a slobôd......................19.000 eur
- za porušenie čl. 20 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky......19.000 eur
- za porušenie čl. 20 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky....19.000 eur
- za porušenie čl. 20 ods. 1 tretia veta Ústavy Slovenskej republiky.....19.000 eur
- za porušenie čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.....................19.000 eur

- za porušenie čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky...................19.000 eur
- za fyzickú a duševnú záťaž .................................................................19.000 eur
- a+ b spolu....................................................................................532000 eur
- Celkom majetkové a nemajetkové nároky z titulu nesprávneho úradného postupu došlo k zmenšeniu
majetku vo finančnom vyjadrení celkom vo výške 557 704,15 eur.

Dodala, že popísané svojvoľné konanie v predmetnom prípade nielenže nemá oporu ale priamo je v
rozpore s platným právnym poriadkom SR ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré SR ratifikovala. Za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci ako aj za škodu z nezákonných
rozhodnutí zo zákona zodpovedá štát, pričom tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť, najmä nie vtedy,
keď nároky už sú uplatnené.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 7.12.2015 a doručila aj podací lístok preukazujúci odoslanie predmetnej žiadosti
žalovanej dňa 8.12.2015.4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 5.10.2015 a 2.11.2015 boli OÚK, o.k. doručené
žiadosti žalobkyne, aby správny orgán neakceptoval rozsudok Okresného súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX

zo dňa 21.7.2014 (právoplatnosť nadobudol dňa 18.3.2015) a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.
zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 25.2.2015. Dňa 28.10.2015 pod číslom zmeny XXX/XXXX bol v katastri
nehnuteľností v k.ú. I. na liste vlastníctva č. XXXX vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam
na základe listiny Z-XXXX/XXXX- zápis rozsudku. Poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a na § 34
ods. 1 prvej vety katastrálneho zákona. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,

zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklopomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. OÚK, o.k. skúma
rozsudok súdu, ktorý má byť podkladom na zápis do katastra vždy v celosti. Súd vymedzil v odôvodnení

svojho rozsudku platné listiny, ktoré majú byť podkladom na zápis do katastra nehnuteľností. Tieto
listiny sú spôsobilé na vykonanie záznamu podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona a spĺňajú všetky
náležitosti v zmysle § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a z toho dôvodu boli údaje o vlastníckom práve z
predmetného rozsudku súdu spôsobilé na zápis záznamom do katastra nehnuteľností. V prípade stretu
práva a povinností pravého vlastníka veci a oprávneného držiteľa veci má prednosť vlastník, ako nositeľ

silnejšieho práva k veci, ktoré je chránené Ústavou SR čl. 20 a medzinárodnými zmluvami, ktorými
ja SR viazaná. Vychádzajúc z toho, že O. W. a K. W. na základe Výmeru o prídele do vlastníctva
zo dňa 7.12.1950 sa stali platnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností v k.ú. I.. Podľa žalobkyne
zapísaním predmetných rozsudkov do katastra nehnuteľností došlo k úmyselnému útoku na jej majetok
a k naplneniu skutkových podstát viacerých trestných činov. Nie je v kompetencii správnych orgánov

posudzovať, či v danom prípade došlo k trestnému činu, trestné konanie vedú orgány činné v trestnom
konaní (polícia, prokuratúra a súdy). Pri zápise rozsudku záznamom správny orgán postupoval v súlade
s § 34 katastrálneho zákona a nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by žalobkyni mala vzniknúť
predmetná škoda v dôsledku konania OÚK, o.k. na strane tohto správneho konania nedošlo tak k
nesprávnemu úradnému postupu. Škoda, ktorú si žalobkyňa uplatňuje je úplne imaginárna a vôbec

žalovanému nie je jasné, z čoho žalobkyňa pri jej vyčíslení vychádzala. Je scestné, aby si žalobkyňa
vyčíslila nejakú vymyslenú sumu za tzv. porušenie nejakého právneho predpisu zo strany štátneho
orgánu. Preto ani neprichádza do úvahy ani príčinná súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným
postupom a údajnou škodou, nebol splnený ani jeden z troch predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu a preto žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

5. Na pojednávaní dňa 25.10.2017 žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu,
poukázala na nespornú skutočnosť, že žalovaný konal svojvoľne s prekročením vlastných kompetencií
vyplývajúcich im zo zákona a spôsobil tým škodu, ktorá je uplatnená v tomto súdnom konaní. Žalovaný
na pojednávaní poprel uplatnený nárok v celom rozsahu z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala jednak

existenciu právneho titulu tohto nároku a ani existenciu škody resp. nemajetkovej ujmy, preto žiadal,
aby súd žalobu zamietol.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami v
priebehu konania a to s obsahom pripojeného spisu vedeného na Okresnom úrade Komárno, odbor

katastrálny sp.zn. Z-XXXX/XX a Z-XXXX/XX, žiadosťou o výmaz a zápis vlastníckeho práva, rozsudkom
Okresného súdu Komárno sp.zn. XXC/XX/XXXX-XXX, doplnením žiadosti o výmaz, zápis vlastníckeho
práva, oznámením o vykonaní zápisu do katastra nehnuteľností, notárskou zápisnicou, projektom
pozemkových úprav, identifikáciou, listom vlastníctva XXXX pre k.ú. I., LV č. XXXX pre k.ú. I. zo dňa
4.5.2015, LV č. XXXX pre k.ú. I. zo dňa 5.11.2015, žiadosťou vlastníka zo dňa 2.10.2015, posledným

pokusom o zmier zo dňa 2.11.2015, žiadosťou poškodenej o predbežné prerokovanie nároku zo dňa
7.12.2015, oznámením žalovaného zo dňa 29.12.2015 adresované žalobkyni, vyjadrenie k žiadosti zo
dňa 14.3.2016, z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp.zn. XXC/XX/XXXX rozsudok zo dňa
21.7.2014 ako aj rozhodnutie NS SR zo dňa 24.5.2017 o tom, že dovolanie proti rozsudku KS Nitra
zo dňa 25.2.2015 bolo odmietnuté a vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny

stav veci:

7. Žalobkyňa sa žalobou domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom ako
aj nezákonnými rozhodnutiami v konaní vedenom na Okresnom úrade Komárno, odbor katastrálnypod sp. zn. Z-XXXX/XXXX a Z- XXXX/XXXX. Nesprávny úradný postup vidí žalobkyňa v tom, že bez
vyrozumenia vlastníčky vyznačil plombu na listoch vlastníctva č. XXXX,XXXX,XXXX v k.ú. I. a následne
- napriek vlastníčkou oznámených skutočností- vykonal aj zápis vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam na základe negatórnej žaloby v prospech žalobcov. Správny orgán vystavil nový list
vlastníctva č. XXXX v rozpore aj s predchádzajúcim stavom v katastri nehnuteľností, teda jednoznačne
došlo k vzniku škody, ktorú spôsobil menovaný orgán štátnej moci, pričom o to je relevantnejšia
zodpovednosť za doterajší stav právnej neistoty po uplynutí všetkých prekluzívnych lehôt, čo však musí
byť predmetom iného konania. Právomoc priznaná správnemu orgánu ( odboru katastra) nemá povahu

exkluzívneho právneho privilégia, ale zahŕňa aj jeho povinnosti uplatňovať ju v súlade s účelom, na ktorý
mu bola zverená pri rešpektovaní platného právneho poriadku SR v celosti.

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. XXC/XX/XXXX súd zistil, že išlo o konanie,
resp. určenie, že žalovaná (v tomto prípade žalobkyňa) nie je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli
popísanévrozsudkuč.XXC/XX/XXXX-XXXzodňa21.7.2014,ktorýbolpotvrdenýrozsudkomKrajského

súdu v Nitre č. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.2.2015. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 18.3.2015. Žalobkyňa namietala, že bolo proti nemu podané dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok smerujúci proti právoplatným rozhodnutiam súdov, ktoré je spôsobilé vyvolať zrušenie
alebo zmenu predmetných rozhodnutí, čo predstavuje zákonom pripustenú výnimku z požiadavky na
záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Žalobkyňa skutočnosť, že o dovolaní už bolo

rozhodnuté, počas celého konania nespomenula. Súd však z pripojeného spisu zistil, že o podanom
dovolaní žalobkyne (v pôvodnom konaní žalovanou) bolo rozhodnuté Najvyšším súdom SR uznesením
č. XCdo XXX/XXXX zo dňa 24.5.2017, právoplatne dňom 28.6.2017 a to tak, že dovolanie žalobkyne
(v pôvodnom konaní žalovanej) proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa
25.2.2015 bolo odmietnuté.

9. Zo spisu Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor sp. zn. Z-XXXX/XX a Z- XXXX/XX súd zistil,
že dňa 16.9.2015 bola podaná jednou zo žalobcov v pôvodnom konaní (XXC/XX/XXXX) žiadosť o výmaz
a zápis vlastníckeho práva aj s pripojenými listinami (rozsudky prvého a druhého stupňa aj s vyznačením
právoplatnosti).

Podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a to § 34 ods. 1 práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1,
ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na
verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom,

akoajprávaknehnuteľnostiamvyplývajúceznájomnýchzmlúv,zozmlúvoprevodesprávymajetkuštátu
alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Podľa odseku 3 na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 35 cit. zák. ods. 1 okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo
inej oprávnenej osoby. Podľa ods. 2 návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí
obsahovať
a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa,

b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti,
d) označenie príloh.
Podľa § 36 cit. zák. ods. 1 okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb
v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.

Podľa ods. 2 ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná
záznam do katastra.

10. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013 (ďalej len „zákon č. 514/2003

Z.z.) , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonný, rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok posľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
neprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je

poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

12. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala svojho nároku na náhradu škody a nemajetkovej

ujmy z dôvodu zodpovednosti štátu za škodu, ktorá jej bola spôsobená jednak nesprávnym úradným
postupom Okresného úradu Komárno, odbor katastra pri zapísaní žalobcov v konaní na Okresnom súde
Komárno XXC XX/XXXX ako vlastníkov nehnuteľností a jednak nezákonnými rozhodnutiami v konaní
vedenom na Okresnom súde Komárno pod spisovou značkou XXC XX/XXXX a to rozhodnutím vo veci
samej.

13. Žalobca si v konaní v prvom rade uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Komárno, odbor katastra a
neprípustným občiansko- súdnym konaním XXC XX/XXXX.

14. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu na
zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, ale ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok, ktorými
sú 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených troch podmienok znamená, že

akchýbačoilenjednazpodmienok,náhraduškodyniejemožnépriznať.Súdpoukazujeajnauznesenie
NS SR sp. zn. 7Cdo XX/XXXX zo dňa 20.3.2012, kde je okrem iného uvedené: „ pre vznik nároku
na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti. Teda
samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými predpokladmi vznikuzodpovednosti za škodu sú: 1/ subjekt (orgán štátu), 2/ predmet (nezákonným rozhodnutím porušený
právny vzťah), 3/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie), 4/ výsledok spočívajúci v škode, 5/ príčinná
súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom ( škodou) a 6/ protiprávnosť - nezákonnosť.

Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v prejednávanej
veci na žalobcovi. Teda musí preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za
(vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou) a nie žalovaný musí
preukazovať, že za škodu nezodpovedá. Teda existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej
moci, ako aj existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou (eventuálne nemajetkovou ujmou) musí preukázať
žalobca.

15. Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje pojem „ nezákonné rozhodnutie“. V legislatívnom zámere zákona
sa uvádza:“ nezákonným rozhodnutím možno rozumieť rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v
rozpore s právnym poriadkom SR alebo záväzkami SR vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy,

ktorou je SR viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Súd,
ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím, ktorým príslušný orgán zrušil alebo zmenil
pre nezákonnosť rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým bola škoda spôsobená. Ak teda bolo určité
rozhodnutie orgánu verejnej moci zrušené alebo zmenené, takéto rozhodnutie je potrebné považovať za
rozhodnutie nezákonné- špecifickým prípadom je zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy v rámci

správneho súdnictva z dôvodu nepredloženia spisového materiálu správnemu orgánu. Ako príklady
nesprávneho úradného postupu zákonodarca uvádza porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní.
Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností

tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci príslušného orgánu vykonať, treba
správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup príslušného
orgánu smeruje. Za nesprávny úradný postup možno považovať každú ďalšiu činnosť štátnych orgánov
a správnych orgánov, než je činnosť rozhodovacia. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V
praxi sa vychádza z toho, ako už bolo konštatované vyššie, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli
vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom
je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku

dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k
porušeniu poriadku určeného povahou, funkciou alebo cieľom postupu. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní
a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Ak má

byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za
konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa nemôže zbaviť
zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných
práv. Ďalšou obligatórnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho nesprávnym
úradným postupom je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu, keďže bez

tohto predbežného prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať uplatneného nároku v
občianskom súdnom konaní.

16. Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor posúdil právoplatné rozsudky prvého ako aj druhého
stupňa ako verejné listiny, ktoré boli spôsobilé na vykonanie záznamu, a tak vykonal záznam do katastra.

Súd poukazuje aj na to, že dovolanie žalobkyne (v pôvodnom konaní žalovanej) bolo odmietnuté.
Žalobkyňa v žalobe ani v ústnych prednesoch na pojednávaní bližšie neuviedla, v čom vidí nezákonnosť
rozhodnutí vo veci samej. Základným predpokladom úspešnosti nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je, ako už bolo spomenuté vyššie, že rozhodnutie, ktorým mala byť škoda
spôsobená, bolo pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené alebo zmenené. Žalobkyňou tvrdené

nezákonné rozhodnutie teda nebolo žiadnym orgánom zmenené ani zrušené, preto je potrebné
konštatovať, že zákonné podmienky na to, aby bolo možné konštatovať, že ide o nezákonné rozhodnutie
neboli splnené.17. Ďalším predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je samotná škoda. Podľa judikátu R 55/71
sa skutočná škoda vymedzuje ako zmenšenie majetku, resp. úbytok majetku poškodeného, ktorý už
nastal s tým, že predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu. V

súdenej veci bol vyslovený právny názor, podľa ktorého „ škoda majetku poškodeného vznikne až
zaplatením pohľadávky a nie jej vznikom prípadne okamihom jej splatnosti“. Ušlý zisk sa vymedzuje
ako ujma spočívajúca v tom, „že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa
neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytok aktív ako je to pri skutočnej škode), ale stratou

očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, musí byť naisto
preukázané, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti)
mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku
konania škodcu (škodnej udalosti), viď. uznesenie NS SR XCdo XXX/XXXX. Ak sa fyzická alebo
právnická osoba domáha práva na náhradu ušlého zisku, musí preukázať, že predmetný zisku by mohla
reálne dosiahnuť, ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo k jeho

nesprávnemu úradnému postupu. Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre
vznik práv a na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom, je nevyhnutné, aby boli súčasne splnené tri základné predpoklady,
ktorými sú nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia
nemajetkovej ujmy a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej

moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy; v prípade nemajetkovej
ujmy musí byť navyše zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce.
K uplatnenej nemajetkovej ujme žalobkyňou súd konštatuje, že neboli zistené žiadne porušenia práv
účastníka konania, ani porušenia Ústavy Slovenskej republiky a preto je požadovaná nemajetková ujma
nedôvodná.

18. Podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a
nezákonným rozhodnutím sú stanovené kumulatívne a nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok
nevzniknutie zodpovednosti za škodu. Súd v danej veci dospel k záveru, že žaloba na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy nie je opodstatnená, keďže nie je splnená ani jedna zo základných podmienok

pre zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonnými
rozhodnutiami. Žalobkyňa nepreukázala nesprávnosť úradného postupu ani nezákonnosť vydaných
rozhodnutí, nepreukázala ani existenciu škody a preto nemohla byť daná ani príčinná súvislosť medzi
nimi, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd jej žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).