Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/300/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118204496
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118204496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,
so sídlom Závodská cesta 24/3911, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 134,- eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 4C/17/2018-68 zo
dňa 12. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
134,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy od 28. 12. 2017 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 2, § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, §
442 ods. 1 OZ zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa ako postupník domáhal náhrady škody vzniknutej jeho
právnej predchodkyni (postupcovi) prenajatím náhradného motorového vozidla z dôvodu poškodenia
jej vozidla poistencom žalovaného. Mal za to, že z § 15 z. č. 381/2001 Z. z. aktívna legitimácia je
daná priamo poškodenému, ktorým žalobca ako postupník nie je. Poškodená v súvislosti s tvrdenou

škodou nepreukázala žiadne zmenšenie majetku, t. j. vynaloženie akýchkoľvek nákladov vzniknutých
z dôvodu zaplatenia faktúry č. 2017081, ktorou jej bola fakturovaná suma 398,- eur, a teda sa jedná
len o škodu fiktívnu, a preto dohoda o postúpení neexistujúcej pohľadávky je neplatným právnym
úkonom. Vychádzajúc z uvedeného žalobca nemá aktívnu legitimáciu aj z dôvodu nepreukázania vzniku
a existencie škody, t. j. preukázania vzniku nároku podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že škoda na strane poškodenej vznikla započítaním jeho pohľadávky voči žalovanej
na zaplatenie nájomného vo výške 398,- eur s pohľadávkou poškodenej voči poisťovni na zaplatenie

náhradného nájomného, konštatoval, že v koncentračnej lehote takéto tvrdenia produkované neboli
(až na pojednávaní 12. 06. 2018), preto na ne podľa čl. 5, § 153 ods. 1, 2 CSP neprihliadal. V
koncentračnej lehote nebol predložený ani dôkaz o jednostrannom započítaní pohľadávky, resp. dohoda
o započítaní konkrétnych pohľadávok v konkrétnej výške s konkrétnou lehotou splatnosti, z ktorých
by bolo zrejmé, že ide o pohľadávky vzájomné, a teda, že započítaním došlo k stretu pohľadávok.
Ďalej mal za to, že neboli preukázané nutne a účelne vynaložené náklady na požičanie náhradného

motorového vozidla v danom mieste a čase. Poškodená s bydliskom v F. (okres I.) si vozidlo zapožičala
v Žiline, napriek tomu, že k dopravnej nehode došlo v Čadci. Nebolo preukázané, že bolo nevyhnutné
vozidlo zapožičať, keďže z jej čestného vyhlásenia vyplýva len to, že nedisponovala v danej dobežiadnym iným motorovým vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre ňu nevyhnutný, ktorý dôvod
nekonkretizovala. Žalovaná správne zisťovala skutočnú škodu a uhradila ju len v rozsahu nutne účelne
vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla zodpovedajúceho poškodenému vozidlu v danom

mieste a čase na základe prieskumu vo forme predložených cenníkov, t. j. postupovala správne, keď
vyššiu ako obvyklú cenu nezaplatila. Správne postupovala, aj keď neuznala a nezaplatila poplatok za
pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla, keďže ho nepovažovala za účelne vynaložený,
pretože podľa prieskumu ostatné požičovne takýto poplatok neúčtujú. Tvrdenie žalobcu, že poskytuje
v porovnaní s inými požičovňami aj iné služby, neobstojí, keďže má právo fakturovať si len to, čo

má povolené v predmete činnosti a do nájomného si preto iné poplatky účtovať nemôže. Pri úroku z
omeškania žalobca taktiež nepreukázal aktívnu legitimáciu k uplatnenému nároku, keďže podľa § 2
písm. g/ z. č. 381/2001 Z. z. si ho môže uplatniť len poškodený, ktorý utrpel prevádzkou motorového
vozidla škodu. Žalobca súčasne netvrdil pre uplatnenie úroku z omeškania, ktoré povinnosti podľa § 11
ods. 6, 8 citovaného zákona mala žalovaná nesplniť.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žalobe bude v celom rozsahu
vyhovené a priznaný mu nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že postúpením pohľadávky podľa
§ 524 OZ dochádza k zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah doterajšieho
záväzkového vzťahu. Postupník sa stáva veriteľom namiesto postupcu a nadobúda pohľadávku so

všetkým jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu, pričom zánik
nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Faktúrou č. 2017081 uplatnil
za prenájom vozidla podľa zmluvy o nájme sumu 398,- eur voči poškodenému, pričom k zániku

záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté
náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia
budúcej pohľadávky. Započítanie má charakter platenia, pretože veriteľ sa v dôsledku započítania
dostane do rovnakej situácie ako keby dlžník zaplatil. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak
k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom

a žalobcom ako prenajímateľom. Nestotožnil sa s postupom súdu, ktorý k vzniku škody na strane
poškodenejzapočítanímpohľadávokneprihliadalspoukazomnaaplikáciuustanoveníCSPoprieťahoch
v konaní a sudcovskej koncentrácii, keďže skutkové tvrdenie o započítaní pohľadávok nemohlo žiadnym
spôsobom viesť k zmareniu účelu nariadeného pojednávania s požiadavkou na vytýčenie pojednávania
ďalšieho. Na začiatku sporu uvedenú skutočnosť nemal potrebu tvrdiť, keďže ani následne okolnosti

vzniku škody neboli žalovaným rozporované a spornou bola len výška skutočnej škody. Zo zmluvy o
postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva aj právny úkon započítania, pričom sa medzi stranami jedná
o vzájomné pohľadávky, keďže poškodený mal voči žalobcovi pohľadávku z titulu odplatného postúpenia
svojej pohľadávky voči žalovanému a žalobca mal voči poškodenému pohľadávku vo výške nároku na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Moment započítania pohľadávok reálne predstavoval úhradu,

a teda i vznik škody. Vzhľadom na uvedené súd svojím výkladom úplne poprel inštitút započítania
pohľadávok. Nedôvodný je jeho záver, že neboli konkretizované dôvody, za akých bol prenájom pre
poškodenú nevyhnutný. Poškodená sa dostala do situácie, keď bola nútená si prenajať náhradné
motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného,
a teda tento stav nebol výsledkom jej dobrovoľného rozhodnutia a jej slobodného vôľového konania,

pretože riešila len dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňovala nepriaznivý stav. Poškodená
si prenajala vozidlo v Žiline, aj keď k dopravnej nehode došlo v Čadci, pretože práve v Žiline sa
nachádza autorizovaný servis pre daný typ poškodeného vozidla a žilinský kraj možno chápať ako
jeden región pre skúmanie obvyklých cien. Cenník vozidiel iných spoločností v danom mieste a čase
súd označil ako neexistujúci dôkaz, v nadväznosti na čo nemal zo strany žalovaného preukázané

iné výšky nájmu, z čoho vyplýva, že vykonal len listinné dôkazy predložené ním ako žalobcom. Len
prieskum nemožno považovať za relevantné východisko pre rozhodnutie v konaní, keďže z judikatúry
vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode
hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné podmienky, ktorými sa riadi
zapožičiavanie automobilov. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné vozidlo, nie

aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného
k náhodne vybranému okruhu požičovní prostredníctvom internetu. Skutočnosť, že žalovaným uznaná
výška denného nájomného je pre daný región vzhľadom na typ poškodeného vozidla naozaj obvyklou
cenou, nebola v konaní vôbec preukázaná a súd si len osvojil tvrdenie žalovaného. Pochybil, keď napojednávaní predložené dôkazy nevykonal, keďže boli spôsobilé priniesť relevantné skutkové zistenia,
čím sťažil jeho dôkaznú pozíciu a vzdialil sa od možnej miery zistenia skutkového stavu, keďže z
nich vyplývalo, že náhradné vozidlo BMW X1 a BMW X2 sa prenajímajú za oveľa vyššie nájomné.

Za nesprávne považoval neuznanie poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla,
keďže v danom mieste a čase podľa prieskumu ostatné požičovne takýto poplatok neúčtujú, a to
aj napriek tomu, že takáto procesná obrana zostala len v rovine nepreukázaných tvrdení. Položka
predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v
dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku

vzniku takýchto nákladov by vôbec nedošlo, pretože za skutočnú škodu treba považovať nielen prípady
zmenšeniamajetku,aleajprípadyakýchkoľveknákladovvynaloženýchsovznikomalebozabezpečením
škody. Súd nesprávne interpretoval jeho tvrdenia o poskytovaní komplexnejších služieb v porovnaní s
inými autopožičovňami. Reagoval len na odlišnosti z trhu, keď jednotliví prenajímatelia znižujú sadzbu
denného nájomného v kontexte doby prenájmu, pričom on sa špecializuje na prenájom náhradných
vozidiel poškodeným z dopravných nehôd, ktorú službu iné poisťovne nemôžu nájomcovi poskytnúť,

nakoľko dobu prenájmu nemožno dopredu presne stanoviť. Je preto nedôvodný záver, že nemá právo si
do nájomného zahrnúť akékoľvek administratívne a iné poplatky v rozpore s predmetom činnosti, keďže
k uvedenému z jeho strany ani nedošlo. Ani s poukazom na takúto zmätočnú interpretáciu nemohol súd
dospieť k tomu, že by nájomné iných požičovní bolo nižšie. Pri ustálení momentu omeškania vychádzal z
toho, že uplatnené právo zodpovedá právu na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z., ktoré

uplatnil proti žalovanému ako poisťovateľovi, ktorý má povinnosť uhradiť škodu za svojho zmluvného
partnera - škodcu. Vychádzal z ust. § 11 ods. 7, 8 citovaného zákona, ktorému korešponduje ust. § 797
ods. 3 veta prvá OZ a z nesporného obsahu listinného dôkazu - písomného oznámenia žalovaného o
poistnom plnení zo dňa 12. 12. 2017, v zmysle ktorého žalovaný oznámil jeho právnemu predchodcovi
skončenie poistného šetrenia a výpočet výšky plnenia z poistnej udalosti. Jeho tvrdenie o ukončení

šetrenia žalovaného podľa § 11 ods. 6 písm. a/ citovaného zákona nebolo zo strany žalovaného v konaní
výslovne podľa § 151 ods. 1, 2 CSP popreté. Preto na základe citovanej právnej úpravy je dôvodné
ustáliť vznik omeškania momentom uplynutia 15 dní podľa ust. § 11 ods. 7 citovaného zákona, a to
dňom 28. 12. 2017. Vznik jeho práva na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nie je
podmienený rozhodnutím súdu, keďže sa nejedná o rozhodnutie konštitutívne, ale len deklaratórne.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Na pojednávaní vykonanom 30. mája 2019 pred Krajským súdom v Žiline, na ktorom tento zopakoval
dokazovanie, právny zástupca žalobcu sa pridržiaval skutočností a právneho posúdenia uvedeného v
odvolaní.

6. Zástupca žalovaného sa taktiež pridržiaval všetkých svojich vyjadrení. V prípade, že by nedošlo
k potvrdeniu rozsudku, predložil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo 214/2017 a 3Cdo 145/2017
posudzujúcich oprávnenosť nároku na úrok z omeškania a konštatujúcich, že v prípade, že poisťovňa
riadne ukončí šetrenie v stanovenej lehote, či už prizná celkové plnenie alebo ho kráti alebo ho neprizná
vôbec, splnila si svoju povinnosť, a preto poškodený nemá nárok na úrok z omeškania, k čomu

zástupca žalobcu uviedol, že dané rozhodnutia sa na spor nevzťahujú, keďže riešili nemajetkovú ujmu
poškodeného uhrádzanú v rámci zákona o povinnom zmluvnom poistení a riešili vzťah § 11 ods. 6 a 8
a nie ods. 7 ako v tomto prípade. Súčasne poukázal na poznámku pod čiarou k zákonu č. 381/2001 Z.
z., ktoré odkazuje na ust. § 517 OZ.

7.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a po vykonaní dokazovania na nariadenom pojednávaní 30. 05. 2019 podľa
ust. § 384 ods. 1, 2, § 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak,
že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387
ods. 1 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP).

8. Odvolací súd sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že podľa ust. § 15 ods. 1 v spojení
s ust. § 2 ods. 1 písm. g/ z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, aktívna vecná legitimácia patrí iba poškodenej, keďže tátoako pôvodný veriteľ mohla na základe vlastného rozhodnutia a bez súhlasu dlžníka svoju pohľadávku
postúpiť písomnou zmluvou na tretiu osobu, čím došlo k zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa zmenil
obsah doterajšieho záväzkového vzťahu (§ 1 ods. 2, § 524 ods. 1 OZ), keďže pohľadávka (ako iné

majetkové hodnoty) môže byť predmetom právneho obehu, ak nejde o pohľadávku, ktorú nemožno
postúpiť,čoniejeprípadtohtosporu.Keďžepohľadávkabola,akotovyplývazpísomnejzmluvy,sktorou
sa súd prvej inštancie oboznámil, platne postúpená na žalobcu, je tento aktívne vecne legitimovaný na
jej uplatnenie, ktorú skutočnosť nepopieral ani žalovaný, ktorý namietal len jej výšku.
Neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že na strane poškodenej sa jedná o škodu fiktívnu, keďže nebol

predložený žiaden doklad o zaplatení vystavenej faktúry, keďže zo zmluvy o postúpení pohľadávky
vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodenej), a to nároku
na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodenej a nároku žalobcu na úhradu nájomného za
náhradnévozidlo,vdôsledkučohosapoškodenádostaladorovnakejsituácieakokebysvojdlhzaplatila,
keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia.
Neobstojíanitvrdeniesúduprvejinštancieoneprimeranostivýškypoškodenouzaplatenéhonájomného,

keďže uvedené síce žalovaný tvrdil, avšak ako konštatuje súd prvej inštancie označil nepredložený
dôkaz - cenník vozidiel iných spoločností, a preto nemal preukázanú inú výšku nájmu ako uvedeného
žalobcom, keďže ani po predložení ho ako dôkaz nevykonal, pričom aj po zopakovaní a doplnení
dokazovania krajským súdom bolo preukázané, že obdobné vozidlá ako vozidlo poškodenej sa v
danom regióne prenajímajú aj za vyššie ceny ako podľa cenníka predloženého žalobcom (č.l. 38

spisu). Poškodená si také isté náhradné vozidlo prenajala rozumne v Žiline, kde jej vozidlo opravovali
napriek tomu, že býva v F., okres I., nemajúc povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku, pričom ako
bolo uvedené, ponuky sú aj vyššie, keď aj namietaná položka 30,- eur predstavuje jej náklady, ktoré
nepochybne vznikli v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na jej
vozidle, ktorá bola predmetom opravy a nebyť ktorej by k vzniku týchto nákladov nebolo došlo.

Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo, priznal odvolací súd žalobcovi aj úrok
z omeškania (§ 524 ods. 2, § 121 ods. 3 OZ) v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa uplynutia 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie
povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (§ 11 ods. 6, 7 z. č. 381/2001 Z. z.), ktoré bolo
poškodenej oznámené 12. 12. 2017 (ktorú žalobcom tvrdenú skutočnosť žalovaný nepopieral), pretože

jejakospotrebiteľovižalovanýmnebolináležiteriadnevysvetlenédôvody,prektoréznížilpoistnéplnenie
(§ 11 ods. 6 písm. b/ cit. zákona), keďže v oznámení sa len uvádza, že na základe prieskumu trhu
bola cena na zapožičanie náhradného motorového vozidla stanovená na 66,- eur s DPH/deň a nakoľko
v danom regióne je niekoľko spoločností, ktoré pristavia a prevezmú prenajaté vozidlo zdarma bez
uvedenia konkrétnych skutočností, z ktorých poisťovateľ vychádzal (§ 11 ods. 8 citovaného zákona),

vychádzajúc aj z toho, že cenník vozidiel na preukázanie svojich tvrdení nepripojil ani k žalobe, z ktorého
dôvodu na vec nemožno aplikovať rozhodnutie najvyššieho súdu predložené zástupcom žalovaného na
pojednávaní.
9. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a žalobcovi priznal ním uplatnený nárok v plnom rozsahu vrátane úroku z omeškania a
vzhľadom na plný úspech vo veci mu podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok
na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).