Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010986
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118010986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Philadelphyho a

prísediacich H.. Ľ. U. a I.. N. M., v trestnej veci obžalovaného D. S., stíhaného pre zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 22. januára 2019
v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku súd

obžalovaného D. S. Á. D. V. S. Z., nar.XX. XX. XXXX, trvale bytom H. H.,

N. XXXX/XX, t. č. bez pracovného pomeru

o s l o b o d z u j e spod obžaloby

prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 30. 11. 2018

pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 13.05.2011 v Banskej Bystrici, v kancelárii firmy RV-FX s.r.o. na Belvederi, vylákal, pod zámienkou
ichvýhodnéhozhodnotenia,odpoškodenéhoI.H.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomH.H.,H.XX,finančné
prostriedky v sume 30.000,- €, ktoré sa zaviazal v uzatvorenej zmluve o pôžičke vrátiť do 30.11.2011,
pričom finančné prostriedky mu doposiaľ ani len z časti nevrátil s počiatočným vysvetlením, že peniaze
sú investované, neskôr už popieral samotné uzatvorenie zmluvy o pôžičke ako aj prevzatie peňazí,
pričom vzhľadom na krátkodobý záväzok už v čase poskytovania finančných prostriedkov zo strany I. H.

vedel, že mu peniaze nevráti, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému I. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. H., H. XX, škodu v celkovej výške 30.000,- €,

pretože

skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci inému orgánu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal 04. 12. 2018 na súd obžalobu na obvineného
D. S. na tom skutkovom základe, že dňa 13. 05. 2011 v Banskej Bystrici, v kancelárií firmy RV-FX
s.r.o. na Belvederi, vylákal, pod zámienkou ich výhodného zhodnotenia, od poškodeného I. H., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom H. H., H. XX, finančné prostriedky v sume 30.000,- eur, ktoré sa zaviazal vuzatvorenej zmluve o pôžičke vrátiť do 30. 11. 2011, pričom finančné prostriedky mu doposiaľ ani len
z časti nevrátil s počiatočným vysvetlením, že peniaze sú investované, neskôr už popieral samotné
uzatvorenie zmluvy o pôžičky ako aj prevzatie peňazí, pričom vzhľadom na krátkodobý záväzok už v

čase poskytovania finančných prostriedkov zo strany I. H. vedel, že mu peniaze nevráti, čím týmto svojím
konaním spôsobil poškodenému I. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. H., H. XX, škodu v celkovej
výške 30.000,- eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu,
a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, čím mal spáchať zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Na podklade podanej obžaloby v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku súd vykonal
na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného, svedka - poškodeného,
svedka, prečítal zápisnice o výsluchoch svedkov, prečítal listinné dôkazy a dospel k nasledujúcim
skutkovým zisteniam:
Obžalovaný D. S. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Vypovedal, že v rokoch
2010 - 2015 so spoločníkom M. G. podnikal v B. Bystrici na Belvederi so spoločnosťou RV-FX s. r. o.,

ktorá sa zaoberala obchodovaním na burze, forexovými trhmi a organizovaním školení v tejto oblasti.
Na jednom z týchto školení sa v minulosti zúčastnil aj poškodený I. H., kde bol oboznámený s tým, čo
je predmetom podnikania spoločnosti RV-FX s.r.o. Následne ho v tejto spoločnosti v období rokov 2010
- 2011 aj zamestnali ako analytika trhu a analytika na obchodné stratégie. Počas obdobia, keď tu bol
zamestnaný, rozhodol sa do tejto spoločnosti investovať svoje finančné prostriedky, na základe čoho

spolu uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičal na investovanie do spoločnosti sumu
30.000,- eur so splatnosťou ako je tam uvedené. Poškodený vedel, že peniaze, ktoré mu požičal sa
budú zhodnocovať na kapitálovom trhu. Každý, s kým v minulosti uzavreli takúto zmluvu, predtým než
investoval do spoločnosti RV-FX s.r.o., absolvoval školenie, kde bol oboznámený s rizikami spojenými s
investovanímnakapitálovýchtrhoch.Nespomenulsi,čizmluvuopôžičkezodňa13.05.2011pripravoval

on alebo niekto iný, avšak svoj podpis na tejto zmluve potvrdil. Dôvod uvedenia účtu spoločníka M. G.
v tejto zmluve uviesť nevedel. Kapitál, s ktorým pracovala spoločnosť RV-FX s.r.o., a ktorý investovala
na forexových trhoch, bol získavaný jednak od rôznych kamarátov a známych, ale primárne pracovali
so svojim kapitálom. Peniaze poskytnuté poškodeným H. neboli jedinou pôžičkou, ktorú spoločnosť,
prípadne konatelia, získali za účelom investovania a zhodnotenia pre spoločnosť. Poškodený H. sumu

30.000,- eur na investovanie poskytol sám a dobrovoľne, pretože vedel, čím sa spoločnosť RV-FX
s.r.o. zaoberá a v čom podniká. On sám za ním prišiel s tým, že chce, aby boli tieto jeho peniaze
takto zhodnotené. Až na základe tejto požiadavky došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o pôžičke, ktorá
sa nachádza v spise. Ešte pred lehotou splatnosti pôžičky bola poškodenému Boháľovi vrátená suma
10.202,- eur. Nespomenul si však, či peniaze vrátil sám, alebo boli vrátené spoločníkom M. G..

Na otázky predsedu senátu obžalovaný doplnil, že peniaze poškodeného H., ktoré mu boli požičané
boli investované na kapitálovom trhu za účelom ich zhodnotenia. Investíciám na kapitálových trhoch
sa v spoločnosti RV-FX s.r.o. venoval jeho spoločník M. G., on tu mal na starosti len marketing a
obchodné stratégie. Peniaze poškodenému H. neboli vrátené z dôvodu, že tieto boli investované do
obchodov, ktoré nevyšli, čím došlo k zníženiu kapitálu spoločnosti a spoločnosť mu už nemala z čoho

tieto finančné prostriedky vrátiť. Potvrdil, že poškodený H. sa uňho opakovane domáhal vrátenia tejto
pôžičky a to aj súdnou cestou. Spoločnosť RV-FX s. r. o. bola nútená ukončiť pracovný pomer so
všetkými svojimi zamestnancami, pretože prestala vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a keďže sa ju
nepodarilo oživiť a zachrániť, predali ju. Peniaze, ktoré boli poškodenému H. vrátené predstavovali časť
pôžičky, nie províziu, ako to vo svojej výpovedi v prípravnom konaní tvrdil poškodený.. K civilnému sporu

vedenému na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX na podklade žaloby podanej
poškodeným H. na zaplatenie sumy 34.798,- eur uviedol, že vec nie je k dnešnému dňu právoplatne
skončená.
Svedok - poškodený I. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná ako osobu, u
ktorej sa v minulosti zúčastnil na jednom alebo dvoch školeniach ohľadom investovania finančných

prostriedkov na burze. Asi pri treťom stretnutí sa s ním dohodol, že mu požičia 30.000,- eur a on ich
investuje na burze s tým, že požičané peniaze zhodnotí. Zdalo sa mu to veľmi zaujímavé, presvedčivé,
a preto využil jeho ponuku na zhodnotenie svojich finančných prostriedkov týmto spôsobom. Videl, ako
spoločnosť RV-FX s. r. o. funguje, že majú kanceláriu na Belvederi v Banskej Bystrici a považoval ich
podnikanie za reálne a vierohodné. V tom čase to nepovažoval za rizikovú investíciu. Zmluvu o pôžičke

pripravil sám obžalovaný, obaja ju podpísali a on mu potom poslal dohodnuté peniaze na účet, ktorý
bol uvedený v zmluve. Jednalo sa o peniaze, ktoré poslal z účtu svojich rodičov. Keď uplynul nejaký
čas a obžalovaný mu peniaze nevracal, pri zisťovaní dôvodov, mu obžalovaný uviedol, že peniaze súinvestované a že sú zhodnocované. Keďže sa tých peňazí nevedel domôcť iným spôsobom, obrátil sa
vo veci na políciu a súdy.
Na otázky prokurátora doplnil, že v spoločnosti RV-FX s.r.o. bol zamestnaný asi jeden rok, ale kedy

to presne bolo, si vzhľadom na odstup času nespomenul. Zamestnal sa tam po 13. 05. 2011, teda po
tom čo obžalovanému poskytol pôžičku, ktorá je predmetom tohto trestného konania. V tejto spoločnosti
sa zamestnal ako analytik - štatistik a jeho pracovnou náplňou bolo testovanie rôznych automatických
obchodných systémov na internete a vyhľadávanie rôznych obchodníkov. O tom, že účet na ktorý poslal
obžalovanému dohodnutú pôžičku nepatril jemu, ale patril jeho spoločníkovi p. G., sa dozvedel až po

podaní trestného oznámenia, na polícii. Manželov Y. pozná, keďže pani Y. tiež pracovala u obžalovaného
vo firme RV-FX s.r.o., a aj ona s manželom požičali obžalovanému nejaké finančné prostriedky na
investovanie,kuktorýchvráteniusanevedelvyjadriť.Zosumy30.000,-eur,ktoréobžalovanémupožičal,
mu zatiaľ obžalovaný nevrátil nič. Pokiaľ ide o vyplatenú sumu 10.000,- eur o ktorej hovoril v prípravnom
konaní, tú mu určite nevypaltil obžalovaný z titulu vrátenia časti poskytnutej pôžičky, ale boli to peniaze,
ktoré mu vyplatil M. G. ako províziu za sprostredkovanie nových klientov ochotných investovať do

spoločnosti RV-FX s. r. o., alebo šlo o vrátenie nejakej inej pôžičky, pretože aj Róbertovi Scholtzovi
požičal nejaké peniaze na základe inej zmluvy o pôžičke a s odstupom času už nevie, či mu tú sumu
vyplatil ako províziu za sprostredkovanie nových klientov alebo sa jednalo o vrátenie nejakej pôžičky.
Peniaze mu M. G. vyplatil v hotovosti. Pracovný pomer vo firme RV-FX s.r.o. ukončil tak, že ho vyhodili.
Obžalovaného na vrátenie pôžičky vyzýval tak ústne, ako aj písomne a podal na neho aj civilnú žalobu,

ktorý spor nie je k dnešnému dňu právoplatne ukončený.
Naotázkuobhajcuuviedol,žezmluvuosprostredkovanívpísomnejpodobesM.G.uzavretúnemali,išlo
len o ústnu dohodu, na základe ktorej mu bola vyplatená aj tá provízia, o ktorej hovoril. Boli dohodnutí,
že v prípade, ak on zabezpečí klienta, ktorý investuje do firmy RV-FX s.r.o. finančné prostriedky, bude
mu za to vyplatená provízia z jeho zisku. Klient, ktorého takto pre M. G. zabezpečil bol jeho ujo, ktorý

takto investoval sumu cez 30.000,- eur.
K rozporom medzi výpoveďou na hlavnom pojednávaní, že nevidel zmluvy žiadneho iného veriteľa, a
výpoveďou v prípravnom konaní, podľa ktorej si zmluvy o pôžičke porovnávali s manželmi Y. a zistili,
že sú úplné rovnaké, uviedol, že pravda je to, čo vypovedal v prípravnom konaní, s odstupom času si
na to už nepamätal.

Svedok M. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že asi pred deviatimi rokmi s obžalovaným podnikal
v tzv. forexe, tzn. venovali sa obchodovaniu s kurzovými menami. S obžalovaným prevádzkovali
spoločnosť RV-FX s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici. Poškodeného H. spoznal cez obžalovaného a
spomenul si, že v minulosti bol v ich spoločnosti aj zamestnaný. Na základe zmlúv o pôžičke, ktoré mal
uzavreté tak s ním ako aj obžalovaným, u nich investoval nejaké finančné prostriedky.

K mechanizmu uzatvárania zmlúv o pôžičkách sa svedok vyjadril, že vo všeobecnosti mali v spoločnosti
RV-FX s.r.o. prax, že pracovali s finančnými prostriedkami, ktoré investori investovali do ich spoločnosti
prostredníctvom zmlúv o pôžičkách. Tieto peniaze potom umiestňovali na forexový trh. Nikdy nemali
úmysel tieto peniaze nevrátiť alebo ich iným spôsobom znehodnotiť. V rámci tohto podnikania tiež prišli
o svoje peniaze, ktoré riešili cestou polície a prokuratúry. Jednalo sa väčšinou o peniaze ich kamarátov

a známych. Konkrétne k pôžičke poškodeného zo dňa 13.05.2011 uviedol, že pri jej uzatváraní a
podpisovaní nebol, ale potvrdil, že nejaká suma od poškodeného H. mu prišla na účet. Prečo prišli tie
peniaze na jeho účet a nie na účet obžalovaného uviesť nevedel, v tom čase medzi nimi panovala úplná
dôvera. Peniaze však určite investovali do podnikania, teda do forexových trhov, rep. forexovej platformy.
Poškodený vedel, kde sa budú jeho peniaze investovať a do čoho sa budú investovať. Vyplýva to z toho,

že v tom čase bol v spoločnosti RV-FX, s.r.o. aj zamestnaný a forexovému obchodovaniu rozumel. K
údajnej poskytnutej provízií uviedol, že je možné, že ju poškodenému H. vyplatil, ale v vzhľadom na
odstup času si na to nepamätal.
Naotázkyprokurátorauviedol,ženainvestovanieprostriedkovdosvojhopodnikaniaväčšinouoslovovali
kamarátov a známych, ktorým vysvetlili spôsob podnikania, a keďže títo tomu dôverovali, na základe

zmlúv o pôžičke im požičiavali svoje finančné prostriedky. Vždy to boli zmluvy uzavreté medzi veriteľmi
ako fyzickými osobami a nimi ako konateľmi spol. RV-FX s. r. o.. Tým, že si to požičali ako fyzické osoby
a nie ako spoločnosť, mali veritelia istú záruku, že im tie peniaze neskôr budú vrátené v dohodnutej
výške,aženejdeoneserióznepodnikanie,kdefirmasadádaťdokrachuaveriteľnedostanenič.Zmluvy
o pôžičkách uzatváral každý z nich so svojím okruhom známych. Všetci investori pred investovaním

svojichfinančnýchprostriedkovnajskôrabsolvovališkolenie,naktoromboliinformovaníomožnomriziku
takéhoto investovania. Svedok k otázke rizikovosti ich podnikania uviedol, že ho hodnotí ako stredné
alebo vyššie. Zmluvu o pôžičke, ktorá bola uzavretá medzi obžalovaným a poškodeným Boháľom však
považoval za štandardnú, bola to bežná zmluva, ktorú vtedy s obžalovaným na tieto účely používali.Prečo sa v nej nenachádzalo číslo účtu obžalovaného, keď zmluvu uzatváral obžalovaný, ale jeho číslo
účtu, vysvetliť nevedel. Potvrdil, že celá požičaná suma 30 tisíc eur bola investovaná do podnikania.
V rámci pravidiel investovania mali percentuálne nastavenú finančnú hranicu, pod ktorú vedeli, že

už nemôžu ísť, aby neohrozili svoje podnikanie. Mali aj klientov, ktorým vrátili plnú sumu vložených
peňažných prostriedkov.
K otázkam obhajcu svedok uviedol, že s poškodeným H. nemal uzavretú žiadnu zmluvu o
sprostredkovaní. Potvrdil, že poškodený H. sa pred uzavretím zmluvy o pôžičke dňa 13. 05. 2011
zúčastnil v ich spoločnosti niekoľkých školení týkajúcich sa predmetu a rizikovosti ich podnikania.

Súd ďalej, so súhlasom obžalovaného a prokurátora, vykonal dokazovanie prečítaním výsluchov
svedkov z prípravného konania:
Svedok C. Y. v prípravnom konaní k podstate veci vypovedal, že obžalovaného pozná, asi od roku
1994-1995. Spoznal ho tak, že svojej manželke cez obžalovaného vybavil prácu v spoločnosti RV-FX
s.r.o., ktorá obchodovala na forexových trhoch. Svedok obchodoval tiež. Pozná aj poškodeného H., ktorý
tiež pracoval vo firme RV-FX, s.r.o. Vedel, že konatelia tejto spoločnosti uzatvárali zmluvy o pôžičkách

individuálne s rôznymi osobami. Poškodený mu spomínal, že niekedy v roku 2011 uzatvoril zmluvu
o pôžičke s obžalovaným a povedal mu, že obžalovanému poskytol finančné prostriedky za účelom
zhodnotenia, v akej výške si nepamätal. Poškodený mu povedal, že peniaze, ktoré obžalovanému
poskytol, nepatrili jemu, ale jeho rodine a známym. Svedok sa vyjadril, že videl zmluvu o pôžičke,
ktorú mal poškodený uzavretú s obžalovaným. Obdobné zmluvy má uzavreté so svojimi veriteľmi.

Takú istú zmluvu o pôžičke mala uzavretú aj jeho manželka I. Y. Š.. K uzatvoreným zmluvám ďalej
uviedol, že zo strany konateľom im, ako veriteľom, bolo povedané, že poskytnuté peňažné prostriedky
budú investované a zhodnocované na forexovej burze. Nemali možnosť kontrolovať obchodovanie
na burze, ale videli, že sa obchoduje. Práve poškodený H. s bratom obžalovaného sa starali o
účty. Keď sa firma RV-FX s.r.o. zatvárala, bol pri tom, ako poškodený H. žiadal obžalovaného o

vrátenie peňazí. Vrátenie peňazí žiadal aj svedok s jeho manželkou. Obžalovaný im vtedy uviedol,
že peniaze chce vrátiť, nepopieral svoj dlh. Všetkým veriteľom chceli vrátiť peniaze. V tom čase ešte
nevedeli, do akých problémov sa spoločnosť RV-FX s.r.o. dostala. Termín vrátenia nekonkretizoval.
Obžalovaný mu nevrátil žiadne finančné prostriedky. S ich vymáhaním sa na súd neobrátil. K spoločnosti
RV-FX s.r.o. ďalej uviedol, že táto robila kurzy, ktoré sa týkali obchodovania na forexovej burze.

Poškodený H. ako zamestnanec firmy RV-FX s.r.o. sa staral a nastavoval technické parametre
automatického obchodovania. Na základe týchto nastavení program automaticky otvára a zatváral
obchodné pozície. Poškodený H. s vysokou pravdepodobnosťou vykonával reálne obchodovanie s
finančnými prostriedkami, keďže zadával parametre obchodných robotov, tak prístup na obchodovanie
mal, mal možnosť obchodovať s finančnými prostriedkami na firemnom účte. Svedok potvrdil, že

obžalovaný si požičal peniaze od viacerých klientov. Koľko klientov mal obžalovaný a koľko M. G.,
nevedel uviesť.
Svedkyňa I. Y. Š. v prípravnom konaní k podstate veci vypovedala, že obžalovaného pozná cez
svojho manžela, ktorý ho s ňou zoznámil a neskôr jej robil nadriadeného v spoločnosti RV-FX s.r.o.
Poškodeného H. ako svojho kolegu z práce, keďže bol tiež zamestnaný v spoločnosti RV-FX s.r.o.

Spoločnosť RV-FX s.r.o. robila podporu pre ruského brokera Insta-Forex, a zároveň robili školenia
ohľadne investovania na forexových trhoch. Uviedla, že vie o zmluve o pôžičke, ktorú uzatvorili
obžalovaný s poškodeným H.. Pri jej podpisovaní však nebola prítomná. Až v čase zrušenia spoločnosti
RV-FX s.r.o., v roku 2013-2014, jej poškodený H. povedal, že obžalovaný mu dlží peniaze. Nevedela
uviesť v akej sume. Peniaze sa poskytovali cez účet a mali byť použité na investovanie vo forexovej

burze. Obžalovaný jej taktiež nevrátil žiadne peniaze, pričom jej povedal, že peniaze nemá z čoho vrátiť,
že boli zle investované. Svedkyňa nevedela s určitosťou povedať, či peniaze boli investované na burze,
alebo nie. K zmluvám o pôžičke svedkyňa uviedla, že išlo o pripravené zmluvy na podpis. Zmluva so
svedkyňou bola uzavretá z iniciatívy obžalovaného, ktorý jej ukázal ako sa dajú zarobiť peniaze na
forexe a uviedol, že ak si chce zarobiť peniaze, že ich vie zhodnotiť lepšie ako v banke. V čase, keď

uzatvárala zmluvu, obžalovaný jej povedal, že môžu prísť o investované peniaze, ale len v rozsahu
desať percent, že tak majú nastavený systém. Písomne to žiadnym spôsobom negarantoval. Bližšie sa
k zmluve uzavretej medzi obžalovaným a poškodeným H. nevedela vyjadriť.
So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku I..
Z. G., z ktorého je zrejmý záver, že D. S., obžalovaný, vyhotovil sporný podpis k priezvisku S., ktorý sa

nachádza na zmluve o pôžičke zo dňa 13.05.2011.
Obžalovaný vyjadril súhlas so závermi znaleckého posudku a uviedol, že nikdy nespochybňoval svoj
podpis na zmluve o pôžičke.
Súd následne vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov:Zozmluvyopôžičkezodňa13.05.2011vznenídodatkujezrejmé,žebolauzavretámedziobžalovaným
ako dlžníkom a poškodeným H. ako veriteľom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške
30.000,- eur na dobu šesť mesiacov. Finančné prostriedky mali byť vyplatené dlžníkovi v hotovosti alebo

prevodom na účet vedený s Slovenskej sporiteľni, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dlžník sa zaviazal vrátiť
peniaze na účet veriteľa do 30. 11. 2011 spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 30.300,- eur. Zmluva o
pôžičke bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami.
Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. vyplýva, že z tohto účtu
17. 05. 2011 bol zadaný príkaz na úhradu 30.000,- eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Z výzvy na zaplatenie zo dňa 06. 03. 2014 podpísanej poškodeným H. adresovanej obžalovanému
je zrejmé, že poškodený vyzýval obžalovaného na zaplatenie dlhu celkom vo výške 49.102,89 eur,
vzniknutého na základe zmlúv o pôžičkách zo dňa 13. 05. 2011 a zo dňa 01. 05. 2012.
Z návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 20. 03. 2014 adresovaného Okresnému súdu Banská
Bystrica, ako aj z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19. 09. 2014 č. k. XXRo/
XX/XXXX-XX je zrejmé, že poškodený H. si uplatnil svoj neupokojený nárok na vrátenie pôžičky na súde,

a bolo mu v celom rozsahu vyhovené.
Zo zápisnice z pojednávania konaného na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 05. 04. 2017 a následne
z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05. 04. 2017 č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX je zrejmé,
že žaloba poškodeného Boháľa ako žalobcu bola súdom prvej inštancie zamietnutá.
Z odvolania poškodeného H. zo dňa 05. 05. 2017, a následne z uznesenia Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 12. 12. 2018 č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX vyplýva, že na odvolanie poškodeného Boháľa
bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
Zo správy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 23. 06. 2017 vyplýva, že v banke bol vedený účet osobný
účet č. XXXXXXXXX/XXXX na meno M. G. založený 11. 04. 2011 a zrušený 11. 02. 2015. Dispozičné

právo k účtu mali: M. G. ako majiteľ účtu a H. Y. ako disponent od 05. 09. 2011 do 11. 02. 2015.
Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. je zrejmé, že dňa 17. 05.
2011 bol prijatý na tento účet bezhotovostný vklad 30.000,- eur.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť RV-FX s.r.o. existovala od 15. 06. 2010 do 01.
12. 2015, spoločníkmi a konateľmi boli obžalovaný a M. G.. Predmetom podnikania spoločnosti v období

od 12. 11. 2010 do 12. 09. 2012 bol samostatný finančný agent v sektore kapitálového trhu.
Súd zhodnotil dôkazy vykonané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Na svoju obhajobu namietal, že nedošlo

k naplneniu formálneho znaku trestného činu, a to úmyslu obžalovaného spáchať zločin. Obžalovaný
uviedol, že peniaze poškodenému H. vrátiť chcel, avšak v dôsledku zlého investovania, o peniaze prišiel,
a preto nemal požičané peniaze z čoho vrátiť. Obžalovaný taktiež namietal výšku škody, ktorá mala byť
poškodenému H. spôsobená, keďže mu bolo titulom pôžičky vrátených 10.000,- eur.
Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané také konanie obžalovaného, ktoré by napĺňalo znaky

zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona tak, ako konanie opísal prokurátor
v skutkovej vete obžaloby.
Zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu
cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl,
a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu. Objektom tohto trestného činu je vlastnícke právo

k veci, k majetku. Objektívna stránka trestného činu spočíva v tom, že páchateľ na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a takýmto
konaním spôsobí na cudzom majetku značnú škodu (§ 125 tretia veta Trestného zákona). Subjektom
tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba (§ 19 Trestného zákona).
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri trestnom čine podvodu vyžaduje úmyselné zavinenie, aspoň vo

forme nepriameho úmyslu (§ 15 Trestného zákona).
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný nie je usvedčovaný zo žalovaného zločinu
žiadnym vykonaným dôkazom. Kľúčovými usvedčujúcimi dôkazmi obžaloby mali byť výpovede svedka
- poškodeného H. a svedka G.. Výpovede týchto svedkov súd vyhodnotil v prospech obžalovaného.
Uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 05. 2011 medzi poškodeným H. a obžalovaným bolo preukázané

výpoveďami týchto strán trestného konania. Rovnako bolo preukázané výpoveďami obžalovaného,
poškodeného H., ako aj svedka G., ako aj listinnými dôkazmi, že poškodený H. poslal finančné
prostriedky v sume 30.000,- eur na účet uvedený v zmluve o pôžičke zo dňa 13. 05. 2011, ktorým
bol súkromný účet svedka G.. Z akého dôvodu boli peniaze zaslané na účet svedka G. z vykonanéhodokazovania nebolo zrejmé, keďže na okolnosti podpisu zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 05. 2011 si žiadny
zo svedkov, ani obžalovaný, nespomínali. Pre žalovaný skutok však táto okolnosť nebola podstatná.
Dôležitou skutočnosťou, ktorá bola preukázaná z výpovedí obžalovaného, svedkov G., Y., ako aj

poškodeného H., bol účel poskytnutia pôžičky 30.000,- eur zo strany poškodeného H. obžalovanému,
ktorým malo byť investovanie na forexovej burze prostredníctvom spoločnosti RV-FX s.r.o. Preukázanou
bola aj skutočnosť, že poškodený H. pred požičaním peňazí obžalovanému absolvoval niekoľko školení
vedených spoločnosťou RV-FX s.r.o., na ktorých bol poučený o výhodách, ako aj o rizikách investovania
na forexovom trhu, ktoré riziká následne ako zamestnanec venujúci sa analýze trhu a obchodných

stratégií, poznal. Z výpovedí obžalovaného a poškodeného H. vyplynulo, že finančné prostriedky neboli
poškodenému H. vrátené.
K objektívnej stránke skutkovej podstaty zločinu podvodu:
Pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu podvodu nebolo preukázané, že
obžalovaný sa obohatil. „Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo
nejakej inej osoby či už rozšírením majetku alebo ušetrením nákladov, ktoré by ináč boli z majetku

páchateľa alebo inej osoby vynaložené.“ (Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol. Trestný
zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, 1608 s.) Neoprávnením,
resp. bezdôvodným obohatením sa rozumie aj konanie uvedené v ustanovení § 451 Občianskeho
zákonníka. U obžalovaného nebolo preukázané neoprávnené obohatenie sa na majetku poškodeného
H.. Poškodený, ako aj obžalovaný, dobrovoľne uzatvorili zmluvu o pôžičke. Na základe tejto zmluvy

poškodený plnil obžalovanému 30.000,- eur, ktoré boli použité na investovanie na forexovej burze,
ktorú sumu s dohodnutým zhodnotením mal obžalovaný vrátiť poškodenému. Pokiaľ si obžalovaný
požičané peniaze poškodenému H. nevrátil, porušil ako dlžník zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 13. 05. 2011. Právnym dôvodom poskytnutých peňazí bola zmluva o pôžičke. Zo strany
obžalovaného nešlo o obohatenie sa bez právneho dôvodu.

K subjektívnej stránke skutkovej podstaty zločinu podvodu:
Z hľadiska subjektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu podvodu neoblo u obžalovaného preukázané
úmyselné konanie, resp. vôbec také konanie, ktorým by získal peňažné prostriedky od poškodeného
tak, že poškodeného uviedol do omylu. Obžaloba uvedenie do omylu vyvodila z následného konania
obžalovaného, keď podľa obžaloby obžalovaný finančné prostriedky poškodenému H. doposiaľ nevrátil

s počiatočným vysvetlením, že peniaze sú investované, neskôr už popieral samotné uzatvorenie zmluvy
o pôžičke ako aj prevzatie peňazí, pričom vzhľadom na krátkodobý záväzok už v čase poskytovania
finančných prostriedkov zo strany poškodeného H. vedel, že mu peniaze nevráti.
„Uvedenie do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným
stavom veci. Uvedenie do omylu môže byť spôsobené nielen konaním, ale aj opomenutím konania alebo

aj konkludentným činom.“ (Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol. Trestný zákon. Osobitná
časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, 1608 s.)
“Skutočnosť, že dlžník nesplnil svoj záväzok vrátiť peniaze v dohodnutej lehote, hoci tak mohol urobiť,
ešte nedokazuje, že uviedol veriteľa do omylu, aby sa ku škode jeho majetku obohatil v zmysle
ustanovenia § 250 ods. 1 písm. a) TZ. Pre naplnenie zákonných znakov subjektívnej stránky trestného

činu podvodu podľa citovaného ustanovenia sa v tomto prípade tzv. úverového podvodu vyžaduje aby
bolo preukázané, že páchateľ už v čase pôžičky konal v úmysle vypožičané peniaze vôbec nevrátiť
alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo aspoň konal s vedomím, že peniaze v stanovenej lehote
nebude môcť vrátiť a že tým uvádza veriteľa do omylu, aby sa ku škode jeho majetku obohatil. Ak až
po uzatvorení pôžičky peňazí vznikli prekážky, ktoré bránili dlžníkovi splniť záväzok z pôžičky, a ktoré

nemohol v čase uzatvárania pôžičky ani predvídať, keď inak bol schopný vtedy záväzok splniť, alebo ak
síce bol schopný peniaze vrátiť v dohodnutej lehote, ale z rôznych dôvodov vrátenie peňazí odkladal,
alebo dodatočne pojal úmysel peniaze vôbec nevrátiť, tak jeho konanie nemožno považovať za trestný
činpodvodupodľa§250ods.1písm.a)TZ.”(R54/1967judikátuverejnenývZbierkesúdnychrozhodnutí
a stanovísk ČSSR)

“K subjektívnej stránke trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 písm. a) TZ. Skutočnosť, že obvinený
nevráti vypožičané čiastky peňazí v termíne, ktorý sľúbil nie je sama o sebe dostatočným dôkazom pre
zistenie, že pri pôžičke uviedol veriteľa do omylu.” (R 15/1969 judikát uverejnený v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk ČSSR)
„Konanie páchateľa smerujúce k zmareniu uspokojenia veriteľa vykonané až v dobe existencie

záväzkového vzťahu, a nie ešte v dobe jeho vzniku, môže vykazovať znaky skutkovej podstaty trestného
činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 TZ, a nie trestného činu podvodu podľa § 250 TZ, hoci by išlo
o konanie majúce podvodný charakter.“ (Rč 53/2003 judikát zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk Českej republiky)„Ak až po uzavretí zmluvy o pôžičke (o úvere) vznikli prekážky, ktoré bránili dlžníkovi splniť záväzok
z pôžičky (úveru), a ktoré nemohol v dobe uzatvorenia zmluvy o pôžičke ani predvídať, keď inak bol
schopný vtedy záväzok splniť, alebo ak bol síce schopný peniaze vrátiť v dohodnutej lehote, ale z

rôznych dôvodov vrátenie peňazí odkladal alebo dodatočne pojal úmysel peniaze vôbec nevrátiť, potom
jeho konanie nemožno považovať za trestný čin podvodu podľa § 250 TZ. Následne konanie dlžníka,
čím vykonal také majetkové dispozície, ktorými znemožnil plné alebo aspoň pomerné uspokojenie
pohľadávky určitého veriteľa, by podľa okolností mohlo byť iným trestným činom, najmä trestným činom
poškodzovania veriteľa podľa § 256 TZ alebo trestným činom zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a

TZ.“ (Rč 38/2001 judikát zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Českej republiky)
Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že v čase poskytnutia finančných
prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 05. 2011 poškodený vedel, za akým účelom
poskytuje peniaze obžalovanému. Obžalovaný si chcel splniť svoju zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnuté
peniaze navýšené o úrok, avšak pre neúspech v podnikaní nemal z čoho tak urobiť. V spoločnosti RV-
FX s.r.o. bolo bežnou praxou, že jej konatelia, obžalovaný a svedok G., získavali finančné prostriedky

na investovanie od fyzických osôb na základe zmlúv o pôžičkách. Zobchodované peniaze následne
svojím veriteľom vracali na základe uzavretých zmlúv o pôžičke. V prípade konania obžalovaného
pri uzatváraní zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 05. 2011 nebolo preukázané, že by v tomto konkrétnom
prípade obžalovaný konal inak, teda s úmyslom vylákať finančné prostriedky od poškodeného H. za iným
účelom, prípadne aj za účelom investovania, ale podvodným spôsobom (vykresľovaním investovania

ako výlučne úspešného). Z následnej neschopnosti obžalovaného vrátiť peniaze poškodenému H.
nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť úmysel obžalovaného konať podvodne v čase uzavretia zmluvy.
Zo skutočnosti, že obžalovaný nevrátil požičané peniaze v lehote splatnosti, nebolo možné preukázať,
že uviedol poškodeného H. do omylu v čase uzavretia zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 05. 2011, aby
sa na škodu jeho majetku obohatil. Rovnako nebolo preukázané, že obžalovaný už v čase uzavretia

zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 05. 2011 konal v úmysle požičané peniaze poškodenému H. nevrátiť, alebo
nevrátiť v lehote splatnosti, prípadne, žeby len predstieral schopnosť vrátiť finančné prostriedky, čím
mal uviesť poškodeného H. do omylu. Poškodený H., vzhľadom na uzavretiu zmluvy o pôžičke zo dňa
13. 05. 2011 predchádzajúce absolvované školenia, ktorých predmetom bolo investovanie na forexovej
burze a s ňou spojené negatíva, mohol byť schopný si vyhodnotiť mieru rizika spojenú s požičaním

finančných prostriedkov obžalovanému na investovanie na forexovej burze. Obžalovaný v súvislosti s
týmto finančným zámerom poškodeného H. nenútil k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ani mu nevykresľoval
investovanie na forexovej burze ako bezrizikové, či ako investovanie s minimálnou stratou.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť nazrieť na žalovaný zločin cez princíp ultima ratio. Avšak nie
v zmysle materiálneho korektívu v rozsahu ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona v zmysle

uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. 08. 2013 sp. zn. 2 Tdo 35/2013 publikovaného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutia súdov SR 6/2014 pod číslom R 96/2014, z dôvodu, že žalovaný skutok
nie je právne kvalifikovaný ako prečin, ale ako zločin, pri ktorom sa spomenuté ustanovenie Trestného
zákona nepoužije. Princíp ultima ratio je predovšetkým jedným zo základných princípov trestného práva,
ktorý je v aplikačnej praxi nevyhnutné použiť ako výkladové pravidlo. Dôležitosť takéhoto náhľadu na

princíp ultima ratio zdôraznil aj Ústavný súd SR v náleze z 01. 04. 2009 sp. zn. I. ÚS 402/2008,
podľa ktorého „trestné právo (trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má
súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok, ktorý
má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt.
V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca

v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby
strážil svoje práva (vigilantibus iura), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné,
aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana
predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré
svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. ... Ústavný súd k uvedenému dodáva, že v

právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych
práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú okrem toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej
zodpovednosti, resp. ak nie sú tieto predpoklady nespochybniteľne zistené.“ Princíp ultima ratio, ako
jeden zo základných princípov trestného konania, vytvára pomyselnú hranicu medzi trestnoprávnou
zodpovednosťou, inou zodpovednosťou podľa verejného práva (napr. zodpovednosťou za priestupok,

prípadne iný správny delikt) a zodpovednosťou podľa civilného práva. Trestnoprávna zodpovednosť
pritom nastupuje až v poslednom prípade, keď nie je možné spáchaný skutok posúdiť podľa ustanovení
iných právnych odvetví (k subsidiarite trestného práva napr. nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 934/13 -
2, nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 4/04, Stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu ČR z 30. 01.2013, sp. zn. Tpjn 301/2012, Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30. 11. 2016, sp. zn. 8 Tdo 1362/2016).
Najnáročnejším je nepochybne skúmanie hraníc medzi posudzovaním zodpovednosti v jednotlivých
právnych odvetviach pri majetkových trestných činoch, ako bol prokurátorom právne kvalifikovaný aj

žalovaný skutok, ktorý má súkromnoprávny základ. Skutok, ktorého sa dopustil obžalovaný, prokurátor
právne kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Trestný
čin podvodu je v prvom a druhom odseku ustanovenia § 221 Trestného zákona prečinom (§ 9, § 10
ods. 1 Trestného zákona). V odsekoch 3 a 4 ustanovenia § 221 Trestného zákona ide o zločin (§
9, § 11 ods. 2 Trestného zákona), vo štvrtom odseku tohto ustanovenia Trestného zákona osobitne

pomenovaný ako obzvlášť závažný zločin (§ 11 ods. 3 Trestného zákona). Jednou z okolností, ktoré
podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby (§ 18 Trestného zákona), pri naplnení všetkých znakov
skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, je ťažší následok
v podobe značnej škody (§ 221 ods. 3 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 125 ods. 1 tretia
veta Trestného zákona), prípadne škody veľkého rozsahu (§ 221 ods. 4 písm. a) Trestného zákona v
spojení s § 125 ods. 1 štvrtá veta Trestného zákona). V prípade spáchania prečinu podvodu, ktorým

bola spôsobená malá škoda, prípadne väčšia škoda (§ 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona), súd
musí zvažovať (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 16. 06. 2015 sp. zn. Tpj
67/2014 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutia súdov SR 7/2015 pod číslom
R 82/2015) jeho závažnosť vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky (v podobe malej škody,
prípadne škody väčšej), okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa (§

10 ods. 2 Trestného zákona). Ak by trestným činom podvodu (pri naplnení formálnych znakov zločinu
podvodu) bol spôsobený následok v podobe značnej škody, prípadne škody veľkého rozsahu, v takomto
prípade by už nebolo možné prihliadať na závažnosť trestného činu, z dôvodu výlučného nahliadania
na trestný čin po formálnej stránke (§ 8 v spojení s § 11 Trestného zákona). Podľa názoru súdu aj v
prípadoch, keď ide o trestný čin podvodu, ktorý pri naplnení okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej

trestnej sadzby (výška spôsobnej škody ako následku trestného činu), treba prihliadať na skutočnosť, či
je nevyhnutné vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči páchateľovi takéhoto zločinu. Inými slovami, či
závažnosť zločinu podvodu (§ 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona) v porovnaní s prečinom podvodu
(§ 221 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona) dosahuje vôbec úroveň trestnej zodpovednosti za trestný čin. K
uvedenémujepotrebnédoplniť,žezdefinícietrestnéhočinu(§8Trestnéhozákona)súzrejmédvaprvky:

protiprávnosť a znaky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona. Znaky skutkovej podstaty trestného
činu sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahujú na formálnu stránku trestného činu. Protiprávnosť
trestného činu je tou črtou trestného činu, ktorej naplnenie, či nenaplnenie je potrebné posudzovať
z hľadiska princípu ultima ratio. V danom prípade, prokurátor žaloval skutok, ktorého obsahom je
porušenie povinnosti obžalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky vyplývajúcej zo zmluvy o

pôžičke, ide teda o porušenie povinnosti, za ktorú má obžalovaný niesť zodpovednosť, avšak len v
rovine civilnoprávnej zodpovednosti (zodpovednosti za porušenie povinnosti), nie v rámci zodpovednosti
trestnoprávnej. Je prinajmenšom otázne, či konanie obžalovaného, ktorý nevrátil peňažné prostriedky
poškodenému „napasované“ do skutkovej podstaty zločinu podvodu, je konaním, ktorého protiprávnosť
dosahuje protiprávnosť trestného činu podvodu. Inými slovami, pri trestnom čine podvodu (ako aj pri

iných majetkových trestných činoch) je potrebné uprednostniť pred posudzovaním skutku z pohľadu
naplnenia všetkých formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu hľadisko protiprávnosti skutku,
teda, či možno skutok posudzovať v trestnoprávnej rovine alebo prichádza do úvahy len civilnoprávna
zodpovednosť.
Na doplnenie je potrebné uviesť, že poškodený sa so svojím nárokom (nevrátenie pôžičky) obrátil

na súd so žalobou v civilnom konaní. V dôsledku neúspechu s civilnou žalobou zamietnutou súdom
prvej inštancie, podal poškodený trestné oznámenie na obžalovaného. Trestného konanie voči
obžalovanému vyústilo až do podania obžaloby a súdneho konania. Zo správania sa obžalovaného,
ktorý požičané peňažné prostriedky nevrátil ospravedlňujúc sa rôznymi dôvodmi, prokurátor vyvodil,
že obžalovaný v čase uzavretia zmluvy konal podvodne. Domáhanie sa nevrátenia požičaných peňazí

využitím procesných prostriedkov upravených Trestným poriadkom, v prípadoch, keď ide zjavne o
súkromnoprávny spor, je popretím základných zásad trestného konania, predovšetkým zásady ultima
ratio.
Obžaloba nepreukázala konanie obžalovaného, ktoré by napĺňalo objektívnu stránku skutkovej podstaty
žalovaného zločinu podvodu, avšak ani subjektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa

§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Vzhľadom na to, že konanie obžalovaného nemožno
kvalifikovať ako trestný čin, súd obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica oslobodil. V spáchanom skutku obžalovanéhonevzhliadol ani konanie, ktoré by mohlo byť priestupkom, a preto nebol dôvod na postúpenie veci inému
orgánu.
Poškodený Boháľ siv trestnom konaní riadne (vo výške 30.300,- eur) a včas (do skončenia vyšetrovania)

uplatnil nárok na náhradu škodu. Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, podľa § 288 ods.
3 Trestného poriadku odkázal poškodeného H. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku)
- v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2
Trestného poriadku)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku),
(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba