Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201136
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216201136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, Žilina, proti žalovanej: G. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y.. M. O. XXXX/XX, T. J., o zaplatenie
1.956,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo
dňa 2. októbra 2017, č.k. 12C/30/2016-71, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 1.956,68 eur s úrokom 105,75 eur a úrokom z omeškania 1,32 eur s 5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.062,43 eur od 23.12.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.11.2016 domáhal na
žalovanej zaplatenia istiny 1.956,68 eur, úroku vo výške 105,75 eur, úroku z omeškania 1,32 eur
a ďalej 12,9% úroku z istiny a 5% úroku z omeškania z istiny a vyčísleného úroku od 23.12.2013

a náhrady trov konania titulom nedoplatku z úverovej zmluvy. Súd zistil, že žalovaná dňa 9.4.2013
uzatvorila so žalobcom úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo
výške 2.000 eur s 12,9% ročným úrokom, ktorý mala splatiť v 120 mesačných splátkach od 25.4.2013,
k 25. dňu mesiaca po 29,83 eur. RPMN v zmluve bola uvedená údajom 15,81%, konečná splatnosť
úveru určená na 27.3.2023. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa stali všeobecné obchodné podmienky,
zmluvné dojednanie podľa bodu 4.2.1 oprávňovalo banku žiadať predčasné zaplatenie zostatku istiny
úveru a príslušenstva pri omeškaní klienta. Žalobca listom zo dňa 26.11.2013 oznámil žalovanej s

poukazom na neplnenie podmienok zmluvy zosplatnenie úveru vyčísleného na 2.106,89 eur. Predtým
listom zo dňa 30.9.2013 vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok 76,60 eur. Súd prvej
inštancie vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, podľa § 52, § 54, § 517 ods. 2 OZ. Mal preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli
platne písomnú úverovú zmluvu. Žalovaná úver spotrebovala, avšak riadne nesplatila. Žalovaná nárok
žalobcu po vecnej, skutkovej ani po právnej stránke nesporovala. Súd z úradnej moci vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvy preskúmal oprávnenosť nároku a dospel k záveru, že žaloba bola

podanádôvodne,nárok však niejesčastioprávnený.Žalobca-bankamánároknaúrokzúveruvýlučne
do času zosplatnenia úveru (v zmysle rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Obo/143/198). Preto súd priznal v
zmysle žalobného návrhu žalobcovi na nesplatenej úverovej istine 1.956,68 eur, úrok výhradne do času
zosplatnenia úveru a zároveň priznal aj nárok na úrok z omeškania z priznanej úverovej istiny odo dňanavrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa s úhradou preukázateľne dostala do omeškania. Vo zvyšku
žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 a § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca a to
proti časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.
Uviedol, že žalobca má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov
až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na § 502 ods. 1, § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka, keď v zmysle týchto povinností platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej

držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo
čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za
časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Z uvedeného vyplýva, že
tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné
prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline,

č.k. 11Co/12/2017, zo dňa 31.1.2017. Ďalej poukázal na ust. § 497 Obchodného zákonníka, z ktorého
vyplýva, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky ale aj úroky, ktoré
nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie
dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik
nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 506 Obchodného zákonníka, tak

toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka. Toto
odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu
veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred
odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Odstúpením od zmluvy

v zmysle § 506 Obchodného zákonníka zmluva od počiatku nezaniká, a naďalej trvá právo veriteľa a k
tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. V závere poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo 212/2014 z 21.8.2014, z ktorého vyplýva, že zákonné
úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali. Vzhľadom k
uvedenému navrhol zmeniť v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie a žalovaný nárok mu v

celom rozsahu priznať a takisto mu priznať náhradu trov odvolacieho i prvoinštančného konania.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP) po skonštatovaní,

že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12C/30/2016 je určenie povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu 1.956,68 eur, úrok 105,75 eur, úrok z omeškania 1,32
eur, úrok 12,9% ročne z nezaplatenej istiny 1.956,68 eur od 23.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania
5% ročne z nezaplatenej istiny 1.956,68 eur a nezaplatených úrokov 105,75 eur od 23.12.2013 do
zaplatenia.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti a to v časti zaplatenia 12,9%-ného ročného úroku zo sumy 1.956,68
eur od 23.12.2013 do zaplatenia zamietol a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

6. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:7. Pokiaľ ide o otázku nároku veriteľa na úrok z poskytnutého úveru za čas po jeho zosplatnení, odvolací
súd opierajúc sa o už konštantnú judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod sa odkloniť, sa stotožnil

s názorom súdu prvej inštancie, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu
a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Uvedené závery
akceptoval i Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 18.9.2012, sp. zn. IV.ÚS 476/2012, keď uviedol, že
pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje
režimplateniaúrokovzomeškaniaanieúrokovzúveru.Ústavnýsúdnezistilexistenciutakejskutočnosti,

ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za
svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym
názoromokresnéhosúdu,jasne,zrozumiteľneapresvedčivoobjasnilrozdiel,resp.vzťahmedziúrokmiz
úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

8. Uvedený záver nie je v rozpore ani so znením ustanovenia § 502 ods. 1 ObZ, podľa ktorého od

doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Znenie § 502 ods.
1 ObZ nezakotvuje, že po zosplatnení vzniká nárok na zaplatenie úrokov z úveru i za čas po tomto
zosplatnení. Pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú ako úroky, tak i lehotu na vrátenie
poskytnutých finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi na určitú dobu (do splatnosti)

podľa jeho predstáv, poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku prirodzene sledujú
úroky dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru.
Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo splatnosť skrátiť, tu i
využitím práva odstúpiť od úverovej zmluvy. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by
dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po ukončení zmluvného úverového vzťahu úroky popri úrokoch

z omeškania. Ak úver nie je po ukončení zmluvy (po splatnosti) splatený, zákon priznáva veriteľovi
za zadržiavanie jeho finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom), alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta).

9. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky

v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
náhrade trov konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a

§ 262 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal ich náhradu
v celom rozsahu.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).